Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/2/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v spore žalobcu: Bondora AS, reg. kód 11483929, adresa sídla Estónsko, Harju maakond, Tallinn, Kristiine linnaosa, A.H.Tammsaare 47, právne zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, adresa sídla Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: J. F., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu M., J. XXX, o 1.800 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 8. októbra 2019 č.k. -76 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 12.10.2018 domáhal vydania európskeho platobného rozkazu na tlačive A podľa článku 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze. Z údajov v uvedenom tlačive vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.800 eur bez príslušenstva a náhrady trov konania, to všetko titulom práva na vrátenie úveru poskytnutého žalobcom žalovanej na základe jej elektronickej žiadosti. Žalobca a žalovaná sa dohodli na splatnosti úveru v 48 pravidelných mesačných splátkach od poskytnutia úveru a keďže žalovaná dlh riadne nesplácala, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru. K návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu predložil ako dôkaz Návrh na uzavretie úverovej zmluvy, Všeobecné podmienky úverových zmlúv a v anglickom jazyku príkaz na prevod čiastky 1.800 eur na bankový účet vedený v V. L., a.s..

1.2.2 Z návrhu na uzavretie úverovej zmluvy predloženého žalobcom vyplýva, že tento návrh na uzavretie zmluvy (žiadosť) urobila žalovaná ako dlžník na portáli W. <., kde výška úveru a úrokov bude stanovená na základe aukcie. V časti I. bod 1. odsek 1.1.1. tohto návrhu sa uvádza istina od 2.400 eur do 2.400 eur; v odseku 1.1.2. je uvedená výška úrokov 24% ročne (maximálny úrok), v odseku 1.1.3. sú uvedené mesačné splátky v počte 48, v odseku 1.2. sa uvádza splatnosť splátok 17 kalendárny deň a v odseku 1.3. je uvedená splatnosť prvej splátky 17.07.2014. V bode 5. návrhu na uzavretie úverovej zmluvy sa zaviazala uhradiť portálu poplatok za správu vo výške 3,50% ročne, ktorý sa účtuje až do úplného splatenia výšky úveru, t.j. v prípade omeškania dlžníka tiež až po splatnosti alebo skončení platnosti úverovej zmluvy. Súčasťou návrhu sú aj všeobecné podmienky v časti II..

1.2.3 Súd nevydal európsky platobný rozkaz, pretože z návrhu na uzavretie úverovej zmluvy nevyplývajú relevantné údaje. Z návrhu nebolo možné zistiť o aký typ úveru sa jedná, v akej výške bol úver poskytnutý, s akou úrokovou sadzbou, nebola zrejmá ani výška splátok, ich počet, ich splatnosť, skladba splátok, výška ročnej percentuálnej miery nákladov.

1.2.4 Žalovaná, ktorej bol návrh doručený 8.8.2019 sa k nemu nevyjadrila.

1.2.5 Zo strany žalobcu nebol súdu predložený žiaden iný dôkaz a sporové strany nenavrhli ďalšie dokazovanie.

1.3 Vec posúdil bez ďalšieho ako žalobu o zaplatenie (t.j. bez právneho posúdenia na vec sa vzťahujúcej hmotnoprávnej úpravy právneho vzťahu veriteľa a dlžníka podľa práva Estónskej republiky, ktorým sa tento právny vzťah podľa čl. 12.2 zmluvy spravuje) len ako nárok veriteľa na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa a a a dospel k záveru o potrebe zamietnutia žaloby žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu a nepreukázanie opodstatnenosti a dôvodnosti žalobného nároku.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že v prejednávanom spore žalobca svoje tvrdenie o uzavretej zmluve o spotrebiteľskom úvere medzi sporovými stranami nepreukázal. Predložený návrh (žiadosť) o uzavretie úverovej zmluvy ešte nie je hodnoverným dôkazom, z ktorého by bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo v akom rozsahu bolo žalobcom poskytnuté plnenie žalovanej a za akých zmluvných podmienok.

