Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-191-2016.pdf
PDF · 119.49 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/191/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: X. I., K.. XX.X.XXXX, I. O. Z. XXXX/XX, V. O., štátny občan SR, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Plačko, s.r.o., IČO: 47241411, so sídlom Námestie Andreja Hlinku 29/34, Považská Bystrica proti žalovaným v rade X/ Q. Ď., Y.. I., K.. XX.X.XXXX, I. O. F. XXXX/XX, O., Š. R. W., B. Y. X/ J. I., K.. XX.XX.XXXX, I. O. V. Z. XXXX/XX, P. K. B., Š. R. W., B. Y. X/ P. I., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Ž. XXX/XX, B. J., Š. R. W., B. Y. X/ Q. Z., K.. XX.X.XXXX, I. O. V. XXX, Š. R. W., B. Y. X/ Q. Z., Y.. Ď., K.. XX.X.XXXX, I. O. V. XXX, Š. R. W., žalovaní v rade 1/, 3/, 5/ a 6/ právne zastúpení: Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Mendel, s.r.o., IČO: 47 256 591, advokát so sídlom Sidónie Sakalovej 190, Bytča, adresa na doručovanie: J. Milca 6, Žilina, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaným v rade 1/, 3/, 5/ a 6/ priznáva proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Považská Bystrica dňa XX.X.XXXX P. B. Ž. B. Y. X/ U. X/ T., Ž. P. P. V. U. I., Y.. X.R., K.. XX.X.XXXX, G. X.X.XXXX, K. O. V. XXX, patria nehnuteľnosti zapísané na J. Č.. XXX, V. katastrálne územie V., R. V. okres O., A. Okresným Ú. O., S. R., W.: F. W.. Č.. XXX postavená na pozemku V..Č.. XXX/X B. D. U. K. G. K. J. Č.. XXX, V. S. Ú. V., R. V., okres O., A. Okresným Ú. O.U., S. R., B. W. V. 1.-H., U. I.: V. V. Y. D.-S., V..Č.. XXX/X - G. V. U. K.Á. R. B. XXX Q., V. V. Y. D.-S., V..Č.. XXX/X - G. V. U. K. R. B. XX Q., V. V. Y. D.-S., V..Č.. XXX - G. R. B. XXX Q., W.: Y. P. W.. Č.. XXX V. K. V. V..Č.. XXX/X - G. V. U. K.. G. W. T. K. K. K. I. S..
2. Ž. W. R. I., Ž. Ž. U. Ž. B. Y. X/ U. X/ W. P. - P. V. U. I., Y.. X.R., G. X.X.XXXX. Okresný W. Ž. B. V. P. V. V. T. W..G.. XXD/XXX/XXXX, P. XX/XXXX G. P. XX.XX.XXXX. Ž. B. Y. X/ U. X/ W. Q. U. W. K.Q. W. K. G. K. J. Č.. XXX V. S..Ú.. V.. Ž. B. Y. X/ U. X/ K. W. K. S. G. G. P. XX.XX.XXXX U. S. G. G. P. XX.X.XXXX U. R. V.S. U. I.. Zároveň žalovaní v rade 5/ a 6/ formálne nadobudli vlastnícke právo aj k nehnuteľnosti - stavbe garáže so súp. č. 133 kúpnou zmluvou zo dňa 19.3.2010. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola ustálená počas predzmluvných rokovaní znaleckým posudkom č. 90/2007 v celkovej výške 26.396,42 Eur (z toho všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu predstavuje
13.198,21 Eur). Porovnaním všeobecnej hodnoty a kúpnej ceny vyplývajúcej z kúpnej zmluvy zo dňa 19.10.2007 vyplýva, že dohodnutá kúpna cena predstavuje 25 % všeobecnej hodnoty. Žalovaným v rade 5/ a 6/ bola známa všeobecná hodnota nehnuteľností, nakoľko boli zadávateľmi znaleckej úlohy, avšak ju nezohľadnili pri prevode vlastníckeho práva. Okrem toho zmluva obsahuje odkaz na znalecký posudok. Kúpnou zmluvou zo dňa 28.1.2008 medzi poručiteľkou a žalovanými v rade 5/ a 6/ bolo prevedené vlastnícke právo žalobkyne iba k pozemkom, ktorých dohodnutá kúpna cena je 0,03 Eura/ m2, pričom v znaleckom posudku bola hodnota parcely č. 206 vyčíslená na 5,27 Eura. Žalobca s ohľadom na uvedené tvrdil, že kúpne zmluvy sú v rozpore s dobrými mravmi a v zmysle § 3 ods. 1 v spojení s § 39 OZ sú tak absolútne neplatné, pretože medzi dohodnutou cenou a všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti je nadmerná disproporcia.
