Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Co-104-2018.pdf
PDF · 123.29 KB
Case nature
Subarea
4Co/104/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcov: 1/ T.. J. Š., G.. W., Š.O. C. Č., X. XXX XX Z., D.. U. XXXX, Č. G., 2/ L.. J.. Y. X., G.. W., Š. C. Č., X. XXX XX C., V. X, Č. G., obidve zastúpené: Y.. Q. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. X., V. X, W. H. Y. XXX, J., za účasti intervenientov na strane žalobkýň: 1/ FirstFarms Mast Stupava, a.s., Malacky, Vinohrádok 5741, IČO 36 529 401, zast. JUDr. Eva Komrsková, advokát, Pluhová 5, 2/ Brauner a spol, v.o.s., Bratislava, Koreničova 13, IČO: 31 337 601, zast. T.. T. H., W. XX, O., proti žalovaným: 1/ Y. W., G.. Y., Š. C. U., X. I. X, X., zast. MČ Bratislava
- Petržalka, Kutlíkvá 17, Bratislava, 2/ I. L., Š. C. U., X. X. - P., v konaní pred súdom prvej inštancie zastúpený opatrovníčkou G. R., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V, za účasti intervenienta na strane žalovaného 2/ MOSAP, a.s., IČO: 36521671, Nábrežie mládeže 85, Nitra, zastúpený advokátom: JUDr. Miroslav Baláž, Štvrť SNP 123, Trenčianske Teplice, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a o určenie platnosti podnájomnej zmluvy, na odvolanie intervenienta na strane žalovaného 2. proti rozsudku Okresného súdu IV zo dňa 5. mája 2014 č.k. 22C 135/2008-465, v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 21. augusta 2014 č.k. 22C 135/2008-491 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie intervenienta na strane žalovaného 2/ o d m i e t a.
Žalobkyniam 1/, 2/ a intervenientom 1/, 2/ na strane žalobkýň priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie určil, že spoluvlastníčkami pozemkov parc. č. XXXX/X o výmere 149.635 m2, trvale trávnaté porasty, parc. č. XXXX o výmere 1.619 m2, ostatné plochy, parc. č. XXXX o výmere 5.207 m2, ostatné plochy a parc. č. XXXX/X o výmere 100.373 m2, trvalé porasty, ktoré sú ako parcely Registra „C" evidované na katastrálnej mape a sú zapísané v Katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. J. B. P. Okresným úradom Bratislava, Katastrálnym odborom, pre hl.m. SR Bratislavu, sú obe žalobkyne, a to T.. J. Š.Ě. G.. W. B.. X.XX.XXXX G..Č.. XXXXXX/XXX, Š. C. Č., T. O. L. Z., D. U. XXXX, Č. G. v spoluvlastníckom podiele 1 ...k celku a L.. J.. Y. X. G.. W. B.. X.XX.XXXX, G..Č.. XXXXXX/XXXX, Š. C. Č., T. O.É. L. C., V. X, Č. G. v spoluvlastníkom podiele 1 k celku. Ďalej určil, že podnájomná zmluva č. 1790/2001 zo dňa 1.3.2001, ktorú vedľajší účastník 2/ na strane žalobkýň Brauner a spol., v.o.s., uzavrel s vedľajším účastníkom 1/ na strane žalobkýň - s obchodnou spoločnosťou Združenie stupavských vlastníkov pôdy, a.s., Stupava (v súčasnosti FirstFarms MAST Stupava, a.s.) je platná. Žalovaným 1/ a 2/ uložil, aby spoločne a nerozdielne zaplatili trovy konania na účet právneho zástupcu žalobkýň vo výške 232,35 eur.
2. Vychádzal zo žaloby žalobkýň, ktorou sa domáhali určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam - pozemkom parc. č. XXXX/X o výmere 149.635 m2, trvalé porasty, parc. č. XXXX o výmere 1.619 m2, ostatné plochy, parc. č. XXXX o výmere 5.207 m2, ostatné plochy, parc. č. XXXX o výmere 100.373 m2, trvalé trávne porasty, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, vedenom pre k.ú. J. B. P. Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, ako aj určenia platnosti podnájomnej zmluvy č. 1790/2001 zo dňa 1.3.2001, ktorú vedľajší účastník 1/ na ich strane uzavrel s vedľajším účastníkom 2/ na ich strane. Skutkovo žalobu odôvodnili tým, že žalovaní podvodným spôsobom previedli predmetné nehnuteľnosti. K žalobe pripojili zápisnicu o trestnom oznámení č.p.: KRP-173/JP-2008 zo dňa 11.4.2008 spísanú na Krajskom riaditeľstve PZ v Bratislave, z ktorej mali za zrejmé, že vo veci podvodných prevodov predmetných nehnuteľnosti bolo podané nimi trestné oznámenie. V žalobe sa tiež domáhali, aby súd ako predbežnú otázku riešil platnosť kúpnych zmlúv zo dňa 21.11.2007 a 12.12.2007, ktorými mala žalovaná 1 previesť vlastnícke právo na žalovaného 2/ a to s poukazom na § 37 ods. 1 a 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), keď tieto zmluvy označili za rozporné s ust. § 30 ods. 3 a § 42 ods.3 zák. 162/1995 Z.z. Z výpisu LV XXXX podľa nich vyplýva, že žalovaný 2/ mal snahu previesť vlastnícke právo na ďalšiu osobu, nakoľko Správa katastra v zmysle § 44 zák. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam vyznačila plombu o zmene práva k nehnuteľnosti na zákl. V-XXXXX/2008.