1.5 Žalobca nepredložil súdu listinné dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že úver, ktorého výška ani nie je uvedená v samotnom návrhu na uzavretie úverovej zmluvy bol skutočne žalovanej poskytnutý (predložený príkaz na prevod v anglickom jazyku ešte sám o sebe nie je takýmto dôkazom). Nebol predložený žiaden výpis z bankovej knihy resp. transakcie, z ktorého by bolo zrejmé ako, kedy a v akej výške bol úver poskytnutý, žalovanou čerpaný. V návrhu zmluvy absentujú údaje o predpísaných mesačných splátkach, absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, o výške ročnej percentuálnej miery nákladov. Taktiež nie je súdu zrejmé na základe čoho žalobca určil výšku úrokovej sadzby.Je potrebné ešte poukázať na to, že okrem ďalších podmienok zmluvy a listinných dôkazov, nebolo súdu preukázané, že žalovaná úverovú zmluvu podpísala.

1.6 Vychádzajúc z vyššie uvedeného, poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania, súd konštatuje, že v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcom a nepreukázania opodstatnenosti a dôvodnosti žalobného nároku, neostalo súdu iné, ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

1.7 O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (výrok II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil , a a a vecne nemožnosťou priznania náhrady trov konania žalovanej napriek jej úspechu v spore, nakoľko tejto v konaní žiadne trovy nevznikli.

2.1 Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že tento nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( .

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie nekonal o návrhu žalobcu na vydanie európskeho platobného rozkazu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze napriek tomu, že návrh bol podaný na vzorovom tlačive A tohto nariadenia, čím porušil právo odvolateľa na spravodlivý proces a zároveň bez toho, aby žalovaná rozporovala žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia, teda bez jej návrhu vykonal dokazovanie ohľadne skutočností, ktoré neboli sporné v zmysle .

2.3 Nesprávny je záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena ohľadom skutočností tvrdených samotným žalobcom v žalobe, s poukazom najmä na nepreukázanie poskytnutia finančných prostriedkov žalovanej, a teda vzniku reálneho kontraktu - zmluvy o pôžičke a to najmä, ak žalovaná nenamietala dôvodnosť žalovanej pohľadávky, ani jej výšku.

2.4 V konaní boli predložené všetky potrebné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že žalovaná požiadala o prevod žalovanej sumy z účtu na portáli žalobcu na svoj osobný účet vedený v Tatra banke, a.s..

Žalobcom predložený príkaz na prevod je prílohou žaloby, pričom vyššie citované nariadenie neukladá žalobcovi povinnosť označiť dôkazy v jazyku príslušného štátu, v ktorom sa vedie súdne konanie. Žalobca poukazuje aj na ním predloženú úverovú zmluvu, kde k platnému uzavretiu zmluvy došlo akceptáciou návrhu na uzavretie úverovej zmluvy jednej strany druhou stranou. K samotnému podpisu zmluvy došlo na diaľku na základe elektronického podpisu, pričom v zmluve je uvedená IP adresa: XXX.XX.XX.XX, z ktorej žalovaná predmetnú zmluvu podpísala.

2.5 Žalobca od začiatku nerozporoval skutočnosť, že úver je bezúročný a bez poplatkov a z toho dôvodu si v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnil len sumu, ktorú žalovaná skutočne čerpala. Súčasťou žalovanej sumy neboli poplatky za vystavenie upomienky, zmluvné pokuty ani úroky z omeškania. Charakter úveru vyplýva zo samotného návrhu, kde v bode 6 žalobca zaškrtol kód 3, čo značí, že sa jedná o spotrebiteľský úver.

2.6 Žalovaná skutkové okolnosti uvedené v žalobe čo do výšky poskytnutého úveru, existencie zmluvy uzatvorenej medzi stranami, ako aj poskytnutie finančných prostriedkov nerozporovala, prostriedky procesnej obrany nevyužila a počas sporu zostala pasívnou a to napriek skutočnosti, že samotný návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k nim jej bol súdom doručený.

2.7 Súd nie je oprávnený sám vytvárať sporným skutkový stav najmä tam, kde tomu nezodpovedá dôkazná situácia v spore. Súd bez spochybnenia skutkových tvrdení žalobcu žalovanou sám vlastnou činnosťou spochybnil skutkový stav bez riadneho dokazovania na pojednávaní a tak nepostupoval v súlade s , čím konanie nesie znaky nepredvídateľnosti a rozhodnutie je tak pre strany sporu prekvapivým rozhodnutím. V rozpore so zásadami sporového konania tak súd prvej inštancie v rámci dokazovania uplatnil namiesto prejednávacej zásady, zásadu vyšetrovaciu. Tento postup je v rozpore s .

