Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/12/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: 1/ Q. C., nar. XX. XX. XXXX, 2/ Y. C., nar. XX. XX. XXXX a 3/ D. C., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, deti rodičov: matky G.. L. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., L. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Gabrielom Szabóom, advokátom so sídlom Kolárovo, Kostolné námestie 32, otca Q. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. - R., E. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou so sídlom Komárno, Pohraničná 7, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 5. decembra 2017, č. k. 12P/2/2017-226, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku o predbežnej vykonateľnosti p o t v r d z u j e.

Vo výroku o predbežnej vykonateľnosti rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloleté deti Q. C., nar. XX. XX. XXXX, Y. C., nar. XX. XX. XXXX a D. C., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky a rozhodol, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Otcovi maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu mal. Q. sumou 150 eur mesačne, na mal. Y. sumou 120 eur mesačne a na mal. D. sumou 120 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk otca s maloletými deťmi upravil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi Q., Y. a D. každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Počas letných prázdnin prvý a tretí celý júlový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a prvý a tretí celý augustový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas vianočných prázdnin každý párny rok od 26.12. od 9.00 hod. do 01.01. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 26.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod. Ďalej rozhodol, že maloleté deti si otec prevezme a odovzdá matke v mieste bydliska maloletých detí a matke uložil povinnosť maloleté deti na styk riadne pripraviť a pripravené v stanovenom mieste a čase odovzdať otcovi. V prípade, že sa styk v stanovenom čase nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť rodičom uložil povinnosť navzájom sa o tejto skutočnosti bezodkladne informovať. Uvedeným rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 9P/290/2014-34 zo dňa 22. 04. 2015 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a vo zvyšok návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu a matke náhradu separátnych trov konania za pojednávanie

odročené dňa 02. 10. 2017 nepriznal. Posledným výrokom napadnutého rozsudku rozhodol o jeho predbežnej vykonateľnosti. Právne vec odôvodnil s poukazom na čl. 5, § 24 ods. 1 až 4, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 4, 5, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“); čl. 3 ods. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 29, čl. 31 ods. 1, čl. 32 ods. 4 Dohovoru o právach dieťaťa; § 38 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len . Argumentoval, že matka maloletých detí žiadala zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, tak, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a upravený styk otca s maloletými deťmi každý druhý týždeň od piatka od 16.00 hod. (kedy si otec deti prevezme v škole resp. v škôlke) do nedele do 18.00 hod. (kedy deti odovzdá v mieste bydliska). Navrhovala upraviť styk aj počas letných, vianočných, jarných a veľkonočných prázdnin. Pokiaľ ide o výživné, navrhovala otca zaviazať prispievať na výživu maloletého Q. sumou 180 eur mesačne a na výživu maloletej Y. a maloletého D. sumou po 100 eur mesačne. Dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 9P/290/2014-34 zo dňa 22. 04. 2015 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti C. zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždňovým intervalom striedania sa. Výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti nebolo určené. Zo správy G. školy T. o mal. Y. a mal. D. zo dňa 10. 04. 