3. Uviedli, že podľa LV č. XXXX zo dňa 3.12.2003 mala každá z nich spoluvlastnícky podiel na pozemkoch parc. XXXX o výmere 166261 m2, orná pôda, XXXX o výmere 1619 m2, ostatné plochy, parc. XXXX o výmere 5207 m2, ostatné plochy a parc. XXXX o výmere 111526 m2, orná pôda. Do 11.8.2008 si boli isté, že sú spoluvlastníčkami týchto pozemkov. Iba náhodou sa dozvedeli, že už nie sú spoluvlastníčkami vyššie uvedených štyroch pozemkov, že tieto pozemky boli kúpnou zmluvou z 21.11.2007 predané žalovanej 1/ Y. W.. Túto skutočnosť spolu s manželmi N. X. H. Y. Š. oznámili Krajskému riaditeľstvu PZ v Bratislave, Úradu justičnej a kriminálnej polície Bratislava, Špitálska 14 a podali trestné oznámenie. Obe tvrdili, že nikdy nebolo ich úmyslom predať pozemky, žalovanú 1/ nepoznajú, nikdy sa s ňou nestretli, nikdy nepodpísali návrh na vklad týchto pozemkov do katastra nehnuteľnosti. Podľa vkladovej zložky ku kúpnej zmluve vklad bol povolený pod č. V-XXXXX/07 dňa 28.11.2007 v prospech žalovanej 1/. Podľa čl. 1 kúpnej zmluvy pozemok na parc. č. XXXX o výmere 166261 m2 bol geometrickým plánom 49-2007, vyhotoveným 13.11.2007 N.. T. C. rozdelený na dva pozemky, a to č. XXXX/X o výmere 149635 m2, a pozemok č. XXXX/X o výmere 16626 m2, a to tak, aby sa sťažilo rozpoznanie úbytku ich pôdneho fondu. Zostal im teda vo vlastníctve pozemok XXXX/X o výmere 11153 m2. Naliehavosť určenia zdôvodnili poukazom na judikát 3Cdo 112/2004 Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorého môže žalobca v danom právnom vzťahu dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov a vytvorí sa aj pevný základ pre právne vzťahy medzi stranami sporu a predíde sa žalobe o plnenie.
4. Zástupkyňa vedľajšieho účastníka 1/ na strane žalobkýň vypovedala, že u jej mandanta ide o užívanie pozemkov vo výmere 1.165.565m2 a má naliehavý právny záujem na určení platnosti podnájomnej zmluvy, nakoľko s užívaním týchto pozemkov sú spojené dotácie a ich získanie, pričom zo strany poskytovateľa dotácií sú vykonávané kontroly užívania pozemkov a v prípade porušenia užívania by hrozilo vrátenie dotácií a uvedenie firmy na čiernu listinu, pričom záujem sa viaže na celú časť, nielen na odpredanú časť nehnuteľnosti, ale na celú nehnuteľnosť.
5. Vedľajší účastník 2/ na strane žalobkýň vypovedal, že v roku 1993 bola s nimi uzavretá nájomná zmluva a následne aj podnájomná zmluva v roku 2001.
6. Z výpovede žalovaného 2/ súd prvej inštancie zistil, že uzatvoril kúpnu zmluvu s Y. W. v decembri 2007, na základe ktorej odkúpil pozemky v počte 4 parcely za kúpnu cenu 2,5 mil. Sk, pričom táto bola vyplácaná v hotovosti. Vyplatil ju osobe, ktorá mu doniesla kúpnu zmluvu v aute. Vypovedal, že kúpnu cenu pôvodne dohodol na 2,5 mil. Sk pre vlastníčky pozemkov a 2,5 mil. Sk ako provízia pre sprostredkovateľa. Pôvodne sa rokovanie uskutočnilo v novembri 2007. Nakoľko však nemal peniaze, presunul to na december 2007 s tým, že sprostredkovateľ požadoval ešte 500.000 Sk naviac. Táto skutočnosť je predmetom trestného stíhania, jednalo sa o osobu českej národnosti, teda vyplatil za pozemky 5,5 mil. Sk. Celé toto konanie je predmetom trestného konania a vedie to Úrad boja proti organizovanému zločinu. Peniaze vyplatil po tom, čo si skontroloval čísla parciel na liste vlastníctva a návrh na vklad do katastra. Po vyplatení peňazí podal návrh na vklad do katastra. Žalovanej 1/ teda vyplatil 5,5 mil. Sk bez zistenia totožnosti, t. j. osobe, ktorá o sebe tvrdila, že je vlastníčka nehnuteľnosti.
7. Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2/ nesúhlasil s právnym zástupcom žalobkýň a žiadal, aby žalobu zamietnuť. Podľa jeho názoru žalobkyne nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Uviedol, že vo veci došlo na neho k následnému prevodu nehnuteľností zo žalovaného 2, pričom v katastri nehnuteľností neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by nepovoľovali takýto prevod a teda nehnuteľnosti nadobudol dobromyseľne.
8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust. §§ 37 a 40 OZ. V konaní mal za preukázané, že žalobkyne nikdy neuzatvorili zmluvu (V-XXXXX/2007 dňa 21.11.2007) so žalovanou 1/, na základe ktorej boli vykonané zápisy v katastri nehnuteľnosti. Znaleckým posudkom mal za potvrdené falšovanie ich podpisov, použitie falošného občianskeho preukazu žalovanej 1/, keď výpoveďou Z. V., B.. XX.X.XXXX, t.č. v ÚVV Leopoldov mal za preukázané, že podpísala zmluvu za žalovanú 1/, použitie falošných overovacích doložiek, použitie falošných kolkov, pečiatok. Znaleckým posudkom a písmoznaleckými expertízami mal za preukázané, že žalovaná 1/ sa nezúčastnila prevodu, bol použitý falošný občiansky preukaz falošný a žalovaný 2/ bol uvedený do omylu a bol aj neobozretný. Z výpovedí žalobkýň zistil, že nevypovedali nájomnú a podnájomnú zmluvu a preto potvrdil jej platnosť. Samotnú kúpnu zmluvu posúdil ako zmätočnú a nezrozumiteľnú v tom, že malo dôjsť k zaplateniu v hotovosti zo strany žalovanej 1/ (čl. IV bod 2. Kúpnej zmluvy), pričom podpisy predávajúcich boli overované u rôznych notárov.
9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v spojení s § 151 ods. 1 OSP.
10. Proti tomuto rozsudku podal včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie intervenient na strane žalovaného 2/. Uviedol, že so žalovaným 2/ uzavrel dňa 16.05.2008 kúpnu zmluvu, na základe ktorej mu žalovaný 2/ previedol do vlastníctva pozemok parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 100.373 m2 v katastrálnom území J. B. P. za kúpnu cenu 40.828,56 eur, návrh na vklad do katastra nehnuteľností bol podaný dňa 19.05.2008, Správa katastra nehnuteľností pre Hlavné mesto SR Bratislavu o návrhu nerozhodla z dôvodu začatého vyšetrovacieho konania vo veci trestného činu podvodu. Predbežným opatrením súdu zo dňa 12.11.2013 mu bolo znemožnené realizovať kúpnu zmluvu a nadobudnúť vlastníctvo k veci. Kúpnu zmluvu označil za platnú. Vyjadril názor, že je pasívne legitimovaným subjektom v spore a bola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.12.2012 preto navrhli vstup do konania na strane žalovaného 2/. Namietal, že mu uznesenie o vstupe do konania nebolo doručené. Bolo mu tak znemožnené podať stanovisko k žalobe. Namietal tiež nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 05.05.2014. Poukázal na svoju dobromyseľnosť pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalovaným 2/, mal záujem realizovať na pozemku bytovú výstavbu, poverili advokátsku kanceláriu preveriť právnu situáciu s pozemkom pred uzatvorením kúpnej zmluvy, až po jej kladnom vyjadrení pristúpili ku kúpnej zmluve. K žalobe sa mohli vyjadriť až na pojednávaní konanom dňa 05.05.2014, kde poukazovali na dobromyseľnosť a na judikatúru týkajúcu sa uzatvárania zmluvy od nepravého vlastníka dobromyseľným konaním, ktorými sa súd prvej inštancie nezaoberal. Napadnutý rozsudok označil za arbitrárny a nezodpovedajúci náležitostiam odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného v čase jeho vydania (ďalej len „OSP“). Vytkol súdu prvej inštancie, že v odôvodnení napadnutého rozsudku mu nedal špecifickú odpoveď na jeho dobromyseľnosť v záujme jeho právnej istoty. Napadnutý rozsudok navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. K odvolaniu intervenienta na strane žalovaného 2/ sa vyjadrili žalobkyne písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 24.09.2014 tak, že odvolaním napadnutú časť rozsudku týkajúcu sa pozemku parc. č. XXXX/X k. ú. J. B. P. považujú za vecne správnu, tvrdenia v odvolaní mali za subjektívnej povahy, neurčité, účelové a nedôvodné. Napadnutý rozsudok navrhli potvrdiť. Mali za to, že odvolateľ nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie odňatia možnosti konať pred súdom. Dali do pozornosti, že konanie bolo začaté pred uzatvorením kúpnej zmluvy medzi odvolateľom a žalovaným 2/. Preto nebol pasívne legitimovaným subjektom pri začatí konania, keďže nemal žiadne vecné práva k dotknutému pozemku. Odvolateľ nikdy nebol a ani nie je uvedený ako vlastník na liste vlastníctva. Napadnutý rozsudok je podľa nich jedinou verejnou vkladuschopnou listinou. Vymedzenie žalovaných vychádza z evidencie nehnuteľností. Z uvedených dôvodov preto nebol dôvod na jeho ďalšie účastníctvo v konaní, keďže o jeho návrhu na vklad do katastra nehnuteľností nebolo príslušným orgánom rozhodnuté. Okruh subjektov uvedený v žalobe tak
mali za správny, keď odvolateľ ani nemôže byť zaviazaný súdom na splnenie nejakej povinnosti a ani nemôže byť o ňom rozhodnuté, že má byť vymazaný z príslušného LV č. XXXX a že žalobkyne majú byť ako vlastníčky vedené namiesto neho. Účastníctvo žalovaných považovali za označené správne. O uzatvorení kúpnej zmluvy medzi odvolateľom a žalovaným 2/ nemali vedomosť, nikdy im to neoznámil. Namietali pravdivosť tvrdení odvolateľa o tom, že mu nebolo doručené uznesenie o vstupe do konania ako intervenienta na strane žalovaného 2/, keďže bol predvolávaný na každé súdne pojednávanie, nahliadol do spisu a vyžiadal si fotokópie celého spisu, čo mu súd prvej inštancie umožnil. Oboznámil sa teda s predmetom sporu a so všetkými listinami vrátane žaloby. So žalobným petitom bol oboznámený aj na pojednávaní konanom dňa 27.05.2013, pričom do rozhodnutia vo veci 05.05.2014 sa k nemu nevyjadril. Vyjadril názor, že na pojednávaní konanom dňa 05.05.2014 súd prvej inštancie dodržal zákonný procesný postup, odvolateľ sa na ňom zúčastnil, súd prvej inštancie na ňom vyhlásil dokazovanie za skončené, po tom, ako nikto nenavrhol žiadne dôkazy, bolo udelené právo na záverečné reči, ktoré boli prednesené, a to aj odvolateľom. Súd prvej inštancie oboznámil prítomných s obsahom spisu podľa jednotlivých listinných dôkazov. Nesúhlasil s dobromyseľnosťou pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalovaným 2/, a to vzhľadom na vydané predbežné (aktuálne neodkladné) opatrenie súdu prvej inštancie a vysoký počet vkladových konaní v súvislosti s dotknutým pozemkom a nepreverenie si právneho stavu. Pokiaľ ide o dobrú vieru nadobúdateľa pripomenul zásadu neexistencie materiálnej publicity katastra, keď v prípade, ak sa preukáže opak zápisu v katastri, nie je zápis záväzný. Nikto nemôže na nikoho previesť viac práv než má. Poukázal na ústavnú judikatúru, podľa ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo a neplatný právny úkon nemá právne následky platného právneho úkonu. Ak je prvotná kúpna zmluva neplatná, zakladá aj neplatnosť kúpnej zmluvy následnej. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považovali za zákonné a dostatočne presvedčivé.
12. Intervenient č. 1 na strane žalobkýň sa k odvolaniu intervenienta na strane žalovaného 2/ vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.09.2014. Vyjadril názor o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie intervenienta na strane žalovaného 2/ v spore, keďže nie je nositeľom hmotnoprávneho vzťahu dotknutého daným súdnym konaním. Jeho neoznačenie za stranu sporu tiež podľa neho nie je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania a ani dôvodom na zastavenie konania. Uznesenie o jeho vstupe do konania bolo doručené krátkou cestou na pojednávaní konanom dňa 22.07.2013, odvolateľ bol prítomný na pojednávaní konanom dňa 27.05.2013, t. j. pred rozhodnutím o jeho vstupe do konania, kedy mu bola doručená žaloba s výzvou na vyjadrenie sa k nej. Intervenient bol predvolaný aj na pojednávanie vytýčené na deň 03.03.2014 a na deň 05.05.2014. Do rozhodnutia vo veci sa k žalobe nevyjadril. Na pojednávaní konanom dňa 05.05.2014 došlo k vyhláseniu uznesenia o skončení dokazovania, všetci dostali právo na záverečné sa vyjadrenie k veci. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 2/ a intervenientom na jeho strane však intervenientovi nevzniklo vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam. Jeho prípadnú dobromyseľnosť označil za irelevantnú, keďže táto je významná len tam, kde to uvádza zákon (napr. § 486 OZ o dobromyseľnom nadobudnutí od nepravého dediča). Na zaoberanie sa otázkou dobromyseľnosti intervenienta v konaní preto nebol dôvod. Nedostatky v odôvodnení napadnutého rozsudku podľa neho nemajú zásadný vplyv na jeho zrozumiteľnosť, keď súd nie je povinný dať odpoveď na všetky nastolené otázky, pričom intervenient neuviedol, v čom konkrétne vidí nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolanie označil za účelové, neodôvodnené, neurčité. Napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.