3. Žalovaná odvolací návrh nepodala a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (akt. a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5.1 Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je nárok žalobcu na vydanie európskeho platobného rozkazu na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu1.800 eur a trov konania (titulom nároku na vrátenie žalobcom poskytnutého úveru žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Súd prvej inštancie žalobu žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena - nepreukázanie vzniku žalovaného nároku zamietol.

5.2 Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol pre neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena na strane žalobcu.

6. Podstatná časť odvolateľových námietok je založená na tvrdení, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže o návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu nekonal podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ale bez ďalšieho len podľa a žalobu vecne zamietol pre neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena žalobcu.

7.1 Podľa SR (ústavný zákon číslo ) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

7.2 Podľa čl. 36 ods. 1 Listina základných práv a slobôd (ústavný ústavný zákon, ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky), každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

7.3 Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (tu por. oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ) v časti, ktorá je v prerokúvanej veci podstatná, znie takto: Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. (...)

7.4.1 Konanie o vydanie európskeho platobného rozkazu je upravené v nariadení o EPR (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006), ktorého podstatné časti znejú takto: Podľa čl. 1 nariadenia o EPR, Predmet úpravy, 1. Účelom tohto nariadenia je:

a) zjednodušiť a urýchliť súdne konanie a znížiť náklady na takéto konanie v cezhraničných sporoch, ktoré sa týkajú nepopretých peňažných pohľadávok, zavedením európskeho konania o platobnom rozkaze, a

b) umožniť voľný pohyb európskych platobných rozkazov medzi členskými štátmi ustanovením minimálnych požiadaviek, ktorých dodržiavanie vylúči potrebu akýchkoľvek konaní, ktoré sa majú iniciovať v členskom štáte výkonu pred uznaním a výkonom európskeho platobného rozkazu. 2. Toto nariadenie nebráni navrhovateľovi, aby pri uspokojovaní pohľadávky v zmysle článku 4 využil iné konanie dostupné podľa práva členského štátu alebo práva Spoločenstva.

7.4.2 Podľa článku 2 nariadenia o EPR, Rozsah pôsobnosti 1. Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Nevzťahuje sa najmä na daňové, colné alebo správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci (acta iure imperii). 2. Toto nariadenie sa nevzťahuje na: a) majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku, dedenia zo závetu a dedenia zo zákona,

b) konkurzné konania, konania týkajúce sa likvidácií platobne neschopných spoločností alebo iných právnických osôb, súdne zmiery, vyrovnávacie a podobné konania,

c) sociálne zabezpečenie,

d) pohľadávky, ktoré vznikli z mimozmluvných záväzkov, pokiaľ: (i) neboli predmetom dohody medzi stranami alebo nedošlo k uznaniu dlhu, alebo (ii) sa netýkajú vyrovnaných dlhov, ktoré vznikli zo spoločného vlastníctva majetku. 3. Na účely tohto nariadenia sa pojmom „členský štát“ označuje každý členský štát s výnimkou Dánska.

7.4.3 Podľa čl. 3 nariadenia o EPR, Cezhraničné spory 1. Na účely tohto nariadenia sa cezhraničným sporom rozumie spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. 2. Bydlisko sa určuje v súlade s článkami 59 a 60 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (6). 3. Relevantným okamihom pre určenie toho, či ide o cezhraničný spor, je čas podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu v súlade s týmto nariadením.

7.4.4 Podľa článku 4 nariadenia o EPR , Európske konanie o platobnom rozkaze

Európske konanie o platobnom rozkaze sa zavádza na účely uspokojovania peňažných pohľadávok s určenou výškou, ktoré sú splatné v čase podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu.

7.4.5 Podľa článku 6 nariadenia o EPR, Právomoc

1. Na účely uplatňovania tohto nariadenia sa právomoc súdu určuje v súlade s príslušnými pravidlami práva Spoločenstva, najmä s nariadením (ES) č. 44/2001. 2. Ak sa však pohľadávka týka zmluvy uzavretej osobou - spotrebiteľom na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania, a ak je odporca spotrebiteľom, majú právomoc len súdy v členskom štáte, v ktorom má odporca bydlisko v zmysle článku 59 nariadenia (ES) č. 44/2001.

