Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-179-2018.pdf
PDF · 105.64 KB
Case nature
Subarea
8Co/179/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobcov: 1. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. E. XX, X., občan SR, 2. W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, R., občan SR a 3. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. E. XX, X., občan SR, všetci žalobcovia zastúpení: Združenie na ochranu práv občana - AVES, občianske združenie so sídlom Jána Poničana 9, 841 07 Bratislava, IČO: 50 252 151, proti žalovaným: 1. Všeobecná úverová banka, a. s. , so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpená: Černejová & Hrbek s.r.o., so sídlom Kičerského 7, Bratislava, IČO: 36 857 513 a 2. Platiť sa oplatí s. r. o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 45 684 618, o návrhu žalobcu v 1. rade na nariadenie neodkladného opatrenia (a určenie nedostatku oprávnenia vykonávať záložné právo, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverových zmlúv), o odvolaní žalobcu v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 13C/10/2018-65 zo dňa 05. apríla 2018, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému v 2. rade n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia dňa 7.3.2018 doručili súdu návrh, podľa ktorého sa žalobca v 1. rade domáha, aby súd nariadeným neodkladným opatrením uložil obom žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva pod V -22260/06 predajom na dražbe, zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby a obom žalovaným zakázal uskutočniť dobrovoľnú dražbu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. X., ktoré sú výlučným vlastníctvom žalobcu v 1. rade. Žalobca v 1. rade súčasne navrhol rozsudkom určiť, že žalovaný v 1. rade nie je oprávnený vykonávať záložné právo na základe špecifikovaných zmlúv o zriadení záložného práva a všetci žalobcovia sa domáhali aj určenia, že špecifikované zmluvy o poskytnutí úveru sú bezúročné a bez poplatkov. Uplatnený nárok žalobcovia odôvodnili tým, že k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. X., na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 001/072973/06-001/000, uzavretej dňa 25.5.2006 medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom v 3. rade, bolo zriadené záložné právo k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 1. rade za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného v 1. rade z úveru poskytnutého žalobcovi v 2. rade na základe zmluvy o poskytnutí úveru č. 001/072973/06-001/000 z 25.5.2006. Žalobca v 2. rade čerpaný úver splácal riadne a včas do 12/2016, avšak pre stratu zamestnania prestal čerpaný úver splácať od januára 2017. Žalovaný v 2. rade listom z 18.10.2017 oznámil žalobcovi v 1. rade začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. Žalobcovia v ďalšom špecifikovali pre ktoré zmluvné náležitosti, údajne odporujúce § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Ďalej žalobcovia dôvodili, prečo podľa
nich nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky veriteľom. Taktiež tvrdili, že na strane žalovaného v 1. rade vzniklo bezdôvodné obohatenie, keď žalobcovi v 2. rade bol poskytnutý úver vo výške 12.115,78 eur, splatný 240 mesačnými splátkami po 108,18 eur s tým, že žalobca v 2. rade mal úhrnom zaplatiť sumu vo výške 24.485 eur, z ktorej uhradil sumu 14.128,59 eur, a tak sa žalovaný v 1. rade obohatil o 2.012,81 eur. Žalobcovia tvrdili, že žalovanému v 1. rade nevzniklo ani právo na výkon záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu v 1. rade. Žalovanému v 1. rade vytýkali, že začal vykonávať záložné právo na nehnuteľnosti patriacej žalobcovi v 1. rade bez upozornenia žalobcu v 2. rade. Keďže žalovaný v 1. rade začal s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby, existuje dôvodná obava, že do rozhodnutia súdu vo veci samej nehnuteľnosti žalobcu v 1. rade speňaží predajom na dobrovoľnej dražbe, čím by došlo k zhoršeniu postavenia žalobcu v 1. rade, ktorý by bol pozbavený svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Preto je potrebné, aby súd zachoval až do rozhodnutia vo veci samej súčasný právny a faktický stav k spomínaným nehnuteľnostiam, keď istina úveru je splatená a všeobecná hodnota odhadu nehnuteľnosti je 26.000 eur.
