Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10Csp/88/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO:31 335 004, proti žalovaným : X./. O. M., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX Z. XX, X./. V. M., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX Z. XX, o zaplatenie 3.518,43 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.842,20 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.842,20 eur od 04.12.2018 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 35,-eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 20. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 20. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.04.2019 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne mu zaplatiť sumu 3.518,43 eur, spolu s úrokom vo výške 6,69 % ročne zo sumy 3.340,52 eur od 04.12.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.518,43 eur od 04.12.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č.XXXXXXX X XX bola so žalovanými v 1. a 2. rade uzatvorená Zmluva o úvere č.XXXXXXX X XX zo dňa 11.02.2013 v súlade s ktorou poskytol žalobca medziúver vo výške 4.000,-eur tak, že dňa 14.02.2013 bola vyplatená suma vo výške 3.200,-eur a dňa 27.03.2013 suma vo výške 700,-eur. Uviedol, že poskytol celkovú sumu vo výške 4.000,-eur, a to v súlade s článkom VIII bod 8.1 zmluvy o úvere podľa ktorého sa dojednaný poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 100,-eur zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. V žalobe tvrdil, že žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z medziúveru vo výške 6,69 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 22,30 eur splatnými do 15.dňa v mesiaci a do pridelenia cieľovej sumy sa zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 5,22 eur splatné do 15.dňa v mesiaci. Splátky medziúveru sa žalovaní podľa žalobcu zaviazali poukazovať jednou sumou spolu vo výške 27,52 eur len na konto stavebného sporenia. Podľa žalobcu žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať, omeškané splátky nedoplatili ani po výzve listom zo dňa 04.10.2018, preto žalobca dňa 03.12.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom, následne po spojení oboch účtov prostriedky na účte stavebného sporenia boli započítané na úhradu nesplatenej časti medziúveru, čím nasporená suma 659,48 eur znížila nesplatenú časť medziúveru 4.000,-eur na sumu 3.340,52 eur. Dlžná suma ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru tak predstavovala 3.518,43 eur a pozostávala z istiny vo výške 3.340,52 eur ako rozdielu sumy poskytnutého medziúveru vo výške 4.000,-eur a nasporenej sumy vo výške 659,48 eur a nezaplatených 6,69 % ročných úrokov z medziúveru vo výške 177,91 eur. Žalobca tvrdil, že nakoľko požadovaním predčasného splatenia úveru zmluva o úvere nezaniká, naďalej úročí aktuálnu istinu medziúveru dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,69 % a zároveň zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne s poukazom na článok IX bod 9.3 zmluvy o úvere. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nebola podľa žalobcu na dlžnú sumu uhradená žiadna suma, preto sa domáha zaplatenia sumy 3.518,43 eur spolu s príslušenstvom súdnou cestou.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil zmluvu o úvere č.XXXXXXX 1 01 zo dňa 11.02.2013, Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 04.10.2018 s doručenkami, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 03.12.2018 s doručenkami, výpis z účtu stavebného sporenia a výpis z účtu zosplatneného medziúveru.

4. Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili.

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktoré sa nedostavil žalobca ani žalovaný v 1./ rade napriek riadnemu a včasnému predvolaniu. Žalobca neúčasť na pojednávaní zakaždým ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Žalovaný v 1./ rade neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o jeho odročenie nežiadal, k veci sa nevyjadril. V súlade s ust. preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a žalovaného v 1./ rade, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle a . Na pojednávaní dňa 01.07.2020 vec bola prejednaná a rozhodnutá aj v neprítomnosti žalovanej v 2./ rade, keďže tá napriek riadnemu a včasnému predvolaniu sa naň nedostavila a nežiadala o jeho odročenie.

6. Žalovaná v 2./ rade na pojednávaní dňa 31.01.2020 uviedla, že kým mala prostriedky, platila úver, teraz je v hmotnej núdzi, jej príjem je len 265,-eur mesačne, manžel - žalovaný v 1./ rade je ťažko chorý na srdce, ona je tiež chorá a berie lieky, musí platiť škôlku, po zaplatení stravy a všetkých výdavkov ostáva jej len 10,-eur, preto prosí o povolenie splátok.

