Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-75-2020.pdf
PDF · 97.65 KB
Case nature
Subarea
6Co/75/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. F. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XXB, XXX XX S., 2/ Mgr. V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XXB, XXX XX S., zastúpených JUDr. Jurajom Ďurajdom, advokátom, so sídlom B. XX, XXX XX S., proti žalovaným: 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, 2/ Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré mesto, IČO: 45 684 618, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v rade 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 42C/18/2020-26 zo dňa 03.03.2020, takto
rozhodol:
M e n í uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 42C/18/2020-26 zo dňa 03.03.2020 tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 325 ods. 2 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP") uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa úkonov vykonávania dobrovoľnej dražby a žalovanému v rade 2/ povinnosť zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby dňa 28.02.2020 a upustiť od vykonávania dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva katastrálneho odboru Okresného úradu Žilina č. XXXX pre katastrálne územie S. ako C-KN parcela parc. č. 5599/9 o výmere 83 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; C- KN parcela parc. č. 5599/10 o výmere 362 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; C- KN parcela parc. č. 5599/13 o výmere 1 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; C-KN parcela parc. č. 5599/17 o výmere 1 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; C-KN parcela parc. č. 5599/19 o výmere 111 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; C-KN parcela parc. č. 5600/13 o výmere 764 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; stavba súp. č. XXXX na parcele č. 5599/10, popis stavby rodinný dom; v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v rade 1/ a 2/ ako manželov, na podklade znaleckého posudku č. 164/2019 zo dňa 17.12.2019 vyhotoveného Ing. Jurajom Sedláčkom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok I.). Výrokom II. napadnutého uznesenia vyslovil, že o nároku na náhradu trov konania spojených s rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 25.02.2020 sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhajú voči žalovaným v rade 1/ a 2/ určenia, že dražobné konanie a dražba zo dňa 28.02.2020, predmetom ktorej je vydraženie nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva katastrálneho odboru Okresného úradu Žilina č. XXXX pre katastrálne územie S. ako C-KN parcela parc. č. 5599/9 o výmere 83 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; C-KN parcela parc. č. 5599/10 o výmere 362 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; C-KN parcela parc. č. 5599/13 o výmere 1 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; C-KN parcela parc. č. 5599/17 o výmere 1 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; C-KN parcela parc. č. 5599/19 o výmere 111 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; C-KN parcela parc. č. 5600/13 o výmere 764 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria; stavba súp. č. XXXX na parcele č. 5599/10, popis stavby rodinný dom, je neplatná. Spolu so žalobou žalobcovia podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným v rade 1/ a 2/ zdržať sa úkonov vykonávania dobrovoľnej dražby a uloženia povinnosti žalovanému v rade 2/ zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby dňa 28.02.2020 a upustiť od vykonávania dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva katastrálneho odboru Okresného úradu Žilina č. XXXX pre katastrálne územie S. ako C-KN parcela parc. č. 5599/9 o výmere 83 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; C-KN parcela parc. č. 5599/10 o výmere 362 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; C-KN parcela parc. č. 5599/13 o výmere 1 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; C-KN parcela parc. č. 5599/17 o výmere 1 