2. Navrhnutým neodkladným opatrením sa má zabezpečiť, že obaja žalovaní nebudú môcť realizovať záložné právo, výkonom ktorého by žalobcovia v 1. a v 3. rade prišli o jediné obydlie. Výkonom záložného práva by došlo k neprimeranému zásahu do ich práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život. Je nevyhnutné prihliadať aj na zlý zdravotný stav žalobcu v 3. rade. Nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov je podľa návrhu daná aj tým, že v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia a prípadného uskutočnenia dobrovoľnej dražby by došlo k skomplikovaniu vzťahov medzi stranami a nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, iba sa dočasne obmedzí výkon záložného práva.
3. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) uznesením Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie návrh žalobcu v 1. rade na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a súčasne rozhodol o tom, že žalovaným v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia (proti žalobcovi v 1. rade) nepriznáva.
4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na obsah podaného návrhu, obsah právnych úkonov - predložených listín žalobcami, citované ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP - zákon č. 160/2015 Z.z. - § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 od. 2), citované ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb.), predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a dôsledky dražby nehnuteľností slúžiacich na bývanie, odôvodnil nasledovne:
5. Aj keď dražba nehnuteľností slúžiacich na bývanie môže vážnym spôsobom zasiahnuť do práva vlastniť majetok podľa čl. 22 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy SR, to neznamená, že dražba takýchto nehnuteľností (s výnimkou prípadu uvedeného v § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z.) by nebola prípustná. Súdy vo svojej rozhodovacej činnosti dospeli k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou SR. Spornosť pohľadávky, pre ktorú sa dražba má uskutočniť, nebráni záložnému veriteľovi navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Výslovne to uviedol Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. PL ÚS 23/14 zo dňa 24. 09. 2014, podľa ktorého záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci a vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.
6. Podľa názoru súdu, žalobca v 1. rade neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu neodkladným opatrením v navrhnutom rozsahu, najmä keď z jeho tvrdení vyplýva, že na zníženie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 001/072973/06-001/000 z 25.5.2006 bolo ostatný raz plnené v decembri 2016 a odvtedy neboli žiadne úhrady realizované. Aj priemerný spotrebiteľ vstupujúci do úverového vzťahu si musí byť vedomý svojich možností, schopností, ako i povinností pre neho vyplývajúcich z úverového záväzku, ktorého vznik sám iniciuje.
7. V danom prípade žalobca v 1. rade neosvedčil potrebu autoritatívne zasiahnuť do správania sa zmluvných strán úverového vzťahu nariadením žiadaného neodkladného opatrenia a tolerovať neplnenie povinností dlžníka uložením žiadaných povinností jeho veriteľovi, najmä keď aj zo skutkových
tvrdení žalobcov a listinných dôkazov nimi predložených je nepochybné, že žalobcovia si svoje záväzky z úverových zmlúv riadne neplnili. Žalobca v 1. rade nepreukázal, že by aj v súvislosti s úverom čerpaným žalobcom v 2. rade na základe Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky reg. č. 001/072973/06-001/000 z 25.5.2006, pohľadávka z ktorej je zabezpečená záložným právom V-2220/06, s výkonom ktorého sa začalo formou dobrovoľnej dražby, veriteľ žalobcov využil svoje oprávnenie podľa § 565 OZ a požiadal o zaplatenie celej pohľadávky. Ani začatie výkonu záložného práva nie je prejavom ľubovôle záložného veriteľa, ale len dôsledkom porušenia povinností zo strany dlžníka hradiť pohľadávku riadne a včas, najmä keď dlžník ani v prípade tohto úveru neplnil svojmu veriteľovi minimálne od januára 2017 do doručenia žaloby s návrhom na nariedenie neodkladného opatrenia.