7. Pri svojom výsluchu uviedla, že peniaze potrebovali na obnovu bývania, potvrdila uzavretie zmluvy, nevedela koľko celkovo zaplatili, predtým splácali s manželom mesačne po 45,-eur, naposledy platili pred viac ako dvoma rokmi, po podaní žaloby neplatili nič. Potvrdila, že chodili im od žalobcu upomienky a výzvy, reagovala na ne, žiadala odklad o pol roka, ale na to jej prišiel papier že má platiť po 105,-eur mesačne čo bolo pre ňu veľa. Uviedla, že je vydatá, s manželom majú dve plnoleté deti a jedného 5 ročného syna, sú v hmotnej núdzi , ich spoločným príjmom je len suma 265,-eur mesačne a prídavok na dieťa 23,-eur. Iné príjmy, úspory ani majetok väčšej hodnoty nemajú.

8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení žalobcu, vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v 2./ rade (na pojednávaní dňa 31.01.2020), keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu ( ), oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanými namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, oboznámením sa s dôkazmi o pomeroch žalovaných, pričom zistil tento skutkový stav:

9. Žalobca uzavrel so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom- stavebným sporiteľom a žalovanou v 2. rade ako spoludlžníkom dňa 11.02.2013 písomnú zmluvu označenú ako zmluva o úvere č.XXXXXXX X XX, ktorou sa zaviazal poskytnúť dlžníkom na preklenutie obdobia, kým budú splnené podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru medziúver pod číslom XXXXXXXXXX vo výške 4.000,-eur s tým, že pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby (ďalej len „Všeobecné podmienky“) sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXXXXX vo výške cca 2.918,21 eur. Základné úverové podmienky boli uvedené v článku I. zmluvy, kde ako druh úveru je uvedené medziúver - spotrebiteľský na dobu určitú, ako výška medziúveru/celková výška úveru je tam uvedená suma 4.000,-eur s tým, že úroková sadzba medziúveru je 6,69 % ročne. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru, a to 217-mi pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 22,30 eur vždy k 15.dňu mesiaca a zaviazali sa vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 5,22 eur mesačne vždy v 15.deň mesiaca. V závere článku I zmluvy je opätovne uvedené, že celková výška medziúveru v mene euro je 4.000,-eur s tým, že celková čiastka medziúveru, ktorú musí dlžník zaplatiť je 10.532,22 eur. Vyššie uvedené skutočnosti boli zistené z písomného vyhotovenia zmluvy predloženého žalobcom (čl. 4 až 9 spisu).

10. V zmluve v článku VIII označenom ako Poplatky a náklady je uvedené, že dlžník je povinný uhradiť veriteľovi nasledovné poplatky a náklady súvisiace s úverom, kde pod bodom 8.1 je uvedený poplatok za spracovanie úveru, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku.

11. Súčasťou zmluvnej dokumentácie predloženej žalobcom je Amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver (rub čl.15 spisu) a v nej je uvedené, že celková čiastka, ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť vo výške 10.532,22 eur pozostáva z istiny vo výške 4.000,-eur, z úrokov vo výške 5.712,65 eur, z poplatkov vo výške 792,57 eur a z pomernej časti poplatku za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení pripadajúcej na fázu stavebného úveru vo výške 27,-eur. Spolu súčet uvedených súm ( 4.000,-eur + 5.712,65 eur + 792,57 eur +27 eur ) je suma 10.532,22 eur uvedená ako celková čiastka ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť.

12. Súd dňa 05.12.2019 žalobcu vyzval oznámiť z čoho konkrétne, z akých poplatkov pozostáva časť celkovej čiastky medziúveru, ktorú mal podľa zmluvy dlžník zaplatiť spočívajúca v poplatkoch vo výške 792,57 eur, na čo žalobca v podaní súdu doručenom dňa 18.12.2019 oznámil, že sumu poplatkov 792,57 eur v zmysle Amortizačnej tabuľky predstavujú nasledovné poplatky : poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 100,-eur, poplatky za vedenie účtu medziúveru vo výške 551,-eur a poplatky za vedenie účtu stavebného úveru vo výške 141,57 eur. K poplatku za spracovanie medziúveru žalobca uviedol, že ide o nárok vyplývajúci priamo zo zákona, konkrétne o odplatu, ktorú je banka oprávnená požadovať od dlžníka v zmysle , pričom žalobca odplatu vo výške 100,- eur považuje za primeranú.

