Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-108-2016.pdf
PDF · 99.07 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/108/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletú U. G., nar. XX.XX.XXXX,. št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov D. Z., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom N., R. ul. č. XX a O. G., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom Mestská časť N. - U., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú U. G., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej U. výživným vo výške 150 Eur mesačne počnúc 02.09.2015 a počnúc 01.09.2017 zvýšeným výživným vo výške 200 Eur mesačne, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 02.09.2015 do 17.04.2018 vo výške 5 195 Eur, je otec povinný uhradiť k rukám matky do 3 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 02.09.2015 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej U.; žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu dieťaťa výživným vo výške 250 Eur mesačne od podania návrhu. Matka svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že s otcom maloletej ukončili spolužitie, pretože otec peniaze prepíjal a prehrával na automatoch, obaja mali narušený psychický stav z užívania drog a navzájom sa mlátili.
2. Uznesením č. k. 38P/306/2015-17 zo dňa 28.01.2016, právoplatným dňa 22.03.2016, Okresný súd Bratislava II preniesol svoju miestnu príslušnosť na tunajší súd.
3. Matka v priebehu konania uviedla, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2003, pričom otec za celú túto dobu maloletej neprispieval žiadnym výživným, občas jej niečo kúpil, asi od roku 2004 jej už neprispieva vôbec ničím. Matka má vedomosť, že otec pracuje v Nemecku v oblasti stavebných - búracích prác, pričom pre svojho zamestnávateľa vykonáva činnosť po celej Európe. Uviedla, že podľa jej informácií má otec aj ďalšie maloleté dieťa, a to zo vzťahu s partnerkou U.N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. - F., R. ul. č. XXXX/X., dieťa sa volá U. K., resp. G.. Matka nevedela uviesť či matka maloletej U. podala návrh na určenie výživného. Matka sa vyjadrila, že maloletá U. s ňou žije v spoločnej domácnosti, avšak t. č. vzhľadom k bytovým pomerom matky maloletá dočasne býva u rodičov otca, ktorým matka prispieva na výživu dieťaťa sumou 250 Eur. Uviedla, že koncom mája sa budú sťahovať do bytu v O., kedy sa zároveň maloletá Laura vráti do spoločnej domácnosti k matke. V období od júla 2015 do júla 2017 matka podľa svojho vyjadrenia žila v O. s jej vtedajším partnerom a zároveň otcom jej syna V., ktorý však v lete 2017 zomrel. Uviedla, že maloletému V. nevznikol nárok na sirotský dôchodok, pretože zamestnávateľ neprihlásil riadne otca maloletého V. do systému sociálneho poistenia, a tento teda aj napriek odpracovaniu 15 rokov u daného zamestnávateľa oficiálne nemal odpracovaný potrebný počet rokov. Matka uviedla, že v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok na maloletého V. a prídavky na obe deti, a zároveň pracuje v rámci dohody o vykonaní práce za hodinovú mzdu 2,10 Eur netto, môže odpracovať 40 hodín mesačne. Pred nástupom na materskú dovolenku bola matka podľa svojho vyjadrenia zamestnaná, avšak celé tehotenstvo mala rizikové, bola práceneschopná a poberala nemocenské dávky. Matka uviedla, že maloletá U. je žiačkou prvého ročníka Obchodnej akadémie v N., stravuje sa doma, nenavštevuje žiadne platené záujmové krúžky. Uviedla, že za obdobie od 01.09.2017 do 30.06.2018 uhradila maloletej poplatok za ZRPŠ v sume 40 Eur a ďalší poplatok vo výške 20 Eur za to isté obdobie, okrem toho maloletej zaplatila poplatky za nákup učebníc a pracovných zošitov na anglický a nemecký jazyk v celkovej výške 30 Eur na pol roka a zakupuje jej tiež bežné školské pomôcky. Matka sa vyjadrila, že pred nástupom na strednú školu maloletá U. navštevovala Základnú školu na H. ulici v N., kde poplatok za ZRPŠ predstavoval sumu 25 Eur polročne, takisto bolo potrebné zakúpiť jazykové učebnice za poplatok vo výške cca 30 Eur polročne, maloletá sa stravovala doma, nenavštevovala záujmové krúžky, lyžiarsky výcvik neabsolvovala a ani počas strednej školy ho neabsolvuje, pretože si to nemôžu dovoliť. Matka uviedla, že maloletá U. je zdravá, raz ročne chodí na kontrolu do očnej ambulancie v N., od detstva nosí okuliare, ktoré je potrebné meniť asi raz za rok.
4. Otec sa k návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej U. nevyjadril, na pojednávanie vo veci nariadené na deň 17.04.2018 sa nedostavil napriek tomu, že bol o termíne pojednávania písomne upovedomený dňa 13.04.2018, pričom svoju neúčasť neospravedlnil. Preto súd v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP.“) s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 5. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa sa k návrhu matky na zverenie maloletého dieťaťa do jej starostlivosti pripojil, výšku výživného ponechal na úvahu súdu.
6. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdením o školských poplatkoch maloletej, lustráciou matky v Sociálnej poisťovni, potvrdeniami o príjme matky, potvrdením Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplatených matke, lustráciou otca v Sociálnej poisťovni, potvrdeniami o príjme otca, ako aj obsahom ostatnej spisovej dokumentácie a zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred príslušným orgánom matričného úradu. Rodičia žili v spoločnej domácnosti do roku 2003.
7. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletou U. a svojím maloletým synom V., pričom maloletá U. sa t. č. zdržiava v domácnosti rodičov otca, a to do času, kým sa matka presťahuje do nového bytu. Matka v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a zároveň od 16.10.2017 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti Y., s.r.o., kde dosahuje čistý hodinový zárobok vo výške 2,10 Eur. V období od 28.09.2015 do 27.01.2016 bolo matke vyplácané nemocenské v priemernej mesačnej výške 230,65 Eur a od 28.01.2016 do 21.09.2016 materské v priemernej mesačnej výške 294,60 Eur. Okrem maloletej U. má matka vyživovaciu povinnosť k maloletému V. s tým, že otec tohto dieťaťa zomrel, avšak maloletému nevznikol nárok na sirotský dôchodok.
8. Otec maloletej sa v súčasnosti zdržiava na neznámom mieste, nie je vedený v evidencii Sociálnej poisťovne. V období od 03.01.2015 do 31.03.2015 otec pracoval na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti L., s.r.o., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 306,78 Eur. Okrem maloletej U. má otec vyživovaciu povinnosť k svojej maloletej dcére U.N., nar. XX.XX.XXXX, súd nezistil, že by k tomuto dieťaťu boli upravené rodičovské práva a povinnosti.
Otec na výživu maloletej U. od roku 2004 nijako neprispieva.
9. Maloletá U. navštevuje prvý ročník Strednej odbornej školy obchodu a služieb Z. M. v N., kde poplatok Rady rodičov určený na aktivity žiaka v školskom roku 2017/2018 predstavoval sumu 40 Eur a príspevok na sporenie žiaka na certifikát IES sumu 10 Eur za každý polrok. Maloletá sa stravuje doma, nenavštevuje žiadne platené krúžky. Maloletá U. nosí okuliare, raz ročne navštevuje očnú ambulanciu, inak je zdravá.
10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
12. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku dieťaťa.
13. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 36 ods. Zákona o rodine, veta prvá a druhá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
15. Úprava zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov prichádza do úvahy v prípade, ak rodičia spolu nežijú, ani sa spoločne nepodieľajú sa na úhrade nákladov domácnosti. Vzhľadom k zisteným skutkovým okolnostiam súd konštatuje, že v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky, na základe ktorých je úprava zverenia maloletého dieťaťa nevyhnutná, keďže rodičia spolu nežijú, tento stav nie je prechodný a o výkone týchto práv sa rodičia nedohodli.
16. Matka riadne vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a starostlivosť, ktorú dieťaťu poskytuje, je v záujme jeho výchovy, zdravia a všestranného rozvoja. Súd pri rozhodovaní rešpektoval citové väzby maloletého dieťaťa, ako aj skutočnosť, že matka sa o maloletú riadne stará, zabezpečuje jej zdravé rodinné prostredie, poskytuje sústavnú osobnú starostlivosť, preto rozhodol o zverení maloletej Laury do osobnej starostlivosti matky, ktorá spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd súčasne konštatuje, že zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov, teda všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu ostávajú zachované. Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa.
17. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
20. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
25. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
26. Podľa § 76 ods. 4 Zákona o rodine plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
29. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 30. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. 31. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. 32. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 33. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 34. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale aj všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka a jeho všestranný rozvoj. Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby aj
zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere (R 14/1966).
35. Pri ustálení výšky výživného súd zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa, vek dieťaťa, skutočnosť, že maloletá Laura v súčasnosti navštevuje strednú školu, zohľadnil vývojové potreby maloletej, ako aj celkový vývoj životných nákladov. Procesom dokazovania súd zistil, že matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a zároveň pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti Y., s.r.o., kde dosahuje čistý hodinový zárobok vo výške 2,10 Eur. Okrem maloletej U. má matka vyživovaciu povinnosť k svojmu maloletému synovi V.. Otec maloletej sa v súčasnosti zdržiava na neznámom mieste, nie je vedený v evidencii Sociálnej poisťovne. Okrem maloletej U. má otec vyživovaciu povinnosť k svojej maloletej dcére U.N., nar. XX.XX.XXXX.. Pri takto preukázanom skutkovom stave súd určil výživné pre maloletú U. vo výške 150 Eur mesačne, ktoré od zmeny pomerov u maloletej - nástupu na strednú školu, zvýšil na sumu 200 Eur mesačne. Uvedená výška výživného zodpovedá ako veku a potrebám dieťaťa, tak aj možnostiam a schopnostiam otca - súd zistil, že otec je v produktívnom veku a je schopný sa zamestnať, dosahovať primeraný príjem, nič nenasvedčuje tomu, že by bol zdravotne nespôsobilý sa riadne zamestnať. Preto pri určení výšky výživného súd vychádzal z príjmu otca, ktorý dosiahol u svojho posledného známeho zamestnávateľa. Súd pri určovaní výšky výživného vzal do úvahy aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca a súčasne aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky. Preto i napriek tomu, že otec sa na pojednávanie nedostavil, na žiadne predvolania súdu nereagoval a nepreukázal súdu svojej majetkové pomery a zárobkové možnosti, mal súd dostatok dôkazov, preukazujúcich schopnosť otca sa riadne zamestnať a dosahovať primeraný príjem. Vzhľadom na uvedené súd návrh matky vo zvyšnej časti zamietol.
36. Čo sa týka doby určenia výživného, matka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej počnúc podaním návrhu, t. j. od 02.09.2015, preto súd aj od tejto doby výživné určil. I keď výživné na maloleté dieťa možno priznať najviac tri roky spätne od podania návrhu, matka sa takto spätne určeného výživného nedomáhala, preto sa súd touto možnosťou nezaoberal, keďže v konaní ani neboli na takéto rozhodnutie preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa.
37. Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 02.09.2015 do 17.04.2018 vo výške 5 195 Eur, ktoré súd otcovi prikázal v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 355 ods. 1 CSP, podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).