3. Dňa 28.12.2016 doručil právny zástupca žalovaných v rade 1/, 3/, 5/ a 6/ súdu vyjadrenie k žalobe (č.l. 53), v ktorom žiadal žalobu zamietnuť. Uvedené odôvodnil tým, že je síce pravdou, že žalobca a žalovaní v rade 1/ až 4/ boli v čase uzavretia kúpnych zmlúv deťmi U. I., V. T. S. G. O. T. I., U. T. Ž. G. T. S. D., K. U. I. V. T. K. Ž. B. Y. X/ U. X/, V. Ž. B. Y. X/ X. B. U. I. U. P. Ž. B. Y. X/. G.Ô., Ž. V. W. Y. P. O. U. I. B. V. 1.-H. U. R.Ľ. B. U. U. X. B. V. V. 1.-H.. T. V. W. Q. G.T. V.P. W. V., V. Ž. B. Y. X/ U. X/ Q. B. P. Č. V. Y. B. O., U. I. H. P. V.S. K. V.. V. K. mal tri podmienky: prvá, že Anna Tatranská bude môcť v dome bývať až do smrti, druhá, že sa o ňu postarajú žalovaní v rade 5/ a 6/ a treťou podmienkou bolo, že vyplatia žalovaných v rade 1/ až 4/ sumou po 50.000,- Sk. Žalovaní v rade 5/ a 6/ všetky podmienky splnili. Žalovaná v rade 1/ sa vyplatenia sumy 50.000,- Sk vzdala ako matka žalovanej v rade 6/, žalovaní v rade 2/ až 4/ boli vyplatení. Všetci s uvedeným spôsobom vysporiadania v rámci rodiny súhlasili, o čom svedčí aj Dohoda o práve doživotného bývania zo dňa 10.2.2008. Žalovaní tiež potvrdili, že nehnuteľnosti boli predané za nižšiu cenu ako je všeobecná cena nehnuteľnosti, čo však predstavuje zmluvnú voľnosť. Poručiteľka Anna Tatranská mohla aj predmetné nehnuteľnosti darovať, pričom výška všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti nemá vplyv na platnosť právnych úkonov. Konanie žalobcu označili za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď po smrti U. I. sa domáha určenia neplatnosti jej právnych úkonov v rozpore s jej vôľou. Zároveň zdôraznili, že žalobca ich nespochybnil za jej života.
4. Dňa 10.1.2017 doručil vyjadrenie k žalobe žalovaný v rade 2/ č.l. (65), v ktorom uviedol, že súhlasí s dôvodmi žaloby. Okrem toho uviedol, že hospodársku budovu postavil spolu s otcom U. I. B. Y. XXXX U. W. F. O. V. G. X. E. V. B. Y. XXXX - XXXX.
5. Dňa 13.3.2017 doručil žalobca vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných (č.l. 68), v ktorom zobral žalobu voči žalovanému v rade 4/ späť, pričom späťvzatie žaloby neodôvodnil. Vo zvyšku na žalobe zotrval a navyše poprel pravosť listín predložených žalovanými, nakoľko Dohoda o práve doživotného bývania zo dňa 10.2.2008 pravdivo nereflektujú dohodu, ktorá bola uskutočnená so žalobcom. Ďalej spochybnil argumentáciu vo vzťahu k vyplateniu hodnoty nehnuteľnosti a navyše uviedol, že U. I. mala nesprávnu predstavu o právnych účinkoch úkonu vyjadreného v oboch kúpnych zmluvách. Kúpne zmluvy podpísala v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. S vyjadrením žalovaného v rade 2/ súhlasil a poukázal na jeho tvrdenie o roku výstavby domu a potrebe nového znaleckého posudku.
6. Dňa 29.3.2017 doručil právny zástupca žalovaných v rade 1/, 3/, 5/ a 6/ súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu (č.l. 72), v ktorom tvrdil, že žalobca nepreukázal, prečo by mala U. I. V. G. B. I., O. G. W. R. S. G.. Rovnako namietal celý kontext žaloby, keď z reálnych okolností je zrejmé, že Anna Tatranská mala právo doživotného bývania v predmetných nehnuteľnostiach, ktoré jej zabezpečili žalovaní v rade 5/ a 6/, pričom o menovanú sa starali, platili platby za dom. Samotná žaloba je nemorálna a priečiaca sa dobrým mravom.