13. Žalobca tvrdí, že žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky, keď medziúver riadne a včas nesplácali a tak listom zo dňa 03.12.2018 označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (čl. 20 a 21 spisu) po predchádzajúcom upozornení žalovaných na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti listom zo dňa 04.10.2018 (čl. 18 a 19 spisu) oznámil žalovaným, že z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas napriek predošlým upozorneniam a omeškaniu, ktoré trvá dlhšie ako 3 mesiace nastala ku dňu 03.12.2018 mimoriadna splatnosť úveru. Žalobca žalovaných súčasne vyzval vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, ktorá ku dňu 03.12.2018 predstavuje 3.713,43 eur. Žalobca uviedol, že po trvalom upustení od vymáhania poplatkov za upomienky vo výške 195,-eur ostal dlh žalovaných na zosplatnenom úvere vo výške 3.518,43 eur, pričom do podania žaloby nebola z danej sumy uhradená žiadna časť.

14. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu zosplatneného medziúveru (čl. 23 spisu) súd zistil, že v tomto je zaznamenané vyplatenie medziúveru dlžníkovi dňa 14.02.2013 a dňa 27.03.2013 tak, že najskôr dňa 14.02.2013 bola vyplatená suma 3.200,-eur eur a potom dňa 27.03.2013 suma 700,-eur, spolu teda reálne vyplatená bola suma 3.900,-eur. Potom sú tam zaznamenané jednotlivé predpisy a vklady žalovaných z ktorých vyplýva, že posledný vklad bol uhradený dňa 23.07.2018 vo výške 47,- eur. Pri dátume 03.12.2018 je tam zaznamenané vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru s tým, že v tento deň na čiastočné vyrovnanie medziúveru započítaná bola suma 659,48 eur, čo podľa žalobcom predloženého výpisu z účtu stavebného sporenia ( čl.25 spisu) bola suma nasporená na účte stavebného sporenia k dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Z výpisu z účtu zosplatneného úveru vyplýva, že k dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru evidovaná bola ako neuhradená celková suma 3.518,43 eur pozostávajúca z istiny 3.340,52 eur a úrokov 177,91 eur.

15. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, nemôže byť pochýb o tom, že zmluva uzavretá medzi stranami dňa 11.02.2013 je zmluvou spotrebiteľskou, na čom nič nemení to, že samotná základná zákonná úprava zmluvy o úvere ako zmluvného typu je obsiahnutá v ustanoveniach § až 507 a zmluva o úvere v tradičnom ponímaní ( ) patrí medzi tzv. absolútne obchody. O tom, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a spotrebiteľský úver boli koniec koncov obe zmluvné strany v čase uzavretia zmluvy uzrozumené a zodpovedalo to ich prejavenej vôli, keďže aj z nimi použitého označenia dojednaného úveru vyplýva, že sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keď ako druh úveru je v zmluve výslovne uvedené medziúver/ spotrebiteľský na dobu určitú, z čoho je zrejmé, že nejednalo sa v danom prípade o úver vylúčený v zmysle o spotrebiteľských úveroch z režimu spotrebiteľského úveru. Aj dôvodová správa k o spotrebiteľských úveroch uvádza, že napr. úvery poskytované stavebnými sporiteľňami spadajú pod zákon, pokiaľ sú poskytované na rekonštrukciu, modernizáciu, dostavbu nehnuteľnosti, t.j. ak ich účelom je zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti. V danom prípade, vychádzajúc z účelu úveru uvedeného v článku III úverovej zmluvy jednalo sa práve o úver na modernizáciu a obnovu bývania dlžníka, teda o spotrebiteľský úver.

16. Podporne súd dodáva, že súčasné znenie o stavebnom sporení už aj výslovne upravuje, že ak stavebná sporiteľňa poskytuje stavebnému sporiteľovi, ktorý je fyzickou osobou-nepodnikateľom, alebo inej fyzickej osobe-nepodnikateľovi stavebný úver alebo úver podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/310/20160321> na stavebné účely uvedené v , teda na stavebné úpravy, modernizáciu a obnovu bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich ( účel úveru uvedený tu v článku III bod 3.1 zmluvy) alebo na úhradu záväzkov súvisiacich s týmito stavebnými účelmi, pri poskytnutí takéhoto úveru postupuje aj podľa osobitného predpisu, pričom poznámka pod čiarkou odkazuje na o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v ( a nasl.).

