Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/26/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: K.. J. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., J. XX, a U. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., I. XX, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 21. mája 2020 č. k. -57 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, ako kolízneho opatrovníka maloletého na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal dočasne zakázať styk otca s maloletým dieťaťom, minimálne do doby trestného konania a súčasne nariadiť povinnosť matke informovať otca maloletého o podstatných náležitostiach maloletého, prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov každý párny týždeň v sobotu. Rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. -226 zo dňa 05. 12. 2017 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -284 zo dňa 18. 04. 2018 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 150 eur mesačne. Samostatne bol upravený styk s maloletým počas prázdnin. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami (ďalej ), , a , a veta druhá (ďalej ). Z návrhu podaného kolíznym opatrovníkom možno konštatovať, že skutočnosti, ktoré uvádzal maloletý, mohli ohroziť jeho priaznivý psychický, sociálny a fyzický vývin a bolo v najlepšom záujme maloletého zakázať styk otca s maloletým dieťaťom. Po preštudovaní spisového materiálu súd prvej inštancie zistil, že maloletý má rád oboch rodičov a neexistovala nevyhnutne potreba neodkladným opatrením vysloviť dočasný zákaz styku otca s maloletým. Závery správ zo sedení a šetrení potvrdili konfliktné a napäté vzťahy rodičov, v dôsledku čoho nedokázali konštruktívne komunikovať, prevládalo vzájomné obviňovanie, boj o deti a ich výchovu. Vzťah otca a dospievajúceho syna, ktorý bol v období spoznávania seba samého a formovania osobnosti, bol konfliktný, napätý a negatívne vplýval na pocity maloletého, ktorý pociťoval psychický nátlak. Maloletý dovŕšil 16 rokov, a vzhľadom na pubertálny vek, už sám dokázal definovať svoje potreby, názory a predstavy. V dôsledku snahy neublížiť ani jednému z rodičov dochádzalo k vnútornému napätiu, čo sa odrazilo aj na vzťahu maloletého s otcom. Vzhľadom na dospievajúci vek maloletého sa otec styku so synom nedomáhal a rešpektoval jeho názor a styk otca s maloletým neprebiehal, ani nedošlo k nijakej komunikácii. Odvolací súd konštatoval skutočnosť, že maloletý otca nezavrhol, nevylúčil kontakt, dokonca mal snahu o rozhovor s otcom, ale ako uviedol, až keď bude sám chcieť. Je nádej na vytvorenie priestoru na obnovenie, skvalitnenie, pracovanie na vzťahu otca so

synom, na uvedomenie si a zhodnotenie vlastných zlyhaní otca vo výchovnom vedení, v jeho rodičovskej zodpovednosti a ich nápravu. S odvolaním sa aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -32 zo dňa 25. novembra 2014 jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je ani pri plnom rešpektovaní práv samotných maloletých detí ústavnoprávny dôvod na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je vážny zásah do práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodiča. Každý takýto zásah musí byť náležite dôvodný, aby sa predišlo prípadnému ďalšiemu ochladnutiu citových väzieb medzi dieťaťom a rodičom. Rodičia navzájom mali problémovú komunikáciu, iné predstavy o výchove detí a svoje problémy si riešili sprostredkovane cez deti. Z týchto dôvodov, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Ďalším výrokom rozhodol súd podľa o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že zo všetkých správ a informácií, ktoré mal súd prvej inštancie k dispozícii, vyplývalo, že maloletý bol pred začatím trestného konania a v čase styku otca s maloletým napätý, podráždený a výbušný. Ďalej uviedol, že maloletý trpí konfliktom lojality a následným pocitom viny. Podľa názoru Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Komárno prísľub otca, že nebude trvať na styku s maloletým v zmysle právoplatného rozsudku nie je právne vymožiteľný a z pohľadu maloletého ide o právnu neistotu, nakoľko otec svoj názor môže kedykoľvek zmeniť a trvať na plnení právoplatného rozsudku. Poukázal na skutočnosť, že maloletý si aktuálne styk s otcom neželá a existuje dôvodný predpoklad, že konaním otca mohlo dôjsť k trestnému činu, a to na úkor maloletého. Nebolo cieľom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, aby podaným návrhom dlhodobo a natrvalo zakázal styk otca s maloletým, aktuálne však mal za to, že je v záujme maloletého využiť inštitút neodkladného opatrenia a na nevyhnutne potrebný čas zakázať styk otca s maloletým. V závere odvolania Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Komárno konštatoval, že maloletý zostáva aj naďalej v starostlivosti psychológa s cieľom udržiavania a rozvoja citových väzieb s obidvomi rodičmi. Zároveň poukazoval na najlepší záujem maloletého podľa ), , , a o rodine v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, mal za to, že uznesenie súdu prvej inštancie nie je správne a navrhol, aby odvolací súd uznesenie sp. zn. zmenil a návrhu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Komárno ako kolízneho opatrovníka maloletého na nariadenie neodkladného opatrenia dočasného styku otca s maloletým a uloženie povinnosti matke informovať otca o podstatných záležitostiach maloletého, vyhovel.