7. Uznesením sp.zn. XC/XXX/XXXX-XX G. P. XX.X.XXXX súd zastavil konanie voči žalovanému v rade 4/ z dôvodu späťvzatia žaloby voči žalovanému v rade 4/ a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy neuplatnil a preukázateľne mi žiadne trovy nevznikli. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako žalovaného v rade 4/ označil seba.
8. Po zmene zákonného sudcu a vyjadrení žalobcu, že na podanej žalobe trvá, súd vo veci nariadil pojednávanie na 16.12.2019, na ktorom vec prejednal za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov, s výnimkou žalovaných v rade 3/ a 5/. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby jej súd vyhovel. Tvrdil, že matka žalobcu, ktorá predmetné nehnuteľnosti predala v roku 2007, zomrela v roku 2014. K predaju nehnuteľnosti došlo výrazne pod trhovú hodnotu, pričom až následne po podpise
kúpnej zmluvy zistila, že mala nedostatočnú predstavu o právnych účinkov týchto úkonov, tiež bola uvedená do omylu, nakoľko zmluvy podpísala za nápadne nevýhodných podmienok. Právny zástupca žalovaných v rade 1/, 3/, 5/ a 6/ tvrdil, že žaloba je nedôvodná a dôvody v nej uvedené nie sú preukázané. Okrem toho poukázal aj na dohodu o práve doživotného bývania z 10.2.2008, ktorú uzavreli žalovaní v rade 5/ a 6/ v prospech U. I.. Y. G., Ž. Ž. B. Y. X/ U. X/ T. W. Ž. U. Ž. B. Y. X/, X/ U. X/ P.. G. X. G., Ž. Q. V. V. Y.Z. P. G. W. XXX.XXX,- Sk U. K. V. U. V. U. F., V. G. X Y. W. Ž. B. Y. X/ U. X/ V. U. I. U. V. B. D. U. W.. I. G., Ž. W. V. P. O. B. U. Š. B. B. Y. Y., S. B. P. U. I. B. Ž. B. Y. X/ U. X/ V. XX.XXX,- Sk, Č. V. U. W. V. K. P.. V. G. I.Ž. G., Ž. Q. Q. nehnuteľnosti žalovaným v rade 5/ a 6/ aj darovať, rovnako dohoda o kúpnej cene predstavuje zmluvnú voľnosť. K širším okolnostiam uviedol, že polovicu domu B. V. X. U. V. B., S. Q. B. Ú. V. W. V. Y. P., V.R. B. I. V. O. P. R. D. Ľ.. K.a účely hypotekárneho úveru žalovaní v rade 5/ a 6/ dali vypracovať znalecký posudok, z ktorého nevyplýva hrubý nepomer medzi ich kúpnou cenou a hodnotou nehnuteľnosti. Žalovaný v rade 2/ uviedol, že sa stotožňuje s názorom, že ide o nepomer medzi kúpnou cenou a cenou v znaleckom posudku. Opäť zdôraznil, že sa podieľal na výstavbe hospodárskych budov, prístavbe k rodinnému domu a stavbe garáže. Na pojednávaní súd nariadil výsluch strán sporu. Súd vypočul žalobcu, ktorý tvrdil, že jeho matka nemala v úmysle predať predmetné nehnuteľnosti a bola uvedená do omylu. Spochybnil tvrdenia žalovaných v rade 5/ a 6/, že sa o jeho matku starali výlučne oni, nakoľko aj on ju pravidelne navštevoval. Matku viackrát upozornil, že predala nehnuteľnosti a má iba právo doživotného bývania. Navyše konštatoval, že jeho matka bola v čase podpisu zmluvy takmer slepá, pričom po jeho upozornení na znenie zmluvy sa urazila a následne sa cítila byť oklamaná. Žalobca uviedol, že 50.000,- Sk od žalovaných v rade 5/ a 6/ neprevzal a podpis na listine nie je jeho. Zdôraznil, že v rámci dedičského konania po otcovi mal o predmetnú nehnuteľnosť - rodinný dom záujem iba žalovaný v rade 2/, ktorý však nemal dosť finančných prostriedkov na vyplatenie ostatných dedičov. Žalovaná v rade 1/ (matka žalovanej v rade 5/) uviedla, že žalobca aj žalovaní v rade 1/ až 3/ vedeli o tom, že vlastníci druhej polovice domu, V. X. U. V. B. Q. B. V.K. W. V. V.. B. W. I. Q. Q. P. R. U. O. W. Q.. T., Ž. V. V. S. G. O. V. Q. Ž., S. U. V. X. U. V. B.S.. Ž. B. Y. X/ U. X/ W. R. Q. P. W.. R. I. B. S. G. W., P. U. I. W. 50.000,- Sk, bratovi, ktorý žije v Tatrách (žalovaný v rade 3/) posielala žalovaná v rade 5/ sumu poštou. Sumu 100.000,- Sk dali žalovaní v rade 5/ a 6/ Anne Tatranskej, po 50.000,- Sk osobitne jej deťom. Uvedené sa udialo u matky, a to s bratom Jozefom a Ladislavom (žalobca a žalovaný v rade 2/).
