Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-88-2019.pdf
PDF · 124.41 KB
No categories available
21Cob/88/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobcu: Est 1, s.r.o., so sídlom Šenkvická cesta 12/F, Pezinok, IČO: 36 682 420, zastúpený advokátom: JUDr. Rastislav Vranec, Mojmírova 13, Slovenský Grob, IČO: 30 792 061 proti žalovanému: PK NET s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 7, Bratislava, IČO: 46 918 353, zastúpený: Advokátska kancelária Nosko & Partners s.r.o., Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107, o určenie neplatnosti výpovede z Dohody o preúčtovaní prevádzkových nákladov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 5Cb/10/2017-178 zo dňa 02.04.2019 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi odvolací súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie žalobu, ktorou žalobca žiadal určiť, že výpoveď žalovaného z Dohody o preúčtovaní prevádzkových nákladov uzatvorenej strany sporu dňa 01.01.2013 je neplatná a žalovaný je povinný naďalej plniť záväzky z tejto Dohody vyplývajúce.
2. Žalobca návrh odôvodňoval tým, že výlučným vlastníkom nebytového priestoru v spoluvlastníckom podiele 1/1, označeného ako „Priestor č. 12-1“, nachádzajúci sa na I. nadzemnom podlaží haly súp. č. XXXX, na parcele registra „C“, parc. č. 2390/82 o výmere 1047 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria v obci J., v okrese Pezinok, v k.ú. J., zapísaných na Okresnom úrade v Pezinku, katastrálnom odbore na liste vlastníctva č. XXXX; spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach haly a na spoločných zariadeniach haly, ktorého veľkosť činí 591/1000 a je určená podielom podlahovej plochy nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých nebytových priestorov nachádzajúcich sa v hale; spoluvlastníckeho podielu na pozemku - parcela registra „C“, parc. č. 2390/82 o výmere 1047 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria v obci J., v okrese Pezinok, v k.ú. J., zapísaných na Okresnom úrade v Pezinku, katastrálnom odbore na liste vlastníctva č. XXXX, ktorého veľkosť činí 591/1000 (ďalej len „nebytový priestor“); pozemku v spoluvlastníckom podiele 1/1, parcely registra „C“, parc. č. 2390/81 o výmere 166 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria v obci J., v okrese Pezinok, v k.ú. J., zapísaných na Okresnom úrade v Pezinku, katastrálnom odbore na liste vlastníctva č. XXXX, na ktorom sú vybudované parkovacie miesta. Vlastníctvo k nebytovým priestorom nadobudol kúpou na základe Zmiešanej zmluvy o predaji nebytového priestoru a pozemku pod parkovacími miestami, uzatvorenej dňa 19.03.2007 s predávajúcou spoločnosťou Euroimmobiliare s.r.o. v súlade s ktorou bola uzatvorená i zmluva o úprave práv a povinností súvisiacich s poskytovaním služieb pre žalobcu.