17. Podľa o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (11.02.2013) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia ani osobitných predpisov (napr. o ochrane spotrebiteľa).

19. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Podľa ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

21. Podľa § 11 ods.1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 11.02.2013 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101>, r) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa až 4 (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa a zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzatváraná žalobcom so žalovanými je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné ( ). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

25. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania konštatuje, že žalobca preukázal, že žalovaným vznikol dlh z predmetnej úverovej zmluvy, ten v čase podania žaloby bol splatný, preto žalobca mohol žalobou uplatniť nárok na jeho vrátenie. S výškou žalobcom uplatneného nároku sa však súd nestotožnil, nakoľko úver poskytnutý žalovaným podľa názoru súdu bol pre nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy bezúročný a bez poplatkov a preto žaloba žalobcu bola dôvodná len v časti.

26. Nie je sporné, že žalobca poskytol žalovaným úver, a že jednalo sa o spotrebiteľský úver za účelom financovania stavebných úprav, modernizácie a obnovy bývania. Žalobca predloženým výpisom z účtu zosplatneného medziúveru preukázal, že poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaným peňažné prostriedky vo výške 3.900,-eur (3.200,-eur + 700,-eur). Ako celková výška spotrebiteľského úveru (náležitosť predpísaná v § 9 ods.2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch) je v zmluve uvedená suma 4.000 eur (viď článok II. - predmet zmluvy ako aj článok I zmluvy - základné úverové podmienky kde je viackrát uvedené, že celková výška medziúveru je 4.000,-eur). Žalobca k tomu v žalobe uviedol, že cit.“ Poskytol celkovú sumu vo výške 4.000,-eur a to v súlade s článkom VIII bod 8.1 zmluvy o úvere, podľa ktorých sa poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 100,-eur ( čl.II bod 9.2 Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby platného od 1. Januára 2013) zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku ( 3.200,-eur + 700,-eur + 100,-eur = 4.000,-eur“).

27. Podľa názoru súdu započítanie poplatku za spracovanie medziúveru do celkovej výšky úveru nemá zákonnú oporu, v dôsledku čoho údaj o celkovej výške úveru uvedený v zmluve je zjavne nesprávny, čím nie je dodržaná táto zákonom predpísaná náležitosť, preto sa podľa § 11 ods.1 písm. b) v spojení s § 9 ods.2 písm. g) ZoSÚ jedná o bezúročný a bezpoplatkový úver.

28. Podľa o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

29. Z vykonaného dokazovania aj zo samotného tvrdenia žalobcu je zrejmé, že reálne žalovaným poskytnutá bola len suma úveru vo výške 3.900,-eur. Uvedená peňažná suma mala byť podľa názoru súdu uvedená ako celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru. Poplatok za spracovanie medziúveru už z logiky veci nie je plnením veriteľa dlžníkovi, ale plnením dlžníka veriteľovi, preto podľa názoru súdu nemožno ho poňať do údaja o celkovej výške spotrebiteľského úveru. Sú to náklady spojené s poskytnutím úveru, mali byť preto zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Akékoľvek obchádzanie kogentnej zákonnej definície spotrebiteľského úveru a nákladov spojených so spotrebiteľským úverom nie je možné hodnotiť inak než obchádzanie zákona. K tomu podporne pozri uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2017 sp.zn.20Co/126/2016, kde bol riešený obdobný prípad so záverom, že ide o obchádzanie zákona. Súd v tejto súvislosti, pokiaľ ide o právne posúdenie klamlivého konania vo vzťahu k výške úveru, cene služby a k spôsobu jej výpočtu poukazuje tiež napr. na Rozsudok NS SR, sp. zn. .

30. Údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru uvedený v zmluve (4.000 eur) tak súd nepovažuje za správny, čo v zmysle v spojení s o spotrebiteľských úveroch je samostatným ( tu prvým) dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. 31. Vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje na rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14 (Radlinger a Radlingerová/FINWAY, a.s.), ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.

