Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-24-2020.pdf
PDF · 88.35 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/24/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému G. S. a spol., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 8.4.2020 sp. zn. 31T/24/2020-338, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2.7.2020 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Galanta napadnutým rozsudkom zo dňa 8.4.2020 sp. zn. 31T/24/2020-338 rozhodol takto:
Obžalovaní
1/ G. S., nar. XX.XX.XXXX v D., hlásený trvalý pobyt D. XXX, okr. Galanta, t. č. vo väzbe, 2/ Z. Y., nar. XX.XX.XXXX v D., hlásený trvalý pobyt I. XXX/X, G., okr. Šaľa, t. č. vo väzbe, sa uznávajú za vinných, že G. S. si od presne nezistenej doby zadovážil zrezanú zatavenú injekčnú striekačku Chirana objemu 10 ml s modrým piestikom s obsahom svetlohnedého kryštalického materiálu o hmotnosti 7 969 mg, obsahujúci metamfetamín s priemernou koncentráciou 38,7 % hmotnostného, čo predstavuje 79 obvyklých jednorazových dávok drogy, u seba ju prechovával a okolo 12.50 hod. dňa 18.09.2019 predal za sumu 270 € v D. na Družstevnej ulici pri autobusovej zastávke Z. Y., ktorý ju u seba prechovával do 12.55 hod., zároveň G. S. si od presne nezistenej doby zadovážil a do 14.01 hod. dňa 18.09.2019 u seba v peňaženke prechovával jednu papierovú skladačku obsahujúcu metamfetamín s prímesou metylsulfonylmetánu o hmotnosti 362 mg, a s priemernou koncentráciou účinnej látky 38 % hmotnostného, čo predstavuje 3 obvyklé jednorazové dávky drogy, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok, teda obžalovaný G. S. spoločným konaním neoprávnene predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, obžalovaný Z. Y. spoločným konaním neoprávnene kúpil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, čím spáchali obžalovaní G. S. a Z. Y. zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Za to sa
odsudzujú:
Obžalovaný G. S.
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia ukladá obmedzenia a povinnosti:
- zákaz užívania omamných a psychotropných látok (drog),
- zákaz narábania s omamnými a psychotropnými látkami (drogami). Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 1 000 (tisíc) €. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na trest prepadnutia veci:
- peňažná hotovosť 251,13 €. Obžalovaný Z. Y. Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 a § 39 ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. j), písm. l) a § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 3 (tri) mesiace. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia ukladá obmedzenia a povinnosti:
- zákaz užívania omamných a psychotropných látok (drog),
- zákaz narábania s omamnými a psychotropnými látkami (drogami).
Proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie a to čo do výroku o treste. Odôvodnil ho tým, že (citácia): „S takýmto záverom súdu sa nestotožňujem, uvedený rozsudok vo výrokovej časti týkajúcej sa uloženia podmienečných trestov odňatia slobody obžalovaným G. S. a Z. Y. nepovažujem za primerané a postačujúce na oclhranu spoločnosti a nápravu páchateľov. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V predmetnej trestnej veci je potrebné pri ukladaní trestu, (okrem iného) vziať do úvahy charakter páchanej trestnej činnosti. Je nevyhnutné uviesť, ze trest je právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Trest sa musí rovnať spôsobenému „bezpráviu". V uvedenom prípade treba pri určení výmery trestu brať zreteľ na spôsob spáchania trestného činu ako aj na množstvo zaistenej drogovej látky. Obžalovaní sa stretli po vzájomnej dohode (pred spáchaním skutku spolu komunikovali krátkymi textovými správami), s metamfetamínom preukázateľne obchodovali, pričom s poukazom na množstvo zaisteného metamfetamínu (77 dávok), je ťažko uveriť tvrdeniam obž. Y., že metamfetamín potreboval iba pre vlastnú potrebu a že jeho úmysel nesmeroval aj k možnému speňaženiu drogovej látky ďalším koncovým spotrebiteľom (podľa znaleckého posudku č. 77/2019 MUDr. Maroša Uhrina z odvetvia psychiatria u obž. Y. nebol objektivizovaný syndróm závislosti od návykových látok. V prípade obž. S. pri výmere trestu súd nesprávne hodnotil trvalý pracovný pomer obž. S. ako zdroj jeho príjmov, nakoľko z pracovnej zmluvy menovaného vyplýva, že obž. v spoločnosti PS Holding,. s.r.o. pracuje na pracovnej pozícii údržbár iba 5 hodín týždnne, pričom za vykonanú prácu mu patrí 2,33 eur za hodinu, t. j. 46,60 eur mesačne. Je celkom nepredstaviteľné, aby obž. G. S. svoju šesťčlennú rodinu živil práve z uvedeného príjmu a to aj pri zohľadnení okolnosti, že obž. S. zo spáchania skutku usvedčovali aj svedkovia M. Y. a F. R., ktorí zhodne potvrdili, že od obž. S. viackrát kúpili pervitín už aj v minulosti. S poukazom na vyššie uvedené, zastávam názor, že trestnou činnosťou obžalovaní si zabezpečovali finančné prostriedky na živobytie, obž. Y. je jediným živiteľom rodiny, bez trvalého pracovného pomeru, má 3 deti, pričom jeho manželka v čase spáchania skutku bola dlhodobo práceneschopná, obž. S. má 4 deti, mesačne preukázateľne zarába len 46,60 eur. Zároveň poukazujem aj na to, že obž. Z. Y. nie je možné priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, hoci obžalovany nebol doposiaľ súdne trestany, ale v ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra má evidovaných 8 priestupkov a nie je možné vysloviť, že pred spáchaním skutku viedol riadny život. V prípade obžalovaného G. S. prvostupňový súd pri ukladaní trestu nebral do úvahy priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, hoci menovaný bol dňa 6.2.2007 rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T 218/04, právoplatného dňa 6.2.2007 odsúdený, a bolo mu v zmysle § 44 Trestného zákona upustené od uloženia súhrnného trestu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že obžalovaným Z. Y. a G. S. je potrebné uložiť trest prísnejší (a aj spravodlivejší) a to nasledovne: Obžalovanému G. S. s poukazom na § 172 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písmeno 1) Trestného zákona, 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona, § 48 odsek 1, 2 písmeno a) Trestného zákona uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písmeno c), odsek 5 Trestného zákona uložiť mu aj trest prepadnutia vecí - zaistených finančných prostriedkov vo výške 251,13 eur. Obvinenému Z. Y. s poukazom na §172 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písmeno 1) Trestného zákona, § 38 ods. 2, odsek 3 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona, § 48 odsek 1, 2 písmeno a) Trestného zákona, uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Takto uložené tresty odňatia slobody bude možné považovať za taký trest, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.(§ 34 Trestného zákona). Na základe uvedeného navrhujem preto, aby Krajský súd v Trnave zrušil rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 31T/24/2020 zo dňa, 8.4.2020 vo výroku o treste a nariadil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol, resp. aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste v súlade s týmto odvolaním.“ Odvolací súd rozhodoval o odvolaní okresného prokurátora na verejnom zasadnutí, na ktorom tento zotrval na svojom odvolaní aj na jeho odôvodnení. Obžalovaní navrhli odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. Napadnutým rozsudkom boli obžalovaným uložené podmienečné tresty odňatia slobody, spolu s uložením obmedzení a povinností, a ( u obž. S.) aj peňažný trest a trest prepadnutia veci.
Trestnú sadzbu uvedenú v § 172 ods. 1 Trestného zákona prvostupňový súd upravoval u oboch obžalovaných v jej hornej hranici, nakoľko správne zistil prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona. Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že po prijatí vyhlásenia v zmysle § 257 Trestného poriadku okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a to v súvislosti s výrokom o treste. Odvolací súd na podklade obsahu spisového materiálu zistil a vyhodnotil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné a tresty uložený napadnutým rozsudkom - tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom ich výkonu, sú trestami primeranými a zákonnými. Čo sa týka námietok prokurátora k neprimeranosti trestu k miere zavinenia, k spôsobenému bezpráviu (spôsob spáchania trestného činu, množstvo zaistenej drogovej látky), odvolací súd konštatuje, že aj uložené podmienečné tresty odňatia slobody sú prostriedkom k dosiahnutiu účelu trestu, nie prejavom zhovievavosti k páchateľom trestného činu, či prejavom rezignácie voči potrestaniu. Je potrebné zohľadniť doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného Y., prejavenú ľútosť nad spáchaním trestného činu oboch obžalovaných, vyhlásenia o vine urobené pred súdom. Okresný súd potom postupoval správne, keď obžalovaným ukladal podmienečné tresty odňatia slobody. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom toto odôvodnil, krajský súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje a bez potreby jeho opakovania naň odkazuje. Úvahy, ktoré sudcu okresného súdu viedli k uvedenému záveru sudca vyložil zrozumiteľným spôsobom a tieto sú logické a správne. Krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. K námietke prokurátora k priznanej poľahčujúcej okolnosti u obžalovaného Y. ( z dôvodu spáchania priestupkov ) a nepriznanej priťažujúcej okolnosti u obžalovaného S. ( z dôvodu existencie odsúdenia s upustením od uloženia súhrnného trestu ) sa krajský súd stotožňuje so závermi okresného súdu, ale podotýka, že aj keby bolo námietke prokurátora vyhovené, tieto okolnosti by nemali vplyv na zmenu rozhodnutia okresného súdu vo výroku o treste. Čo sa týka úvah prokurátora k nesprávnemu vyhodnoteniu pracovného pomeru a teda skutočnosti, či sú obžalovaní schopní zarábať si inou ako trestnou činnosťou, možno tieto síce vyhodnotiť ako správne, avšak iba do tej miery, že obžalovanými prezentované schopnosti legálneho zarábania si nie sú naozaj relevantne podložené. Krajský súd však svoje závery o možnosti uloženia podmienečných trestov neoprel len a výlučne o presvedčenie, že obžalovaní sú, resp. boli a budú v takom pracovnom pomere, ktorý sám o sebe vylučuje možnú trestnú recidívu obžalovaných. Ako už bolo vyššie uvedené, krajský súd prihliadol pri skúmaní zákonnosti uložených trestov na postoj obžalovaných k spáchanej trestnej činnosti, k trestnému konaniu, na doterajší život obžalovaných a dospel k záveru, že je už výlučne na obžalovaných, či „ponúknutú šancu“ v podobe podmienečného odsúdenia využijú, alebo v prípade pokračovania v páchaní trestnej činnoti budú súdený nielen za takúto ďalšiu trestnú činnosť, ale bude im aj nariadený trest, ktorého výkon im je v tomto konaní napadnutým rozsudkom vo výroku o treste podmienenčne odložený. A je už výlučne na zodpovednosti obžalovaných, akým spôsobom (vyjmúc trestnú činnosť) zabezpečia svoje viacpočetné rodiny. Napadnutý rozsudok je vo výroku o treste v súlade so zákonom, je spravodlivý a primeraný. Preto tunajší súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.