3. Vlastníkom nebytových priestorov označených ako „Priestor č.12-2 a č. 12-3“ uvedených na liste vlastníctva č. XXXX je Tatra - Leasing s.r.o., ktorá ako leasingový prenajímateľ prenajíma uvedené nebytové priestory žalovanému ako leasingovému nájomcovi. Dňa 1.1.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Dohoda o preúčtovaní prevádzkových nákladov (ďalej len „Dohoda“), ktorá „de facto a de iure“ prevzala práva a povinnosti z ukončenej zmluvy, ktorej predmetom bola úprava práv a povinností v súvislosti s poskytovaním služieb. Predmetom Dohody je záväzok žalovaného zabezpečovať dodávky energií/médií a služieb do nebytového priestoru vo vlastníctve žalobcu a zabezpečovať výkon správy spoločných nebytových priestorov v objekte Hala. Žalovaný listom zo dňa 22.12.2016 zaslal žalobcovi výpoveď z Dohody bez udania dôvodu s 3-mesačnou výpovednou lehotou, s ukončením Dohody ku dňu 31.3.2017 a neplatnosti tejto výpovede sa žalobca žalobou domáha. Uvedenú Dohodu žalobca považuje vzhľadom na jej charakter a obsah za zmluvu o výkone správy uzatvorenú podľa zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, i keď žalovaný túto skutočnosť popiera. Žalovaný v zmysle zákona ale nemôže ukončiť výkon správy, ak vlastníci nebytových priestorov nemajú ku dňu skončenia výpovednej lehoty uzatvorenú zmluvu o výkone správ s iným správcom ani založené spoločenstvo. Žalovaný naviac vo svojej výpovedi neuvádza, že zabezpečí po skončení výpovednej lehoty iného správcu na zabezpečenie dodávky energií/médií , služieb a výkon správcovskej činnosti pre nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Žalobca má za to, že výpoveď žalovaného je preto neúčinnou, dohoda je stále platnou, k čomu poukázal na ust. § 137 písm. c/ C.s.p. a to na naliehavý právny záujem na tomto určení, bez ktorého by dňom 01.04.2017 vznikol stav nielen v rozpore s legislatívou, keďže žalobca ako vlastník nebytového priestoru nemá uzatvorenú inú zmluvu o výkone správy s iným správcom, ale by mu bolo znemožnené aj využívanie svojho vlastníckeho práva tým, že nemá zabezpečené dodávky energií/médií a služieb do nehnuteľnosti, čím vznikne škoda a to nielen jemu, ale i tým subjektom, ktorým predmetné priestory prenajíma.
4. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Vlastníctvo žalobcu nepoprel, potvrdil, že s ním dňa 01.01.2013 uzatvoril Dohodu o preúčtovaní prevádzkových nákladov, ktorú vypovedal listom zo dňa 22.12.2016 v 3-mesačnej výpovednej lehote, ktorá skončila ku dňu 31.03.2017. Uviedol, že zo strany žalobcu nebol predložený žiaden dôkaz o existencii zmluvy o úprave práv a povinností v súvislosti s poskytovaním služieb. Žalobca predložil iba dokument označený ako Predpis - Príloha ku kúpnopredajnej zmluve, ktorý ale nemá charakter zmluvy, nie je nikým podpísaný, je i označený iba ako príloha ku kúpno- predajnej zmluve. Z kúpnej zmluvy označenej ako Zmiešaná zmluva o predaji nebytového priestoru a pozemku pod parkovacími miestami, uzatvorenej dňa 19.03.2017 nevyplýva, že by nejakú prílohu obsahovala a z dokumentu, ktorý predložil žalobca ako Predpis nie je preukázané, že by Dohoda o preúčtovaní prevádzkových nákladov mala prevziať úpravu práv a povinností, ani z ničoho nevyplynulo, že by úprava práv a povinností z údajnej Prílohy k Zmiešanej zmluve mala prejsť na žalovaného. Dohoda o preúčtovaní prevádzkových nákladov v žiadnom prípade nespĺňa náležitosti zmluvy o výkone správy v zmysle zák.č. 182/1993 Z.z., táto nebola prerokovaná na schôdzi a nebola schválená nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov nebytových priestorov, ako príslušný právny predpis vyžaduje. Bola uzatvorená len s jedným z vlastníkom nebytového priestoru a upravovala vzťahy medzi dvoma zmluvnými stranami v súvislosti s užívaním jedného nebytového priestoru, teda nie je záväznou pre ostatných vlastníkov, neobsahuje podstatné náležitosti vymedzené v ust. § 8a ods. 1 písm. a/-f/ zák.č. 182/1993 Z.z. a v čase, keď sa uzatvárala neexistovala ani zákonná povinnosť uzatvoriť dohodu o výkone správy so správcom, ani povinnosť založiť spoločenstvo vlastníkov. Na základe uvedeného Dohoda o preúčtovaní prevádzkových nákladov nemôže byť kvalifikovaná ako zmluva o výkone správy v zmysle zák.č. 182/1993 Z.z. a na žalovaného sa v žiadnom prípade nevzťahuje povinnosť vykonávať správu ako upravuje zák. č. 182/1993 Z.z. Taký výklad žalobcu nemožno použiť ani analogicky, ktoré tvrdenie žalovaný podložil odkazom na rozhodnutie NS SR spis.zn. 6Cdo/5/2014.