13. Intervenient č. 2 na strane žalobkýň sa k odvolaniu intervenienta na strane žalovaného 2/ vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.10.2014 a napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť. Intervenienta nepovažoval za pasívne vecne legitimovaný subjekt v danom konaní vzhľadom na to, že nie je nositeľom tvrdeného hmotného práva. K jeho vstupu do konania uviedol, že sa zúčastňoval všetkých pojednávaní a neboli mu odňaté žiadne jeho procesné práva, ktoré využil. Zdôraznil, že žalovaný 2/. bol evidovaný ako vlastník nehnuteľností v katastri na základe neplatného právneho úkonu a súd prvej inštancie vec správne posudzoval v zmysle zásady „nemo plus iuris“. Správne súd prvej inštancie skonštatoval, že nebol obozretný a žalovaná 1 plnila úlohu prostredníka, a to len fiktívne. O jej úlohe mal žalovaný 2/ vedomosť. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie správne právne posúdil kúpne zmluvy, na základe ktorých mala nadobudnúť vlastníctvo žalovaná 1/ a následne žalovaný 2/ a správne ich vyhodnotil za neplatné. Obrana spočívajúca len v dobromyseľnosti podľa neho nestačí. Žalovaný 2/ sa nikdy nestal vlastníkom dotknutých nehnuteľností.
14. Intervenient na strane žalovaného 2/ v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu žalobkýň a intervenienta č. 1 na ich strane realizovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.12.2017 pripomenul obligačný a vecný charakter kúpnej zmluvy, keď jej uzavretím je obligačný charakter naplnený. Uvedená kúpna zmluva je teda podľa neho naďalej platná. V konaní bol teda podľa neho preukázaný opak zápisu v katastri nehnuteľností. Obe relevantné kúpne zmluvy označil za platné. Nestotožnil sa s aplikáciou zásady „nemo plus iuris“, ktorá bola prelomená závermi Ústavného súdu SR, podľa ktorej niet rozumného dôvodu chrániť viac pôvodného vlastníka ako nadobúdateľa. Do pozornosti dal aj iné rozhodnutia súdnej praxe. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy dospel až po overení právnej situácie a dobromyseľne. Za najzávažnejší nedostatok prvoinštančného konania označil nezákonnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku vzhľadom na jeho stručnosť a arbitrárnosť, keď súd prvej inštancie nezaujal stanovisko k sporným skutočnostiam, nevyslovil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec posúdil po právnej stránke.
15. Intervenient na strane žalovaného 2/ sa k vyjadreniu intervenienta č. 2 na strane žalobkýň vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.01.2018. Uviedol, že v konaní sa rozhodovalo o platnosti, resp. neplatnosti ním uzatvorenej kúpnej zmluvy, ktorá napriek návrhu na vklad nebola zavkladovaná, pričom medzi hmotné práva nepatria len nehnuteľnosti, ale aj peňažné prostriedky. Súd prvej inštancie mal o jeho vstupe do konania rozhodnúť. Opätovne poukázal na svoju dobrú vieru pri uzatváraní kúpnej zmluvy, s tým, že zaplatil aj kúpnu cenu. Zotrval na námietkach týkajúcich sa nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zopakoval, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy vynaložil všetku starostlivosť o preverenie si skutkového a právneho stavu nehnuteľnosti. Odôvodnenie rozsudku mal za nedostatočné pokiaľ ide o konštatovanie nedostatku opatrnosti žalovaného 2/ a nepreskúmateľné.
16. Žalobkyne reagovali na vyjadrenie intervenienta na strane žalovaného 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.01.2018 a stotožnili sa s vyjadrením intervenienta na ich strane, súdne rozhodnutie doložené intervenientom na strane žalovaného 2/ označili za nepoužiteľné, keďže v ňom uvádzaný prevod nehnuteľností nebol realizovaný trestným činom. Zdôraznili, že z neplatného právneho úkonu (prvá kúpna zmluva) nemôže vzniknúť platný právny úkon (druhá kúpna zmluva). Pripomenuli, že v čase začatia súdneho konania nemal intervenient na strane žalovaného 2/ k pozemku žiadne hmotné práva, keď vecnoprávne účinky kúpnej zmluvy nastávajú až povolením jej vkladu. Intervenient na strane žalovaného 2/ preto nebol v spore pasívne vecne legitimovaný. Odôvodnenie napadnutého rozsudku mali za správne.
