Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-37-2020.pdf
PDF · 89.23 KB
Case nature
Subarea
7CoE/37/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriu Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. - Q. P., J. XXX/XX, o vymoženie 561,27 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 7Er/514/2014-12 zo dňa 05.novembra 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 35, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 39, § 52 ods. 1,3,4, § 53 ods. 1,4 písm. r), 5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe čoho dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je treba zamietnuť. 1.2 Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na vymoženie sumy 561,27 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, pričom exekučným titulom v tomto konaní bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 00407/12, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava. Týmto rozsudkom bol povinný( žalovaný) zaviazaný zaplatiť oprávnenému ( žalobcovi) sumu 561,27 eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 561,27 eura od 05.11.2011 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 561,27 eura od 21.12.2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške 191,84 eura. 1.3 Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 02.06.2011, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnej peňažné prostriedky vo výške 200,- eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 196,- eur, teda celkovo zaplatiť 396,- eur v 12 mesačných splátkach po 33,- eur, počnúc dňom 21.06.2011. Súd preskúmal zmluvu o úvere , ktorú posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu upravenú ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že dňa 02.06.2011 oprávnený a povinná uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu. V tejto súvislosti poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Ďalej uviedol, že exekučný súd je podľa ust. § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či, rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd zastal názor, že ak rozhodcovská zmluva t.j. jej obsah nebol osobitne spotrebiteľom vyjednaný, vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať sú plne namieste. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach rozhodcovskej zmluvy ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Z uvedeného vyplýva pochybnosť, či spotrebiteľ-povinná mal vôbec možnosť sa riadne s obsahom predložených listín oboznámiť a uvedomiť si predložený text (drobný a ťažko čitateľný) a všetky právne následky z neho vyplývajúce pre jeho osobu. Súd uviedol, že v danom prípade čerpá aj z vysokého nápadu na Okresnom súde v Nových Zámkoch podobných exekučných vecí s podobným postupom rozhodcovského súdu. Poukázal na to, že Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku. Podporne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011, 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010. 1.4 Súd zistil, že predmetná úverová zmluva bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou), kde povinná vystupovala ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Podľa Dohody o vyplnení zmenky (bod 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky. Súd mal za to, že dohoda o vyplnení zmenky, je v rozpore s ustanovením § 54 OZ. Dodal, že táto podmienka je dohodnutá jednoznačne v prospech veriteľa a povinná ju nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť. Ustanovenie bodu 14 všeobecných podmienok je teda v rozpore so zákonom. Ďalej uviedol, že podľa zmluvy bol povinnej poskytnutý úver vo výške 200,- eur, za ktorý mala zaplatiť poplatok vo výške 196,- eur. Súd poplatok považoval za neprimerane vysoký. Poukázal na to, že z rozhodcovského rozsudku nebolo možné zistiť, ktorá suma prestavuje nesplatený úver a ktorá poplatok za jeho poskytnutie. Exekučný titul zaväzuje povinnú okrem iného aj na úhradu zmenkového úroku dohodnutého medzi účastníkmi vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Takýto zmenkový úrok súd považoval za neprimerane vysoký a v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti dodal, že napriek tomu, že nie sú stanovené limity na výšku úrokov pri úveroch a finančných pôžičkách a ich hodnota je ponechaná na dohode zmluvných strán, ich konečná výška nie je neobmedzená. Účastníkmi dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne súd považoval s prihliadnutím na výšku pohľadávky oprávneného a okolnosti prípadu za jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, a mal za to, že takéto dojednanie medzi zmluvnými stranami treba považovať za absolútne neplatné. 1.5 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť na konanie na rozhodcovskej zmluve, ktorá je neplatným právnym úkonom, a preto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať. Mal za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, nakoľko bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie a preto súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa nestotožnil s tvrdeniami súdu, ako ani s dôvodmi zamietnutia udelenia poverenia na vykonanie exekúcie uvádzané v napadnutom uznesení. Mal za to, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Dodal, že už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinnej, aby spory s oprávneným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že zo znenia rozhodcovskej zmluvy jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a povinná sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný
súd. Na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR. Ďalej uviedol, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojím podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným v rozhodcovskej zmluve. Poukázal na to, že sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu a mala možnosť navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu. Sporová strana mala možnosť tak urobiť v žalobnej odpovedi, nakoľko v každom jednom prípade je zasielaná výzva na žalobnú odpoveď. Mal za to, že v prípade predmetnej zmluvy sa jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú. Oprávnený bol presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Záverom dodal, že medzi oprávneným a povinnou bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Povinná svojím podpisom vyhlásila, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí a zároveň vyhlásila, že bola pred uzatvorením zmluvy osobitne poučená o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Zdôraznil, že povinná svojím podpisom ako vážnym, zrozumiteľným a určitým prejavom vôle súhlasila s uzavretím. Rozhodcovskú zmluvu považoval za platne dojednanú a mal za to, že rozhodcovská zmluva netvorí neprijateľnú zmluvnú podmienku a spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, a to aj na základe vydaného rozhodcovského rozsudku vedeného pod sp. zn. SRSAspA 00407/12 zo dňa 25.04.2012.V zmysle vyššie uvedeného žiadal, aby súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi udeľuje poverenie na vykonanie exekúcie.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie spísaným pred súdnym exekútorom vo forme zápisnice dňa 12.02.2014 domáhal vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie 561,27 eura s prísl.. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 00407/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.2012 a vykonateľnosť dňa 17.05.2012. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu prvej inštancie dňa 17.04.2014, ktorý o žiadosti rozhodol napadnutým uznesením.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1.apríli 2017.
6. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1.júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces.
9. Ustanovenie § 236 CSP ukladá súdu v písomnom vyhotovení uznesenia uviesť, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. V nadväznosti i na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení súd musí jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zároveň musí dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť uznesenie je takto odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu jeho rozhodnutia, a preto musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Jeho účelom je totiž preukázať správnosť rozhodnutia a súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť preskúmateľné.
10. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia aj v prípade uznesenia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces.
11. Odvolací súd dospel k záveru, že závery súdu prvej inštancie pre ktoré zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia nemajú opúoru vo zistenom skutkovom stave. Závery súdu prvej inštancie, že súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola bez akýchkoľvek pochybností uzatvorená aj Rozhodcovská zmluva, nie sú ničím podložené, a to aj s poukazom na to, že oprávnený súdu prvej inštancie rozhodcovskú zmluvu nepredložil. Preto súd prvej inštancie vychádzal iba zo skutočností tvrdených v rozhodcovskom rozsudku, ktorý bol v predmetnej exekučnej veci exekučným titulom, a ktorý dôvodil, že tento svoju právomoc odvodil z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinnou). Exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul, avšak bez toho, aby mal predloženú rozhodcovskú zmluvu a vedel posúdiť rozhodcovskú doložku v nej dojednanú. Vzhľadom k tejto skutočnosti exekučný súd nesprávne odôvodnil svoje rozhodnutie spočívajúce v zamietnutí žiadosti súdneho exekútora, keď poukazoval na to, že súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená aj Rozhodcovská zmluva. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 CSP).
14. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).