9. W. K. R. V. K. XX.X.XXXX U. K.Á. K. X.X.XXXX, K. S. B. V. G. Ú. W. W. U. H. V. G.Á.. K. I. V. W. B. G. Ž. B. Y. X/ U. X/ U. W. U. I., Q. Ž. B. Y. X/. V. B. W. V. R. G. Ú.A. V. R. W. W. B. P. K. X.X.XXXX. K. V. P. X.X.XXXX W. B. V. U. Y. G. Ú. Ž., Ž. B. Y. X/, X/ U. X/ U. H. V. G.. V. G. Ž. W. V. R.J. J. (K. Č..J.. XX), ktorej absenciu v konaní vyčítal žalobca. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
11. Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
12. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
14. Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
16. Podľa § 589 OZ, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
17. Z B. P. Q. W. G. V., Ž. U. I. (Ď. H. V.) T. P. XX.XX.XXXX S. G. (Č..J.. XX) W. W. U. X. U. R. B. U. V. W. K. A. K. J. Č.. XXX V. S. Ú. V., U. I. V. V. Y. D.-S., V..Č.. XXX (B. W.Ú. V..Č.. XXX/X - G. V. U. K. R. B. XXX Q. U. V. V. Y. D.-S., V..Č.. XXX/X - G. V. U. K. R. B. XX Q.) U. Y. P. W.. Č.. XXX V.Ý. K. V. V..Č.. XXX (B. W. V..Č.. XXX/X). Q. U. V. V. V. K. Ž. B. Y. X/ U. X/ U. S. P. H. O. W. Q. B. V. X/X-H.. B. G. Č. H.. S. G. B., Ž. U. I. U. V. W. X/X -H. K. B. Ž. B. Y. X/ U. X/ S. D. B. B. XXX.XXX,- Sk U. R.Ľ. B. U. U. X. G. H. W. V.R. B. 1.-H. S.É. G. K. V. XXX.XXX,- Sk.
XX. G. S. G. G. P. XX.X.XXXX (Č..J.. XX) B., Ž. U. I. U. V. V. Ž. B. Y. X/ U. X/ U. S. K. B. S..Ú.. V. A. K. J. Č.. XXX, V..Č.. XXX - G. R. B. XXX Q.. B. B. I. K. O. B. Č. H. V. R. I.. V. Č. H.. O. S. D. P. B. W. X,- Sk, U. I. P. H. O. W. Q..
19. V. G. V. Č.. XX/XXXX (Č..J.. XX) B. G. H.. O. R. O. B. Z. K. W. B. W. XXX.XXX,- Sk, I..X.. V. U. I. U. V. W. 1.-H. K.Ľ. V. W. XXX.XXX,- Sk, I..X.. XX.XXX,XX Eur.
