Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/230/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. G. X, J., o zaplatenie 13.877,98 eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na opravu rozsudku, o odvolaní Y. O., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX J. X, Česká republika, právne zastúpenej: JUDr. Jozef Pojdák, advokát, so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 12, Nová Dedinka, proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 28. júna 2019, č.k. -189, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobcu na opravu rozsudku zamieta.

II. Odvolateľke priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. -76, zo dňa 5. apríla 2016 v časti dátumu narodenia žalovanej tak, že správne znie: „...Y. F., nar. XX.XX.XXXX ...“, v ostatných častiach zostáva rozsudok nezmenený.

2. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej (označenej dátumom narodenia XX.XX.XXXX) zaplatenia sumy 13.877,98 eur s príslušenstvom. Súd rozsudkom č.k. - 76 zo dňa 05.04.2016 konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 16,20 eur zastavil, zrušil platobný rozkaz č.k. - 24 zo dňa 23.04.2015 a v časti zaplatenia sumy 13.861,78 eur s príslušenstvom žalobe vyhovel a priznal žalobcovi aj náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2016. Podaním, doručeným súdu dňa 15.06.2018, podal žalobca návrh na opravu rozsudku v časti dátumu narodenia žalovanej, majúc za to, že v rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti, keďže žalobca v žalobe uviedol nesprávny dátum narodenia žalovanej, ktorý má byť správne XX.XX.XXXX, nakoľko podľa Prihlášky odberu zemného plynu zo dňa 14.07.1997 je rodné číslo žalovanej XXXXXX/XXXX. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovanej, ktorej adresu pobytu sa nepodarilo zistiť, bol v konaní ustanovený opatrovník, s ktorým súd konal, pričom v konaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku, nebola sporná identita žalovanej vrátane jej existencie ako dlžníka, od ktorého sa žalobca v konaní domáhal zaplatenia žalovanej sumy. Súd konštatoval, že má preukázané, že správny dátum narodenia žalovanej je XX.XX.XXXX, nakoľko v prihláške odberu zemného plynu je uvedené rodné číslo žalovanej XXXXXX/XXXX a rovnako je dátum narodenia žalovanej XX.XX.XXXX uvedený aj na podaní právneho zástupcu žalovanej. Z uvedeného mal súd za preukázané, že pri písomnom vyhotovovaní rozsudku došlo k inej zrejmej nesprávnosti spočívajúcej v uvedení chybného dátumu narodenia žalovanej, teda do rozhodnutia súdu v merite veci sa dostala nesprávnosť, ktorú síce zapríčinil žalobca, avšak zo strany súdu zostala nepovšimnutá a reagujúc na ustálenú rozhodovaciu prax, s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.01.2011 sp.zn.