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; C-KN parcela parc. č. 5599/19 o výmere 111 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; C-KN parcela parc. č. 5600/13 o výmere 764 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; stavba súp. č. XXXX na parcele č. 5599/10, popis stavby rodinný dom; v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v rade 1/ a 2/ ako manželov, na podklade znaleckého posudku č. 164/2019 zo dňa 17.12.2019 vyhotoveného Ing. Jurajom Sedláčkom, a to všetko až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 3. Po komplexnom oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd prvej inštancie osvedčené, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zaťažené záložným právom zriadeným v prospech žalovaného v rade 1/ na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 001/011021/09-007/000 zo dňa 26.08.2009, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 29.09.2019 pod č. V 7348/09-4429/09; uvedená skutočnosť vyplynula z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. S.. Z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe č. DD PSO041/14 zo dňa 23.01.2020 mal súd osvedčené, že dňa 28.02.2020 o 10.00 hod. sa uskutoční dražba nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. S., obec Žilina, okres Žilina, v ktorej vystupuje ako navrhovateľ dražby žalovaný v rade 1/ a ako dražobník žalovaný v rade 2/. Žalovaný v rade 2/ písomne oznámil žalobcom v rade 1/ a 2/ konanie dobrovoľnej dražby ako vlastníkom predmetu dražby listom zo dňa 22.01.2020. Prvoinštančnému súdu boli zo strany žalobcov predložené výňatky dvoch znaleckých posudkov na predmetné nehnuteľnosti - vo výňatku zo znaleckého posudku Ing. Juraja Sedláčka č. 164/2019 zo dňa 17.12.2019 je ich všeobecná hodnota určená sumou 650.000,00 Eur a vo výňatku zo znaleckého posudku Ing. Zdenka Mušku č. 4/2014 zo dňa 03.02.2014 je ich všeobecná hodnota určená sumou 930.000,00 Eur. 4. Porovnaním práva veriteľa (žalovaného v rade 1/) na výkon zabezpečovacieho prostriedku ktoré vyplýva zo záložnej zmluvy, a na druhej strane vlastníckeho práva žalobcov v rade 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam zaťaženým záložným právom, ktoré sú predmetom dražby, a s tým spojeného práva na bývanie žalobcov v rade 1/ a 2/, okresný súd dospel k záveru, že záujem žalobcov v rade 1/ a 2/, ktorí sa domáhajú určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, je v takom rozsahu, ktorý je možné akceptovať (dočasný zákaz výkonu dobrovoľnej dražby) a súčasne takýto zákaz nie je neproporcionálny prostriedok ochrany. Pri akceptácii návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaní v rade 1/ a 2/ musia len dočasne, do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, odložiť výkon dražby, pričom súčasný právny stav k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. S. zostane až do právoplatného skončenia konania nezmenený. Súd konštatoval naliehavú potrebu dočasne upraviť sporné právne vzťahy navrhovaným neodkladným opatrením, nakoľko žalovaný v rade 1/ pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom žalovaného v rade 2/ ako dražobníka, ktorý realizuje dobrovoľnú dražbu predmetných nehnuteľností, pričom prípadné úspešné vykonanie dobrovoľnej dražby, ktorej konanie bolo písomne oznámené žalobcom v rade 1/ a 2/, by mohlo zmariť procesný výsledok konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Zároveň konajúci súd poukázal i na existenciu dôvodnej pochybnosti o objektívne určenej všeobecnej hodnote nehnuteľností, ktoré sú predmetom dobrovoľnej dražby, keďže oba doposiaľ vypracované znalecké posudky dospeli k zásadne odlišnej hodnote predmetných nehnuteľností, čo by mohlo v prípade úspešného vykonania dobrovoľnej dražby spôsobiť výrazný zásah do majetkovej sféry žalobcov v rade 1/ a 2/. Podľa záveru prvoinštančného súdu boli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, na základe čoho návrhu žalobcov na jeho nariadenie vyhovel. 5. Vo vzťahu k trovám konania súd uviedol, že o nároku na náhradu trov konania spojených s rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 262 ods. 1 CSP)..