3. K odvolaniu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Komárno ako kolízneho opatrovníka maloletého sa vyjadrila aj matka, ktorá sa plne stotožnila s odôvodnením odvolania Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Komárno. Zároveň uviedla, že žiada predmetnému návrhu vyhovieť.

4. K odvolaniu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Komárno sa písomne vyjadril otec, svojim podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11. 06. 2020. Uviedol v ňom, že netrval na styku s maloletým v zmysle právoplatného rozsudku súdu prvej inštancie, maloletého nekontaktoval ani osobne, ani iným spôsobom. Konštatuje skutočnosť, že sám maloletý ho dňa 29. 05. 2020 z vlastného rozhodnutia vo večerných hodinách kontaktoval s plačom a mu uviedol: ,,že otec mu chýba, chce sa s ním stretávať a všetko, čo sa rieši na súde vrátane trestného oznámenia podaného na otca, je výmysel a práca len jeho matky a kamarátok z kurately.“ Maloletý následne otca ešte niekoľkokrát kontaktoval a povedal mu, že medzi ním a jeho matkou vzniklo napätie, hádky, čo súvisí jednak s pubertálnym vekom maloletého, ale krik a vyhrážky sú u nich na každodennom poriadku. Záverom svojho vyjadrenia konštatoval, že nemal záujem maloletého, aj vzhľadom na jeho pubertálny vek a možnosť negatívnych dopadov na psychiku, do stretnutí nútiť a realizáciu styku ponechá na zvážení syna.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia (ďalej ) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť.

6. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny sa návrhom zo dňa 20. 02. 2020 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia - zákazu styku otca s maloletým synom Zoltánom Jóbom, nar. 14. 01. 2004. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletý nemal záujem stretávať sa s otcom, dochádzalo k hádkam a odmietal realizáciu styku s otcom.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

15. Podľa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

16. Podľa Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

17. Tretia hlava tretej časti predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Na rozdiel od prechádzajúcej úpravy predbežných opatrení možno neodkladné opatrenie nariadiť nielen pred alebo počas konania, ale v odôvodnených prípadoch aj po skončení konania. Ďalšou zásadnou zmenou je, že pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania nemusí súd navrhovateľovi obligatórne uložiť povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, a to najmä za splnenia predpokladu, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V takom prípade, rovnako ako pri neodkladnom opatrení po skončení konania, konzumuje nariadenie neodkladného opatrenia vec samu a návrh na jeho nariadenie má charakter podania vo veci samej v zmysle . Otázky úpravy doterajších predbežných opatrení vo veciach maloletých (prípadne v iných mimosporových konaniach) sa presunuli do samostatného mimosporového kódexu - .

18. Osobitná úprava neodkladných a iných opatrení súdu je obsiahnutá v ustanoveniach až . Na rozdiel od sporového konania, podľa právnej úpravy mimosporového konania je možné nariadiť neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci

samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania. Súd podľa nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. Zrušiť nariadené neodkladné opatrenie môže súd aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V je osobitne upravený procesný postup, týkajúci sa neodkladných opatrení vo veciach ochrany maloletého, vo veciach výživného, vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých (na základe ktorého je možné povoliť vstup do obydlia, v ktorom sa maloletý nachádza, na účely výkonu právomocí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately).