, súd prvej inštancie preto rozhodol o oprave spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu, že súd jej svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedla, že po vydaní rozsudku sa domáhala obnovy konania, nakoľko o vedení samotného konania nemala vedomosť z dôvodov, ktoré nespočívali na jej strane a o vedení konania sa dozvedela na základe doručenia predexekučnej výzvy prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu dňa 27.10.2016. Už v samotnej žalobe nie je ako žalovaná identifikovaná osoba odvolateľky, s ktorou sa vôbec nekonalo ako so sporovou stranou. Žalobca uviedol v žalobe identifikáciu žalovanej strany ako „Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. X, J.“, pričom z obsahu spisu vyplýva, že v registri obyvateľov takto špecifikovaná osoba nie je evidovaná a nenachádza sa ani v iných databázach (v evidencii ZVJS a ani v Sociálnej poisťovni). Konanie sa začalo aj skončilo za účinnosti , ktorý v zmysle presne špecifikoval, ako má byť v žalobe označený účastník. Označenie účastníkov musí byť také presné, aby umožnilo jednoznačný záver o spôsobilosti byť účastníkom konania a o procesnej spôsobilosti. Pokiaľ súd pri zisťovaní splnenia procesných podmienok zistil, že žalovaná neexistuje, mal buď vyzvať žalobcu na doplnenie a opravu podania alebo podanie odmietnuť, namiesto toho ale ďalej konal s neexistujúcim subjektom, ktorého uznesením napadnutým týmto odvolaním stotožnil s osobou žalovanej. Nejedná sa v danom prípade o chybu v písaní, ale o nesprávnu identifikáciu žalovaného, čo však nemôže byť žalovanému na škodu. Žalobca si nesplnil riadne svoju povinnosť identifikovať osobu žalovaného tak, aby bol označený presne a jednoznačne a aby sa dala posúdiť pasívna vecná legitimácia resp. ostatné podmienky vedenia konania. Žalovaná vo veci iniciovala obnovu konania, nakoľko boli porušené jej práva na spravodlivý proces, súd ale žalobe o povolení obnovy konania nevyhovel, čím naďalej pokračoval v porušovaní práv žalovanej. Nie je pravdou tvrdenie súdu, že by nesprávnosť, ktorú žalobca spôsobil, zostala zo strany súdu nepovšimnutá, nakoľko v samotnom súdnom spise sú založené jednoznačné dôkazy a to výsledky lustrácií o žalovanej, z ktorých vyplýva, že žalovaná tak, ako bola identifikovaná žalobcom neexistuje. Nakoľko so žalovanou nebolo konané, nemohla sa v konaní brániť, bola ukrátená o možnosť použitia prostriedkov procesnej obrany, nemohla predkladať dôkazy preukazujúce jej tvrdenia a zvrátiť výsledok súdneho konania. Takýmto postupom sa súd dopustil porušenia jedného zo základných práv garantovaných aj SR. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje a žiadal ho potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( v spojení s ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je správne.

6. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Piešťany dňa 05.04.2016 vydal vo veci rozsudok, ktorým zaviazal žalovanú Y. F., nar. XX.XX.XXXX, na zaplatenie žalobcovi sumy 13.861,78 eur s príslušenstvom, náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 2.118 eur a náhrady iných trov konania vo výške 832,50 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu.

7. Žalobca označil v žalobe žalovanú ako Y. F., štátna príslušnosť SR, dátum narodenia XX.XX.XXXX, A. G. X, XXX XX J.. S takýmto subjektom súd prvej inštancie vo veci konal. Vzhľadom k tomu, že sa nepodarilo takto označenej žalovanej doručiť vydaný platobný rozkaz, súd vykonával šetrenie jej pobytu prostredníctvom Obvodného oddelenia PZ Piešťany, lustráciou v registri obyvateľov SR, Mestského úradu Piešťany, lustráciou v evidencii ZVJS ako aj lustráciou v Sociálnej poisťovni a zistil, že uvedená osoba sa v žiadnej z evidencii nenachádza, tak pristúpil k aplikácii a ustanovil žalovanej opatrovníka a to vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Trnava, s ktorým následne vo veci konal a vo veci aj rozhodol rozsudkom, ktorým žalobe vyhovel ( až na tú časť, v ktorej došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby). Rozsudok bol doručený žalobcovi a súdom ustanovenému opatrovníkovi žalovanej a keďže nebolo podané odvolanie, nadobudol dňa 30.05.2016 právoplatnosť a

dňa 04.06.2016 vykonateľnosť. Podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.11.2016, advokátska kancelária JUDr. Jozef Pojdák oznámila súdu, že osoba označená ako žalovaný s uvedeným menom, priezviskom, dátumom narodenia a trvalým pobytom, resp. bydliskom, neexistuje.

8. Následne žalobca opakovane podal na súd návrh na opravu rozsudku v časti dátumu narodenia žalovanej, majúc za to, že v rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti v časti označujúcej dátum narodenia žalovanej, keď podľa neho správne má byť dátum XX.XX.XXXX, nakoľko podľa priloženej prihlášky odberu zemného plynu zo dňa 14.07.1997 je rodné číslo žalovanej: XXXXXX/XXXX, čo podľa názoru žalobcu je dôkazom preukazujúcim, že skutočný dátum narodenia žalovanej mal byť uvedený ako XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie skoršie návrhy žalobcu na opravu rozsudku zamietol s odôvodnením, že v danom prípade rozsudok neobsahuje chybu v písaní, počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť, ktorých sa dopustil súd, ale ide tu o nedostatok podania sporovej strany, ktorý spôsobil nesprávnosť rozsudku, tento však súd neopravuje.

