Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/36/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: V. V., O.. XX.XX.XXXX, V. X. O. Z. - Č., Z. XXX/XX, právne zastúpeného: B&B, advokátska kancelária s.r.o., Rázusova 1, 040 01 Košice proti žalovanej: U. F., O.. XX.XX.XXXX, V. X. O. Z. - Č.W., Z. XXX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Gdovin, Kalininova 675/12, 066 01 Humenné, nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 07. 11. 2019, č. k. -11 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:

„I. Žalovaná je p o v i n n á zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XX D. X. O. Z., k.ú. I., N. parc. č. XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX o výmere XXX m2; rodinný dom, súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX, ako aj všetkých právnych úkonov smerujúcich k prevodu vlastníckeho práva týkajúceho sa tejto nehnuteľnosti na tretiu osobu.

II. Žalobca je p o v i n n ý v lehote do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať voči žalovanej na vecne a miestne príslušný súd návrh vo veci samej, ktorého predmetom konania bude určenie neplatnosti právneho úkonu, a to zmluvy o zrušení vecného bremena zo dňa 23.7.2019, uzavretej vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade L.. X. X., notára vo X. O. Z., pod č. k. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX.

III. Neodkladné opatrenie sa n a r i a ď u j e až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej konkretizovaného vo výroku II. tohto uznesenia.

IV. O nároku na náhradu trov tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia r o z h o d n e súd v rozhodnutí vo veci samej, podľa výroku II. tohto uznesenia“.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa , , , , , , , , , , (ďalej len „“).

3. Vychádzal zo zistenia, že darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 07. 07. 1997 žalobca spolu s manželkou obdaroval žalovanú nehnuteľnosťami špecifikovanými v petite so zriadením vecného bremena v prospech žalobcu a jeho manželky spočívajúceho v práve doživotného bezplatného užívania a bývania pre darcov ako oprávnených z vecného bremena. Notárskou zápisnicou

spísanou na Notárskom úrade L.. X. X. dňa 23. 07. 2019, ktorej obsahom bola zmluva o zrušení vecného bremena mal žalobca a jeho manželka v zastúpení P. E. na základe plnomocenstva zo dňa 17. 07. 2019 zrušiť zriadené vecné bremeno na darovaných nehnuteľnostiach. Žalobca tvrdí, že jeho manželka trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodného charakteru, preto je dôvodná pochybnosť, aby táto právne úkony týkajúce sa plnomocenstva a spísania notárskej zápisnice učinila slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Je preto potrebné skúmať, či pre duševnú poruchu bola manželka žalobcu schopná urobiť predmetný právny úkon, pretože nedokázala posúdiť následky svojho konania.

4. Z predložených listín k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd za dostatočne osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle jeho návrhu. V darovanej nehnuteľnosti má žalobca a jeho manželka zriadené obydlie, v ktorom reálne bývajú i napriek tomu, že manželka žalobcu je umiestnená v Centre sociálnych služieb R., Z.. Právny titul, ktorý im toto obydlie legalizuje je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bezplatného užívania a bývania pre žalobcu a jeho manželku ako darcov nehnuteľnosti v prospech žalovanej. Zrušenie vecného bremena ich tak „de lege“ pripravuje o obydlie. Z tvrdení žalobcu v podanom návrhu, ako aj zo správy Centra sociálnych služieb R., Z. vyplývajú dôvodné pochybnosti o tom, či manželka žalobcu U. V. urobila právny úkon slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, a teda platne v súlade s ust. , . Z tvrdení žalobcu zároveň vyplýva, že iné obydlie on, ani jeho manželka nemajú, a preto tento právny úkon, ktorý žalobcu a jeho manželku zbavuje obydlia vyvoláva dôvodné pochybnosti o jeho platnosti a o dobrovoľnosti takéhoto kroku zo strany žalobcu i jeho manželky. Súd skonštatoval, že je preto nevyhnutné žalobcovi a jeho manželke poskytnúť právnu ochranu a nariadiť neodkladné opatrenie, pretože v opačnom prípade by ich nasledujúci prevod nehnuteľnosti zo strany žalovanej na tretiu osobu mohol definitívne pripraviť o obydlie.