XX. K. G. T. W. P. S. G., Ž. Q. W. X. K., Ž. Q. Ž. B. Y. X/ U. X/ U. U. I. P. S. T. P. S. G., U. I. G. P. XX.XX.XXXX U. XX.X.XXXX G. B. G. T. S. D. I., U. I. B. G. R. XX. U. XX. R. I. Y.. Ď. Q. W. G. K., Ž. U. I. Q. V. P. O. B. V.D. K. - Y. P. W. W..Č.. XXX, S. W. K. Y. U. W. Ž. B. Y. X/ U. X/ W. R. Q. P. W.. T. K. U. W. Ž.. U. B. Y.Q. G. Y. V. G. Ž. V. U. V. G. K., Ž. R. Q. (U. I. U. V.) W. W. V. Ž. U. Ž. G. W. Ž. B. Y. X/ U. X/ X. K. V. K. V. Ž., U. U. G. Č. O., I. K. V. Y.. T. I. W. B. Y. W. B. P.. G. B. W. W. I. G. B., Ž. V. U. P. W. W. Ž. B. V. Y. P., S. X. V. V. V. Ž. B. Y. X/ U. X/. K., z výsluchu strán sporu vyplynulo, že žalovaný v rade 2/ matku navštevoval veľmi zriedka, čo uviedol sám vo svojej výpovedi a odôvodnil to narušenými vzťahmi už za života otca. Návštevy u matky boli zriedkavé a krátke. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že navštevoval matku častejšie až do času, kedy s ňou začali žiť žalovaní v rade 5/ a 6/. Žalobca a žalovaný v rade 2/ zhodne tvrdili, že nevedeli o plánoch matky o predaji nehnuteľnosti. Z iných výpovedí žalovaných však vyplynulo, že o potrebe odkúpenia polovice nehnuteľnosti sa v rodine vedelo už dlhšie, pretože podieloví spoluvlastníci druhej polovice nehnuteľnosti, pán X. U. V. B., X. K. Y. V. K. V. U. T., Ž. H. I. K., V. X. H. G.T.. V. B. I. R. W. Y. U. K. R. K. V.. G. B. Ž. I. B., Ž. V. K. V. B. U. V. X. P. H.. Zo záverečnej reči žalobcu tiež vyplynulo, že matka mu viackrát opakovala, aby si odkúpil polovicu rodinného domu, v tomto smere sa informoval a matke oznámil, že nemá dostatok peňazí na odkúpenie rodinného domu. Z uvedeného je zrejmé, že samotný žalobca nesporne vedel o potrebe vyriešenia majetkovej otázky a odkúpenia časti rodinného domu, a tak súd považoval za logické a pravdivé tvrdenie žalovaných (s výnimkou žalovaného v rade 2/ o tom, Ž. U. I. žiadala rodinných príslušníkov o odkúpenie polovice nehnuteľností od zvyšných podielových spoluvlastníkov pre obavu, že bude v dome bývať s cudzími ľuďmi. Následne došlo k predaju celého rodinného domu s priľahlými nehnuteľnosťami na žalovaných v rade 5/ a 6/. Samotný predaj nehnuteľnosti matkou žalobcu a žalovaných v rade 1/ až 3/ tak predstavoval dispozitívny úkon podielového spoluvlastníka s jeho majetkom. V tomto bode súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca žalobu postavil predovšetkým na rozpore reálnej kúpnej ceny nehnuteľnosti s cenou určenou v znaleckom posudku. Až vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných žalobca rozšíril dôvody žaloby o rozpor vôle a prejavu predávajúcej a tvrdil, že U. I. nikdy nemala vôľu predať predmetné nehnuteľnosti.
21. Z výpovedí strán sporu vyplynuli nasledujúce skutočnosti: Z výpovede žalobcu vyplynulo, že až po nasťahovaní žalovaných v rade 5/ a 6/ zistil, že matka vlastne nič nemá, iba právo doživotného bývania. Keď jej tieto skutočností oznámil, matka sa urazila. Až pri hospitalizácii v Banskej Bystrici mu mala matka uviesť, že sa cíti byť podvedená pri podpisoch zmlúv. Navyše tvrdil, že v čase podpisu zmlúv bola matka takmer slepá, čo nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Naopak, z výpovedí žalovaných v rade 1/, 3/, 5/ a 6/ vyplynulo, že mala dobrý zrak a aj po operácii očí čítala noviny. Uvedené tvrdenia tak súd považoval za nepreukázané a nerelevantné vo vzťahu k uzatvoreniu kúpnych zmlúv, nakoľko žalobca tvrdenie o tom, že U. I. v čase uzavretia kúpnych zmlúv bola slepá, nijakým spôsobom nepreukázal, a tak v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. B. Ď. Ž. V. V. W. V. K. J. (Č..J.. XX), B. G. S. Q. K. XX.XXX,- Sk R. Ž. B. Y. X/ U. X/ V. R. P., Y. V., Ž. O. P. T. W.. K., Ž. B. Y. X/ I., Ž. V. R. V. W. G. K., H. S. X. U..