32. Aj legálna definícia pojmu celková výška spotrebiteľského úveru obsiahnutá v § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch uvádza, že sa ňou na účely tohto zákona rozumie maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

33. V kontexte už uvedeného je zrejmé, že v tu prejednávanom spore celková suma, ktorú žalovaní reálne dostali k dispozícii od žalobcu, a teda celková výška úveru činila v skutočnosti len 3.900,-eur a nie sumu 4.000,-eur uvedenú v zmluve. A nakoľko je vylúčené do celkovej výšky úveru započítať sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené, pričom v danom prípade suma 100,-eur titulom poplatku za spracovanie medziúveru nesporne takou sumou je a táto nebola spotrebiteľovi reálne vyplatená, už len táto skutočnosť je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, keďže pre takýto záver stačí, že chýba, resp. je uvedená nesprávne čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods.1 písm.b) ZoSÚ.

34. Podľa názoru súdu už na prvý pohľad je zrejmé a logické, že do celkovej výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru nemožno započítať plnenia, ktoré nie sú skutočným plnením veriteľa dlžníkovi ale majú byť v skutočnosti plnením dlžníka veriteľovi a teda sú nákladmi úveru. Patria teda do odplaty za úver, preto nemožno ich uvádzať v rámci výšky poskytnutého úveru.

35. Potvrdzuje to aj neskoršie ( aktuálne) znenie § 9 ods.14 Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa ktorého akékoľvek poskytnuté plnenia spotrebiteľa súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere požadované alebo vyberané veriteľom alebo treťou osobou sa považujú za plnenia spotrebiteľa veriteľovi a za súčasť odplaty podľa osobitných predpisov.18aa) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321> Každé plnenie vyberané veriteľom alebo treťou osobou v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný bezodkladne evidovať podľa osobitného predpisu;18ab) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321> na tento účel sa veriteľ nemôže dovolávať skutočnosti, že plnenie prijala tretia osoba.

36. Správnosť uvedeného výkladu potvrdzuje podľa názoru súdu aj súčasný vykonávací predpis k podľa ktorého () odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. 37. Krajský súd v Prešove už pred viac ako šiestimi rokmi, v rozsudku z 21. novembra 2012, sp. zn. formuloval názor, s ktorým sa súd stotožňuje a v zmysle ktorého je neprijateľný taký postup pri uzatvorení úverovej zmluvy a také jej ustanovenie, ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru. V zmysle predmetného rozsudku , cit. „je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru...Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov.“ 38. Je nepochopiteľné, ak v základných podmienkach úveru, o poskytnutie ktorého dlžník veriteľa žiada logicky preto, aby sa dostal k peňažným prostriedkom má byť v časti, kde sa upravuje výška poskytnutého úveru (teda sumy veriteľa poskytovanej v prospech dlžníka) zakomponované dojednanie, ktoré časť sumy ktorá sa zarátava do výšky dlžníkovi poskytnutého úveru „započítava“ na úhradu poplatku inkasovaného veriteľom, keď taký poplatok logicky mal byť súčasťou nákladov úveru a ako taký premietnutý do splátok úveru, nie ale do jeho poskytovanej výšky. 39. Náležitosťou zmluvy, ktorej nedodržanie zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru je navyše v zmysle zákona aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

40. V zmluve je ako celková čiastka medziúveru, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedená suma 10.532,22 eur. Avšak ani tento údaj podľa názoru súdu nie je uvedený v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške. Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom- informácie a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa pravdivo informovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2

- vymedzenie pojmov, pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa.