5. Pretože súd prvej inštancie nariadil žalobcovi podať žalobu vo veci samej do 60 dní od právoplatnosti uznesenia, rozhodol, že o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté spolu s trovami konania vo veci samej v konečnom rozhodnutí postupom podľa .

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná v zmysle ust. , , . Namietala, že súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou týkajúcou sa zastupovania U. V., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX. Odvolateľka tvrdí, že právny zástupca žalobcu nebol oprávnený chrániť jej porušené právo a právom chránené záujmy, lebo nebol na to od menovanej splnomocnený a nebol jej ani ustanovený súdom za procesného opatrovníka. Ak by aj súd nevzal do úvahy skutočnosť, že v konaní nebohá U. V. nevystupovala ako strana sporu, v zmysle ust. bolo nutné konanie zastaviť, nakoľko menovaná zomrela a nie je dôvod pokračovať v konaní. Právo prislúchajúce vecnému bremenu určitej (konkrétnej) fyzickej osobe sa viaže na dobu jej života, toto oprávnenie neprechádza na jej právneho nástupcu a nemožno ho vykonať ani za pomoci inej osoby. Posudzujúc návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj konania vo veci samej (o určenie neplatnosti právneho úkonu) odvolateľka má za to, že prípadná žaloba vo veci samej v zmysle ust. je zjavne nedôvodná. Žalobca dobrovoľne opustil v mesiaci november 2019 darovanú nehnuteľnosť a presťahoval sa bývať k svojmu synovi, kde má aj registrované bydlisko. V prípade, že súd vo veci samej vysloví neplatnosť právneho úkonu - zrušenia vecného bremena v prospech žalobcu, žalovanej nič nebude brániť v prevode vlastníctva zaťaženej nehnuteľnosti, nakoľko vecné bremeno vlastníka (povinného z vecného bremena) nezbavuje ho možnosti disponovať s predmetom vlastníctva (previesť nehnuteľnosť na niekoho iného, zaťažiť nehnuteľnosť iným vecným právom, ani možnosť zmeniť účel užívania nehnuteľnosti). Tento názor zastáva i judikatúra. Vychádzajúc z uvedeného súd nemal dôvod nariadiť neodkladné opatrenie, ak zmenou vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti prechádza ťarcha v podobe vecného bremena na právneho nástupcu pôvodného vlastníka, a to bez ohľadu na to, či tento právny nástupca o existencii vecného bremena vie alebo nie. Súd vydaním neodkladného opatrenia porušil bezdôvodne garantované právo žalovaného disponovať (nakladať) s predmetom vlastníctva a spôsobuje mu tým škodu. Naviac v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení zanikli dôvody pre jeho vydanie, nakoľko dňa 28. 10. 2019 došlo na základe kúpnopredajnej zmluvy k odpredaji zaťaženej nehnuteľnosti p. X. Y.. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca navrhujúc napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že zdravotný stav jeho manželky, v súčasnosti už nebohej (zomrela XX. XX. XXXX), bol zo zdravotného hľadiska vážny. Posledné chvíle svojho života nebohá strávila v Centre sociálnych

