Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_60Cb-57-2020.pdf
PDF · 179.4 KB
Case nature
Subarea
60Cb/57/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu REAL IB s.r.o. „v konkurze„, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 3, IČO: 36 692 751, zastúpeného JUDr. Jánom Notom, advokátom, so sídlom vo Veličnej, Veličná č. 371, IČO: 50 150 464 proti žalovanému 1/ LawService Recovery, k.s., so sídlom vo Zvolene, Stráž 223, IČO: 47 817 003, správcovi konkurznej podstaty úpadcu REAL IB s.r.o. „v konkurze„, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 3, IČO: 36 692 751, zastúpenému LawService, s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Stráž 223, IČO: 36 861 723 a žalovanému 2/ Byty Poprad, s.r.o., so sídlom v Poprade, Dlhé hony 5268/9, IČO: 47 454 661, o určenie vlastníckeho práva, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o návrhu na pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalobcu a o návrhu na zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd p r i p ú š ť a pristúpenie ďalšieho subjektu - VAV HOLD a.s., so sídlom v Bratislave, Račianska 96, IČO: 43 904 505 - do konania na strane žalobcu, ktorý bude v konaní vystupovať ako žalobca 2/.
II. Súd p r i p ú š ť a zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že tento znie:
„Žalovaný 2/ je povinný zdržať sa konania, ktorým by scudzil, previedol, nakladal a zaťažoval ťarchami nehnuteľnosti evidované na T. Č.. XXXX I..Ú.. S. S. A. L. Ú. S. S., katastrálny odbor“.
III. Súd návrh žalobcu 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 01. 06. 2020 doručený súdu dňa 02. 06. 2020 z a m i e t a .
IV. O trovách konania spojených s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V. Žalobca 2/ je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1) Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou súdu v elektronickej podobe autorizovanou podľa osobitného predpisu dňa 22. 05. 2020 (na č. l. 121 - 151 p. v.) doplnenou v listinnej podobe podaním urobeným osobne na tunajší súd dňa 25. 05. 2020 (č. l. 1 - 116 p. v.) domáha určenia, že nehnuteľnosti evidované na T. Č.. XXXX M. I.. Ú.. S. S., L. S. S., L. S. S. sú vo vlastníctve žalobcu. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že právny úkon speňaženia majetku žalobcu zachyteného vo forme Zmluvy o predaji podstatnej časti majetku patriaceho k podniku, je neplatný a neúčinný. Nakoľko nie je možné očakávať, aby takúto žalobu podal správca LawService Recovery, k.s. ako žalovaný 1/, ktorý v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii koná za spoločnosť REAL IB s.r.o. v majetkových veciach, podáva túto žalobu za spoločnosť REAL IB s.r.o. v snahe ochrániť majetok spoločnosti pred nezákonným predajom, ktorý môže spôsobiť spoločnosti REAL IB s.r.o. ako aj zisteným veriteľom značné hospodárske škody z dôvodu neuspokojenia ich zistených pohľadávok v
konkurze REAL IB s.r.o., konateľ spoločnosti Y.. M. A. v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka § 135a. Konateľ žalobcu zastupuje nie len záujmy spoločnosti REAL IB s.r.o., ale aj zistených veriteľov v konkurze REAL IB s.r.o., ktorí sú ukrátení nezákonným konaním správcu LawService Recovery, k.s., ktorý v rozpore so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii uzavrel za nápadne nevýhodných podmienok a za neprimerane nízku cenu kúpnu zmluvu na odpredaj podstatnej časti podniku, všetkých pozemkov zapísaných na T. Č.. XXXX a ktorým hrozí, že im vznikne škoda vo výške 5.252.244,81 EUR z dôvodu neuspokojenia ich zistených pohľadávok, pričom správca LawService Recovery, k.s. má vedomosť o viacerých záujemcoch o kúpu predmetných nehnuteľností za podstatne vyššie kúpnu cenu. Dňa 15. 05. 2020 bola na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Oceľa, notára so sídlom Notárskeho úradu v Banskej Bystrici, Československej armády 26 formou Notárskej zápisnice C. XX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX uzavretá medzi žalovaným 1/ v právnom postavení predávajúceho zastúpeného správcom LawService Recovery, k.s. a žalovaným 2/ spoločnosťou Byty Poprad, s.r.o. IČO: 47 454 661, so sídlom Poprad, Dlhé hony 5268/9, PSČ 058 01, Slovenská republika v právnom postavení kupujúceho uzatvorená Zmluva o predaji podstatnej časti majetku patriaceho k podniku úpadcu, predmetom ktorej bol: 1. záväzok Predávajúceho previesť na kupujúceho výlučné vlastnícke právo (podiel 1/1) k Podstatnej časti majetku patriaceho k podniku Úpadcu, ako je táto špecifikovaná v Bode 1.7 tejto Zmluvy a 2. záväzok kupujúceho prevziať od Predávajúceho predávanú Podstatnú časť majetku patriaceho k podniku Úpadcu do svojho výlučného vlastníctva (podiel 1/1) a zaplatiť Predávajúcemu za ňu kúpnu cenu podľa článku 6 Zmluvy. Žalobca tvrdí, že právny úkon zachytený vo forme Zmluvy o predaji podstatnej časti majetku patriaceho k podniku úpadcu formou Notárskej zápisnice č. C. XX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX je neplatný a neúčinný, na základe takto neplatnej Zmluvy obchádzajúcej zákon nemôže dôjsť ani k prevodu predmetných nehnuteľností. Dôvodom neplatnosti právneho úkonu zachyteného vo forme Zmluvy o predaji podstatnej časti majetku patriaceho k podniku úpadcu vopred určenému kupujúcemu je skutočnosť, že ide o nezákonný postup správcu, obchádzajúci ustanovený mechanizmus speňažovania majetku Žalobcu v podmienkach konkurzného konania za neprimerane nízku hodnotu (podstatne nižšiu ako účtovnú) v rozpore s trhovou hodnotou nehnuteľnosti bez vyžiadania si súhlasu konkurzného súdu s predajom, nakoľko nie je zvolený veriteľský výbor, v rozpore so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Správca JUDr. Rybár aj napriek viacerým písomným žiadostiam zaslaných mailom zo strany konateľa REAL IB s.r.o. Y.. M. A. o úpravu súpisovej hodnoty nehnuteľností zapísaných na T. XXXX a upozorneniu, že súpisová hodnota je zapísaná v rozpore so zákonom, na tieto žiadosti v rozpore so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii nereagoval a súpisovú hodnotu neupravil. Veriteľ VAV HOLD a.s. podal dňa 18. 11. 2019 podnet na konkurzný súd vo veci nesprávne určenej súpisovej hodnoty majetku REAL IB s.r.o. zapísaného na T. Č.. XXXX. Správca JUDr. Rybár, ako aj správca LawService Recovery, k.s. mali vedomosť o skutočnosti , že vo veci nehnuteľností zapísaných na T. Č.. XXXX sú podané sporové poznámky, čo sú v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii prekážky neumožňujúce speňaženie majetku. Správca JUDr. Rybár, ako aj správca LawService Recovery, k.s. mali vedomosť o skutočnosti, že vo veci nehnuteľností zapísaných na T. Č.. XXXX v majetku DB&PARTNERS sa vedie zároveň súdne konanie pod sp. zn. 60Cb/121/2019 iniciované REAL IB s.r.o. , čo je v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii prekážka neumožňujúca speňaženie majetku, nakoľko je sporné, či je platná zámenná zmluva zo dňa 30. 03. 2012 a teda, či pozemky zapísané na T. Č.. XXXX v majetku DB&PARTNERS s.r.o. patria DB&PARTNERS s.r.o. a či pozemky zapísané na T. Č.. XXXX patria REAL IB s.r.o. alebo DB&PARTNERS s.r.o. Dňa 13. 05. 2020 zabezpečený veriteľ vydal záväzný pokyn ako postupovať pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu formou právneho úkonu - Zmluva o predaji podstatnej časti majetku patriaceho k podniku v zmysle ust. § 92 ods. 6 ZKR, pričom stanovil kúpnu cenu neprimerane nízko a pred predajom neurobil ponukové konanie, ktoré by zvýšilo predajnú cenu, vzhľadom na záujem viacerých kupujúcich o kúpu predmetných nehnuteľností, čím poškodil ako samotnú spoločnosť REAL IB s.r.o., tak aj ostatných veriteľov. Treba zdôrazniť, že mal vedomosť o viacerých záujemcoch o kúpu nehnuteľností zapísaných na T. Č.. XXXX za podstatne vyššiu kúpnu cenu. Vzhľadom na osobitosti konkurzného konania a závažnosť zásahov do práv dotknutých osôb je procesný postup správcu prísne formalizovaný zrozumiteľnou konštrukciou oprávnení jednotlivých orgánov, v tomto prípade so zjavnou absenciou záväzného pokynu na predaj podstatnej časti majetku patriaceho k podniku zo strany konkurzného súdu, ktorý nahrádza veriteľský výbor, pokiaľ tento nebol zvolený. V zmysle príslušnej úpravy v iných veciach nie je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, môže však správcovi odporučiť, ako postupovať. Ak správca odporučený postup príslušného orgánu odmietne, príslušný orgán môže požiadať súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia príslušného orgánu. Uznesenie súd vždy doručí správcovi. Z obsahového znenia
záväzného pokynu je zrejmé, že príslušný orgán prekročil ustanovený rozsah oprávnenia a správcovi uložil účelový pokyn, ktorý je v zjavnom rozpore s pravidlami speňažovania ustanovenými týmto zákonom, a napriek tejto skutočnosti správca splnenie pokynu v odbornom duchu neodmietol, nevyzval príslušný orgán, aby v určenej lehote pokyn v súlade s prejavujúcimi sa vadami a odklonom od jeho uplatnenej žiadosti upravil a v tomto smere ani nepožiadal súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať. V spojení s uvedeným, ako aj z povahy veci je zrejmé, že za účelom podhodnotenia trhovej ceny (nezmenená súpisová hodnota) a netransparentného priameho predaja vymienenému záujemcovi, ustanovený správca v odklone od pojmového vymedzenia a ustanoveného mechanizmu speňažovania majetku, použil účelovo nepríslušnú formu predaja podstatnej časti majetku patriacej k podniku tak, aby sa formalizovanou konštrukciou vyhol určenej povinnosti speňažovania dotknutého majetku zákonnou formou, a to buď priamym predajom podstatnej časti podniku s vyžiadaním si aj súhlasu konkurzného súdu, alebo transparentným prostriedkom dražbou, v ktorej by sa vygenerovala podstatne vyššia kúpna cena .Ku obidvom formám predaja však správca potrebuje aj záväzný pokyn konkurzného súdu a jeho súhlas, vzhľadom na skutočnosť nezvolenia veriteľského výboru v konkurze REAL IB s.r.o. a očakávaný majetkový previs z transparentného predaja v hodnote nehnuteľností zapísaných na T. Č.. XXXX oproti pohľadávke zabezpečeného veriteľa. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca tvrdí, že Správca v právnom postavení Predávajúceho nemal dispozičné právo previesť speňažením nehnuteľnosti Žalobcu na kupujúceho prostredníctvom Zmluvy o predaji podstatnej časti majetku patriaceho k podniku a takýmto spôsobom obchádzajúcim zákon spôsobil Žalobcovi, ako aj samotným veriteľom značnú škodu. Správca LawService Recovery, k.s. zneužil pandémiu nebezpečnej ľudskej choroby COVID-19 pri uzatváraní tejto zmluvy. Správca nemohol previesť nehnuteľnosti bez súhlasu konkurzného súdu a jeho záväzného pokynu a nakoľko boli podané sporové poznámky na nehnuteľnosti zapísané na T. Č.. XXXX, tieto predstavujú nezhojiteľnú prekážku predaja podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca tiež tvrdí, že nakoľko bola podaná zo strany REAL IB s.r.o. žaloba o neplatnosť právneho úkonu uzatvorenia zámennej zmluvy voči DB&PARTNES dňa 06. 11. 2019, nebolo možné tieto nehnuteľnosti odpredať. Vylúčenie nehnuteľností zapísaných na T. Č.. XXXX z konkurzu VAV invest s.r.o. nastalo až dňom 21. 05. 2020 teda, nasledujúci deň po zverejnení v Obchodnom vestníku a zápis nehnuteľností zapísaných na T. Č.. XXXX do konkurznej podstaty REAL IB s.r.o. sa udial až dňa 21. 05. 2020, teda deň po uverejnení v Obchodnom vestníku a teda správca LawService Recovery, k.s. nemohol predávať majetok, ktorý nebol zapísaný v konkurze REAL IB s.r.o. Uzavretie Zmluvy o odpredaji podstatnej časti majetku patriacej k podniku formou spísania Notárskej zápisnice č. C. XX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým mravom.
2) Súčasťou žaloby bol i návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). Žalobca sa týmto návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť podať Okresnému úradu Banská Bystrica katastrálny odbor bezodkladne späťvzatie vkladového konania A. XXXX/XXXX alebo podnet na prerušenie konania do rozhodnutia súdu a povinnosť zdržať sa konania, ktorým by scudzili, previedli, nakladali a zaťažovali vecnými bremenami predmetné nehnuteľnosti evidované na T. Č.. XXXX I..Ú.. S. S. A. L. Ú.U. S. S., katastrálny odbor. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav a právnu argumentáciu je dôvodné, aby mu bola poskytnutá zo strany súdu ochrana nielen rozhodnutím vo veci samej, ale aj dočasnou úpravou pomerov medzi účastníkmi sporu neodkladným opatrením v zmysle § 325 Civilného sporového poriadku. Odvolávajúc sa na skutkový stav veci je nepochybné, že zo strany žalovaného bol vykonaný protizákonný právny úkon. Žalobca tvrdí, že tento právny úkon je neplatným právnym úkonom, a to z dôvodu viacerých pochybení. Dôvodom neplatnosti právneho úkonu zachyteného vo forme Zmluvy o predaji podstatnej časti majetku patriaceho k podniku je obchádzanie zákona a ustanoveného mechanizmu speňažovania majetku zabezpečujúci záväzky úpadcu bez súhlasu konkurzného súdu, vzhľadom na neexistenciu veriteľského výboru. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca tvrdí, že právny úkon, ktorý by mal viesť k prevodu nehnuteľností je neplatný a neúčinný z uvedených dôvodov a žalobca je nútený domáhať sa ochrany zo strany príslušného súdu dočasnou úpravou pomerov medzi účastníkmi.
3) Žalobca k žalobe vo veci samej a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil ako prílohy nasledovné listiny: Výpis z ORSR Žalovaného, Výpis zo zoznamu správcov, Zoznam zistených veriteľov, Obchodný vestník 83/2016 zo dňa 02. 05. 2016, Obchodný vestník 64/2019 zo dňa 01. 04. 2019, Obchodný vestník 70/2019 zo dňa 09. 04. 2019, Obchodný vestník č. 124/2019 zo dňa 28.
06. 2019, Obchodný vestník č. 21/2020 zo dňa 31. 01. 2020, Žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu sp. zn. 60Cb/121/2019, Obchodný vestník 95/2020 zo dňa 20. 05. 2020, Výpis z T. A. Č.. XXXX I.. Ú.. S. S., Zmluvu o predaji podstatnej časti majetku patriaceho k podniku zo dňa 15. 05. 2020 formou NZ, Notársku zápisnicu C. XX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, Mail zo dňa 04. 12. 2019, Podnet zo dňa 18. 11. 2019 na Okresný súd Banská Bystrica, Rozhodnutie č. OU BB L.- XXXX XXXXXX-XX:O..XX.XXXX, Rozhodnutie č. OU BB L.-XXXX XXXXXX-XX:O..XX.XXXX, Znalecký posudok 96/2016, Účtovnú hodnotu v účtovníctve REAL IB s.r.o., Mail zo dňa 24. 02. 2020, Mail zo dňa 05. 03. 2020 Y.. M. A., Mail zo dňa 14. 05. 2019 na Cod SPV 3 s.r.o., Mail zo dňa 26. 08. 2019 na W.. S. (Cod SOV 3 s.r.o.), Mail zo dňa 14. 03. 2019 na W.. S. (Cod SPV 3 s.r.o. ), Oznámenie o skutočnostiach. Tieto listinné dôkazy sa nachádzajú na č. l. 14 - 116 p. v.
4) Žalovaný 1/ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu v elektronickej podobe autorizovaným podľa osobitného predpisu dňa 29. 05. 2020 (na č. l. 162 - 172 p. v.) a doplneným v listinnej podobe podaním urobeným osobne na tunajší súd dňa 29. 05. 2020 (č. l. 153 - 161 p. v.) vyjadril k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že navrhol súdu, aby návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, a to vrátane návrhu vo veci samej. Žalovaný 1/ považuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh na určenie vlastníckeho práva v celom rozsahu za nedôvodný. Žalovaný 1/ poukázal vo svojom vyjadrení na to, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02. 06. 2016, sp. zn. 2K/97/2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 110/2016 dňa 08. 06. 2016, súd vyhlásil konkurz na majetok Úpadcu, t.j. dňa 09. 06. 2016 bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu. V danom prípade konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 60Cb/57/2020 začalo až po tom, čo bol na majetok Úpadcu (Žalobcu) vyhlásený konkurz. Vzhľadom k tomu, že Úpadca sa v konaní domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve, žalovaný 1/ má za to, že na danú situáciu je potrebné aplikovať ustanovenie § 47 ods. 5 ZKR. Vychádzajúc z uvedeného na strane Žalobcu (Úpadcu) absentuje aktívna legitimácia. Nedostatok aktívnej legitimácie pritom vedie vždy k zamietnutiu návrhu. Takéto konanie by totiž v zmysle § 47 ods. 5 ZKR mohlo začať len na návrh Žalovaného 1/ (správcu Úpadcu), ktorý by sa naviac jeho podaním stal účastníkom namiesto Úpadcu. Vyhlásenie konkurzu má nie len hmotnoprávne účinky, ale aj procesnoprávne účinky, ktoré zasahujú aj do procesných práv úpadcu. Úpadcovi síce počas trvania účinkov konkurzu nezaniká spôsobilosť mať práva a povinnosti, avšak zaniká mu procesná spôsobilosť, t.j. zaniká mu právo samostatne konať pred súdom, ktorá momentom vyhlásenia konkurzu prešla priamo zo zákona na správcu (Žalovaného 1/). V čase po vyhlásení konkurzu je to preto len správca, ktorý môže účinne nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a je to tiež len správca, kto môže výlučne namiesto úpadcu aktívne alebo pasívne viesť súdne alebo iné konania týkajúce sa (i) majetku podliehajúceho konkurzu, vrátane nárokov, ktoré sú čo i len potenciálne spôsobilé podstatu určitým spôsobom zaťažiť alebo (ii) majetku, ktorý bude nadobudnutý až počas konkurzu. Úpadca preto nemá aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby. Voči Žalovanému 1/ ako správcovi Úpadcu je naviac v zmysle § 47 ods. 2 ZKR možné podať návrh na začatie konania len vtedy, ak je to v súlade so ZKR (napr. žaloba o určenie pravosti pohľadávok). Nakoľko ZKR predstavuje ucelený súbor ustanovení upravujúcich proces konkurzu, ZKR má v pomere k mnohým iným všeobecným ustanoveniam zákonov vzťah lex specialis. V tejto súvislosti žalovaný 1/ poukazuje na to, že žalobca je v konkurze už skoro 4 roky, pričom Žalobca počas tohto obdobia, konajúc rovnako prostredníctvom konateľa Y.. M. A., inicioval aj iné súdne konania, v ktorých priamo Úpadca vystupoval v procesnom postavení žalobcu avšak následne v nich bol zo strany súdu opakovane upozornený na nedostatok aktívnej legitimácie, t.j. súdy tieto konania museli zastaviť. Takýto postup je v prípade Y.. M. A. možné pozorovať aj v prípade úpadcu V A V invest, s.r.o. „v konkurze", kde rovnako aj v jeho mene podal po vyhlásení konkurzu návrh na začatie konania, ktorý bol následne aj z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie zamietnutý. Je preto pre žalovaného 1/ zarážajúce, že Žalobca, konajúci prostredníctvom konateľa Y.. M. A., majúc vedomosť o účinkoch vyhlásenia konkurzu v zmysle § 47 ods. 5 ZKR, napriek tomu opakovane podal nový návrh na začatie konania. Tento postup nie je možné hodnotiť inak ako účelové konanie, vedené v snahe vyhnúť sa prípadnej zodpovednosti za škodu spôsobenú jej nedôvodným podaním, nakoľko je zrejmé, že Žalovaní si prípadnú škodu v konkurze nemôžu vymôcť. Vyššie uvedené má za následok, že súd by nemal v konaní pokračovať, keď práve opačne, už len z tohto dôvodu by mal žalobu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Žalobcom uvádzané dôvody, na ktorých subjektívne zakladá aktívnu legitimáciu sú nesprávne, nedôvodné a v rozpore so zákonom. Zo žiadneho ustanovenia ZKR, ani iného právneho predpisu nevyplýva oprávnenie úpadcu konať počas konkurzu tak ako je to v tomto konaní. Ide len o domnelé právo Žalobcu, ktoré dokonca nevyplýva ani zo Žalobcom uvedeného ust. § 135a
Obchodného zákonníka, keď toto okrem iného pojednáva len o úprave vzťahu spoločnosti, prípadne jej veriteľov v pomere k jej konateľom. Túto žalobu však nepodal veriteľ Úpadcu, konateľ Úpadcu (ktorý by musel byť priamo žalobcom) a dokonca ani nesmeruje voči konateľom Úpadcu. Rovnako zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva domnelé oprávnenie Úpadcu v prípade, že má subjektívne za to, že vznikla/by mohla vzniknúť škoda takto procesne konať. Toto subjektívne a domnelé oprávnenie je však najmä v rozpore s citovaným ust. § 47 ods. 5 ZKR, ktoré expressis verbis určuje, že momentom vyhlásenia konkurzu prechádza aktívna legitimácia na správcu, čím úpadca túto momentom vyhlásenia konkurzu stráca. Žalovaný 1/ zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil aj tým, že usmerňovať činnosť správcu podstaty môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania. Predbežným opatrením vydaným v inom konaní preto nemožno správcovi zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty (Stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 12. 2002, sp. zn. Obpj 7/2002 (R63/2003)). Konkurzné konanie tak ako každé súdne konanie je autonómne v tom, že postupovať v ňom, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh, môže len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha a len v rámci tohto konania. Usmerňovať činnosť správcu preto môže len súd v rámci konkrétneho konkurzného konania. Len konkurzný súd totiž uskutočňuje celé konkurzné konanie. Rozhodnutím vydaným v inom súdnom konaní preto nie je možné správcovi ukladať povinnosti, ktorými by sa upravoval jeho postup v konkurznom konaní. Takýto postup by bol nie len v rozpore so zákonom a ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ale mohol by viesť k situácii, že správcovi by boli dané vzájomne si odporujúce pokyny. Neodkladným opatrením vydaným v inom konaní preto nemožno správcovi zakázať, aby nakladal s majetkom zapísaným do súpisu, alebo mu určiť postup ako má s týmto alebo vo vzťahu k tomuto nakladať. Takéto predbežné opatrenie by bolo neprípustným zásahom do iného konania a súčasne v rozpore so zákonodarcom sledovaným účelom a cieľom ZKR. Vychádzajúc z uvedeného, kedy Žalobca sa domáha, aby Žalovanému 1/ ako správcovi Úpadcu bolo neodkladným opatrením vydaným v inom ako konkurznom konaní (t.j. v inom ako konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2K/97/2015) uložené ako má postupovať / zakázané nakladať vo vzťahu k majetku podliehajúcemu konkurzu, resp. v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, žalovaný 1/ má za to, že súd musí tento návrh Žalobcu zamietnuť. Napokon žalovaný 1/ uviedol ako dôvod na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skutočnosť, že jednou z povinností Žalobcu v pomere k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo dostatočne odôvodniť potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorých úpravy sa domáha. Navrhovateľ totiž musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že bude exekúcia ohrozená. Je pritom nutné oddeliť skutočnosti uvádzané navrhovateľom v pomere k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia od tých, ktoré uvádza v žalobe v pomere k návrhu vo veci samej. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Súd vždy bude vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak preto navrhovateľ k návrhu relevantné skutočnosti a dôkazy neuvedie a nepriloží, neunesie dôkazné bremeno a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zamietnutý. Vychádzajúc pritom z obsahu žaloby, in concreto Čl. V Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, Žalobca ani len neuvádza žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť dostatočne odôvodnená potreba bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením v navrhovanom rozsahu, napriek tomu, že sa jedná o jednu zo základných podmienok, ktoré musí splniť. Žalobca tak nepreukázal ani dostatočne neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, teda neboli splnené procesné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcom v žalobe uvedené dôvody pritom žalovaný 1/ považuje za nesprávne, v rozpore najmä s pravidlami speňažovania majetku v konkurze. Žalovaný 1/ má za to, že v procese speňažovania majetku Úpadcu, in concreto nehnuteľností Úpadcu zapísaných na T. Č.. XXXX pre katastrálne územie S. S., Žalovaný 1/ postupoval v súlade s príslušnými ust. ZKR, ako aj zásadami a cieľom určeným ZKR, keď najmä pred ich speňažením mu bol udelený záväzný pokyn príslušným orgánom na speňaženie za podmienok následne aj realizovaných, pričom nehnuteľnosti speňažil za ich aktuálnu znaleckú cenu. Uvedené je dané aj zásadou hospodárnosti konania a tiež pomerne značným rozsahom nesprávnych tvrdení Žalobcu. Okresný úrad S. S., katastrálny odbor pritom dňa 27. 05 .2020 rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v konaní vedenom pod č. A. XXXX/XXXX. Konanie o povolení vkladu je preto k dnešnému dňu právoplatne skončené. Povolením vkladu vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam sa ich novým vlastníkom stal Žalovaný 2/. Žalobcom navrhovaný petit neodkladného opatrenia v časti, aby Žalovaní podali bezodkladne späťvzatia vkladového konania alebo podnet na prerušenie konania,
vrátane toho, aby sa Žalovaný 1/ zdržal konania, ktorým by scudzil, previedol, nakladal a zaťažoval vecnými bremenami predmetné nehnuteľnosti je preto aktuálne už nevykonateľným. 5) Žalobca spoločne s ďalším subjektom - VAV HOLD a.s., so sídlom v Bratislave, Račianska 96, IČO: 43 904 505 - na strane žalobcu podaním zo dňa 01. 06. 2020 doručeným osobne na tunajší súd dňa 02. 06. 2020 (na č. l. 173 - 174 p. v.) označeným ako „Doplnenie žaloby o určenie vlastníckeho práva s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia“ doplnil podanú žalobu o rozšírenie okruhu aktívne legitimovaných účastníkov o žalobcu v druhom rade, ktorý sa pripája k už podanej žalobe, a to z dôvodu, že je priamo dotknutý rozhodnutím vo veci samej, je významným veriteľom v konkurznom konaní žalobcu v prvom rade a má právny záujem na určení vlastníckeho práva v prospech žalobcu v prvom rade. Vzhľadom ku skutočnosti, že podaná žaloba obsahovala rovnako návrh na vydanie neodkladného opatrenia, žalobca v druhom rade rozšíril svoju právnu argumentáciu tým, že uviedol ďalší dôvod nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým má byť podľa žalobcov skutočnosť, že vzhľadom na to, že išlo o nezákonné scudzenie majetku a rovnako nie je obmedzená možnosť disponovať s predmetom sporu zo strany žalovaného v druhom rade, je nepochybné, že prípadný výkon rozhodnutia bude ohrozený. Takýmito skutkovými okolnosťami je splnený zákonný predpoklad na vydanie neodkladného opatrenia. Žalobcovia dali súdu do pozornosti, že v zmysle prijatej novely zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bola predĺžená lehota na ochranu podnikajúcim subjektom, a to do 31. mája 2020, konkrétne v ustanovení § 7, podľa ktorého „dražobník, súdny exekútor a správca sú v čase do 31. mája 2020 povinní upustiť od vykonania dražby, poverovania predajom majetku dražobníka, organizovania ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku. Akýkoľvek spôsob speňažovania majetku dlžníka podľa predchádzajúcej vety vykonaný v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 31. mája 2020 je neplatný. Súdny exekútor je v čase do 31. mája 2020 povinný upustiť od vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti“. Priamo zákon jednoznačne stanovuje absolútnu neplatnosť úkonu, ktorým žalovaný 1/ scudzil majetok žalobcu 1/. Na základe uvedeného možno očakávať vyhovenie žalobe vo veci samej a preto je rovnako dôležité, aby žalovaný 2/ ďalej nemal možnosť zaťažovať a prevádzať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom určenia vlastníckeho práva a samotného sporu. Na základe skutočnosti, že správa katastra napriek urgenciám žalobcu 1/ povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ku dňu tohto podania žalobca 2/ aktualizuje petit neodkladného opatrenia tak, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa konania, ktorým by scudzil, previedol, nakladal a zaťažoval ťarchami nehnuteľnosti evidované na T. Č.. XXXX I.. Ú.. S. S. vedenom L. Ú. S. S., katastrálny odbor. V ostatnom zostáva podaná žaloba nezmenená.
6) Podľa § 354 (Spoločné ustanovenie) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), na konanie podľa tejto časti (Osobitné procesné postupy) sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
7) Podľa § 79 CSP, na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.
8) Inštitút pristúpenia do konania je možný iba v sporovom konaní, a slúži na odstránenie nedostatku vecnej legitimácie. Pojmovo pôjde o počiatočný nedostatok vecnej legitimácie, pretože ak sa vyskytla právna či iná skutočnosť znamenajúca prevod alebo prechod predmetu konania na inú osobu až v priebehu konania, aplikuje sa postup podľa § 80 CSP. Okruh sporových strán by sa v priebehu konania mal meniť iba minimálne a v nevyhnutnej miere, preto je vstup ďalšej sporovej strany do konania viazaný na schválenie súdom, ktorý pri svojom rozhodovaní bude vychádzať z hľadísk hospodárnosti konania. Ak súd dospeje k názoru, že je hospodárnejšie vstup ďalšej sporovej strany umožniť, uznesením pripustí tento vstup - v opačnom prípade rovnako uznesením tento návrh zamietne. Súd rozhoduje len na návrh žalobcu. Touto legitimáciou disponuje výlučne žalobca, pretože z dispozičného princípu vyplýva, že zodpovednosť za stanovenie okruhu subjektov konania má práve žalobca. Na tomto princípe (procesnej legitimácie na podanie návrhu na vstup ďalšieho subjektu do konania len vo vzťahu k žalobcovi) je založená väčšina procesných práv. Súhlas vstupujúceho subjektu do konania sa vyžaduje len v tom prípade, ak má vystupovať na strane žalobcu ako subjektu (spravidla) samostatného procesného spoločenstva. Žalobcu ako nositeľa dispozičnej legitimácie v konaní nemožno nútiť, aby proti svojej vôli vystupoval v spore ako žalobca. Vstupom do konania sa nemení doterajší okruh subjektov konania v tom zmysle, že by sa zmenšil či zúžil. Naopak, počet doterajších subjektov sa rozšíri, čím logicky vznikne na jednej strane či druhej procesnej strane procesné spoločenstvo, zásadne samostatné. Vstúpený subjekt
prijíma stav konania k momentu právoplatnosti uznesenia o pristúpení svojho vstupu, nie je viazaný doterajšími úkonmi žiadneho zo subjektov konania, a to ani v prípade, ak by vstupom do konania vzniklo nerozlučné spoločenstvo, a ani v prípade, ak by sa vstupom do konania sanoval nedostatok núteného spoločenstva (ŠTEVČEK a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, C. H. Beck, 2016, s. 267).
9) Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu ČR 23Cdo 5090/2008 zo dňa 24. 03. 2009, účelem přistoupení do řízení (§ 92 odst .1 o. s. ř.) jako institutu sporného řízení je odstranění nedostatku aktivní nebo pasivní věcné legitimace, který tu byl již v době zahájení řízení a který by i jinak vedl k zamítnutí žaloby, přičemž se ukazuje, aby věc byla projednána a rozhodnuta v rámci již zahájeného řízení i vůči jiné osobě. Nedostatek věcné legitimace znamená, že někdo, kdo o sobě tvrdí, že je nositelem hmotného oprávnění, nebo o kom žalobce tvrdí, že je nositelem hmotně právní povinnosti, není nositelem hmotného oprávnění (hmotně právní povinnosti), o které v řízení jde. Otázku věcné legitimace posuzuje soud na základě provedeného dokazování a právního posouzení věci. V případě nedostatku věcné legitimace soud není oprávněn zasahovat do vymezení okruhu účastníků, nemůže řízení pro nedostatek jeho podmínky zastavit, nýbrž žalobu zamítne. Označením účastníků v žalobě, však nemusí být jejich okruh konečný. Ustanovení § 92 o. s. ř. umožňuje žalobci, aby jej v průběhu řízení měnil tím, že navrhne, buď aby k dosavadnímu účastníku přistoupil účastník další a oba pokračovali v řízení (tzv. přistoupením účastníka podle § 92 odst. 1 o. s. ř.) a nebo aby dosavadní účastník byl nahrazen účastníkem jiným s tím, že původní účastník v řízení figurovat nebude (tzv. záměna účastníků podle § 92 odst. 2 o. s. ř.).
10) Predtým, ako sa súd zaoberal samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, musel ustáliť okruh sporových strán, nakoľko podanie žalobcu a ďalšieho subjektu - VAV HOLD a.s., so sídlom v Bratislave, Račianska 96, IČO: 43 904 505 - na strane žalobcu zo dňa 01. 06. 2020 doručené osobne na tunajší súd dňa 02. 06. 2020 (na č. l. 173 - 174 p. v.) označené ako „Doplnenie žaloby o určenie vlastníckeho práva s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia“ súd z hľadiska obsahu vyhodnotil ako návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalobcu. 11) V tejto súvislosti súd uvádza, že pri rozhodovaní o pripustení ďalšieho subjektu sa aplikujú len ustanovenia procesného práva a prihliada sa najmä na to, či sú splnené všeobecné podmienky účastníctva, teda predovšetkým procesná subjektivita a procesná spôsobilosť pristupujúceho subjektu. Podľa názoru súdu žalobca podal kvalifikovaný návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalobcu, pričom tento subjekt má podľa zistenia súdu procesnú subjektivitu, ako aj procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. Súd má zároveň za to, že zákonom vyžadovaný súhlas tohto subjektu so vstupom do konania na strane žalobcu implicitne vyplýva zo skutočnosti, že predmetné podanie (obsahom ktorého bol okrem iného aj návrh na rozšírenie okruhu aktívne legitimovaných účastníkov) podpísala osoba oprávnená konať v mene tohto pristupujúceho subjektu (ktorá je zároveň totožná aj s osobou štatutárneho zástupcu samotného žalobcu). Zároveň súd považuje za dôležité uviesť, že otázku aktívnej vecnej legitimácie pristupujúceho subjektu súd posúdi na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci v rozhodnutí vo veci samej. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol o pristúpení ďalšieho subjektu na strane žalobcu tak, ako je uvedené v prvej výrokovej vete tohto rozhodnutia a ktorý bude v konaní vystupovať ako žalobca 2/.
12) Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
13) Podľa § 140 ods. 2 CSP, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
14) Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 22. 05. 2020 (na č. l. 121 - 151 p. v.) doplneným v listinnej podobe podaním urobeným osobne na tunajší súd dňa 25. 05. 2020 (č. l. 1 - 116 p. v.) domáhal, aby súd uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť podať Okresnému úradu S. S. katastrálny odbor bezodkladne späťvzatie vkladového konania A. XXXX/XXXX alebo podnet na prerušenie konania do rozhodnutia súdu a povinnosť zdržať sa konania, ktorým by scudzili, previedli, nakladali a zaťažovali vecnými bremenami predmetné nehnuteľnosti evidované na T. Č.. XXXX I..Ú.. S. S. A. L. Ú.U. S. S., katastrálny odbor. Následne sa žalobca spoločne s ďalším subjektom - VAV HOLD a.s., so sídlom v Bratislave, Račianska 96, IČO: 43 904 505 - na strane žalobcu, ktorý súd pripustil týmto uznesením do konania na strane žalobcu a ktorý bude ďalej v konaní vystupovať ako žalobca 2/, podaním zo dňa 01. 06. 2020 doručeným osobne na tunajší súd dňa 02. 06. 2020 (na č. l. 173 - 174 p. v.) označeným ako „Doplnenie žaloby o určenie vlastníckeho práva s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia“ domáhajú, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému 2/ povinnosť
zdržať sa konania, ktorým by scudzil, previedol, nakladal a zaťažoval ťarchami nehnuteľnosti evidované na T. Č.. XXXX I.. Ú.. S. S. vedenom Okresným úradom S. S., katastrálny odbor. Zmenu petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že správa katastra napriek urgenciám žalobcu 1/ povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Súd podanie žalobcu 1/ a žalobcu 2/ zo dňa 01. 06. 2020 doručené osobne na tunajší súd dňa 02. 06. 2020 (na č. l. 173 - 174 p. v.) z hľadiska obsahu vyhodnotil ako zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že od podania pôvodného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k právoplatnému skončeniu vkladového konania A. XXXX/XXXX na Okresnom úrade Banská Bystrica, katastrálny odbor a k zápisu vlastníckeho práva žalovaného 2/ k nehnuteľnostiam, ktorých vlastníctvo je žalobcom 1/ a žalobcom 2/ v konaní vo veci samej spochybnené. Vzhľadom na to, že došlo k podstatnej zmene rozhodujúcich skutočností tvrdených v pôvodnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 22. 05. 2020, znenie petitu pôvodného neodkladného opatrenia stratilo svoje opodstatnenie a stalo sa nevykonateľným, a súd nezistil okolnosti vylučujúce pripustenie zmeny návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 354 v spojení s § 143 ods. 1 a 2 CSP), súd rozhodol o pripustení zmeny návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto rozhodnutia.
15) Súd, vychádzajúc z obsahu podania doručeného súdu dňa 02. 06. 2020 (na č. l. 173 - 174 p. v.), vyhodnotil toto podanie ako návrh žalobcu 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/.
16) Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
17) Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
18) Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19) Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
20) Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
21) Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
22) Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
23) Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 24) Podľa § 331 ods. 2 CSP, uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
25) Vychádzajúc z obsahu citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie možno nariadiť aj počas konania za splnenia podmienok. Prvou podmienkou je potreba bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán a druhou je zabezpečenie výkonu exekúcie v prípade, že by mal byť tento výkon ohrozený.
26) Zmyslom každého neodkladného opatrenia je teda dočasná úprava pomerov sporových strán, pod ktorú možno zahrnúť aj dočasné obmedzenie dispozície s majetkom, pokým pomery sporových strán rozhodnutím vo veci samej nie sú s konečnou platnosťou upravené. Pritom musí byť poskytnutá ochrana ako tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, t. j. toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Ďalej treba uviesť, že neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zaisťuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Jedným z neodkladných opatrení, ktoré zákonodarca vymenúva v § 325 ods. 2 písm. c) CSP je i opatrenie, ktorým súd môže strane sporu nariadiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
27) Nakladaním sa rozumie disponovanie s vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (napr. zmluvy o nájme, záložné zmluvy, kúpne zmluvy, zriadenie vecného bremena, darovacie zmluvy, zabezpečovací prevod práva, atď.), ale aj jednostranných (napr. závet). Ochrana poskytovaná neodkladným opatrením v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia teda spočíva v nenakladaní s vecami alebo právami kvôli tomu, aby súd mohol poskytnúť ochranu nielen proti nakladaniu právne aprobovanými spôsobmi, ale aj proti nakladaniu faktickými úkonmi. Podstatným znakom tohto neodkladného opatrenia je teda zákaz disponovať s určitou vecou alebo určitými právami. V tomto smere je však potrebné rešpektovať i existenciu čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý umožňuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutej miere. Za nevyhnutnú mieru sa považuje okolnosť, že žalovaný bude obmedzený v nakladaní len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku, na vydanie veci, na určenie vlastníckeho práva a pod. a neužívaním veci žalovanému nevznikne neprimeraná ujma.
28) Tunajší súd uvádza, že zákonná úprava postupu pri nariaďovaní neodkladných opatrení (§ 325 CSP v spojení s § 326 ods. 1 CSP) vyžaduje, aby žalobca súdu osvedčil jednak samotný návrh, ako i potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, pričom obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. V tomto smere je potrebné uviesť, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, i keď môže byť niekedy pre stranu sporu obtiažna.
29) Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Každopádne účelom zabezpečovacieho opatrenia je práve to, aby na ten majetok, na ktorý je možné zriadiť záložné právo v prípade, ak ide o peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi, bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa, a to namiesto toho, aby sa zakázalo týmto majetkom žalovanému ako jeho vlastníkovi narábať. Bez ohľadu na to, čo viedlo tvorcov Civilného sporového poriadku k určeniu vzťahu subsidiarity medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením, toto ustanovenie Civilného sporového poriadku je kogentné a je nevyhnutné ho rešpektovať. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. Pôjde o procesné situácie, keď navrhovateľ nebude uplatňovať svoje právo na peňažné plnenie od dlžníka (napr. pri určovacej žalobe, žalobe na nepeňažné plnenie a pod.) alebo sa nebude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pri návrhoch podaných pred začatím konania alebo po jeho skončení je rozhodujúca povaha a obsah nároku vo veci samej, ktorému má byť alebo ktorému bola poskytnutá procesná ochrana (ŠTEVČEK a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, C. H. Beck, 2016, s. 1088).
30) Vzhľadom na to, že žalobca 1/ sa žalobou vo veci samej domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, z povahy veci vyplýva, že vydanie zabezpečovacieho opatrenia je vylúčené a preto
súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neskúmal splnenie podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu.
31) Pred nariadením neodkladného opatrenia je potrebné, aby súd skúmal, či žalobca dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v tej ktorej veci, v každom prípade však osvedčenie akejkoľvek (tvrdenej) skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Neodkladné opatrenie preto nie je možné nariadiť len na základe ničím nepodloženého tvrdenia žalobcu, resp. na základe domnienky a fikcie, bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o osobách strán, potrebe neodkladného opatrenia. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vždy rieši pomer dvoch proti sebe stojacich rozdielnych práv a záujmov, pričom musí zároveň starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali preventívny zásah súdu do vzťahu týchto strán a do ich práv. Z charakteru tohto právneho inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd síce zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
32) Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska dôvodov, pre ktoré je možné nariadiť neodkladné opatrenie a z hľadiska zistenia skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu 2/. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia môže byť len to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd preto skúmal, či v danej veci je potrebné bezodkladne upraviť pomery, neodkladné opatrenie sa netýka dôvodu, že je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom každého neodkladného opatrenia je síce dočasná úprava pomerov sporových strán, avšak na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. Súdna ochrana musí byť poskytnutá tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, a to v rámci ústavných a zákonných pravidiel, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, t. j. toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada.
33) Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu sp. zn. 60Cb/57/2020 a zistil tento skutkový stav:
34) Súd nahliadnutím do výpisu o registrácii žalobcu 1/ v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica (na č. l. 15 p. v.) zistil, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K/97/2015-112 zo dňa 02. 06. 2016, právoplatným a vykonateľným dňa 09. 06. 2016, súd vyhlásil konkurz na majetok žalobcu 1/ - obchodnej spoločnosti REAL IB s.r.o., so sídlom: Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 692 751. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K/97/2015-384 zo dňa 13. 10. 2016, právoplatným dňa 21. 04. 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoKR/32/2016-581 zo dňa 23. 03. 2017, právoplatným dňa 21. 04. 2017 súd odvolal správcu konkurznej podstaty JUDr. Tomáša Kohúta, so sídlom kancelárie Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen a uznesením č. k. 2K/97/2015-625 ustanovil za správcu konkurznej podstaty LawService Recovery, k.s., so sídlom kancelárie Stráž 223, 960 01 Zvolen, v obchodnej spoločnosti REAL IB s.r.o. „v konkurze“, Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 692 751.
35) Súd nahliadnutím do katastra nehnuteľností z Výpisu H. T. A. Č.. XXXX (na č. l. 188 - 192 p. v.), vedenom Okresným úradom S. S., I.T. L., M. I. Ú. S. S., L.: S. S., L.: S. S., zistil, že žalovaný 2/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktorých vlastníctvo žalobca 1/ a žalobca 2/ v konaní vo veci samej (o určenie vlastníckeho práva) spochybňujú.
36) Súd nahliadnutím do Zmluvy o predaji podstatnej časti majetku patriaceho k podniku úpadcu spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Oceľa, notára so sídlom Notárskeho úradu v Banskej Bystrici, Československej armády 26 dňa 15. 05. 2020 zachytenej vo forme Notárskej zápisnice C. XX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX (na č. l. 61 - 67 p. v.; ďalej aj ako „Zmluva“) zistil, že predmetná zmluva bola uzatvorená medzi úpadcom REAL IB s.r.o. „v konkurze„, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 3, IČO: 36 692 751, v mene a na účet ktorého konal podľa § 44 ods. 1 ZKR správca konkurznej podstaty LawService Recovery, k.s., so sídlom vo Zvolene, Stráž 223, IČO: 47 817 003 ako
Predávajúcim (žalovaný 1/ v tomto konaní) a spoločnosťou Byty Poprad, s.r.o., so sídlom v Poprade, Dlhé hony 5268/9, IČO: 47 454 661, v mene ktorej konal konateľ Y.. X. W. a konateľ B. Č., ako Kupujúcim (žalovaný 2/ v tomto konaní). Predmetom zmluvy podľa článku 4 zmluvy bol záväzok Predávajúceho previesť na Kupujúceho výlučné vlastnícke právo (podiel 1/1) k Podstatnej časti majetku patriaceho k podniku Úpadcu, ako je táto špecifikovaná v Bode 1.7 tejto Zmluvy a záväzok Kupujúceho prevziať od Predávajúceho predávanú Podstatnú časť majetku patriaceho k podniku úpadcu do svojho výlučného vlastníctva (podiel 1/1) a zaplatiť Predávajúcemu za ňu Kúpnu cenu podľa článku 6 tejto Zmluvy, všetko za podmienok dohodnutých v tejto Zmluve.
37) Súd nahliadnutím do Článku 6 bodu 6.1 Zmluvy zistil, že Kúpna cena za Podstatnú časť majetku patriaceho k podniku Úpadcu predstavovala sumu vo výške 3.310.000,- Eur bez DPH.
38) Súd nahliadnutím do Zmluvy ďalej zistil, že podľa Článku 1 bodu 1.7 Zmluvy sa pod pojmom „Podstatná časť majetku patriaceho k podniku Úpadcu“ na účely tejto Zmluvy rozumie majetok Úpadcu (žalobca 1/ v tomto konaní), ktorý podlieha konkurzu z dôvodu, že je majetkom Úpadcu a je zapísaný v súpise majetku oddelenej podstaty Zabezpečeného veriteľa, a tvorí imanentnú súčasť podniku a podnikateľskej činnosti (real estate development) vykonávanej Úpadcom pred vyhlásením Konkurzu a to: pozemky vo výlučnom vlastníctve Úpadcu (podiel 1/1), v katastrálnom území S. S., obec: S. S., okres: S. S., zapísané na T. A. Č.. XXXX A. L. Ú. S. S., katastrálny odbor.
39) Súd nahliadnutím do Znaleckého posudku č. 96/2016 zo dňa 18. 10. 2016 (na č. l. 76 - 105 p. v.) vypracovaného znalkyňou Ing. Máriou Kubišovou, so sídlom M. Bela 2393/1, 960 01 Zvolen, vo veci Odhad hodnoty nehnuteľností, Stanovenie všeobecnej hodnoty pre účel konkurzného konania, Pozemky parcely zapísané na T. Č.. XXXX (bez príslušenstva); katastrálne územie S. S., L. S. S., L. S. S., zistil, že znalkyňa určila všeobecnú hodnotu predmetných pozemkov na sumu 10.710.000,- Eur.
40) Posudzujúc návrh žalobcu 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia vo svetle vyššie uvedených zásad dospel súd k záveru, že žalobca 2/ nepreukázal splnenie všetkých procesných a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany nariadením neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu. Žalobca 2/ podľa názoru súdu reálne neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným 2/ tým, že by mal žalovaný 2/ aktuálne v úmysle konať spôsobom, ktorý by mohol mať za následok zmenu vlastníckych vzťahov, zriadenie vecného bremena, zriadenie záložného práva alebo inej ťarchy, ako aj všetkých úkonov nad rámec bežného hospodárenia s nehnuteľnosťami evidovanými na T. A. Č.. XXXX, I.. Ú.. S. S.. Žalobca 2/ - pripájajúc sa k podanej žalobe, ktorej obsahom bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia - ho odôvodňuje len subjektívnym tvrdením o neplatnosti a neúčinnosti právneho úkonu správcu konkurznej podstaty, ktorý konal v mene žalobcu 1/ ako Predávajúceho v rámci Zmluvy o predaji podstatnej časti majetku patriaceho k podniku úpadcu zo dňa 15. 05. 2020 a ktorý tým podľa žalobcu 2/ obchádza zákon a ustanovený mechanizmus speňažovania majetku zabezpečujúci záväzky úpadcu bez súhlasu konkurzného súdu vzhľadom na neexistenciu veriteľského výboru. V doplnení žaloby žalobca 2/ rozšíril svoju argumentáciu aj o tvrdenie, že išlo o nezákonné scudzenie majetku, nie je obmedzená možnosť disponovať s predmetom sporu zo strany žalovaného 2/, teda je nepochybné, že prípadný výkon rozhodnutia bude ohrozený. Napokon žalobca 1/ a 2/ poukázali na ustanovenie § 7 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bola predĺžená lehota na ochranu podnikajúcim subjektom a to do 31. mája 2020, podľa ktorého dražobník, súdny exekútor a správca sú v čase do 31. mája 2020 povinní upustiť od vykonania dražby, poverovania predajom majetku dražobníka, organizovania ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku. Akýkoľvek spôsob speňažovania majetku dlžníka podľa predchádzajúcej vety vykonaný v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 31. mája 2020 je neplatný. Podľa žalobcov teda priamo zákon jednoznačne stanovuje absolútnu neplatnosť úkonu, ktorým žalovaný 1/ scudzil majetok žalobcu 1/. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že je potrebné vychádzať z predpokladu, že správca postupuje pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou. S odbornou starostlivosťou vykonáva správca aj správu majetku podliehajúceho konkurzu, a to tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti, nesúc za svoje konanie zodpovednosť. Pokiaľ vyjde najavo, že správca porušuje povinnosti ustanovené v ZKR, tento zákon obsahuje viaceré prostriedky, za pomoci ktorých môže konkurzný súd proti takému konaniu zakročiť (napr. § 41 ZKR, § 42 ZKR). Na základe § 45 ZKR môže
správca vstupovať do zmluvných vzťahov úpadcu, napr. môže vypovedať zmluvy špecifikované v tomto ustanovení, za podmienok uvedených v ZKR. V zákonom stanovenej lehote je správca povinný vykonať súpis majetku konkurzných podstát, tento majetok spravovať, čo zahŕňa jeho ochranu a nakladanie s ním tak, aby bolo zabezpečené speňaženie majetku za účelom maximálneho uspokojenia pohľadávok prihlásených a zistených veriteľov. Dohľad nad činnosťou správcu pri správe a speňažovaní majetku vykonávajú veritelia, prípadne konkurzný súd. Podľa stanoviska obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 12. 2002, sp. zn. Obpj 7/2002 môže usmerňovať činnosť správcu konkurznej podstaty súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania. Formou dohľadu príslušného orgánu nad správcom pri správe a speňažovaní majetku je aj udeľovanie záväzných pokynov. Záväzným pokynom príslušný orgán právne relevantným spôsobom vyjadruje vôľu pri správe alebo speňažení majetku alebo pri tom postupe správcu v konkurze, ktorým je správca viazaný, ak súd nerozhodne inak (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 3. vydanie, Praha : C. H. Beck, 2019, s. 660). Pri speňažovaní majetku, ktorý patrí do oddelenej podstaty, je príslušným orgánom súd vtedy, ak je zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty popretá čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 3. vydanie, Praha : C. H. Beck, 2019, s. 659 - 660). Udeľovaním záväzných pokynov sa veritelia priamo zúčastňujú na správe a speňažovaní majetku a súčasne preberajú aj určitú zodpovednosť za výkon činnosti správcu. Zároveň súd dodáva, že pri predaji majetku, ktorý patrí do oddelenej podstaty, je príslušným orgánom zabezpečený veriteľ. V súlade s účelom zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii príslušné veriteľské orgány vydávajú záväzné pokyny, ktorými je správca viazaný. Ak teda príslušný veriteľský orgán - zabezpečený veriteľ oddelenej podstaty, udelí správcovi záväzný pokyn ohľadom speňažovania oddelenej podstaty, je správca povinný postupovať v súlade s týmto záväzným pokynom. Správca nesmie plniť uložený pokyn, ktorý je v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov a pri speňažovaní v rozpore s pravidlami ustanovenými v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Správca musí odmietnuť splnenie pokynu a je povinný vyzvať príslušný orgán na jeho úpravu. V prípade vzniku sporu medzi správcom a príslušným orgánom rozhoduje súd, ktorý vysloví, ako má správca postupovať, čo znamená, že určí jeho práva a povinnosti pri správe alebo speňažovaní majetku (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 3. vydanie, Praha : C. H. Beck, 2019, s. 662 - 663). V danom prípade z Článku 1 bodu 1. 15 Zmluvy jednoznačne vyplýva, že bol správcovi konkurznej podstaty (žalovanému 1/ v tomto konaní) uložený záväzný pokyn zabezpečeného veriteľa (podľa bodu 1. 13 je zabezpečeným veriteľom spoločnosť Cod SPV 3, s.r.o., so sídlom Za Humnami 3666/44, 949 01 Nitra, IČO: 52 021 611) ako príslušného orgánu zo dňa 13. 05. 2020 (príloha č. 1 tejto Zmluvy) podľa § 82 ods. 2 písm. b) ZKR, teda iným spôsobom, formou predaja podstatnej časti majetku patriaceho k podniku Úpadcu v zmysle § 92 ods. 6 ZKR, a to za podmienok uvedených v záväznom pokyne, ako aj v Zmluve. Ďalej súd uvádza, že spôsob speňažovania majetku, ktorý patrí do konkurznej podstaty, závisí od predmetu predaja a v značnom rozsahu môže ovplyvniť výšku dosiahnutého výťažku. Správca musí s odbornou starostlivosťou zvážiť najvhodnejší spôsob speňaženia určitej časti konkurznej podstaty a požiadať príslušný orgán o uloženie záväzného pokynu na speňaženie, ak príslušný orgán nevydal záväzný pokyn sám. V žiadosti musí správca navrhnúť spôsob speňaženia, zdôvodniť ho, porovnať očakávané výsledky s inými možnými spôsobmi speňaženia a navrhnúť aj alternatívne formy speňaženia. Všeobecne zákon umožňuje speňaženie formou a) vyhlásenia verejnej obchodnej súťaže, b) poverenia predajom majetku dražobníka, c) poverenia predajom majetku obchodníka s cennými papiermi, d) zorganizovania dražby, ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku, e) predaja majetku iným vhodným procesom. Ako to vyplýva z uvedeného výpočtu, správca môže v podstate vybrať akýkoľvek spôsob predaja s výnimkou prípadov, keď zákon ustanovuje pre určitý druh majetku konkrétny spôsob speňaženia. Spôsob predaja bude vychádzať najmä zo základných zásad pre speňažovanie, ktorými sú dosiahnutie maximálneho výťažku pri najmenších nákladoch a v čo najkratšom čase. Voľba spôsobu predaja závisí od predmetu predaja a od záväzného pokynu príslušného orgánu. Výber spôsobu predaja, ak odhliadneme od záväzného pokynu oprávneného orgánu, má správca pri predaji podniku (jeho časti) a pri predaji ostatného majetku okrem nehnuteľností. Ak správca nespeňažuje majetok podliehajúci konkurzu ako podnik alebo jeho časť, nehnuteľnosti môže speňažiť len dražbou. Nie každý správca môže speňažovať majetok podliehajúci konkurzu, a nie každý majetok, ktorý je v súpise, sa môže speňažovať. Aj keby v konkrétnom prípade išlo o správcu, ktorý je oprávnený speňažovať konkurznú podstatu, a išlo by o majetok, ktorý ako taký je možné v konkurze speňažovať, správca nemusí byť na konkrétny predaj oprávnený, a teda nemôže s nehnuteľnosťou nakladať. Správca musí preukázať, že má na speňažovanie konkrétneho majetku oprávnenie vo forme záväzného pokynu príslušného
orgánu alebo uznesenia súdu. V záväznom pokyne alebo v rozhodnutí súdu musí byť určené (malo by byť), akým spôsobom a ktorý majetok je konkrétny správca oprávnený speňažovať. Podľa názoru autora komentára ZKR (viď nižšie), správa katastra je oprávnená a povinná tieto právne skutočnosti zisťovať a požadovať, aby správca preukázal ich splnenie, inak nemôže posúdiť, či správca konkurznej podstaty je oprávnený nakladať s odpredávanou nehnuteľnosťou a či právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené. Nehnuteľnosti sa môžu podľa zákona prevádzať zmluvne, len ak sa prevádzajú ako súčasť podniku alebo jeho časti a v prípade bytov a nebytových priestorov, a preto vkladové konanie prichádza do úvahy, len ak k speňaženiu nehnuteľnosti došlo na základe zmluvy o predaji podniku (časti podniku) alebo na základe kúpnej zmluvy (o predaji bytu alebo nebytového priestoru). K prechodu vlastníctva na kupujúceho dochádza povolením vkladu vlastníckeho práva. Vo všetkých ostatných prípadoch musia byť nehnuteľnosti speňažené len dražbou podľa ZoDD <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqgazf6njsg4>. Predmetom dražby môže byť aj podnik alebo jeho časť (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 3. vydanie, Praha : C. H. Beck, 2019, komentár k ustanoveniu § 92).
41) Vzhľadom na to, že vkladové konanie A.-XXXX/XXXX vedené na Okresnom úrade Banská Bystrica, katastrálny odbor týkajúce sa nehnuteľností, ktoré sú predmetom neodkladného opatrenia, bolo právoplatne skončené a príslušná správa katastra vykonala vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, v dôsledku čoho sa žalovaný 2/ stal vlastníkom predmetných nehnuteľností, sa súd odôvodnene domnieva, že v prípade pochybností o oprávnenosti správcu nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami by nedošlo ku vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a žalovaný 2/ by sa tak nestal ich vlastníkom. Súd nemal zároveň žiadnym spôsobom osvedčené, že žalovaný 2/ uskutočňuje, resp. by uskutočnil konkrétne kroky za účelom scudzenia, prevodu alebo akéhokoľvek iného nakladania s nehnuteľnosťami. Zo žiadnych súdu predložených dôkazov nevyplýva, že by žalovaný 2/ vykonával úkony smerujúce k zmene vlastníckych vzťahov, resp. k inému zaťaženiu daných nehnuteľností. Súd v tomto prípade vidí nedostatok v dôvodoch pre vydanie takéhoto neodkladného opatrenia, ktoré je založené okrem iného aj na princípe opodstatnenosti a efektívnosti, tzn. žalobca 2/ musí preukázať nielen objektívnu možnosť a zákonnosť ochrany jeho práva, ale aj dôvodnosť zásahu do práv tretej osoby, a to aj za predpokladu osvedčenia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy. Skutočnosti, o ktoré žalobca 2/ opiera svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sú založené na spochybňovaní platnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je prevod vlastníckeho práva, vykonaného správcom konkurznej podstaty konajúcim v súlade so záväzným pokynom príslušného orgánu, avšak otázka správnosti postupu správcu konkurznej podstaty nie je predmetom konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd preto na právnu argumentáciu žalobcu 2/, týkajúcu sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu správcu, neprihliadal, pretože posudzoval iba splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd má tiež vedomosť, že na tunajšom súde prebieha medzi totožnými sporovými stranami v rovnakom procesnom postavení konanie o určenie neplatnosti a neúčinnosti právneho úkonu, konkrétne Zmluvy o predaji podstatnej časti majetku patriaceho k podniku spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Oceľa, notára so sídlom Notárskeho úradu v Banskej Bystrici, Československej armády 26 dňa 15. 05. 2020 zachytenej vo forme Notárskej zápisnice C. XX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX (na č. l. 61 - 67 p. v.), ktoré je vedené pod sp. zn. 31Cbi/7/2020. Dokazovanie vo veci samej a vysporiadanie sa s tvrdeniami strán, vrátane posúdenia platnosti predmetnej zmluvy vykoná súd v konaní vo veci samej, resp. v súvisiacom konaní vedenom pod sp. zn. 31Cbi/7/2020.
42) Odhliadnuc od konštatácie súdu uvedenej v bodoch 40) a 41) odôvodnenia tohto rozhodnutia, súd po oboznámení sa s obsahom spisu, tvrdeniami žalobcu 2/ a ním predloženými listinnými dôkazmi, tiež s poukazom na svoje vyššie prezentované názory a odborné publikácie: komentár k ZKR (Ďurica, M: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár, 3. vydanie, Praha: C. H. Beck 2019), ako aj komentár k CSP (ŠTEVČEK a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, C. H. Beck, 2016) dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné predpoklady pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd má za to, že žalobca 2/ neosvedčil, že nariadením neodkladného opatrenia spočívajúceho v obmedzení práva žalovaného 2/ nakladať s nehnuteľnosťami možno dosiahnuť ochranu vymožiteľnosti práva žalobcu 2/, v dôsledku čoho absentuje základný predpoklad pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia, teda potreba neodkladnej úpravy pomerov. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že navrhovanému rozhodnutiu v predmetnej veci formou neodkladného opatrenia bráni neosvedčenie skutočností, ktoré by preukázali dôvodnosť podaného návrhu, a preto rozhodol tak,
že návrh žalobcu 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 01. 06. 2020, doručený súdu dňa 02. 06. 2020 zamietol (tretia výroková veta tohto rozhodnutia).
43) O nároku na náhradu trov konania spojených s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (v rozhodnutí vo veci samej).
44) O povinnosti žalobcu 2/ zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,- Eur rozhodol súd podľa Položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti prvému, druhému, štvrtému a piatemu výroku tohto rozhodnutia n i e j e p r í p u s t n é odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP a contrario).
Proti tretiemu výroku tohto rozhodnutia j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na súd prvej inštancie (Okresný súd Banská Bystrica). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).