2017 bolo zrejmé, že v pondelok sa deti ťažko a dlho lúčia od rodičov, pondelok a utorok sú deti citlivejšie, roztržitejšie, nesústredené a v kolektíve detí vyvolávajú často konflikty. Nasledujúce dni počas týždňa postupne problémy ustupujú, deti sú kľudnejšie, vyrovnanejšie a sústredenejšie. U D. sa stáva, že keď je u otca, pôsobí viac unavene, nesústredene, nestíha tempo práce v materskej škole. Počas pobytu u otca sa u neho objavuje (nie pravidelne) dospávanie, t.j. napriek hluku, svetlu, hudby, budeniu učiteľkou nevstane. V týchto prípadoch ešte dospáva do 15.00 hod., sporadicky aj dlhšie. Deti prichádzajú a odchádzajú s matkou do materskej školy pravidelne a včas, dodržiavajúc režim detí v materskej škole. Otec ich ráno nosieval pravidelne neskoršie (okolo 8.30 - 9.00 hod.) a sporadicky sa vyskytlo, že prišiel pre deti do materskej školy po prevádzkovom čase, čo ospravedlnil tým, že sa zdržal na ceste (dopravná zápcha a pod.). Po niekoľkých ústnych upozorneniach dochádzalo k náprave. Všetky platby spojené s dochádzkou detí do materskej školy sú uhradené podľa potreby a požiadaviek školy. Matka prejavuje pravidelný záujem o deti, navštevuje schôdze rodičovského združenia, zúčastňuje sa triednych a celoškolských akcií materskej školy. Otec sa nezúčastňuje schôdzí rodičovského združenia a tento školský rok ani akcií, ktoré materská škola organizovala, avšak pravidelne sa informuje o deťoch a dianí v materskej škole. Zo správy Centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 26. 04. 2016 mal za zistené, že na psychike mal. Q. sa odráža každotýždňové sťahovanie sa k druhému rodičovi a opätovné zvykanie si na prostredie a nový štýl výchovy. Mal. Q. je inteligentný chlapec, ktorý si občas uvedomuje, že jeho správanie nie je v súlade so školským poriadkom, ale sám bez pomoci najbližších to nedokáže zmeniť. Jeho správanie môže byť odrazom dlhodobých konfliktov medzi rodičmi, neadekvátnou komunikáciou medzi nimi, ako aj preberaním správania rodičov. Maloletý má rád oboch rodičov a nechce ani jednému ublížiť (má svoju predstavu o striedavej starostlivosti: keď je u jedného z rodičov a ten druhý plánuje športovú alebo kultúrnu aktivitu, tak by sa jej rád zúčastnil, nakoľko je veľmi ťažké pripraviť program pre adolescenta a dvojičky v predškolskom veku). Zo správy z konzultácií na Referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 28. 09. 2017 zistil, že v počiatočných fázach poradenského procesu sa javilo, že komunikácia medzi rodičmi maloletých detí sa začína zlepšovať, avšak po ukončení súdneho konania vo veci zápisu maloletých dvojičiek do školského zariadenia sa komunikácia opäť rapídne zhoršila. Komunikáciu rodičov maloletých detí zhodnotil ako zameranú na boj o moc vo výchove maloletých detí, často i nevedomým využívaním čiastočných informácií o druhom rodičovi sprostredkovaných deťmi. Z komunikácií sa javí, že rodičia komunikujú najmä prostredníctvom maloletých detí. Narušenú komunikáciu rodičov pripisoval nespracovanému rozchodu na emocionálnej úrovni zo strany otca a s tou spojenou aktuálne zníženou sebareflexiou. Konštatoval, že matka potreby detí dostatočne saturuje a javí sa, že predstavuje pre nich zdroj citovej istoty a bezpečia. Z konzultácií s maloletými deťmi vyplynulo, že deti sú v obrovskom konflikte lojality, pri pohovore o aktuálnej situácii s prejavmi úzkosti. Počas rozhovoru o záľubách, denných činnostiach komunikujú spontánne a sú dobre naladené. Je možné konštatovať, že mal. Q. preberá úlohu druhého rodiča voči mladším súrodencom (napr. učí sa s nimi). Je zjavné, že maloleté deti milujú oboch svojich rodičov a snažia sa vyhovieť obom, čo môže mať za následok rozvoj intrapsychických konfliktov a negatívne sebaprežívanie maloletých detí. Názor mal. D. je ovplyvnený snahou vyhovieť práve tomu z rodičov, v ktorého starostlivosti sa nachádza. Mal. Y. a Q. už vedia jasne sformulovať svoj názor i svoje výhrady voči rodičom a dokážu zaujať stanovisko k aktuálnej situácii, avšak z obáv z ich reakcie a v snahe vyhovieť im ich pred rodičmi neprezentujú. Z konzultácií vyplynulo, že striedavá osobná