17. Intervenient č. 2 na strane žalobkýň vo svojej odvolacej duplike realizovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.01.2018 uviedol, že odvolateľ mal postavenie intervenienta až do vyhlásenia napadnutého rozsudku, uzatvorená kúpna zmluva nebola platným právnym úkonom, obrana žalobkýň o zásade „nemo plus iura“ nie je podľa neho samoúčelná. Spochybnil aj dobromyseľnosť žalovaného 2/. Zopakoval preukázaný skutkový stav, podľa ktorého absentuje akýkoľvek prejav vôle na oboch stranách kúpnej zmluvy zo dňa 21.11.2007 s pozemkami nakladať a ide o absolútne neplatný právny úkon, čo sa týka aj návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Zopakoval tiež preukázané skutočnosti ohľadom kúpnej zmluvy medzi žalovanými zo dňa 12.12.2007, s tým, že žalovaný 2/ mal vedomosť o úlohe žalovanej 1/ ako prostredníka, čo vylučuje podľa neho dobromyseľnosť. Súd prvej inštancie podľa neho správne vyhodnotil dôkaznú situáciu. Vyjadril názor, že uplatnenie zásady dobromyseľnosti nemôže prelomiť zásadu „nemo plus iuris“, keď objektívne skutočnosti a udalosti podľa neho preukazujú neplatnosť kúpnych zmlúv. Dobrá viera intervenienta na strane žalovaného 2/ ohľadom kúpy jedného pozemku je podľa neho vo veci irelevantná, keďže došlo k neplatným právnym úkonom a nadobudnutie vlastníctva nemôže obhajovať len dobromyseľnosťou, ktorú navyše spochybňujú aj objektívne dôkazy. Mal za preukázané, že prevody sú neplatné a že účasť žalovaného 2/ nie je len v jednoduchej kúpe bez vedomosti o trestných činoch, ale bol aktívne na nich zúčastnený. Jeho konanie označil za neprimerané a jeho kroky za neobhájiteľné. Prvoinštančný súd sa podľa jeho názoru vyrovnal so všetkými skutočnosťami za účelom vyvodenia záveru a zhodnotenia dôkazov. Odvolateľ nešpecifikuje konkrétnu arbitrárnosť rozsudku, čo označil za nepostačujúce. Mal za to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývajú právne úvahy, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol a uvádza sa v ňom aj zistený skutkový stav.
18. Intervenient č. 1 na strane žalobkýň k vyjadreniu intervenienta na strane žalovaného 2/ reagoval prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
30.01.2018. Uviedol, že žalobkyne ako spoluvlastníčky nehnuteľností, sú už viac rokov vo výkone svojho vlastníckeho práva obmedzované a medzi nimi a intervenientmi na ich strane došlo k uzatvoreniu platných nájomných zmlúv. Zotrval na svojom dovtedajšom vyjadrení vo veci. Stotožnil s s vyjadrením žalobkýň v rámci odvolacieho konania. Mal za to, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď žalobkyne nemali nikdy v úmysle previesť svoje nehnuteľnosti a mal tiež za preukázanú platnosť súvisiacej nájomnej a podnájomnej zmluvy.
19. V písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 29.03.2018 intervenient č. 2 na strane žalobkýň uviedol, že súd prvej inštancie sa otázkou vstupu odvolateľa do konania dostatočne zaoberal a vyhovel mu. Námietky žalobkýň ho na jeho procesných právach neobmedzili. Obrana žalobkýň ohľadom zásady „nemo plus iura“ nie je podľa neho samoúčelná. Žalovaný 2/ preberal pozemky od osôb, ktorých totožnosť si neoveril, nemal snahu sa skontaktovať so žalobkyňami. Nemal dostatok finančných prostriedkov, keď zápis žalovanej 1/ v katastri nie je dostatočným dôkazom. Mieru poctivosti na jeho strane označil za nulovú. Intervenient na strane žalovaného 2/ zisťoval informácie v čase, keď vlastníčkami boli žalobkyne a boli aj ako vlastníčky vedené v katastri nehnuteľností, kupoval však nehnuteľnosť zapísanú už v prospech žalovaného 2/. Nepreveril si titul nadobudnutia. Nezúčastňoval sa aktívne súdnych pojednávaní. Postup nadobúdania nehnuteľností žalovaným 2/ mal za nedôveryhodný, postup pri kúpe za málo obozretný, ľahostajný a nedbalý. Vyjadril názor, že do omylu ho neuviedla žalovaná 1/. Takéto nadobúdanie podľa neho vylučuje nadobúdanie v dobrej viere. Opätovne konštatoval, že zásada dobromyseľnosti nemôže prelomiť zásadu „nemo plus iura“.
20. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci v rámci odvolacieho konania podané neboli.
21. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 CSP veta prvá, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
22. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite nového procesného kódexu účinného od 01.07.2016 (zákon č. 160/2015 Z. z.) podaním odvolania vedľajším účastníkom na strane žalovaného 2/ proti predloženému rozsudku súdu prvej inštancie tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť a odvolanie je potrebné odvolacím súdom prejednať a rozhodnúť o ňom podľa príslušných ustanovení CSP.
23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) skôr, než pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania podaného vedľajším účastníkom na strane žalovaného 2/ (ktorý už podľa v súčasnosti platných ustanovení CSP nie je vedľajším účastníkom, nakoľko tento inštitút od účinnosti CSP zanikol a nahradil ho inštitút intervenienta za situácie, že pôvodný vedľajší účastník takéto jeho procesné postavenie navrhol, ku ktorej situácii došlo aj v danom prípade na výzvu odvolacieho súdu), zaoberal sa posúdením tej okolnosti, či bolo podané osobu oprávnenou. Nakoľko právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti nového procesného kódexu zostávajú v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP zachované a napadnutý rozsudok bol vydaný a proti nemu smerujúce odvolanie vtedajšieho vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2/ bolo podané za platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), je potrebné posúdiť oprávnenosť odvolateľa na podanie odvolania podľa príslušných ustanovení tohto procesného kódexu.
24. Podľa ust. § 93 ods. 1 OSP ako vedľajší účastník sa mohol popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto mal právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nešlo o konanie o rozvod manželstva, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
25. Podľa ust. § 201 OSP účastník mohol napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon v ust. § 202 nevylučoval. Ak z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, mohol podať odvolanie aj vedľajší účastník.
26. Podľa ust. § 93 ods. 6 OSP účinného od 01.01.2015, avšak v zmysle prechodných ustanovení účinného na začaté konania, vedľajší účastník mohol podať odvolanie alebo dovolanie, ak z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. V ostatných prípadoch mohol vedľajší účastník podať odvolanie alebo dovolanie len so súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňoval konania.
27. Postavenie vedľajšieho účastníka charakterizovali rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastníka (stranu sporu), na stranu ktorého sa pripojil. Jeho postavenie bolo však odlišné v tom, že i keď konal vo vlastnom mene, jeho postavenie bolo čiastočne obmedzené postavením účastníka ako dominus litis. Preto napr. nemohol disponovať predmetom konania, nemohol podať návrh na obnovu konania, nemohol podať odvolanie proti vôli účastníka, odvolanie mohol podať len v prípade, ak takéto právo mal účastník, jeho odvolacia lehota bola limitovaná odvolacou lehotou účastníka. Podľa ust. § 201 OSP bol vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie bez zreteľa na stanoviska účastníka, dokonca aj proti jeho vôli, za predpokladu, že preukázal, že z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom (napr. v prípade poistenia). S účinnosťou od 01.01.2015 (novela OSP č. 353/2014 Z. z.) došlo k viacerým zmenám v úprave vedľajšieho účastníka najmä v smere úpravy oprávnení právnických osôb zriadených na ochranu spotrebiteľa a v konečnom dôsledku právna úprava explicitne upravila oprávnenie, resp. podmienky, za ktorých mohol vedľajší účastník podať odpor, odvolanie a dovolanie, v prípade, keď samotný účastník konania túto možnosť nevyužil. Právna úprava zdôraznila prvok aktivity účastníka konania a jeho priamej ingerencie na spore aj tým, že vedľajšiemu účastníkovi dávala možnosť podať odvolanie a dovolanie výlučne, ak s tým súhlasil ten účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupoval. K týmto záverom dospel Najvyšší súd SR v konaniach napr. so sp. zn. 1Cdo 210/2012, 7Cdo135/2013, 6Cdo357/2012 a uvedený právny názor bol uverejnený aj v Zbierke č. 1/2016 stanovísk a rozhodnutí vo veciach občianskoprávnych NS SR a súdov SR pod č. 10, podľa ktorého ak z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom (§ 201 veta druhá OSP), súd odmietne odvolanie podané vedľajším účastníkom (§ 218 ods. 1 písm. b/ OSP), ak účastník konania podporovaný vedľajším účastníkom zostane napriek výzve súdu nečinný a nevyjadrí sa, či súhlasí s odvolaním.