9. Dňa 15.06.2018 podal žalobca opätovný návrh na opravu rozsudku v časti dátumu narodenia žalovanej a súd mu napadnutým uznesením vyhovel. Žalovaná (v zmysle opravného uznesenia) proti tomuto uzneseniu podala odvolanie, majúc za to, že súd prvej inštancie jej svojím postupom znemožnil uskutočňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd po preskúmaní obsahu napadnutého uznesenia i obsahu celého spisového materiálu, jej musel dať za pravdu.

10. Podľa , súd kedykoľvek, aj bez návrhu, opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

11. Súdne rozhodovanie je proces duševnej činnosti sudcu, ktorého výsledkom je navonok prejavené súdne rozhodnutie. Pri takomto procese nie je možné predpokladať absolútnu neomylnosť osôb zúčastnených na príprave a tvorbe vonkajšej podoby konkrétneho súdneho rozhodnutia, preto ak sa v rozhodnutí vyskytne chyba v písaní alebo počítaní, alebo ak rozhodnutie obsahuje inú zrejmú nesprávnosť, je povinnosťou súdu tieto pochybenia napraviť. Predmetom opravy môžu byť predovšetkým také očividné pochybenia, ku ktorým došlo pri vyhlásení alebo v písomnom vyhotovení rozsudku, ktoré sa prejavujú pisárskou chybou alebo sú následkom chyby v počítaní. Pojem „iná nesprávnosť“ je relatívne neurčitý, je však potrebné ho vykladať tak, že ide o nesprávnosť podobnej povahy ako chyba v písaní alebo počítaní, ktorá je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozsudok vyhlasovala alebo vyhotovovala, a ktoré sú úplne zjavné.

12. Postupom podľa možno opraviť ktorúkoľvek časť rozhodnutia (teda aj záhlavie) a to kedykoľvek (teda aj po právoplatnosti rozsudku). Účelom inštitútu opravného uznesenia je napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd, nie je ale možné týmto spôsobom opraviť vecnú vadu žaloby, o ktorej súd rozhodol. Rovnako nie je v zásade možné opravným uznesením odstraňovať taký nedostatok podania sporovej strany, ktorý spôsobil nesprávnosť rozsudku. Neprichádza do úvahy, aby súd opravným uznesením menil alebo opravoval už vyhlásený rozsudok z dôvodu, že si uvedomil neskôr jeho nesprávnosť. Ako vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR z 12.11.2019 sp. zn. , obmedzením vo vyhotovení možnej opravy je skutočnosť, že súd takýmto spôsobom nemôže opraviť vecnú vadu žaloby ani taký nedostatok podania sporovej strany, ktorý spôsobuje nesprávnosť samotnej podstaty rozsudku.

13. V preskúmavanej veci išlo o prípad, kedy súd vôbec nekonal s tou osobou na strane žalovanej, s ktorou konať mal. Žalobca vo svojej žalobe z 02.01.2015 totiž označil pri identifikácii žalovaného ako fyzickej osoby aj dátum narodenia ako fakultatívnu náležitosť ( , za účinnosti ktorého bola žaloba podaná), ktorým uviedol konajúci súd do omylu, pretože tento následne konal s osobou označenou v žalobe menom, priezviskom, bydliskom aj uvedeným dátumom narodenia. Postup prvoinštančného súdu bol ale nesprávny, pretože napriek tomu, že vykonanými lustráciami zistil, že v skutočnosti taká osoba, ako ju identifikoval žalobca dátumom narodenia v podanej žalobe, nie je nikde v dostupných registroch evidovaná, ustanovil žalovanému opatrovníka, s ktorým vo veci konal a rozhodol. V danom prípade však podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky na postup podľa , keďže takýto postup prichádzal do úvahy v prípade, ak súd konal s nezastúpeným účastníkom, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo

ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. O žiadny takýto prípad tu však nešlo. Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaných lustrácií jednoznačne spochybnené naplnenie podmienok, za ktorých sa môže konať, keďže tu vyvstala pochybnosť, či vôbec žalovaná ako osoba existuje. Po správnosti mal preto súd zisťovať, či žalobca ako účastníka označil niekoho, kto nemá právnu subjektivitu, pretože vôbec neexistuje ( , resp. do 30.06.2016 ), v dôsledku čoho by malo dôjsť k zastaveniu konania ( , resp. do 30.06.2016 ) alebo či išlo iba o prípad nesprávneho, teda chybného označenia žalovaného v žalobe. práve o posledný prípad sa v danej veci jednalo, táto nejasnosť však bola ľahko odstrániteľná dopytom na žalobcu. Pokiaľ súd ale postupoval tak, ako to urobil a konal s osobou žalovaného označenou v žalobe, teda s Y. F., narodenou XX.XX.XXXX, A. G. X, XXX XX J., konal s neexistujúcim subjektom a zaviazal potom k zaplateniu dlžnej sumy neexistujúcu osobu. Toto pochybenie súdu však nie je možné odstrániť opravou dátumu narodenia žalovanej v záhlaví rozsudku, pretože vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti a priebeh konania, sa nejedná o žiadnu inú nesprávnosť v zmysle .

14. Vydanie opravného uznesenia v danom prípade neobstojí ani s poukazom súdu prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. , keďže tu nejde o rovnakú procesnú situáciu. Najvyšší súd SR v označenom konaní riešil prípad, kedy síce išlo o opravu týkajúcu sa dátumu narodenia účastníka, avšak súd s týmto účastníkom aj riadne konal a tento v konaní aj aktívne vystupoval, takže napriek formálnej nesprávnosti v dátume jeho narodenia nebolo žiadnych pochýb o identite žalovaného, išlo preto nepochybne o inú zrejmú nesprávnosť, ktorá zostala v konaní súdom aj účastníkmi nepovšimnutá. To ale nebol prípad tejto preskúmavanej veci, kedy sa nejednalo o nepovšimnutú formálnu chybu v písaní, čo je zrejmé už z toho, že súd po márnych pokusoch o doručovanie písomností vykonával lustrácie na šetrenie pobytu žalovanej, z ktorých celkom jednoznačne musel zistiť, že osoba žalovanej tak, ako je v žalobe označená, sa nikde nenachádza.

15. Je nepochybné, že v tomto prípade oprava dátumu narodenia nie je nesprávnosťou, ktorá je každému zrejmá, ako to predpokladá ust. . Opravou dátumu narodenia vo vydanom rozsudku by išlo o celkom inú osobu, s ktorou súd v tomto spore vôbec nekonal a táto by bola zaviazaná k zaplateniu žalovanej sumy bez spravodlivého súdneho procesu, keďže nemala žiadnu možnosť brániť sa.

16. Vychádzajúc z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci odvolací súd preto dospel k záveru, že v danom prípade rozsudok neobsahuje žiadnu chybu v písaní, počítaní ani inú zrejmú nesprávnosť, pretože ide o chybu v postupe prvoinštančného súdu, ktorú nie je možné postupom podľa napraviť. Preto za použitia ust. napadnuté uznesenie zmenil a návrh žalobcu na opravu rozsudku zamietol.

17. Súčasne bolo potrebné v zmysle rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Vzhľadom na špecifickú situáciu, ktorá nastala tým, že súd po právoplatnosti rozsudku vydal opravné uznesenie, ktorým odvolateľku urobil stranou sporu (namiesto neexistujúceho subjektu, s ktorým dovtedy konal), vychádzal odvolací súd rozhodujúc o nároku na náhradu trov konania, pri absencii právnej normy na taký prípad sa vzťahujúcej, z princípu racionálneho zákonodarcu ( Základných princípov ) a plne úspešnej odvolateľke, ktorá v tomto odvolacom konaní vystupovala ako strana sporu priznal v zmysle v spojení s právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania v celom rozsahu.

18. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).