služieb R. a z tohto dôvodu žalobca nepovažoval za opodstatnené riešiť jej situáciu súvisiacu s otázkou bývania, nakoľko nebolo jasné, ani zrejmé, ako sa bude jej zdravotný a psychický stav vyvíjať a či a kedy bude možné, aby sa do predmetnej nehnuteľnosti vrátila. Otázku jej zastúpenia v predmetnom konaní žalobca považuje za irelevantnú, nakoľko ona ako samostatný subjekt práva nebola účastníkom konania. Žalobca bol neplatným právnym úkonom výrazne obmedzený na svojich právach, keďže sa vo svojom vysoko veku života prakticky ocitol (bez pomoci syna) na ulici. Pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca vychádzal z právneho a skutkového stavu aktuálneho v čase podania návrhu, t. j. 07. 10. 2019. Súd rozhoduje vždy na základe skutočnosti relevantných v čase vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia a nie zo skutočnosti, ktoré môžu nastať po jeho vydaní. Žalobca nemal v danej situácií inú možnosť ako opustiť darovanú nehnuteľnosť a presťahovať sa, keďže nedisponoval vecným bremenom in personam, a teda nemal nárok na užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Konanie žalovanej žalobca považuje za tendenčné a špekulatívne. Prevodom nehnuteľnosti, kúpnou zmluvou zo dňa 28. 10. 2019, žalovaná naplnila obavu, ktorú žalobca uvádzal vo svojich podaniach, čím ho zbavila dôstojného bývania. Neplatné zrušenie vecného bremena by výrazne žalovanej uľahčilo prevod nehnuteľnosti, lebo málokto by mal záujem nadobudnúť nehnuteľnosť v hodnote 72 000 eur so zaťaženým vecným bremenom. Prostredníctvom neplatného právneho úkonu, zrušenia vecného bremena v prospech žalobcu a jeho manželky, žalovaná nelegitímne zasiahla od ich práv, čím sebe výrazne uľahčila proces predaja nehnuteľnosti, o ktorú by kupujúci s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu za existencie vecného bremena nemal záujem. Určením neplatnosti právneho úkonu, zmluvy o zrušení vecného bremena zo dňa 23. 07. 2019, pozícia žalovanej sa nezmení, len táto si bude musieť vysporiadať svoje záväzky z titulu predaja nehnuteľnosti, keďže kupujúci nadobudol nehnuteľnosť bez vecného bremena, a teda kupujúci budú povinní umožniť žalobcovi predmetnú nehnuteľnosť v stanovenom rozsahu užívať.

8. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobca ako hlavný dôvod uvádza neplatnosť právneho úkonu, ktorý mal spočívať v tom, že jeho manželka, v čase, kedy splnomocňovala P. E. na právny úkon, t. j dohodu o zrušení vecného bremena in personam, trpela duševnou poruchou, ktorá robí tento právny úkon absolútne neplatným. Žalobca duševnú poruchu svojej manželky nijako nepreukázal. Tým, že ju žalobca navrhol v konaní vypočuť vzniká dojem, žeby bola plne procesne spôsobilá na právne úkony a rozpoznala by aj právne následky svojho výsluchu napriek údajnej duševnej poruche. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je ani zmienka nejakého dôvodu, aby právny úkon udelenia plnomocenstva trpel nejakou vadou, ktorá by ho robila absolútne neplatným, resp. relatívne neplatným. Žalobca na nijakom mieste, ani náznakom nespochybňuje, žeby právne úkony smerujúce k zrušeniu vecného bremena, ktoré vykonal on sám spolu so žalovanou trpeli nejakou právnou vadou alebo skutkovou vadou, prípadne obchádzali alebo sa priečili dobrým mravom. Žalobca sám a dobrovoľne pristúpil k udeleniu plnomocenstva na zrušenie vecného bremena, a preto je tento právny úkon z pohľadu práva perfektný. Postavenie žalobcu týkajúce sa zrušenia vecného bremena voči jeho osobe zostáva nezmenené, hoci by bol následne právny úkon nebohej vyhlásený za neplatný, resp. platný, nakoľko vecné bremeno in personam nie je viazané na platnosť, resp. neplatnosť vecného bremena in personam inej osobe. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nemal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani na podanie žaloby vo veci samej a tým, že konal bez plnomocenstva od nebohej, resp. nebol jej ani súdom ustanovený procesný opatrovník, konal neoprávnene.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením, neobstátim zisteného skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval

príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

12. K odvolacej námietke, že žalobca nemal v konaní aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a že súd neustanovil U.. procesného opatrovníka, resp. konal bez jej splnomocnenca a vôbec sa nevysporiadal s otázkou jej zastúpenia v konaní, odvolací súd poznamenáva, že žalobca disponoval aktívnou vecnou legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného oparenia, ktorým sledoval zabráneniu scudzenia v návrhu špecifikovaných nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa v konaní vo veci samej bude domáhať neplatnosti zmluvy o zrušení vecného bremena zo dňa 23. 07. 2019, uzavretej formou notárskej zápisnice. Keďže manželka žalobcu U. V. v čase rozhodovania súdom prvej inštancie nebola stranou sporu (nevystupovala na strane žalobcu), nebolo ani potrebné splnomocniť jej zástupcu na konanie, či ustanoviť procesného opatrovníka v konaní. Tým nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. .