22. Za sporné a nepreukázané súd považuje tvrdenia žalobcu o tom, že U. I. V. T. S. G. B. I., G. K. K. V. U. O. W. V. R. H. R.. G. I. Ž. K. X. G., K. G. Č. P. S. I. G. U. K. B. Ž. P., S. O. X. I. V.. T. I. W.P. V. R. V. G. Š., K. X. G., Ž. U. O. U. I. K. B. K. V., K. O. S. T. S. G. G. P. XX.XX.XXXX T. Q. Ň.R., V.
B. U. V. X. U. S. a žalovanými v rade 5/ a 6/ ako kupujúcimi. Je totiž nelogické tvrdenie žalobcu, že jeho matka nechcela nehnuteľnosti predať, pretože ak by bolo toto tvrdenie pravdivé nepristúpila by k podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 19.10.2007 a na žalovaných v rade 5/ a 6/ by bola prevedená iba polovica nehnuteľností od zostávajúcich podielových spoluvlastníkov (R. B. U. U. X.). I. O. K. S. T. S. G. G. P. XX.X.XXXX, K. G. S. V. K. Ž. B. Y. X/ U. X/ G.Ú. K. (G.). I. Ž. R. I., Ž. U. I. W. Q., Ž. P. V. B. V. stále jej, žalobca nepreukázal. Okrem toho súd poukazuje na to, že samotný žalobca v priebehu sporu viackrát tvrdil, že matku upozornil na to, že nehnuteľnosti predala žalovaným v rade 5/ a 6/, pričom samotná predávajúca - matka žalobcu, napriek jeho tvrdeniam o tom, že sa cítila byť podvedená a oklamaná, za života nepodnikla žiadne kroky k zvráteniu tohto stavu. Naopak, súd mal za preukázané, že až do konca svojho života (v roku 2014) žila v rodinnom dome spolu so žalovanými v rade 5/ a 6/, ktorí jej poskytovali nielen bývanie, ale aj potrebnú starostlivosť v starobe a chorobe. V tomto smere súdu neostáva iné, iba konštatovať, že v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
23. Žalobca tiež spochybnil obsah listín zo dňa 10.2.2008, a to Dohodu o práve doživotného bývania a užívania (č.l. 61) a listinu spôsobe vzájomného vyporiadania medzi deťmi U. I. (Č..J.. XX), V. T. R. I., Ž. I. K. X. W. B.. G. R. J. X. V. G., Ž. X. V. Ž. U. Ž. B. Y. X/ U. X/, U. B. V. V. B. W. XX.XXX,- Sk W. B. Ž. B. Y. X/ U. Q. Ž. B. Y. X/, S. W. B. B. B. V. Ž. B. Y. X/ U. X/. G. P. R. V. P. O. U. T. (Č..J.. XX) G. P. XX.X.XXXX B., Ž. Ž. B. Y. X/ U. X/ T. W. U. I. P. R. V. P. O. V. U. I. B. Y. P. W. W..Č.. XXX V. K. V..Č.. XXX A. K. J. Č.. XXX V. S..Ú.. V.. G. J. (Č..J.. XX) W. B., Ž.A. K. G. S. G. G. P. X.XX.XXXX Q. U. I. U. Ž. B. Y. X/ U. X/ P. S. V. B. V. S. K. K. J. Č.. XXX V. S..Ú.. V., V. K. G. Ú.W. P. O. B. P. U. I. G. V. K. K. I., Ž. W. XX.XXX,- Sk R. V. J. I., P. I. U. X. I. U. Q. Ď. W. B. B. B. V. Ž. B. Y. X/ U. X/. J. K. X. P., X. V. Š. R. - Ž., Ž. B. Y. X/ U. X/. W. Ž. W. V.dpis na predmetnej listine, tvrdil, že je sfalšovaný a takto sa osoby podpísané nemohli stretnúť. K. D. U. T. V. X. Q. U. I.Ž. D. P. V.. Ž. B. Y. X/ K. V. P. X.X.XXXX S. V. K. J., S. Ž. B. Y. X/ U. X/ V., Ž. B. P. V. W. XX.XXX,- Sk S.Z., T., Ž. V. K. J. Q. O. X., U. J. K. P., U. S. W. Č. P.. Ď. I., Ž. G. Ž. V. Ž. V. K.. Ž. B. Y. X/ K. V. P.U. X.X.XXXX V., Ž. W. XX.XXX,- Sk R. Ž. B. Y. X/ U. X/ R. U. V. U. W. J., V. I. T. O. V. X. O.. V. X. U. I. B. V., V. X. U. J. I.. Ž. B. Y. X/ T., Ž. W. W. K. K. W. XX.XXX,- Sk B., V. Ž. B. Y. X/ X. X. P.. T. B. U. G. R. W. J.. G. B. Ž. B. Y. X/ U. X/ B., Ž. S. B. P. V. P. T. S. (W. B. Ž. B. Y. X/) V. P. W. K.. H. R. Š. B. B. Y. Y.. B. B. S. V. Ú.W. P. R. B. P. U. I. W. V. G. V. T., Ž. I. Ú., I..X.. B. P. V. W. K., R. S. O. V. 1.-H. R., V. H. P. B.Ľ. S. U. G. V. Z. K. V.. P. V. K. B. P. Č. V. W. U. K. H. P. V. K., U. I. G. V. Z. W., Ž. H. Ž. B. Y. X/ U. X/ B., O. H. P. P. B. U. Y. B.. W. J. (Č...J.. XX, R. B. V. R.), S. Q. V. B. T. W. O. Q. W. W. R. V. W.Á., U. B. B. S. V. W. W. K. G. V. W. X. V..