41. Ako celková čiastka medziúveru ktorú musí dlžník zaplatiť je v zmluve uvedená suma 10.532,22 eur (viď článok I zmluvy). Súčasťou žalobcom predloženej zmluvnej dokumentácie k danému spotrebiteľskému úveru je Amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver (rub čl.15 spisu), kde sa nachádza podrobný rozpis tejto sumy. Z neho vyplýva, že suma 10.532,22 eur pozostáva istiny vo výške 4.000,-eur, z úrokov vo výške 5.712,65 eur, z poplatkov vo výške 792,57 eur (ktorých súčasťou je podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 18.12.2019 aj poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 100,-eur) a z pomernej časti poplatku za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporené pripadajúcej na fázu stavebného úveru vo výške 27,-eur. Spolu súčet uvedených súm ( 4.000,-eur + 5.712,65 eur + 792,57 eur +27 eur) je suma 10.532,22 eur uvedená ako celková čiastka ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť. Z uvedeného rozpisu je teda zrejmé, že táto suma má pozostávať okrem iného z istiny 4.000,-eur a tiež z poplatku za spracovanie úveru vo výške 100,-eur, čo potvrdil aj sám žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 18.12.2019. Avšak ako už bolo uvedené, keďže už v samotnej sume 4.000,-eur je započítaný poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 100,-eur ( keďže v skutočnosti vyplatená bola dlžníkovi len suma 3.900,-eur), tak potom je zrejmé a nepochybné, že do celkovo splatnej sumy je tento poplatok započítaný duplicitne, dvakrát, jednak ako súčasť istiny 4.000,-eur a potom ešte raz ako poplatok za spracovanie úveru v rámci „poplatkov“ vo výške spolu 792,57 eur. Z článku VIII bod 8.1 zmluvy na ktorý žalobca v žalobe poukázal nevyplýva nárok na dva takéto poplatky pri medziúvere, je tam dojednanie len o jednom poplatku za spracovanie medziúveru, z povahy daného úveru vyplýva, že akýkoľvek ďalší taký spracovateľský poplatok ani nemôže mať opodstatnenie, preto jeho duplicitným započítaním, navyše v situácii kedy istina poskytnutého úveru nebola 4.000,-eur ale len 3.900,-eur je aj údaj o celkovej čiastke ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa názoru súdu nesprávny.

42. Podľa legálnej definície v § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sa na účely tohto zákona rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

43. Je tak podľa názoru súdu zrejmé, že duplicitné započítanie poplatku za spracovanie úveru jednak do celkovej výšky spotrebiteľského úveru (keďže uvedená bola suma 4.000,-eur, teda aj s týmto poplatkom) ako aj do celkových nákladov spotrebiteľa (keďže do celkovo splatnej sumy bol poplatok za poskytnutie úveru 100,-eur započítaný ešte raz) nie je súladné so zákonom o spotrebiteľských úveroch a má za následok že sa jedná v zmysle § 11 ods.1 písm. b) v spojení s § 9 ods.2 písm. g) a j) ZoSÚ o bezúročný a bezpoplatkový úver. Koniec koncov, uvedený názor už pre žalobcu nemôže byť nijako nový, či prekvapivý, keďže súd ním nijako nevybočuje zo svojej doterajšej rozhodovacej línie. Majúc na pamäti princíp právnej istoty preto súd v tejto súvislosti poukazuje na iný spor žalobcu a žalovaných (sp. zn. ) vedený na tunajšom súde v súdnom oddelení 10 a rozsudok súdu zo dňa 08.11.2019 založený na rovnakých právnych záveroch, pričom uvedený rozsudok je právoplatný.

44. S poukazom na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovanými ide o vážne nedostatky ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí pritom vyslovil, že Článok sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V tomto prípade nedostatky zmluvy (nesprávne uvedenie celkovej výšky úveru a celkovo splatnej sumy) sú také závažné, že bezosporu mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku.

45. Uvedené potvrdzuje aj už spomenutý rozsudok Súdneho dvora z 21. apríla 2016 veci C-377/14 (Radlinger a Radlingerová proti FINWAY, a.s.) ktorý v bode 90 výslovne uvádza, cit“ Ako sa uvádza v odôvodneniach 31 a , informácia spotrebiteľa o celkových nákladoch úveru vo forme miery vypočítanej podľa jednotného matematického vzorca má preto podstatný význam. Na jednej strane táto informácia prispieva k transparentnosti trhu v rozsahu, v akom spotrebiteľovi umožňuje porovnať ponuky úverov. Na druhej strane mu umožňuje posúdiť rozsah jeho záväzku (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2004, Cofinoga, C-264/02, EU:C:2004:127, bod 26, a uznesenie zo 16. novembra 2010, Pohotovosť, C-76/10, EU:C:2010:685, bod 70).

46. O tom, že ide o kľúčové údaje svedčí koniec koncov aj to, že aj po novele ktorá zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová, a ktorá v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to práve za účelom zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES") ostáva správne uvedenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podmienkou vzniku nároku veriteľa na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž za bezúročný a bez poplatkov bude považovať úver, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ak tam nie je uvedená celková výška spotrebiteľského úveru.