7.4.6 Podľa článku 7, bod 1. a 2. nariadenia o EPR, Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu 1. Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu sa podáva prostredníctvom vzorového tlačiva A ako je uvedené v prílohe I. 2. Návrh obsahuje: a) mená a adresy strán, prípadne mená ich zástupcov a označenie súdu, na ktorý sa návrh podáva,

b) výšku pohľadávky vrátane istiny a prípadne úroku, zmluvných pokút a nákladov,

c) ak sa požadujú úroky z pohľadávky, úrokovú sadzbu a dobu, za ktorú sa požaduje úrok, pokiaľ sa k istine podľa práva členského štátu pôvodu automaticky nepripisuje úrok zo zákona,

d) predmet sporu vrátane opisu okolností, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva ako na základ pohľadávky, prípadne požadovaného úroku,

e) označenie dôkazov odôvodňujúcich pohľadávku,

f) odôvodnenie právomoci súdu/súdov, a

g) cezhraničný charakter sporu v zmysle článku 3. 7.4.7 Podľa článku 8 nariadenia o EPR, Preskúmanie návrhu

Súd konajúci vo veci návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu preskúma čo najskôr a na základe tlačiva návrhu, či sú splnené požiadavky ustanovené v článkoch 2, 3, 4, 6 a 7 a či sa pohľadávka javí byť opodstatnená a návrh prípustný. Toto preskúmanie sa môže uskutočniť automatizovaným postupom.

7.4.8 Podľa čl. 9 nariadenia o EPR, Doplnenie a oprava 1. Ak nie sú splnené požiadavky ustanovené v článku 7 a pokiaľ pohľadávka nie je zjavne neopodstatnená alebo návrh nie je neprípustný, súd poskytne navrhovateľovi príležitosť doplniť alebo opraviť návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu. Súd použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II. 2. Ak súd požiada navrhovateľa o doplnenie alebo opravu návrhu, určí lehotu, ktorú považuje podľa okolností za primeranú. Súd môže z vlastného podnetu túto lehotu predĺžiť.

7.4.9. Podľa článku 10 nariadenia o EPR, Zmena návrhu 1. Ak sú požiadavky ustanovené v článku 8 splnené len v časti návrhu, súd o tom informuje navrhovateľa prostredníctvom vzorového tlačiva C, ako je uvedené v prílohe III. Navrhovateľ sa vyzve, aby prijal alebo odmietol návrh európskeho platobného rozkazu vo výške, ktorú určí súd, a poskytnú sa mu informácie o následkoch jeho rozhodnutia. Navrhovateľ odpovie vrátením vzorového tlačiva C zaslaného súdom v lehote stanovenej súdom v súlade s článkom 9 ods. 2. 2. Ak navrhovateľ prijme návrh súdu, ten vydá európsky platobný rozkaz v súlade s článkom 12 pre tú časť návrhu, ktorú navrhovateľ prijal. Pokiaľ ide o zvyšnú časť pôvodnej pohľadávky, tá sa spravuje vnútroštátnym právom. 3. Ak navrhovateľ nezašle svoju odpoveď v lehote stanovenej súdom alebo odmietne návrh súdu, súd zamietne návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu v celom rozsahu.

7.4.10 Podľa článku 11 nariadenia o EPR, Zamietnutie návrhu 1. Súd návrh zamietne, ak a) nie sú splnené požiadavky stanovené v článkoch 2, 3, 4, 6 a 7; alebo

b) pohľadávka je zjavne neopodstatnená; alebo

c) navrhovateľ nezašle svoju odpoveď v lehote určenej súdom podľa článku 9 ods. 2; alebo

d) navrhovateľ nezašle svoju odpoveď v lehote stanovenej súdom alebo odmietne návrh súdu v súlade s článkom 10. Navrhovateľ je oboznámený s dôvodmi zamietnutia návrhu prostredníctvom vzorového tlačiva D, ako je uvedené v prílohe IV. 2. Proti zamietnutiu návrhu nie je prípustný opravný prostriedok. 3. Zamietnutie návrhu nebráni navrhovateľovi, aby sa pokúsil o uspokojenie pohľadávky prostredníctvom nového návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu alebo akéhokoľvek iného konania dostupného podľa práva členského štátu.