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade 1/, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu zamietne. Pre prípad úspechu s podaným opravným prostriedkom si voči žalobcom uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. 7. Odvolateľ namietal postup prvoinštančného súdu, ktorý neoznačil žiadne dôkazy alebo dôkazné prostriedky, ktoré zohľadnil pri rozhodovaní a osvedčení dôvodnosti a trvania nároku. Dôkazné prostriedky, ktoré boli žalovanému v rade 1/ doručené spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Sú to len kópie dvoch strán znaleckých posudkov č. 164/2019 a č. 4/2014, bez viditeľného zviazania alebo iného prostriedku, ktorý by zabezpečoval vecnú celistvosť listín. Za žiadneho logického, alebo iného úsudku nemožno predpokladať, že predmetné listiny sú hodnoverné, opodstatnené a postačujúce pre konanie pred súdom na vydanie neodkladného opatrenia. Zároveň súd pochybil, keď sa vôbec nezaoberal účelnosťou a nevyhnutnosťou nariadeného neodkladného opatrenia. Návrh žalobcov bol podaný v súvislosti so žalobou o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá je neprijateľná, nedôvodná a neopodstatnená, nakoľko žalobcovia ju podali predčasne. Zákon č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách v ust. § 21 ods. 2 upravuje v zásade jediný prostriedok nápravy a ochrany práva pri dobrovoľnej dražbe ex post, ktorý môžu osoby dotknuté dražbou využiť, aby zvrátili jej výsledok a dosiahli reštituovanie prvotných (skorších) právnych pomerov, ktorým je žaloba o určenie neplatnosti dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách akcentuje možnosť podať predmetný prostriedok ochrany práv ako reaktívny prostriedok na vykonanie dražby, nejde teda o preventívny prostriedok ochrany práv, ale o následný prostriedok po vykonaní dražby, ktorú skutočnosť okresný súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. Odvolateľ prezentoval aj svoje subjektívne závery o dlhodobom obštrukčnom správaní žalobcov, pričom poukázal na iné konanie vedené medzi sporovými stranami, v rámci ktorého žalobcovia neboli s podanou žalobou úspešní. Do pozornosti dal v súvislosti s prejednávanou právnou otázkou aj viacero rozhodnutí všeobecných súdov SR, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/179/2018 zo dňa 11.09.2018.
8. Žalobcovom bolo odvolanie žalovaného v rade 1/ doručené prostredníctvom ich právneho zástupcu dňa 22.04.2020, ktorí procesne nereagovali.
9. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu doručené/predložené neboli.
10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie podľa ust. § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
11. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktorý sa uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.
12. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.
13. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.
14. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Odvolací súd v danom prípade, po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj s preskúmaní odvolacích námietok žalovaného v rade 1/ dospel k záveru o potrebe modifikácie rozhodnutia prvoinštančného súdu.
17. Právny vzťah medzi účastníkmi konania, vyplývajúci z hmotného práva, je s poukazom na žalobcami predložené skutočnosti objektívne daný. Žalobcovia však podľa názoru súdu nepreukázali dôvodnosť a účelnosť nimi podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, naväzujúceho na konanie vo veci samej.
18. V posudzovanom prípade žalobcovia síce podali na Okresný súd Žilina dňa 25.02.2020, okrem žaloby vo veci samej, i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným v rade 1/ a 2/, súvisiaci s dobrovoľnou dražbou DD PSO041/14. Z listiny označenej ako Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 23.01.2020, predloženej žalobcami do spisu, však vyplýva dátum konania dobrovoľnej dražby 28.02.2020. Žalobcovia sa tak svojím návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhali dočasnej ochrany svojich práv v súvislosti s dobrovoľnou dražbou na nehnuteľnosti v ich vlastníctve len 3 dni pred konaním dobrovoľnej dražby, pričom rozhodnutie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia bolo vydané až dňa 03.03.2020, t.j. 4 dni po uskutočnení dotknutej dobrovoľnej dražby. Hoci z listín predložených