47. Prípady, kedy súčasťou istiny úveru sú aj náklady spojené s poskytnutím úveru judikatúra (viď napr. vyššie uvedené uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. sp.zn.20Co/126/2016) už vo viacerých prípadoch kvalifikovala ako nekalú obchodnú praktiku zdôrazňujúc následne ten aspekt, že výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a o takýto prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky ( ).

48. Je teda zrejmé, že v tu súdenej veci jednalo sa v skutočnosti o úver vo výške len 3.900,-eur, reálne teda poskytnutá bola v prospech žalovaných dlžníkov len taká suma. Žalobca po výzve súdu dňa 17.2.2020 oznámil, že žalovaní poukázali v prospech medziúveru celkové finančné prostriedky v sume 2.054,54 eur, konkrétne v prospech konta medziúveru sumu 1.398,32 eur, ktorá bola započítaná na úhradu úrokov vo výške 1.369,32 eur a poplatku za vedenie účtu 29,-eur a v prospech konta stavebného sporenia sumu 656,22 eur. Žalovaní nepopreli, že na úhradu nárokov z tejto zmluvy zaplatili žalobcovi len túto sumu. Nakoľko sa jedná o bezúročný a bezpoplatkový úver, súd časť úhrad započítaných žalobcom na úroky (1.369,32 eur) a poplatky ( 29,-eur) započítal na úhradu istiny (3.900,-eur - 1.369,32 eur - 29,-eur sa rovná 2.501,68 eur). Po započítaní sumy 659,48 eur zo stavebného sporenia uskutočnenom samotným žalobcom titulom čiastočného vyrovnania medziúveru tak dlh žalovaných na istine bezúročného a bezpoplatkového úveru je 1.842,20 eur (2.501,68 eur - 659,48 eur ).

49. Preto ako dôvodnú súd žalobu uznal v rozsahu zaplatenia istiny 1.842,20 eur a úroku z omeškania zo sumy istiny, pričom za nedôvodný považoval nárok žalobcu na zaplatenie úrokov (tak do splatnosti ako aj po splatnosti), a to vzhľadom na bezúročnosť úveru.

50. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 04.12.2018, pričom za základ z ktorého počítal úroky z omeškania označil istinu 3.518,43 eur.

51. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

52. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

53. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

54. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

55. Žalobca, vychádzajúc zo žaloby určil začiatok omeškania žalovaných od ktorého požadoval úrok z omeškania na deň 04.12.2018 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou ich záväzkov úver dňa 03.12.2018 predčasne zosplatnil.

56. V súdenej veci sa jednalo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa v zmysle tejto zmluvy malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ust. účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20120301>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca v tomto prípade preukázal dodržanie týchto podmienok, ktoré v zmysle predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné splatenie úveru. Keďže výška splátok úveru bola jasne dohodnutá v zmluve, žalovaní ju po posúdení svojich možností akceptovali, zásadám logického usporiadania vzťahov zodpovedá záver, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru prejavila by sa tu nie v nižšej výške mesačnej splátky, ale v skrátení doby splácania úveru. Žalovaní pri splácaní splátok v dohodnutej výške splácali by v skutočnosti len čistú istinu úveru, ktorú by splatili skôr ako je uvedené v zmluve. Žalovaní meškali so splátkami, žalobca predložil súdu upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 04.10.2018 s dôkazom (doručenkami) o jeho doručení každému zo žalovaných na dôkaz upozornenia žalovaných na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a tiež oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 03.12.2018 s dokladmi o doručovaní. Žalovaní podmienky predčasného zosplatnenia úveru ani toto samotné ani nerozporovali.

57. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania nie je v rozpore so sadzbou úroku z omeškania určenou podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní odo dňa 04.12.2018 preukázateľne boli v omeškaní so zaplatením nevrátenej istiny bezúročného a bezpoplatkového úveru vo výške 1.842,20 eur a ich omeškanie trvá, uložil im súd spolu so sumou 1.842,20 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % ročne od 04.12.2018 do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

58. V priebehu konania nebolo ničím spochybnené, že žalovaní sumu 1.842,20 eur žalobcovi do dňa podania žaloby, ani do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatili. Nespochybnili to ani samotní žalovaní. Preto v časti o zaplatenie sumy 1.842,20 eur a úroku z omeškania uvedeného vo výroku rozsudku súd žalobe vyhovel. V prevyšujúcej časti ju ako nedôvodnú zamietol.