24. Súd dáva do pozornosti procesný paradox, keď na strane žalovaných vystupoval v priebehu sporu žalovaný v rade 2/, ktorý však v priebehu celého sporu svojou argumentáciou podporoval tvrdenia žalobcu. Práve žalovaný v rade 2/ opakovane zdôrazňoval, že jeho nárok na sporné nehnuteľnosti vyplýva aj z titulu dedenia po nebohom otcovi. Tvrdil, že 1-inu rodinného domu nadobudla poručiteľka po smrti ich otca, no tohto sa ostatní súrodenci nevzdali, ale došlo k tomu na základe dohody v dedičskom konaní s tým, že celá polovica rodinného domu bude predmetom dedičského konania po matke. T. Z. Ž. B. Y. X/ B. K., K. B. P.W. S. K. U. I. K. G. P. P. V. H. R. B. B. 1.-H., V. H.U. B. P. S. W. Q. T. P. T. K. K. B. Z. K. W. V.. V. V. P.Z. Y. W. U. I. W. V. W. K. B. V. 1.-H. U. K.A. Q. I. W. Q. U. V. W. (B. 1.-H.) B.Ľ. P. I., U. I. B. G. V. T. R. G. U. G. Ú. W..
XX. B. Ž. Ž. U., Ž. S. G. W. U. K. V. Ú. V. Y. W. P. Q., S. W. B. I., Ž. B. G. P. S. D. G. K. W.Ú. P. R. B. Z. K.. B. I. W. W. S., Ž. R. G. W. K.osť právneho úkonu na prvom mieste s právnym úkonom, ktorý svojím obsahom či účelom odporuje zákonu (t. j. Občianskemu zákonníku alebo inému zákonu). Právne významným účelom právneho úkonu je taký účel, ktorý sledujú všetci jeho účastníci alebo aspoň jeden z nich, pričom ostatní účastníci sú si tohto účelu vedomí, resp. tento účel, vzhľadom na okolnosti, za ktorých k právnemu úkonu došlo, musia predpokladať. Ak jedna zo strán právneho úkonu sleduje právnym úkonom dosiahnutie účelu, ktorý nie je vyjadrený v obsahu právneho úkonu, o ktorom druhá strana nevie a ani vedieť nemôže, nemá to vplyv na platnosť právneho úkonu, lebo u druhej strany sa predpokladá existencia dobrej viery k právnym následkom takto urobeného právneho úkonu. Právny úkon, ktorým sa koná to, čo zákon zakazuje, odporuje zákonu buď svojím výslovným vyjadrením (obsahom) a (alebo) svojím charakterom a dôsledkami, ku ktorým smeruje (účelu). Právny úkon odporuje zákonu, ak je v prvom rade v rozpore s niektorým z kogentných ustanovení OZ alebo iných zákonov (napr. Devízový zákon). Rozpor so zákonom je daný aj vtedy, ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bol vydaný na základe zákonného splnomocnenia a uverejnený v Zbierke zákonov SR (napr. rezortné vyhlášky). Na druhej strane však nejde o rozpor so zákonom, ak právny úkon odporuje predpisu, ktorý všeobecne záväznú povahu nemá (napr. interné predpisy ústredného
orgánu štátnej správy). Ak právny úkon odporuje zákonným ustanoveniam, ktoré nemajú kogentnú povahu (dispozitívne ustanovenia), nemá to za následok neplatnosť právneho úkonu. Takéto právne úkony totiž priamo pripúšťajú, aby sa napr. dohodou upravili práva a povinnosti inak, takže odchýlka od zákonných ustanovení dispozitívnej povahy nie je v takom prípade vlastne v rozpore so zákonom. Platnosť právneho úkonu sa posudzuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov existujúcich v dobe, keď bol právny úkon urobený, t. j. nie podľa právnych predpisov v dobe, keď o neplatnosti právneho úkonu rozhoduje súd.