5. Po tom, ako bol vyslovený súdom prvej inštancie vo veci právny názor, podľa ktorého žalobný petit, ktorým sa žalobca domáha neplatnosti právneho úkonu, konkrétne výpovede žalovaného z Dohody o preúčtovaní prevádzkových nákladov uzatvorenej stranami sporu dňa 01.01.2013 nie je v súlade z ust. § 137 C.s.p. žalobca poukázal na to, že v prípade zamietnutia žaloby by došlo i k ukončeniu platnosti nariadeného neodkladného opatrenia, na základe ktorého žalovaný fakticky vykonáva správu objektu pre žalobcu. Ak by súd žalobu zamietol, žalobcovi nie je známy spôsob, ako by ďalej bolo možné v predmetných priestoroch fungovať. Žalobca naďalej zotrval na tvrdení, že predmetná Dohoda o preúčtovaní prevádzkových nákladov sa riadi režimom podľa zák.č. 182/1993 Z.z. a zamietnutím žaloby
vznikne vákuum v súvislosti s poskytovaním a výkonom služieb a správy a žalovaný tak poruší zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
6. Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami strán sporu, výpismi z LV č. XXXX a LV č. XXXX pre obec a k.ú. J., Zmiešanou zmluvou o predaji nebytového priestoru a pozemku pod parkovacími miestami zo dňa 19.3.2007, Predpisom - Príloha ku kúpno- predajnej zmluve Euroimmobiliare s.r.o. - Est 1 s.r.o., Dohodou o preúčtovaní prevádzkových nákladov zo dňa 1.1.2013, neúplným Dodatkom č. 1 k Dohode o preúčtovaní prevádzkových nákladov, Výpoveďou Dohody o preúčtovaní prevádzkových nákladov zo dňa 22.12.2016, odpoveďou na Výpoveď z Dohody o preúčtovaní prevádzkových nákladov zo dňa 21.2.2017, Nájomnou zmluvou zo dňa 20.6.2016, Nájomnou zmluvou zo dňa 16.12.2014, Ukončením regulatívu zo dňa 21.12.2012, faktúrami č. 189/2014, č. 13/2015, č. 7/2016, č. 11/2017, listom konateľa žalobcu bez uvedenia dátumu (č.l. 156 spisu), emailovou komunikáciou medzi právnymi zástupcami strán sporu a dospel k záveru, že žaloba nie je možné vyhovieť.
7. Prvoinštančný súd sa podrobne v odôvodnení svojho rozhodnutia venoval právnej úprave obsiahnutej v ust. § 137 C.s.p., vysvetlil členenie žalôb na viaceré druhy, ktoré procesný predpis identifikuje nielen podľa žalobného návrhu, ale aj právneho dôvodu tvrdeného práva. Zdôraznil, že pôvodná práva uvedená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala ustanovenia, ktoré by upravovali prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti, keďže sa žaloby na určenie istej právnej skutočnosti pripúšťali vo všeobecnej rovine. Pri určení právnej skutočnosti sa rozhoduje o tom, čo bolo v minulosti a nie to, čo je v prítomnosti. Nová a aktuálna právna úprava Civilným sporovým poriadkom pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (hmotného práva). Uvedené znamená, že žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná iba vtedy, ak vyplýva z hmotného práva, oproti žalobám na plnenie, ktoré sú prípustné, ak rozsudok bude vykonateľný podľa predpisov exekučného práva. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel je právny záujem žalobcu na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Pri určovacích žalobách samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda že bude sporové súdne konanie užitočné alebo naopak, bude zbytočné. Súdne konanie slúži na ochranu práv, preto je dôvodné aby súd zisťoval, či má pre žalobcu zmysel.
8. Po aplikovaní príslušnej právnej úpravy, z ktorej súd s poukazom na ust. § 137 C.s.p. vychádzal tak dospel k záveru, že žalobu je potrebné z dôvodu nesplnenia procesných podmienok vyžadovaných podľa § 137 písm. d/ C.s.p. zamietnuť, pretože žalobca sa domáha určenia neplatnosti výpovede z Dohody o preúčtovaní prevádzkových nákladov, čo je právna skutočnosť, o ktorej môže byť rozhodnuté iba vtedy, ak táto vyplýva z príslušného hmotnoprávneho predpisu. V danom prípade ale nie je možné s prihliadnutím na ust. § 137 písm. d/ C.s.p. vychádzať zo žiadneho hmotnoprávneho predpisu, pretože zák.č. 182/1993 Z.z., na ktorý žalobca odkazuje, neupravuje možnosť vyslovenia neplatnosti či priamo zrušenia výpovede z Dohody o preúčtovaní prevádzkových nákladov, vyslovenie neplatnosti výpovede z tejto zmluvy nepripúšťa, a na základe tejto skutočnosti prvoinštančný súd nemohol žalobe vyhovieť pre rozpor z ust. § 137 d/ C.s.p. V závere súd zdôraznil, že na tomto rozhodnutí nemení nič ani skutočnosť, že za predošlej právnej úpravy, ktorou bol Občiansky súdny poriadok súdna prax pripúšťala možnosť domáhať sa určenia i právnej skutočnosti, ak bol na tom naliehavý právny záujem, preto pre väčšiu právnu istotu práve zákonodarca zaviedol nový druh žaloby upravenej ust. § 137 d/ C.s.p., z ktorej je potrebné vychádzať. Konanie sa začalo dňa 05.04.2017, kedy bola žaloba doručená súdu, čo bolo už za účinnosti aktuálneho Civilného sporového poriadku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca elektronickou formou odvolanie, ktoré bolo doručené prvoinštančnému súdu dňa 14.05.2019, opatrené pečiatkou Okresného súdu Senica dňa 15.05.2019 (č.l. 191). Žalobca žiadal, aby odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní argumentoval odkazom odvolacie dôvodu uvedené v ust. § 3265 ods. 1 písm. e/, f/, h/ C.s.p.
10. Žalobca zdôraznil, že vo veci bolo už Okresným súdom Senica vydané neodkladné opatrenie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť vykonávať činnosť správcu so zabezpečením dodávky energií/ médií, služieb do nehnuteľnosti žalobcu na základe Dohody o preúčtovaní prevádzkových nákladov
zo dňa 01.01.2013 a to až do právoplatného skončenia konania o veci samej. Konajúci súd však vo veci samej napriek nariadenému neodkladnému opatreniu žalobu o určenie neplatnosti výpovede zamietol, čím postupoval v rozpore s rozhodnutím o vydaní neodkladného opatrenia, v ktorom už vyslovil záver o potrebe upraviť pomery medzi stranami, aby žalovaný zabezpečoval správu a služby pre žalobcu nie na základe Dohody o preúčtovaní prevádzkových nákladov, ale na základe uvedeného neodkladného opatrenia. Po tom, ako nadobudol žalobca vlastníctvo k nebytovému priestoru bola uzatvorená so spoločnosťou Euroimmobiliare s.r.o. ako predávajúcim zmluva o úprave práv a povinností v súvislosti s poskytovaním správy a služieb pre žalobcu a z dôvodu zmeny užívacieho práva k nehnuteľnostiam došlo zo strany tejto spoločnosti k vypovedaniu zmluvy, ktorou boli tieto práva a povinnosti spojené. Vlastníkom nebytových priestorov označených ako „Priestor č. 12-2 a č. 12-3“ je spoločnosť Tatra-Leasing s.r.o. Bratislava, ktorá ako leasingový prenajímateľ uzatvorila so žalovaným ako leasingovým nájomcom leasingovú zmluvu a na základe ktorej nový leasingový nájomca uzatvoril dňa 01.01.2013 so žalobcom práve Dohodu o preúčtovaní prevádzkových nákladov, ktorú následne vypovedal. Z obsahu tejto Dohody ale jednoznačne vyplýva záväzok žalovaného zabezpečovať dodávky energií/ médií a služieb do nebytového priestoru vo vlastníctve žalobcu a vykonávať správu spoločných nebytových priestorov v objekte Hala. Žalovaný naviac nie je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v spomínanom objekte, ale iba ich nájomcom, preto pri uzatváraní prvotnej zmluvy na zabezpečenie služieb a správy mal ako správca uzatvoriť zmluvu o výkone správy podľa zák.č. 182/1993 Z.z. i so spoločnosťou Tatra-Leasing s.r.o., ktorá je tiež vlastníkom nebytových priestorov, keďže objekt bol vo vlastníctve dvoch subjektov a tento stav neustále a naďalej trvá. Žalovaný ale uzatvorením Dohody o preúčtovaní prevádzkových nákladov porušil zákon, ak neuzatvoril zmluvu o výkone správy i s druhým vlastníkom nebytových priestorov. Zmluva o výkone správy je síce špecifickým pomenovaním, upravujúcim vzťahy medzi správcom a vlastníkmi bytových a nebytových priestorov, na ktorú sa vzťahujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, najmä ust. uvedené v § 34- § 42 a § 43- §51. Okrem toho nemožno ani opomenúť inštitút spotrebiteľských zmlúv a zákon o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o výkone správy vzniká podľa § 43 a nasl. Obč. zák. a k jej zániku môže dôjsť len spôsobom, ktorý je upravený v Občianskom zákonníku, ktorý priamo upravuje aj možnosti vypovedania takejto zmluvy. Zmluva o výkone správy sa uzatvára na dobu neurčitú a správca môže dať výpoveď zo zmluvy o výkone správy kedykoľvek, bez akýchkoľvek obmedzení, ale ak zmluvu o výkone správy vypovedal správca a vlastníci bytov a nebytových priestorov nemajú ku dňu skončenia výpovednej lehoty uzatvorenú zmluvu o výkone správy iným správcom, trvanie zmluvy o výkone správy sa prolonguje aj na obdobie po jej zániku. Práve z uvedeného dôvodu neobstojí tvrdenie žalovaného, že by mu zákon neprikazoval uzatvoriť zmluvu o výkone správy na nebytové priestory, preto bol povinný predložiť vlastníkovi nový návrh zmluvy o výkone správy, alebo jej dodatok, ktorý by zohľadňoval právny stav vyplývajúci z novely zák.č. 182/1993 Z.z.. žalobca zotrváva na tom, že Dohoda o preúčtovaní prevádzkových nákladov jednoznačne podlieha režimu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, preto bola žaloba dôvodná a ak žalovaný tvrdí, že výpoveď bola daná v zmysle zákona podľa § 582 Obč. zák., takéto tvrdenie je v rozpore s § 582 ods. 2 Obč. zák. podľa ktorého výpoveď je neúčinná v súvislosti so záväzkom zdržať sa určitej činnosti, ak z povahy alebo zo zmluvy vyplýva, že záväzok je časovo neobmedzený. Výpoveď, ktorú dal žalovaný z Dohody o preúčtovaní prevádzkových nákladov je účelová. Odvolateľ zdôraznil, že v prípade, ak by odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu nastane situácia, že žalovaný odpojí žalobcu od médií, ktorých dodanie mu ako správca zabezpečuje, tiež stratí platnosť a účinnosť nariadené neodkladné opatrenie a žalovaný nebude mať už právny titul na to, aby zabezpečoval služby a správu. Žalobca, ak by aj nesúhlasil s výkonom činnosti správcu, nemôže mu dať výpoveď, pretože Dohoda je za súčasného stavu neplatnou. Žalobca má za to, že výpoveď bola daná z dôvodu záujmu žalovaného resp. vlastníka nebytového priestoru v objekte, v ktorom má vlastnícke právo i žalobca, nadobudnúť do svojho vlastníctva aj nebytové priestory žalobcu, o čom svedčí aj ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo strany žalovaného, ktorou sám žalovaný priznáva, že žalobca nemá prístup k svojim nehnuteľnostiam a je závislý od ďalšieho vlastníka nehnuteľnosti. Žalobcovi je tak bránené žalovaným vo výkone vlastníckeho práva a spôsobuje mu škodu ako i jeho nájomcom. Odvolateľ má za to, že prvoinštančný súd (ktorým je ale Okresný súd Senica nie Pezinok, ako ho odvolateľ označil ) nesprávne posudzoval podanú žalobu, ak rozhodnutie založil na ust. § 137 písm. d/ C.s.p., pričom ale posudzoval naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ C.s.p., ktorý bol odvolateľom preukázaný, k čomu boli predložené i dôkazy a ak by súd mal za to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, samotné určenie neplatnosti výpovede ako práva vyplýva z § 25a zákona alebo § 582 ods. 2 Obč. zák.
11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 24.06.2019 (č.l. 205) a žiadal rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť. Stotožnil sa so záverom prvoinštančného súdu
o zamietnutí žaloby pre nedostatok procesných podmienok a pre s neprípustnosť takejto žaloby. Ak sa žalobca domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti k právneho úkonu, ktorým je Dohoda o preúčtovaní prevádzkových nákladov, jednoznačne sa jedná o žalobu podanú v zmysle § 137 písm. d/ C.s.p. a súd nebol povinný skúmať naliehavý právny záujem a ani ho neskúmal, iba v odôvodnení rozsudku vysvetlil, čo sa pod týmto pojmom rozumie a akým spôsobom sa preukazuje. Skutočnosť, či žalobca preukázal naliehavý právny záujem ale pre posúdenie tejto veci vôbec nie je podstatnou a súd sa ňou osobitne nezaoberal. Ust. § 25a zák.č. 182/1993 Z.z., na ktoré poukázal odvolateľ neupravuje oprávnenie na podanie určovacej žaloby o neplatnosť zmluvy a ani ust. § 582 ods. 2 Obč. zák. nepredstavuje právny základ žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Výpoveď, ktorú dal žalovaný žalobcovi z Dohody o preúčtovaní nákladov je daná podľa § 582 ods. 1 Obč. zák. a je platnou.
12. V závere vyjadrenia uviedol, že Dohoda o preúčtovaní nákladov nemôže byť považovaná za zmluvu o výkone správy uzatvorenú podľa zák.č. 182/1993 Z.z., pretože v čase jej uzatvorenia takáto povinnosť neexistovala, nebola ani uzatvorená spôsobom, ktorý zákon upravuje a vyžaduje, keď nebola prerokovaná na schôdzi ani schválená nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov nebytových priestorov. Dohoda uzatvorená len medzi žalovaným, ktorý je leasingovým nájomcom a jedným z majiteľov nebytového priestoru, ktorým je žalobca. Neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o výkone správy ako vyžaduje § 8a ods. 1 písm. a/, f/ cit. zák. a je ju možné označiť za inominátny kontrakt.
13. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca odvolaciu repliku (č.l. 211). Uviedol, že sa s výkladom žalovaného o neprípustnosti žaloby v zmysle § 137 C.s.p. z hľadiska procesno- právneho nestotožňuje, pretože súd uviedol, že žalobca sa domáha neplatnosti právneho úkonu a to Dohody o preúčtovaní prevádzkových nákladov, čo ale nie je v súlade s petitom žaloby. Súd odporučil žalobcovi domáhať sa určenia práva podľa § 137 c/ C.s.p., pričom žalobca pri podaní žaloby vychádzal práve z § 137 c/ C.s.p. a žiadal súd, aby určil platnosť či neplatnosť Dohody o preúčtovaní, pri ktorej žalobe preukazoval i naliehavý právny záujem. Určovacia žaloba podaná podľa § 137 c/ C.s.p. má preventívny charakter a prichádza do úvahy vtedy, ak jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahne úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odstránenia sporov medzi účastníkmi. Určovacie žaloby sú opodstatnené tam, kde je stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia, preto jediným spôsobom domáhať sa svojho práva bolo podanie určovacej žaloby a nie žaloby na plnenie. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, čím splnil základný predpoklad úspešnosti žaloby. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit, teda na to, čoho sa žalobca domáha a súvisí s vyriešením otázky, či žalobou s určovacím petitom sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo jeho právnej neistoty v danom právnom vzťahu, a práve z toho dôvodu súd má skúmať naliehavý právny záujem. Žalovaný ani vo vyjadrení k odvolaniu nevyvrátil tvrdenia žalobcu, že vykonáva správu pre žalobcu v zmysle zák.č. 182/1993 Z.z., pričom vo výpovedi, ktorej určenia neplatnosti sa žalobca domáha, žalovaný nešpecifikoval dôvod výpovede, ani sa neodvolal na žiadne ustanovenie zákona a naviac žalovaný ani nie je vlastníkom nehnuteľnosti v spomínanom objekte, ale iba leasingovým nájomcom, preto už pri uzatváraní zmluvy na zabezpečenie služieb a správy, ktorá bola uzatvorená ako prvá mal správca túto uzatvoriť s oboma vlastníkmi nehnuteľnosti a to tak so spoločnosťou Tatra- Leasing s.r.o. ako i so žalobcom. Tým, že žalovaný uzatvoril Dohodu a nie zmluvu o výkone správy iba s jedným z vlastníkov, porušil zákon. Žalobca zdôraznil, že napriek opakovaným výzvam na osobné stretnutie žalovaný nereaguje. Okrem toho dôležitý je samotný obsah právneho úkonu.
14. K odvolacej replike žalobcu bola podaná žalovaným odvolacia duplika zo dňa 16.08.2019 (č.l. 221) v ktorej žalovaný uviedol, že zotrváva na svojich doterajších argumentoch a rozhodnutie prvoinštančného súdu považuje za správne.
15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaní (§ 385 ods.1 C.s.p.) keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
16. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronickými prostriedkami
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku stranám sporu odvolací súd neoznamoval, pretože žiadna strana o to nežiadala.
17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.), odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 C.s.p.), preto vychádzal iba z odvolacích dôvodov, ako ich odvolateľ vymedzil v odvolaní a ktoré odvolací súd podradil pod ust. § 365 ods. 1 písm. e/,f/,h/ C.s.p.
18. Pre opodstatnenosť odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. sa vyžaduje, aby súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Musí teda ísť o taký návrh dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť podstatné skutkové zistenia, inak je strane znemožnené uniesť dôkazné bremeno. Z odvolania podaného žalobcom však nie je žiaden dôkaz, ktorý navrhol ako strana sporu vykonať a ktorý nebol súdom prvej inštancie akceptovaný a vykonaný označený a odvolací súd existenciu takéhoto odvolacieho dôvodu nezistil.
19. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.
20. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci znamená, že pri právnom posúdení, ktoré je činnosťou súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu, je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
22. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie posudzuje len v medziach odvolacích dôvod, pri rešpektovaní neprípustnosti novôt v odvolacom konaní, ak nie sú pre ich pripustenie splnené zákonom vyžadované podmienky (§ 366 C.s.p.). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd posudzuje a zaoberá sa len tými závermi uvedenými v prvoinštančnom rozhodnutí, ktoré sú spojené s odvolateľom uvedenými a vymedzenými odvolacími dôvodmi a v medziach, v akých odvolateľ výrok rozhodnutia napáda. Odvolací súd sa zaoberá len tým, čo odvolateľ rozporuje v odvolaní. Čo nie je napadnuté odvolaním sa predmetom odvolacieho prieskumu nestáva a zostáva založené na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil v rozhodnutí prvoinštančný súd.