59. Keďže bola podaná žiadosť o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. a povolil žalovaným platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 35,-eur mesačne. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 17.02.2020 uviedol, že akceptoval by vrátenie žalovanej sumy v splátkach vo výške 70,-eur mesačne. Ním navrhovaná výška splátky vychádzala však zo sumy nárokov (istina až 3.518,43 eur s príslušenstvom) z ktorých súd žalobcovi prisúdil len časť (istinu len 1.842,20 eur s príslušenstvom), teda cca polovicu žiadaného nároku, čo vo vzťahu k dĺžke splatenia očakávanej žalobcom pri súhlase so splátkami 70,-eur mesačne (pri dvojnásobnej výške nároku) odôvodňovalo povolenie splácania dlhu žalovaným v polovičke samým žalobcom navrhovanej splátky. Súd má za to, že vzhľadom na ničím nespochybnené pomery žalovaných tak ako ich špecifikovala žalovaná v 2./ rade na pojednávaní pri svojom výsluchu a ako vyplývajú aj z odpovede na lustráciu žalovaných v Registri obyvateľov SR a v registri Sociálnej poisťovne ( ), keď žalovaní majú 5 ročné maloleté dieťa, v registri Sociálnej poisťovne sú evidovaní ako osoby bez príjmu zo zamestnania, žalovaná v 2./ rade ako osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov, s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania s jej zaplatením splátkou, ktorá zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenou v pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia je splátka vo výške 35,-eur mesačne. Nižšiu splátku nebolo možné povoliť, lebo vzhľadom na výšku dlhu a narastajúceho príslušenstva v podobe úrokov z omeškania nižšia výška splátky nezabezpečovala by reálne uspokojenie veriteľa v primeranom čase a nezodpovedala by požiadavke na spravodlivú ochranu práv žalobcu. Ani vyššiu splátku ale nebolo možné povoliť vzhľadom na pomery žalovaných. Vo vzťahu k výške splátky uvedenej v úverovej zmluve súd uvádza, že tá zahŕňala aj úroky na ktoré žalobcovi nárok nevznikol, preto nemôže tu byť smerodatná pre posúdenie primeranosti výšky splátky povolenej žalovaným na splácanie bezúročného a bezpoplatkového úveru súdom. Z vyššie uvedených dôvodov súd povolil splátky vo výške 35,-eur mesačne, keďže práve v tejto výške podľa názoru súdu ide o primeranú výšku splátky k výške dlhu a všetkým vyššie uvedeným okolnostiam sporu a rešpektujúcu požiadavku spravodlivej ochrany práv tak na strane žalobcu, ktorý ako veľká banka nebude tým neprimerane zasiahnutý vo svojich pomeroch a právach, ako i žalovaných a tiež požiadavku zohľadniť sociálne postavenie strán sporu ( základných princípov ).

60. O trovách konania súd rozhodol podľa . Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaní boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky- úrok a úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).

61. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v , sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového . K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.

62. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky -12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho ) alebo -9.

63. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca príslušenstvo pohľadávky vo svojej žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu nemalo byť príslušenstvo pohľadávky poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci jeho zaplatenie žiada (a tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by ho žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ho „do zaplatenia“, keďže v takom prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku. Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel a jeho ciele premietnuté napr. do takých jeho základných princípov ako sú upravené v článku 2, 3 či 5 nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal „skúšať“ na príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu žalovanej istiny s vedomím, že ich prípadné nepriznanie nebude mať žiaden odraz v rozhodnutí o trovách konania.

64. V danom prípade vychádzajúc z výšky žalovanej istiny, ktorá bola 3.581,43 eur, po pripočítaní požadovaných úrokov a úrokov z omeškania je zrejmé, že pri dôvodne uplatnenej sume len 1.842,20 eur a úroku z omeškania pomer úspechu a neúspechu strán v spore je cca pol na pol. Preto súd v zmysle rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.