19. Pokiaľ súd rozhoduje o zákaze styku rodiča s dieťaťom, výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Pokiaľ súd svojím rozhodnutím styk rodiča s dieťaťom obmedzí alebo zakáže, mal by súčasne urobiť ďalšie vhodné opatrenia, aby boli dôvody zásahu do kontaktu medzi rodičom a dieťaťom odstránené. Môže napríklad nariadiť odborné poradenstvo, a to buď rodičovi samotnému (pokiaľ dôvody spočívajú v niektorom z rodičov), alebo obom rodičom súčasne, resp. aj dieťaťu, či dieťaťu a rodičovi. Takéto výchovné opatrenie môže súd ukladať aj opakovane, a to až do doby, kým nebude mať za to, že sa zmenili okolnosti, pre ktoré bolo obmedzenie alebo zákaz styku nariadený. Čas po rozhodnutí o zákaze alebo obmedzení styku musia súdy a orgány sociálnoprávnej ochrany detí využiť na to, aby v budúcnosti perspektívne mohol byť styk obnovený, aby sa prehodnotila doterajšia stratégia a zvolili sa ďalšie, vhodnejšie riešenia.

20. Dôvodom na zákaz styku môže byť potenciálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej než zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná a pod.). Fyzické zdravie dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita. Zväčša sú zásahy do telesného zdravia (bitie, kopanie, bodanie, sácanie, pálenie, odopieranie potravy a pod.) dobre preukázateľné lekárskym vyšetrením a obhliadkou tela, preto súd nemôže v tomto prípade zvažovať vyslovenie úplného zákazu styku a musí rozhodnúť bez ďalšieho, ak sa preukáže, že pôvodcom týchto znakov je rodič, proti ktorému návrh smeruje. Psychické zdravie charakterizuje duševná pohoda dieťaťa, k narušeniu dôjde v prípade, ak rodič vykonáva svoje rodičovské práva psychicky škodlivým spôsobom, čo narušuje zdravý vývoj osobnosti dieťaťa. Posúdenie patrí znalcovi z odboru psychológie alebo psychiatrie. Prípadom, kedy obmedzením alebo zákazom styku súd chráni iný (než zdravotný) záujem dieťaťa, je prípad, keď je rodič svojim spôsobom života pre dieťa nesprávnym príkladom, ak marí správne výchovné pôsobenie druhého rodiča alebo ostatných členov rodiny dieťaťa a pod. Dôvod na zákaz styku musí spočívať v posúdení konkrétnej situácie a okolností individuálneho prípadu.

21. Predmetom konania bol návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, ktorým by súd formou neodkladného opatrenia dočasne zakázal styk otca s maloletým a súčasne nariadil matke informovať otca maloletého o podstatných náležitostiach maloletého, a to elektronickými komunikačnými prostriedkami každý párny týždeň v sobotu. V návrhu úrad poukazoval na skutočnosť, že maloletý sa dňa 15. 04. 2020 dostavil v sprievode svojej matky a do úradného záznamu mal uviesť skutočnosti, ktoré môžu napĺňať znaky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby o strany jeho otca. Maloletý uvádzal, že počas víkendov, keď je u otca, tak sa pravidelne hádajú, otec ho bije, škaredo sa s ním rozpráva a osočuje ho. Dňa 16. 04. 2020 úrad podal na Okresnú prokuratúru Komárno podnet na začatie trestného konania. Zo správy Okresnej prokuratúry Komárno (č. l. 55) zo dňa 12. 05. 2020 vyplynulo, že vo veci trestného oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 16. 04. 2020 týkajúceho sa podozrenia zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorého sa mal dopustiť otec voči maloletému, nebolo začaté trestné stíhanie, keď v štádiu pred začatím trestného stíhania príslušná vyšetrovania PZ Odbor kriminálnej polície plánuje vypočuť podozrivého U. S. st. a poškodeného - maloletého a jeho matku. Zo správy U. školy v H. (č. l. 30) vyplynulo, že maloletý U. bol žiakom na II. stupni (2014-2019), patril medzi veľmi dobrých a prosperujúcich žiakov, avšak jeho výsledky sa zhoršovali z roka na rok. Napriek tomu bol veľmi zdatný jazykovo, vďaka čomu bol viackrát ocenený. Spolužiaci jeho správanie akceptovali, avšak toto bolo kolísavé. V situácii, keď sa mu nedarilo, ako sa veci vyvíjajú, vedel i vybuchnúť, neraz bol drzý voči učiteľom, spolužiakom, odvrával, cítil sa urazený.