23. Neúspech žalobcu v konaní bol dôsledkom nesprávne podaného žalobného návrhu s prihliadnutím na žalobcom tvrdený právny dôvod , ktorý nenaplnil požiadavku vyžadovanú podľa ust. § 137 C.s.p., pri ktorom sa zohľadňuje charakter práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Odvolací súd sa z uvedeného dôvodu v tomto štádiu posudzovania a preskúmavania veci námietkami odvolateľa smerujúcimi k veci samej, na ktoré poukazoval osobitne nezaoberal.
24. Zo žaloby jednoznačne vyplýva požiadavka žalobcu na určenie neplatnosti výpovede, žalovaného, ktorú dal z Dohody o preúčtovaní nákladov, ide teda o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorého definíciu predmetná výpoveď napĺňa. Pri posudzovaní žaloby prvoinštančný súd vzal správne do
úvahy, že bola podaná za účinnosti Civilného sporového poriadku, podľa ktorého nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak nevyplýva z osobitného právneho predpisu, čo v tomto prípade naplnené nie je. Tiež nemožno opomenúť, že určovacia žaloba má preventívnu povahu a má poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Ak k takémuto porušeniu došlo, takáto žaloba nemá opodstatnenie, pretože sa ňou právny základ veci nevyrieši. Platnosť či neplatnosť výpovede je možné riešiť ako otázku predbežnú a nie ako právnu skutočnosť (§ 137 písm. d/ C.s.p.). Domáhať sa určenia neplatnosti právnej skutočnosti - výpovede nie je z dôvodu absencie osobitného predpisu prípustné. Odvolateľ sa nedomáha neplatnosti Dohody o preúčtovaní nákladov, ale neplatnosti výpovede z tejto Dohody.
25. Prvoinštančný súd v poslednej vete odseku 11. odôvodnenia síce vyslovil, že žalobca sa v danom prípade mal domáhať určenia práva podľa § 137 písm. c/ C.s.p., ak na takomto určení má naliehavý právny záujem. Odvolací súd uznáva, že odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore s týmto záverom, na čom ale nič nemení správnosť výroku prvoinštančného súdu o zamietnutí žaloby, práve z dôvodu absencie splnenia podmienok pre žalobu podľa § 137 písm. d/ C.s.p., ale tiež podľa § 137 písm. c/ C.s.p., pretože v prejednávanej veci už k porušeniu práva došlo a určovacia žaloba neodstráni neistotu vo vzťahoch a nevyrieši vzájomné nároky vyplývajúce pre strany v súvislosti s činnosťami poskytovanými podľa Dohody o preúčtovaní nákladov. Pri určovacích žalobách samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení neznamená, že vyhovujúci určovací výrok bude mať pre žalobcu právny význam a že súdne konanie nebude zbytočné. Žalobca v zásade nemá naliehavý právny záujem na určení práva, ktoré už bolo porušené a jeho ochranu môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Naliehavý právny záujem je založený na prevencii, teda na situácii, že k porušeniu práva zatiaľ nedošlo. Toto kritérium ale v tejto veci nie je splnené, a ak by nebolo vydané neodkladné opatrenie, žalovaný by dodávku médií/ energií už žalobcovi neposkytoval. Práve z týchto skutkových okolností mal žalobca pri formulovaní žaloby vychádzať a brať do úvahy, že neodkladným opatrením žalovanému uložená povinnosť má len dočasný charakter a až podaná žaloba, ak sa preukáže ako dôvodná, žalobcovi zabezpečí plnenie, ktoré od žalovaného vyžaduje a otázka platnosti či neplatnosti výpovede bude riešená ako predbežná.
26. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).