28. I podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 05.02.2013 sp. zn. 3Cdo188/2012 „Rozhodovacia prax súdov zastáva názor, že legitimácia vedľajšieho účastníka na odvolanie je vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať tento opravný prostriedok alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril nesúhlas. Ak podá odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd vždy zaoberať tým, či a aké stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník podporovaný vedľajším účastníkom. Ak sa účastník odvolania nevzdal, je súd v prípade, že odvolanie podal len vedľajší účastník, povinný vyzvať ním podporovaného účastníka na vyjadrenie, či dáva k tomuto odvolaniu súhlas. Ak účastník odmietne takýto súhlas vedľajšiemu účastníkovi udeliť, je odvolanie vedľajšieho účastníka neúčinné, čo má za následok, že odvolací súd odmietne jeho odvolanie ako podané osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená“.
29. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v danom prípade napadol rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním podaným za účinnosti procesného kódexu OSP iba vedľajší účastník na strane žalovaného 2/, aktuálne intervenient. Žalovaný 2/ bol v konaní pred súdom prvej inštancie zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou, pretože adresa jeho pobytu bola neznáma. Zastúpenie opatrovníčkou trvalo do ukončenia účinnosti OSP, kedy tento inštitút zanikol. Odvolací súd právne posúdil, že v danom prípade zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi žalovaným 2/ a vedľajším účastníkom na jeho strane, preto v zmysle vyššie uvedených ustanovení OSP a ustálenej súdnej praxe potvrdenej judikatúrou Najvyššieho súdu SR bol na podanie odvolania vedľajším účastníkom na strane žalovaného 2/ potrebný súhlas žalovaného 2/, popri ktorom sa vedľajší účastník zúčastňoval na konaní. Odvolací súd preto skúmal, či žalovaný 2/ s odvolaním vedľajšieho účastníka vyjadril súhlas. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že vedľajší účastník k svojmu odvolaniu súhlas žalovaného 2/ k svojmu podanému odvolaniu a ani následne nedoložil a ani súd prvej inštancie úkony smerujúce k jeho zadováženiu nerealizoval. V zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP preto sám vyzval žalovaného 2/ na vyjadrenie súhlasu s odvolaním vedľajšieho účastníka na jeho strane, keď výzva odvolacieho súdu mu bola doručená oznámením na úradnej tabuli odvolacieho súdu a na jeho webovej stránke. Výzva na vyjadrenie jeho súhlasu s odvolaním vedľajšieho účastníka mu bola v zmysle ust. § 106 ods. 2 CSP doručený dňa 24.04.2020. Výzvu na vyjadrenie súhlasu s odvolaním vedľajšieho účastníka doručoval odvolací súd pre istotu aj opatrovníčke zastupujúcej žalovaného 2/ v konaním pred súdom prvej inštancie. Žiaden z adresátov súhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2/ nevyjadril. Následne odvolací súd vyzval právneho zástupcu intervenienta žalovaného 2/ na zabezpečenie súhlasu žalovaného 2/ s jeho odvolaním výzvou doručenou mu dňa 04.05.2020. Do rozhodnutia odvolacieho súdu intervenient na strane žalovaného 2/ súhlas žalovaného 2/ s jeho odvolaním proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 05.05.2014 č.k. 22C 135/2008-465
nedoložil. Keďže žalovaný 2/ sám odvolanie nepodal a ani neudelil súhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka na jeho strane, je zrejmé, že neprejavil záujem iniciovať odvolacie konanie. Odvolací súd potom vychádzajúc z vyššie uvádzaných právnych noriem a výsledkov súdnej praxe konštatuje, že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2/ je pre absenciu súhlasu žalovaného 2/ s ním neúčinné a je potrebné ho odmietnuť ako podané osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená.
30. Uvedený právny názor navyše korešponduje aj s aktuálnou procesnou úpravou prípustnosti odvolania intervenientom, keď podľa ust. § 360 ods. 1 CSP odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa ust. § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77, keď ust. § 77 upravuje tzv. procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný a procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. V danom prípade intervenient na strane žalovaného 2/ netvorí so žalovaným 2/ procesné spoločenstvo, nakoľko nedisponujú žiadnymi spoločnými právami alebo povinnosťami. Intervenient na strane žalovaného 2/ sa na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy nestal vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. Dôsledkom prípadného protiprávneho konania môže byť prípadne jeho nárok na náhradu škody. Podľa ust. § 360 ods. 1 CSP v ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359, t. j. tej, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté.
31. Podľa ust. § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
32. S poukazom na uvedené odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2/ v zmysle ust. § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou osobou odmietol.
33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol analogicky podľa ust. § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Odmietnutie odvolania zavinil intervenient na strane žalovaného 2/ tým, že podal odvolanie bez súhlasu žalovaného 2/. Žalobkyniam a intervenientom na ich strane preto vznikol voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaným 1/, 2/ tiež, avšak v odvolacom konaní im žiadne trovy nevznikli, preto im nárok na ich náhradu odvolací súd nepriznal.
34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).