8. Žalobcovia pri poukazovaní na údajne nesprávnu výšku RPMN uvedenú v úverovej zmluve č. 001/072973/06-001/000 z 25.5.2006 opomenuli skutočnosť, že táto bola vypočítaná podľa prílohy zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, teda v znení účinnom do 30.6.2006. Až od 1.7.2006 došlo k zmene prílohy č. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., v ktorej je upravená základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého úveru na jednej strane a splátok a nákladov na druhej strane. Podľa poznámky a) prílohy zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2006 Ročná percentuálna miera nákladov má byť vypočítaná v čase, keď sa uzatvára zmluva. Výpočet sa vykoná za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ splnia svoje povinnosti podľa podmienok a k dohodnutým termínom. Súdu je z jeho činnosti známe, že v úverových zmluvách uzavretých do 30.6.2006 bol údaj o výške RPMN nižší ako výška úroku, ktorá je v danej zmluve taktiež uvedená. Preto je sporné tvrdenie žalobcov o splatení úveru čerpaného vo výške 12.115,78 eur úhradou sumy vo výške 14.128,59 eur.
9. Navyše, žalobca v 1. rade neodôvodnil neodkladnosť potreby navrhnutého neodkladného opatrenia v žiadanom rozsahu. Bez povšimnutia nemožno totižto ponechať skutočnosť, že podľa oznámenia o dobrovoľnej dražbe DD PSO179/17 zo 7.2.2018 sa prvá dražba mala konať dňa 16.3.2018 a ešte dňa 18.10.2017 bolo vyhotovené oznámenie o začatí výkonu záložného práva zabezpečujúceho pohľadávku z úverovej zmluvy reg. č. 001/072973/06-001/000 z 25.5.2006 formou dobrovoľnej dražby. Žalobcovia až dňa 7.3.2018 doručili súdu žalobu vo veci s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Zo všetkých uvedených dôvodov a ich vzájomných súvislostí je zrejmé, že v danom prípade absentuje naliehavá potreba úpravy právnych pomerov medzi žalobcom v 1. rade a oboma žalovanými navrhnutým neodkladným opatrením, a tak súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
11. Obaja žalovaní boli v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu úspešní, avšak zo spisu nevyplýva, že by im v súvislosti s konaním pred súdom prvej inštancie vznikli akékoľvek trovy konania v zmysle § 251 CSP. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní obom procesne úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov konania.
12. Uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie napadol žalobca v 1. rade včas podaným odvolaním domáhajúci sa jeho zrušenia (a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie), alebo jeho zmeny tak, aby odvolací súd nariadil požadované neodkladné opatrenie. Súdu prvej inštancie vyčítal nesprávne skutkové zistenia a to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ohľadom názoru súdu o tom, že neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a že neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu neodkladným opatrením má za to, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, lebo súd prvej inštancie neuviedol žiaden relevantný dôvod, prečo by mal žalobca v 2. rade pokračovať v znižovaní pohľadávky a naďalej realizovať úhrady, keď považuje poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový, ktorého určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti sa domáha v konaní vo veci samej; poskytnuté finančné prostriedky riadne vrátil, dokonca nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. V názore súdu o tom, že nepreukázal, že by aj v súvislosti s úverom čerpaným žalobcom v 2. rade na základe zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexi hypotéky sa začalo s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby, považuje rozhodnutie súdu za zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie neuviedol žiaden dôvod, prečo ale najmä na základe čoho on mal preukazovať, že žalovaný v 1. rade nevyužil svoje oprávnenie podľa § 565 OZ a požiadal o zaplatenie celej pohľadávky. Zákonnou povinnosťou žalovanej v 1. rade bolo v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ preukázateľne doručiť žalobcovi v 2. rade výzvu na úhradu omeškaných splátok s
upozornením na možnosť uplatnenia § 565 OZ, čo však tento nevykonal a preto nemohol požadovať zaplatenie celej pohľadávky a realizovať dobrovoľnú dražbu. Žalovaný v 1. rade využil svoje právo podľa § 565 OZ, avšak v prípade zosplatnenia úveru nie je preukázané, či došlo k splneniu podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ, ktorý je obligatórnym predpokladom zosplatnenia úveru. Pokiaľ žalovaný v 1. rade nedodržal postup v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ, bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky neúčinné. Uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je preto neúčinné, odporuje zákonu a jedná sa o neplatný právny úkon podľa § 39 OZ a preto začatie výkonu záložného práva je prejavom ľubovôle záložného veriteľa - žalovaného v 1. rade a má za to, že nie je dôsledkom porušenia povinnosti zo strany žalobcu v 2. rade, keďže je bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru sporná, ktorá sa má riešiť v konaní vo veci samej. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobcom vytkol ohľadom poukazu na nesprávnu výšku RPMN, opomenutie skutočností, že táto bola vpočítaná podľa prílohy zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, teda oboznámil žalobcov, že výška RPMN v úverovej zmluve je uvedená správne, tak v tomto prípade mal súd prvej inštancie oboznámiť žalobcov aj so skutočnosťou, ako žalovaný v 1. rade výšku RPMN podľa vzorca vypočítal, nakoľko pre nich nepostačuje len konštatovanie súdu, keď tiež s takouto argumentáciou súdu v prospech žalovaného v 1. rade nie je možné sa stotožniť. Vychádzajúc z poplatku za poskytnutie úveru vo výške 15.000,- Sk, žalovaný v 1. rade v skutočnosti žalobcovi poskytol sumu 350.000,- Sk, nie sumu 365.000,- Sk. Z toho vyplýva, že v čase uzatvárania zmluvy žalovaný v 1. rade vedel budúcu hodnotu úveru 837.000,- Sk a napriek tomu uviedol budúcu hodnotu úveru o 99.364,80,- Sk menšiu. Taktiež vedel, že dôjde k vzájomnému započítaniu pohľadávok v rozsahu 15.000,- Sk. V takomto prípade nemôže byť RPMN vo výške 3,75% správne vypočítaná ani podľa prílohy zákona účinnej v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam bude predmetom konania aj skúmanie platnosti právneho úkonu, keďže žalovaný v 1. rade pri uzatváraní zmluvného vzťahu uviedol žalobcu v 2. rade do omylu, keď do zmluvy uviedol podstatne nižšie údaje o celkových nákladoch dlžníka. Názor súdu prvej inštancie ohľadne RPMN teda neobstojí, keď v tomto smere poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.06.2015 sp. zn. 6Co/668/2014 a rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 02.08.2017 sp. zn. 24Co/175/2016. Nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie, že neodôvodnil neodkladnosť potreby navrhnutého neodkladného opatrenia v žiadanom rozsahu. Je síce pravdou, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva obdržal dňa 24.10.2017, avšak toto oznámenie ešte neznamenalo, že žalovaný v 1. rade aj hneď pristúpil k realizácii dobrovoľnej dražby. V oznámení bol informovaný, že od realizácie dražby môže banka upustiť a realizáciu dražby prehodnotiť, ak schváli mimoriadny splátkový kalendár. Prvotným záverom žalobcov aj bolo uzavretie mimoriadneho splátkového kalendára, avšak po zistení, že predmetný zmluvný vzťah sa dostal do krízového stavu a javil sa, že predmetný úver môže byť bezúročný a bezpoplatkový, upustili od žiadosti o schválenie mimoriadneho splátkového kalendára. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe s dátumom 07.02.2018 prevzal až koncom februára 2018, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súdu doručil v čo najkratšom možnom čase; prvé kolo dražby prebehlo dňa 16.03.2018 neúspešne, každým dňom k dátumu opakovanej dražby naopak stúpa potreba ochrany. Má za to, že skutočnosťami uvedenými v návrhu ako aj predloženými listinnými dôkazmi osvedčil oprávnenosť navrhovaného neodkladného opatrenia z hľadiska existencie (ohrozeného) práva a pravdepodobnosť nároku, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Rovnako osvedčil aj existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami a má za to, že ním tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Ďalšou realizáciou dobrovoľnej dražby dôjde k zásahu do ústavného práva jeho i žalobcu v 3. rade na obydlie a vlastníctvo, a to bez súdnej kontroly ešte predtým, než sa na základe podanej žaloby rozhodne vo veci samej. Uložením požadovanej povinnosti je možné objektívne dosiahnuť ochranu a zabrániť ohrozeniu jeho základného práva na bývanie. Dočasnou úpravou pomerov sa neprejudikujú práva a povinnosti strán, ani posúdenie právneho vzťahu, preto táto otázka nemusí byť v konaní o nariadení neodkladného opatrenia spoľahlivo preukázaná. Má za to, že súd prvej inštancie zamietnutím návrhu nezohľadnil Chartu základných práv EU a právo na obydlie, ktoré ako základné právo vnútroštátny súd musí zohľadniť pri vykonávaní Smernice 93/2013. Taktiež nevzal do úvahy ust. § 3 ods. 1 OZ ako aj Ústavu SR a Nálezy Ústavného súdu SR vo vzťahu k ochrane obydlia. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené. Je nevyhnutné, aby až do konečného rozhodnutia vo veci samej sa zdržali žalovaní úkonov smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva. Upriamuje pozornosť súdu aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/342/2015. Má za to, že posúdenie splatnosti
pohľadávky ako aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru má byť predmetom rozhodovania o veci samej, avšak v tomto štádiu konania tieto sporné otázky by nemali byť spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie súdu o splnení podmienok na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. K podanému odvolaniu odvolateľ pripojil notársku zápisnicu zo dňa 16.03.2018 ohľadom konania dobrovoľnej dražby tento deň, a oznámenie o dobrovoľnej dražbe dňa 16.03.2018 zo dňa 07.02.018.
13. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal potvrdenie napadnutého uznesenia v celom rozsahu a zaviazanie žalobcov na náhradu trov odvolacieho konania. Napadnuté uznesenie dáva jasné, zreteľné a po právnej stránke správne odpovede na zásadné otázky sporu, výroková časť uznesenia ako i jeho odôvodnenie sú v plnom súlade a vychádzajú z obsahu súdneho spisu; z odvolania žalobcu v 1. rade je zrejmé, že vadu uznesenia vidí v podstate v tom, že sa súd prvej inštancie nestotožnil s jeho pohľadom na prejednávanú vec. Odvolanie žalobcu v 1. rade pramení jedine v neochote akceptovať právny názor vo veci konajúceho súdu prvej inštancie opakujúc svoj právny pohľad na vec a v snahe „za každú cenu“ nájsť v odôvodnení uznesenia údajné nedostatky vedúce k jeho zrušeniu v odvolacom konaní. Výkon záložného práva sa riadi kogentnou právnou úpravou zakotvenou v Občianskom zákonníku, ktorú úpravu v plnom rozsahu rešpektuje, keď otázka súladnosti slovenskej právnej úpravy záložného práva s európskymi predpismi (aj tými na ochranu spotrebiteľa) už bola riešená aj v prejudiciálnych konaniach pred Súdnym dvorom EÚ s výsledkom o plnej súladnosti slovenskej právnej úpravy s európskymi predpismi (napr. rozsudok vo veci C-34/13 J. X. c/a Smart kapital zo dňa 10.09.2014). Ak by aj záloh tvoril obydlie záložcu, dané nemôže samo o sebe predstavovať (ani nepredstavuje) prekážku platného zriadenia a vzniku záložného práva a teda ani jeho následnej realizácie; záložca so zriadením a vznikom záložného práva dobrovoľne súhlasil. Ústavou garantované právo na obydlie neznamená právo dlžníka/záložcu vlastniť konkrétnu nehnuteľnosť, navyše na ujmu veriteľov dlžníka. Európsky súd pre ľudské práva interpretáciou článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dospel k záveru, že efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala každej rodine vlastný domov. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je teda zákonodarcom predvídaný a v prípade spotrebiteľského dlžníckeho vzťahu v podstate jediný možný; ochrana dotknutých osôb je zabezpečená úpravou aj v zákone o dobrovoľných dražbách, teda zákon pamätá aj na ochranu dlžníka a záložcu. Ak by napríklad dlžník či záložca namietal výšku vykonanej dobrovoľnej dražby uspokojovanej pohľadávky záložného veriteľa, právnym nástrojom jeho ochrany je uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 133 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by spôsobila neprimeraný zásah do jeho právneho postavenia, čo platí o to viac, že skutkové okolnosti tohto konania nasvedčujú záverom o skutočnom nedodržiavaní platobnej disciplíny dlžníkmi, čoho dôsledkom je výkon záložného práva. Nevidí preto dôvod, prečo by mu malo byť už dočasne odňaté právo na výkon záložného práva, navyše „spojeným“ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia „namiereným“ voči záložnému veriteľovi a súčasne aj dražobníkovi, keď dražobník záložným veriteľom nie je a nevykonáva teda záložné právo. Návrh žalobcov teda obsahuje logické chyby, pokiaľ ide o zdržanie sa konania, ktoré žalobcovia navrhujú žalovaným uložiť prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Podaním zo dňa 07.09.2018 oznámil odvolaciemu súdu úspešnosť dražby dňa 14.08.2018 za ktorého stavu nie je možné návrhu ani sčasti vyhovieť.