7.4.11 Podľa prílohy IV nariadenia o EPR je vzorové tlačivo D označené ako „Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu“, ktoré na prvej strane obsahuje vypĺňateľné kolónky na označenie súdu, účastníkov konania a ich zástupcov. Na druhej strane rozhodnutia je obsiahnutý predtlačený vlastný text rozhodnutia, ktorý znie: „Súd preskúmal Váš návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu v súlade s článkom 8 nariadenia (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, a zamieta ho z tohto dôvodu(ov): 01 Návrh nepatrí do rozsahu pôsobnosti článku 2 nariadenia (článok 11 ods. 1 písm. a)). 02 Návrh sa nevzťahuje na cezhraničný spor v zmysle článku 3 nariadenia (článok 11 ods. 1 písm. a)). 03 Návrh sa nevzťahuje na peňažnú pohľadávku s určenou výškou, ktorá je splatná ako je uvedené v článku 4 nariadenia (článok 11 ods. 1 písm. a)). 04 Súd nemá právomoc podľa článku 6 nariadenia (článok 11 ods. 1 písm. a)). 05 Návrh nespĺňa požiadavky uvedené v článku 7 nariadenia (článok 11 ods. 1 písm. a)). 06 Pohľadávka je zjavne neopodstatnená (článok 11 ods. 1 písm. b)). 07 Návrh nebol doplnený alebo opravený v lehote stanovenej súdom (článok 9 ods. 2 a článok 11 ods. 1 písm. c)). 08 Návrh nebol zmenený v lehote stanovenej súdom (článok 10 a článok 11 ods. 1 písm. d)). Dôvod(y) zamietnutia (uveďte kód).“ Pod tým sú uvedené tieto štyri vyplniteľné kolónky: „Kód Ďalšie informácie (v prípade potreby).

7.4.12 V zmysle vyššie uvedeného konanie o vydanie EPR je osobitným druhom konania, ktoré sa začína na návrh, ktorým účastník žiada o vydanie EPR a ktorý sa podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia o EPR zásadne podáva na tlačive ustanovenom v prílohe I tohto nariadenia (ako to bolo aj v prejenávanej veci). Výsledkom tohto konania je buď vydanie EPR v súlade s návrhom, alebo zamietnutie návrhu na jeho vydanie (pravdaže postupom podľa čl. 11). Zamietnutie návrhu na vydanie EPR nemá vplyv na možnosť inak uplatniť právo, ktoré bolo predmetom návrhu (čl. 11 ods. 3 nariadenia o EPR). Cieľom konania o vydanie EPR teda nie je dosiahnuť meritórne rozhodnutie o hmotnom práve, teda rozhodnutie o tom, či právo navrhovateľa existuje alebo nie a či je odporca povinný splniť jemu korešpondujúcu povinnosť, alebo nie. Európsky platobný rozkaz je rozhodnutím, ktoré sa vydáva len na základe jednostranných tvrdení navrhovateľa, nie v kontradiktórnom konaní, a preto možno európskym platobným rozkazom návrhu navrhovateľa len vyhovieť (neprichádza do úvahy zamietavý platobný rozkaz).Výsledkom konania o vydanie EPR tak nemôže byť zamietajúce rozhodnutie, ktoré by s účinkami rei iudicatae rozhodlo o tom, že uplatnené právo navrhovateľa neexistuje, prípadne odporca nie je povinný plniť jemu zodpovedajúcu povinnosť. Predmetom konania o EPR je, naopak, len otázka, či sú splnené podmienky na vydanie EPR, alebo nie, pričom neexistencia zjavnej neodôvodnenosti pohľadávky je len jednou z nutných, nie však dostačujúcich podmienok na jeho vydanie. Európsky platobný rozkaz môže ďalej nadobudnúť charakter exekučného titulu len v spojení s nečinnosťou odporcu (nepodaním odporu). Naopak, jeho činnosťou (podaním odporu) sa EPR ex lege (vzhľadom na prameň právnej úpravy, ktorým nie je lex - zákon, ale nariadenie - regulatio, by bol namieste skôr výraz ex regulatione) ruší (tu pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu SR ). Z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že (európsky) platobný rozkaz nemožno považovať za súdne rozhodnutie v pravom slova zmysle, ale že ide o formu kvalifikovanej súdnej upomienky na zaplatenie splatnej pohľadávky, ktorá - pokiaľ sa jej neodporuje - nadobúda účinky exekučného titulu.