súdu v tomto konaní nevyplýva, kedy bol žalobcom doručený list žalovaného v rade 2/ označený ako „Oznámenie o dobrovoľnej dražbe" zo dňa 23.01.2020, je možné predpokladať, že k doručeniu došlo v priebehu pár dní po jeho odoslaní. Nemožno tak hovoriť o účelnosti a dôvodnosti uplatnenia podaného prostriedku dočasnej ochrany v súvislosti s vykonaním dobrovoľnej dražby včas. Žalobcovia totiž podali svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na súd tesne pred konaním dražby (dňa 25.02.2020). Za popísanej situácie i s prihliadnutím na zákonnú lehotu na vydanie neodkladného opatrenia upravenú v ust. § 328 ods. 2 CSP, žalobcovia teda objektívne nemohli očakávať rozhodnutie súdu a jeho následné doručenie žalovaným v rade 1/ a 2/ v lehote 3 dní od podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, t.j. do 27.02.2020, tak, aby neodkladné opatrenie, (pokiaľ by došlo k jeho nariadeniu), vyvolalo žiadané účinky. V tejto súvislosti vidí odvolací súd pochybenie aj na strane súdu prvej inštancie, ktorý vydaním neodkladného opatrenia dňa 03.03.2020, t.j. 4 dni po oznámenom konaní dobrovoľnej dražby, vydal de facto neúčelné rozhodnutie. V zmysle § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Je dôvodné predpokladať, že v štádiu rozhodovania prvoinštančného súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, už dobrovoľná dražba dňa 28.02.2020 prebehla, (keďže jej uskutočnenie uvedeného dňa nebolo sporovými stranami vyvrátené). Napadnuté uznesenie tak nemohlo z právneho hľadiska nijakým spôsobom zabrániť vykonaniu úkonov žalovanými v súvislosti s dobrovoľnou dražbou, ktorá sa uskutočnila ešte dňa 28.02.2020, t.j. pred rozhodnutím okresného súdu o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. S prihliadnutím na uvedené nemal odvolací súd inú možnosť, než zmeniť rozhodnutie prvoinštančného súdu o nariadení neodkladného opatrenia tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
20. Len na doplnenie krajský súd dáva do pozornosti dôvodnosť odvolacej námietky žalovaného v rade 1/, súvisiacu s osvedčením skutočností, ktorých preukázanie by v prípade včasne a účelne vykonaného návrhu mohlo viesť k nariadeniu žalobcami požadovanej ochrany práv formou inštitútu neodkladného opatrenia. V rámci svojho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sa žalobcovia domáhali poskytnutia dočasnej ochrany v súvislosti s konaním vo veci samej, pričom súdu, (okrem iného), predložili do spisu fotokópie úvodnej a záverečnej strany znaleckého posudku č. 164/2019 vypracovaného Ing. Jurajom Sedláčkom a rovnako fotokópie úvodnej a záverečnej strany znaleckého posudku č. 4/2014 vypracovaného Ing. Zdenkom Muškom. Z listín predložených v súvislosti s druhým uvedeným posudkom dokonca nie je zrejmá ani špecifikácia nehnuteľností, ktoré boli predmetom ohodnotenia. Pokiaľ prvoinštančný súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu preukázania zákonných predpokladov, pri použití argumentácie o potrebe vyriešenia otázky určenia platnosti dobrovoľnej dražby,
vyvolávajúcej pochybnosti práve z dôvodu odlišne určenej hodnoty dotknutých nehnuteľností, na základe takto „osvedčeného" stavu, odvolací súd sa s takýmto záverom nemohol stotožniť.
21. Podstatnou pre rozhodnutie súdu vo veci samej bude aj vysporiadanie sa s argumentáciou odvolateľa týkajúcou sa možnosti žalobcov v postavení vlastníkov dotknutých nehnuteľností podať žalobu vo veci určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby ešte pred jej vykonaním, ktorú argumentáciu ako relevantné vznesenú odvolateľom dáva krajský súd do pozornosti.
22. Zároveň odvolací súd uvádza, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, ku ktorému dôjde až po vykonaní dokazovania a zhodnotení všetkých relevantných skutočností. Komplexné posúdenie dôvodnosti žaloby bude predmetom konania vo veci samej, pričom pri meritórnom rozhodovaní sa bude prvoinštančný súd v plnej miere zaoberať aj všetkými tvrdeniami strán sporu, ktoré boli stranami sporu produkované v tomto štádiu konania (o neodkladnom opatrení).
23. O nároku na náhradu trov konania krajský súd nerozhodoval, keďže o celkových trovách konania, vrátane nároku vyplývajúceho z tohto odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej (§ 262 ods. 1 CSP).
24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).