Z úradného záznamu na č. l. 43 vyplýva, že súd kontaktoval riaditeľa Gymnázia Hansa Selyeho, ktorý zistil potrebné informácie o maloletom a uviedol, že s maloletým nie sú žiadne problémy, pokiaľ ide o správanie, nikdy nebol riešený triednym učiteľom, správal sa v súlade s pravidlami školy. V školskom roku mal síce trojky na vysvedčení, avšak je veľmi šikovný, v recitovaní reprezentuje aj školu. Z lekárskej správy (č. l. 44) zo psychologického vyšetrenia vyplýva, že maloletý je osobnosť vo vývoji, jeho zdroje pre zvládanie záťaže, pre zvládanie nárokov každodenného života sú veľmi limitované. Kladie si príliš vysoké ciele, má sklony často preceňovať svoje schopnosti, túži až prehnane, aby sa uplatnil, aby spravil dobrý dojem. Má sklony k netrpezlivosti, čo môže spôsobovať aj problémy s ovládaním sa. Je veľmi emotívny, jeho index egocentricity je zvýšený, no má skôr sklony k sebadegradácii. Z písomných vyjadrení otca, doložených do spisu, vyplynulo, že otec maloletého od incidentu nekontaktoval, ani iným spôsobom ho nekontaktoval. Otec naďalej udržuje pravidelný kontakt s maloletými deťmi E. a N., s ktorými styk realizuje na základe rozhodnutia súdu a tento prebieha bezproblémovo. Vzhľadom na vek maloletého, je potrebné rešpektovať jeho názory, potreby a predstavy a v konaní bolo nesporné, že otec akceptuje súčasný postoj maloletého k nemu a nedomáha sa styku so synom a tento sa v súčasnej dobe ani nerealizuje.

Za danej situácie odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú tu splnené zákonom požadované požiadavky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to vo forme zákazu styku otca s maloletým. Takýto zákaz styku by práve mohol spôsobiť potenciálnu ujmu na fyzickom zdraví dieťaťa, ale aj ujmu na jeho psychickom zdraví, najmä v ťažkom období, v ktorom sa maloletý nachádza. Samotný zákaz styku ktoréhokoľvek z rodičov s maloletým dieťaťom predstavuje závažný zásah do práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, ako aj rodiča, pričom v danom prípade neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť okamžitým zásahom súdu, tak ako to navrhol úrad vo svojom návrhu. Skutočnosť, že dochádzalo k určitým nezhodám medzi maloletým a otcom, nie je možné dať na vrub iba otcovi, keď zo zabezpečených správ vo veci súdom prvej inštancie vyplynulo, že aj maloletý sa nachádza v ťažkom období dospievania, vyrovnávania sa s rozchodom svojich rodičov, sú u neho prítomné konflikty napätia, ktoré majú negatívny vplyv, ktorý sa môže potom prejaviť aj v samotnom správaní maloletého, a to aj vo vzťahu k otcovi, ako aj k matke. To, že na otca bol podaný podnet na začatie trestného konania pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, samé o sebe ešte neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, rovnako si to nevyžaduje ani verejný záujem. Práve právo na styk rodiča, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, by malo zabezpečiť rešpektovanie rovnakých práv každého z rodičov na výchove maloletého dieťaťa a každý z rodičov je významným činiteľom ovplyvňujúci zdravý vývoj dieťaťa. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že záujem dieťaťa musí byť vždy prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi alebo ďalšími orgánmi. Skutočnosť, že otec hrá v živote maloletého veľmi dôležitú a významnú úlohu, si zrejme uvedomil aj maloletý, ktorý podľa vyjadrenia otca k odvolaniu, otca telefonicky kontaktoval a dokázali sa spolu rozprávať a maloletý mal uviesť otcovi skutočnosti, ktoré ho trápia. Za danej situácie by nariadením neodkladného opatrenia došlo k závažnému zásahu do práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, ako aj rodiča - otca, pričom dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia formou zákazu styku odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nevzhliadol.

S poukazom na vyššie uvedené, ako aj dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktorým došlo k zamietnutiu návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).