7.4.13 V súvislosti s tým, že súd prvej inštancie vo veci postupoval ako v prípade konania o žalobe, kde sporová strana navrhuje vec vybaviť platobným rozkazom - postupom podľa a , odvolací súd uvádza, že medzi európskym konaním o platobnom rozkaze podľa nariadenia o EPR a konaním o návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa sú zásadné rozdiely. Podľa súd môže vydať platobný rozkaz, ak žalobca v žalobe navrhol jej vybavenie týmto spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že návrh na vydanie platobného rozkazu nepredstavuje samostatný spôsob

súdneho uplatnenia určitej pohľadávky (ako je to v prípade európskeho konania o platobnom rozkaze), ale vedľajší návrh urobený v žalobe. Z toho je taktiež zrejmé, že súčasne s týmto návrhom bola podaná i riadna žaloba, takže sa na rozdiel od európskeho konania o platobnom rozkaze (podľa nariadenia o EPR) v súčasne začína i riadne občianske súdne konanie. Logickým dôsledkom tohto ponímania platobného rozkazu je ustanovenie , z ktorého vyplýva, že v prípade, ak nebolo žalobu možné vybaviť navrhovaným platobným rozkazom, postupuje súd podľa , teda koná sa o žalobe riadne občianske súdne konanie, teda sa na jej prerokovanie nariadi predbežné prerokovanie sporu. Z vyššie uvedeného je potom nad všetky pochybnosti zrejmé, že existujú podstatné rozdiely medzi konaním o vydanie EPR a úpravou vydávania platobného rozkazu v aktuálnom . Kým aktuálny poníma platobný rozkaz ako jeden zo spôsobov vybavenia žaloby a pre prípad, že platobný rozkaz nie je možné vydať, predpokladá riadne konanie o hmotnoprávnom nároku uplatnenom žalobou, t. j. pojednávanie a rozhodnutie o ňom, predmetom konania o vydanie EPR podľa nariadenia o EPR je len samotná otázka, či bude EPR vydaný alebo nie. Inak povedané, predmetom tohto konania tak nie je samotný hmotnoprávny nárok, ale len otázka, či možno na jeho presadenie využiť (európsky) platobný rozkaz, teda či sú splnené podmienky jeho vydania ustanovené v nariadení o EPR. Nesplnenie určených podmienok sa prejaví v podobe zamietnutia návrhu rozhodnutím súdu, proti ktorému síce nemožno podať opravný prostriedok, ktoré však zároveň nemá vplyv na možnosť uplatniť vlastný nárok opätovne, v inom konaní dostupnom podľa práva príslušného členského štátu (čl. 11 ods. 2 a 3 nariadenia o EPR). Pre poriadok je potrebné uviesť, že ak súd vydá európsky platobný rozkaz podľa čl. 12 nariadenia o EPR a žalovaný voči nemu podá odpor podľa čl. 16 tohto nariadenia, postupuje súd podľa čl. 17 a to v súlade s pravidlami podľa riadneho civilného súdneho konania (v prejednávanej veci podľa ), pokiaľ navrhovateľ výslovne nepožiada o ukončenie konania v takomto prípade.

8. Pokiaľ súd prvej inštancie vec prejednal na nariadenom pojednávaní a rozhodoval o samotnom hmotnoprávnom nároku žalobcu (a tento meritórne zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom) a nie o tom, či na jeho presadenie možno vydať európsky platobný rozkaz bez toho, že by platobný rozkaz vydal a bol by voči nemu podaný odpor žalovanou, došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu a takýto postup súdu prvej inštancie nemal oporu v zákone. Námietku žalobcu o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie majúcom za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces bolo potom potrebné považovať za dôvodnú a rozhodnutie vo veci samej ako výsledok takéhoto postupu za nezákonné.

9. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu SR , obsah práva na súdnu ochranu uvedený v SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi (strane sporu) znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

10. Preto pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu pre to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom rozhodol o veci postupom podľa bez toho aby jeho postupu predchádzalo vydanie európskeho platobného rozkazu podľa návrhu žalobcu a následné podanie odporu voči nemu žalovanou, týmto nesprávnym postupom zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). Po vrátení veci súd prvej inštancie bode postupovať podľa čl. 8 a nasl. nariadenia o EPR a rozhodne buď tak, že ho vydá v súlade s návrhom / upraveným návrhom, alebo zamietne návrh na jeho vydanie (pravdaže postupom podľa čl. 11), prípadne bude pokračovať v konaní podľa za splnenia podmienok uvedených v čl. 17 nariadenia o EPR a vo veci opätovne rozhodne. Súčasne rozhodne aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania ( ).

12. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).