14. Odvolateľ sa k vyjadreniu žalovaného v 1. rade k jeho odvolaniu nevyjadril.
15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a skutkovým stavom veci tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ku dňu svojho rozhodovania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie vo výroku vecne správne, pričom súčasne v odvolacom konaní úspešnému žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli a náhradu priznal v zmysle ustanovenia § 396 a § 255 a 262 CSP len žalovanému v 1. rade, ktorý si svoje právo uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu.
16. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (podstatné zvýraznené podčiarknutím), keď na zdôraznenie jeho správnosti aj s ohľadom na odvolacie dôvody považuje za potrebné uviesť to, že
- odďaľovanie výkonu záložného práva vedie k riziku neuspokojenia narastajúcej pohľadávky veriteľa z predmetu zálohu,
- ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujú len možnosť a nie zákonnú povinnosť súdu nariadiť neodkladné opatrenie pri splnení zákonnej podmienky existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia (rozhodnutia vo veci samej) bude ohrozená,
- neodkladné opatrenie - návrh na jeho vydanie je potrebné posudzovať aj v kontexte konania vo veci samej, t. j. v kontexte toho, čo je predmetom konania a rozhodovania vo veci samej,
- pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nemá zistený riadnym spôsobom skutkový stav veci - sporu a teda jeho možnosť prijať jednoznačný záver k tvrdenému pochybeniu žalovaného v 1. rade a dôvodnosti skutkového a právneho záveru žalobcov z návrhu je nemožné,
- pokiaľ už došlo k začatiu výkonu záložného práva veriteľom formou predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe, nie je už možné uložiť veriteľovi resp. i dražiteľovi zdržanie sa výkonu záložného práva, toto nie je možné ani po uskutočnenej dražbe,
- po začatí výkonu záložného práva nemožno rovnako záložnému veriteľovi ukladať povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby, resp. zakázať dražiteľovi (dražobnej spoločnosti) uskutočniť dobrovoľnú dražbu na základe zmluvného vzťahu so záložným veriteľom, keďže záložný veriteľ dražbu neuskutočňuje a dražobník túto organizuje v zmysle osobitného zákona,
- žalobcovia k podanému návrhu nepripojili listinné dôkazy k tvrdeniu o tom, že pri bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 25.05.2006 by pohľadávka žalovaného v 1. rade z tejto zmluvy neexistovala, teda nepreukázali výšku plnenia žalobcu v 2. rade z tejto zmluvy v prospech žalovaného v 1. rade, keď rovnako absentujú listiny predchádzajúce oznámeniu žalovaného v 1. rade o začatí výkonu záložného práva zo dňa 18.10.2017,
- ku navrhovanému petitu žaloby vo veci samej, v kontexte prvého požadovaného petitu s úpravou ustanovenia § 137 CSP, nezdôvodnili naliehavý právny záujem aj vo vzťahu k označeným ďalším dvom zmluvám o zriadení záložného práva (zo dňa 18.06.2008 a 22.04.2009), k výkonu práv z ktorých záložných zmlúv žalovaný v 1. rade nepristúpil, keď tiež požadované určenie, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať záložné právo, nekorešponduje so znením (prípustného) obsahu žaloby podľa písmena c/ uvedeného § 137 CSP, a že
- ochrana vlastníka nehnuteľnosti pri výkone záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe je koncipovaná ako ochrana následná, cez možnosť podať žalobcu o neplatnosť dražby (ako určenia právnej skutočnosti v zmysle ustanovenia § 137 písm. d/ OSP, čo platí aj pre druhý požadovaný výrok rozsudku vo veci samej).
17. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).