13. K odvolacej námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Uvedená odvolacia námietka v zmysle ust. naplnená nebola.

14. K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Ani táto odvolacia námietka v zmysle ust. naplnená nebola.

15. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

19. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

20. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. , ).

22. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že darovacou zmluvou zo dňa 07. 07. 1997 žalobca spolu s manželkou U. V. ako darujúci previedli na právnu predchodkyňu žalovanej U. F., rod. V. ako obdarovanú v petite špecifikované nehnuteľnosti (rodinný dom s pozemkami) zapísané na LV č. XX, k. ú. I.. Zároveň touto zmluvou bolo v prospech darcov zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného, bezplatného užívania a bývania prevádzaných nehnuteľností. Vecné bremeno bolo do katastra nehnuteľnosti zapísané pod sp. zn. V XXX/XX.

23. Dňa 23. 07. 2019 bola na Notárskom úrade L.. X. X. spísaná notárska zápisnica pod sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, ktorou sa vecné bremeno zriadené v prospech žalobcu a jeho manželky spočívajúce v práve doživotného bezplatného užívania a bývania prevádzaných nehnuteľností, zrušuje. Podľa tvrdenia žalobcu existuje dôvodný predpoklad, že právny úkon udelenia plnomocenstva splnomocnencovi P. E., jeho manželka U. V. vykonala bez uvedomenia si právnych následkov z toho plynúcich, naviac v čase realizácie právneho úkonu jeho manželka pre duševnú poruchu nebola schopná urobiť predmetný právny úkon, pretože nedokázala posúdiť následky svojho konania.

24. Odvolací súd je toho názoru, že právny úkon, ktorým sa vecné bremeno zriadené v prospech žalobcu a jeho manželky vyplývajúce z darovacej zmluvy zrušilo, nepochybne zasiahol do ich práva na obydlie. Právo žalobcu na rešpektovanie obydlia je upravené aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a to čl. 8 Dohovoru a v zmysle SR má prednosť pred zákonom. „Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátneho práva, jej právo zdržiavať sa v príbytku skončilo“ (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva McCann c/a Spojené kráľovstvo zo dňa 13. 05. 2008, sť. č. 19009/04, bod 50).

25. Z vyjadrenia samotnej žalovanej vyplýva, že táto už podnikla kroky smerujúce k prevodu rodinného domu s pozemkami, ktoré slúžia pre žalobcu ako obydlie na tretiu osobu. Vychádzajúc z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľnosti, na LV č. XX, k. ú. I. je žalovaná naďalej zapísaná ako výlučná vlastníčka rodinného domu s pozemkami, ktoré slúžia pre žalobcu ako obydlie, (titul nadobudnutia uznesenie, č. k. XD/XXX/XXXX, Z-XXXX/XXXX-XXX/XX). Tým je daná pasívna legitimácia žalovanej v predmetnom konaní.

26. Ako už bolo vyššie spomenuté, pre úplnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené, teda nemusia byť nepochybne preukázané, základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti, potreby vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V danom prípade zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasne tvrdiť, že nárok, ktorý má byť žalobcom uplatnený vo veci samej, je očividne vylúčený. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že návrh je dôvodný, bude nevyhnutne vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Odvolací súd je preto toho názoru, že prvý z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu uplatňovaného návrhom je daný. Zároveň bol podľa odvolacieho súdu naplnený i druhý zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Touto bezprostredne hroziacou ujmou je nepochybne strata obydlia žalobcu.

27. V súlade s princípom proporcionality zároveň odvolací súd považuje nariadenie tohto dočasného opatrenia za primerané a také, ktoré nebude žalovanú obmedzovať spôsobom neprimeraným povahe veci. S ohľadom na uvedené dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ust. a . Žalovaná v odvolacom konaní úspešná nebola, a preto súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania úspešnému žalobcovi. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).