26. Žalobca namietal, že v kúpnych zmluvách bola stanovená kúpna cena nižšia ako bola znaleckým posudkom určená všeobecná hodnota nehnuteľnosti, čo podľa neho predstavuje rozpor s dobrými mravmi. V prvom rade súd konštatuje, že skúmal z úradnej povinnosti, či predmetné kúpnej zmluvy nie sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi pre rozpor so zákonom či dobrými mravmi. V súvislosti s tým je nutné konštatovať, že dohoda o kúpnej cene nemá kogentnú povahu, ide o dispozitívne ustanovenie, ktoré predstavuje zmluvnú voľnosť strán. V prípade kúpnych zmlúv ustanovenie § 589 OZ uvádza, že cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa 40a, t.j. ide o relatívnu neplatnosť zmluvy. Uvedené ustanovenie sa však predovšetkým vzťahuje na tovary a služby, ktoré sú predmetom cenovej regulácie, čo nemožno uplatniť v prejednávanej veci. Vo vzťahu k námietkam žalobcu o disproporcii dohodnutej kúpnej ceny a všeobecnej hodnoty nehnuteľností súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2019, sp. zn. 3 Cdo 244/2018, v ktorom NS SR konštatoval, že: „Neprieči sa zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis), resp. dojednanie, pri ktorom je „zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľností. ..Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu (v prípade rodinného domu 100.000,- Sk a v prípade záhrady 1,- Euro), nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom dohody jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom (konaním contra bonos mores), samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemá spoločensky neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými mravmi.“ Na základe uvedeného súd konštatuje, že nevzhliadol rozpor zmluvne dohodnutej kúpnej cenou so zákonom.
27. V ďalšom súd posudzoval, či uvedená dohoda o nižšej kúpnej cene ako bola všeobecná hodnota nehnuteľností je v rozpore s dobrými mravmi. Pri posudzovaní uvedeného súd zohľadnil najmä skutočnosť, že nemožno konštatovať rozpor s dobrými mravmi v prejednávanej veci najmä pri zohľadnení skutočnosti, že žalovaní v rade 5/ a 6/ vyplatili nielen kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve Anne Tatranskej, no z vyjadrenia žalovaných v rade 5/ a 6/ vyplynula snaha vyplatiť dedičov po Anne Tatranskej, čo preukazovali spornou listinou (č.l. 62), ktorej pravosť pre namietanie pravosti podpisu žalobcu súd nemal za preukázanú. Uvedené však nič nemení na závere súdu o korektnom správaní žalovaných v rade 5/ a 6/ voči kupujúcej - Anne Tatranskej, nakoľko poskytli Anne Tatranskej právo doživotného bývania v rodinnom dome, ktorý im predala (nie darovala) a postarali sa o ňu v starobe.
28. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal, že kúpne zmluvy uzavreté medzi Annou Tatranskou a žalovanými v rade 5/ a 6/ sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, či už pre rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Rovnako súd nemal za preukázané, že Anna Tatranská uzatvárala zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok či v tiesni, keďže z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že mala právo doživotného bývania v rodinnom dome, ktorý bol predmetom prevodu a to nerušene užívala. Súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
29. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.
30. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu rozhodol o nároku na náhradu trov konania, pričom vychádzal zo skutočnosti, že žalobu v celom rozsahu zamietol, a tak v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP rozhodol v zmysle zásady úspechu v spore a žalovaným v rade 1/, 3/ 5/ a 6/ ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Žalovaný v rade 2/ si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, a tak mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia