Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/80/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Jurajom Kapinajom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.07.2020 takto

rozhodol:

rozhodol:

obžalovaný:

K. J., R.. XX.XX.XXXX C. D., T.. D. D., H. XX,

j e v i n n ý, ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasledujúce Zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojich detí a výška tejto povinnosti mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Malacky pod č. k. zo dňa 17.04.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.06.2018 ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry Q. J., R.. XX.XX.XXXX sumou 200,-€ mesačne k rukám matky R. I. vždy do 15 - tého dňa v mesiaci vopred, túto povinnosť si menovaný riadne neplnil od mesiaca jún 2018 do mesiaca jún 2020 vrátane, tak zostal dlžný na výživnom R. I. sumu 5.000,-Eur,

t e d a

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa .

Za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., k trestu odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného K. J. C. zmysle o tom, že je vinný, postupoval ďalej podľa , , , , a otázkami zisťoval, či obžalovaný rozumie, z čoho

je obžalovaný [§ 333 ods. 3 písm. c)], či bol poučený o svojich právach [§ 333 ods. 3 písm. d)], či rozumie právnej kvalifikácii skutku [§ 333 ods. 3 písm. f)], či vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin [§ 333 ods. 3 písm. g)], a či sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu [§ 333 ods. 3 písm. h)]. Následne obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky "áno", a preto samosudca po pozitívnom vyjadrení strán k vyhláseniu uznesením rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný a zároveň rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovaným nevykoná, a vykoná len dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku o treste a výroku o náhrade škody prípadne ochranného opatrenia. Následne súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného a poškodenú, a oboznámil spisový materiál vzťahujúci sa k osobe obžalovaného.

Súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o tom, že je vinný, dospel k rovnakým skutkovým záverom ako obžaloba, teda že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti obžaloby a že sa ho dopustil obžalovaný K. J..

Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa tak, ako ho kvalifikovala obžaloba.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní ku svojej osobe vypovedal, že je v podstate bezdomovec, nemal prácu. Teraz mal nejaké pohovory ohľadne práce, avšak nakoľko bola aj táto kríza s Coronou, tak to je ťažké. Zdržiava sa v Rakúsku, z dôvodu, že tam má možnosť práce.

Zákonná zástupkyňa oprávnenej osoby na hlavnom pojednávaní uviedla, že dcéra ešte stále navštevuje strednú školu, budúci rok maturuje, čiže vyživovacia povinnosť stále trvá. Súčasne do dnešného dňa neuhradil obžalovaný z dlžného výživného žiadnu sumu.

K osobe obžalovaného, sa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil s odpisom z registra trestov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti 9 krát súdne trestaný, pričom posledné Slovenské odsúdenie je za prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , za čo mu Okresný súd Bratislava V, trestným rozkazom zo dňa 19.01.2017, sp. zn. uložil podmienečný trest 10 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 30 mesiacov, do 24.05.2020. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný sa skutku, pre ktorý je postavený pred súd v tomto konaní, dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný jeho trestný čin.

Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli ustanovenie , prihliadol na spôsob spáchania činu - konanie obžalovaného spočívajúce v úmyselnom neplnení vyživovacej povinnosti, neuhradení ani počas konania, ani jednej dávky výživného, ktoré konanie je podľa názoru súdu nie len v rozpore zo zákonom o rodine, ale do určitej miery možno hovoriť o absolútnom nezáujme o vlastné dieťa, keďže výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami povinnej osoby, teda obžalovaného. Rovnako tak súd u obžalovaného nezistil, fyzický alebo psychický hendikep, ktorý by mu bránil zamestnať sa. Obhajobu obžalovaného, že bola pandémia „CORONA“ vírusu, súd vyhodnotil ako účelovú, keďže obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť ešte dávno predtým, ako táto pandémia nastala. U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že sa k trestnému činu priznal a tento aj oľutoval. Po zhodnotení všetkých relevantných okolností prípadu, súd v rozsudku uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, hoci bol v predchádzajúcich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestná čin. Súd toto svoje rozhodnutie opiera, o to, že vzhľadom na závažnosť trestného činu /prečin/ a mieru narušenia páchateľa - teda že obžalovaný nie je pre spoločnosť nebezpečným, nie je nevyhnutné ho zaraďovať do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Z hore uvedených dôvodov preto súd obžalovanému uložil trest ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku s tým, že ho považuje za dostatočný, adekvátny a spravodlivý a ktorý splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie , .

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Bratislava III. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.