starostlivosť je pre maloleté deti t.č. zaťažujúca (neustále sťahovanie sa od jedného rodiča k druhému). Na základe uvedených skutočností úrad odporučil zrušenie striedavej osobnej starostlivosti v záujme harmonického vývinu maloletých detí, umiestnenie maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov a určenie rozšíreného styku s druhým rodičom. Pri určení styku maloletého Q. s druhým rodičom odporúča brať do úvahy vek dieťaťa - v pubertálnom veku u dieťaťa dominujú potreby záľub, voľnočasových aktivít a kamarátskych vzťahov. Otec je zamestnaný v spoločnosti T. E. s.r.o., jeho priemerný mesačný čistý príjem bol za predchádzajúcich 12 mesiacov vo výške 1.258,32 eura. Otec je vlastníkom motorových vozidiel; W. XXXp a W. D. XXSX, nákladného prívesu C. D. a vozidla H. O.. Vlastní byt na E. ulici v T.. S matkou maloletých detí má v bezpodielovom spoluvlastníctve ďalší byt. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ešte nie je vyporiadané, byt v bezpodielovom spoluvlastníctve kupovali ako investíciu, byt je neužívaný, nie je v dobrom stave. V byte po rodičoch má spoluvlastnícky podiel 1/6-ine, momentálne prebieha dedičské konanie po jeho otcovi, ktorý bol väčšinovým vlastníkom tohto bytu. Pôžičku, ktorú spláca splátkou po 150 eur, zobral z banky na financovanie bytu, v ktorom teraz býva, bolo to približne pred 1 a pol rokom, pôžičku bude splácať do 65 rokov veku života. Spláca aj ďalšiu pôžičku v sume 300 eur mesačne, ktorú mu poskytla sestra L. U. C., ktorou bola financovaná kúpa bytu, v ktorom býva, pretože pri kúpe musel zaplatiť časť kúpnej ceny v hotovosti a z tejto pôžičky bolo financované aj zariadenie a prerábka bytu. Navrhol, aby v prípade, že deti budú zverené do jeho osobnej starostlivosti, bolo určené matke určené výživné na mal. Q. vo výške100 eur a na dvojičky po 70 eur mesačne. Matky je zamestnaná v Q. škole T. s priemerným mesačným čistým príjmom za predchádzajúcich 12 mesiacov vo výške 951,44 eura. Výdavky na maloletého na maloletého Q. predstavujú mesačne 316 eur a zahŕňajú výdavky na bývanie 82,50 eura, oblečenie 50 eur, stravu 60 eur, stravu v škole 20 eur, poistné 20,50 eura, telefón 7 eur, spoločenské tance 25 eur, gitara 6 eur, internet 5 eur, výdavky na začiatku školského roka 60 eur, náhodné výdavky (lieky, okuliare, dioptrické sklíčka a iné) 10 eur. Výdavky na maloletú Y. predstavujú spolu sumu 313 eur, pričom zahŕňajú výdavky na bývanie 82,50 eura, oblečenie 50 eur, stravu 40 eur, stravu v materskej škole resp. neskôr v škole 20 eur, poistné 20,50 eura, poplatok za ŠKD 7 eur, gymnastiku 8 eur, anglický jazyk 5 eur, výtvarný krúžok 10 eur, výdavky na začiatku školského roka 60 eur, náhodné výdavky (lieky, okuliare, dioptrické sklíčka a iné) 10 eur. Výdavky na maloletého D. predstavujú sumu 298 eur a sú zhodné ako na maloletú Y. s výnimkou sumy 15 eur, keďže mal. D. nechodí na výtvarnú a anglický jazyk. Matka poberá rodinné prídavky na tri maloleté po 23,52 eura. Vlastní rodinný dom, ktorý zdedila a auto nevlastní. Spláca úver, ktorý si zobrala na rekonštrukciu rodinného domu, mesačná splátka predstavuje sumu 99 eur a úver bude splácať ešte 10 -15 rokov. Výdavky na bývanie matka vyčíslila v sumách plyn: 160 eur, vodné - stočné štvrťročne 100 eur, elektrina 50 eur, internet 20 eur. Matka sa domáhala vydania rozhodnutia o podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a to určenia, aby maloleté deti Y. a D. začali od školského roku 2017/2018 navštevovať ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským so sídlom U.. L. - F. č. 2, T., v ktorej veci súd rozsudkom sp. zn. 12P/1/2017 zo dňa 15. 08. 2017 jej návrhu vyhovel. Ďalej argumentoval, že v konaní vypočul mal. Q., ktorý chcel vypovedať na súde, pričom maloletý pred začiatkom výsluchu požiadal o to, aby súd obsah jeho výpovede neoboznamoval rodičom a ich právnym zástupcom a aby všetko, čo pred súdom povie, zostalo pred rodičmi a ich právnymi zástupcami utajené. Rešpektujúc toto prianie maloletého obsah jeho výpovede neoboznamoval, zaznamenal ho v osobitnej zápisnici spísanej bezprostredne po pojednávaní, zápisnicu vložil do obálky s možnosťou otvorenia len na pokyn konajúceho sudcu. Vyslúchol aj mal. Y., ktorá žiadala, aby obsah jej prednesu nebol oboznamovaný rodičom. Mal. D. súhlasil s tým, aby bola jeho výpoveď oboznámená rodičom a na otázku súdu, či vie, prečo je na súde a čo by chcel sám súdu o rodičoch povedať, maloletý uviedol, že by chcel bývať u obidvoch rodičov. Kolízna opatrovníčka uviedla, že obaja rodičia majú zabezpečené vhodné podmienky na riadnu osobnú starostlivosť o mal. deti.

2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí maloleté deti vychovávať a majú vytvorené vhodné podmienky. Maloleté deti majú emočne pozitívny vzťah k obom rodičom a oboch rodičov milujú. Medzi rodičmi detí je dlhodobo disharmonický vzťah, s nefungujúcou komunikáciou, deti napätú atmosféru medzi rodičmi vnímajú, výrazným spôsobom sa u nich prejavuje konflikt lojality. Vysoko konfliktná a konfrontačná komunikácia rodičov vyústila až do stavu, že rodičia sa vzájomnej komunikácii vyhýbajú, komunikujú prostredníctvom detí, čo výrazne negatívne vplýva na deti, pre ktoré je terajšia situácia medzi rodičmi psychickou záťažou. Nemohol ale vylúčiť striedavú starostlivosť len pre nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi, nakoľko by tak konal v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, čím by bol porušený článok 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a bolo by porušené právo jedného z rodičov na starostlivosť a výchovu dieťaťa garantované v článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Vyzdvihol, že v priebehu konania sa aktívne usiloval o zlepšenie komunikácie rodičov

a za tým účelom im uložil povinnosť zúčastniť sa konzultácií na referáte poradensko-psychologických služieb, ale ani poradenský proces vo forme konzultácií neviedol k náprave narušenej, resp. absentujúcej komunikácie medzi rodičmi a rodičia ani naďalej nie sú schopní navzájom komunikovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol toho názoru, že došlo k zmene pomerov, ktorá viedla k prehodnoteniu súčasných pomerov maloletých detí, pričom táto zmena je takej povahy, že je dôvodné v jej dôsledku zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, aby boli splnené požiadavky kladené v článku 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa a článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Keďže obaja rodičia prejavili v prípade zrušenia striedavej osobnej starostlivosti záujem o osobnú starostlivosť o maloleté deti, zisťoval, na strane ktorého z rodičov leží príčina nevhodnej komunikácie a ktorý z rodičov je ochotný s druhým z rodičov komunikovať. Jednou z oblastí, v ktorej sa rodičia nevedeli dohodnúť a ktorú spolu nevedeli komunikáciou vyriešiť, bola úhrada spoločných výdavkov na deti. Podľa dohody rodičov, uzavretej bezprostredne po zverení maloletých do striedavej osobnej starostlivosti, mal otec uhrádzať spoločné výdavky a v mesačných intervaloch ich oznamovať matke, ktorá následne mala polovicu z nich otcovi uhradiť. Otec uhrádzal spoločné výdavky na deti, ktoré však matke nevyúčtoval. Keďže otec dohodu nedodržiaval, matka viacerými spôsobmi kontaktovala otca a vyzývala ho na predloženie vyúčtovania. Preukázateľne ho na to vyzvala listom z októbra 2015, ktorý preposlala aj jeho právnej zástupkyni, ako aj emailovou správou (čl. 120 spisu - dátum odoslania správy nie je známy, z jej obsahu však vyplýva, že išlo o obdobie po 29. 03. 2016). Otec napriek uvedeným výzvam vyúčtovanie výdavkov nezaslal. V priebehu konania dňa 07. 09. 2017 matka spísala návrh na dohodu o úhrade výdavkov na maloleté deti. K tejto dohode mal otec určité výhrady, preto matku ústne žiadal, aby do nej boli zapracované jeho pripomienky. Matka jeho pripomienky nezapracovala. Napriek tomu otec nevyvinul žiadnu ďalšiu iniciatívu, aby k dohode došlo, pričom že otec mohol svoje pripomienky zapracovať aj sám, prípadne predložiť vlastný návrh, ale žiadnu aktivitu nepreukázal. Snahu o komunikáciu vo vyššej miere mal za preukázanú zo strany matky. Na druhej strane tvrdenia otca o jeho snahe o osobnú komunikáciu nemal preukázanú a vzhľadom na výpovede maloletých detí je otázne, či by otec pri osobnej komunikácii s matkou bol schopný s ňou komunikovať pokojne a bez osočovania. Z uvedených dôvodov dospel k názoru, že tým rodičom, ktorý je ochotný komunikovať s druhým rodičom je práve matka, preto súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. Matka má vytvorené vhodné bytové podmienky aj osobnostné predpoklady pre ďalší zdravý fyzický a psychický vývoj maloletých detí. Zároveň pri rozhodovaní o tom, komu zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti zohľadnil aj správanie detí pri výsluchu, najmä pri otázkach týkajúcich sa rodičov, pričom názoru detí venoval náležitú pozornosť zodpovedajúcu veku a rozumovej vyspelosti detí. Mal. Q. vzhľadom na svoj vek už vedel jednoznačne vyjadriť svoj názor, vedel ho aj odôvodniť a popísať domáce prostredie a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Pri otázkach týkajúcich sa rodičov, maloletá Y. aj D. zosmutneli, napriek tomu, že pri iných témach boli veselí a zhovorčiví, tému rodičov nechceli rozoberať, bolo však poznať, že ťažko zvládajú momentálnu situáciu. Maloletá Y. o rodičoch odmietala komunikovať, čo si vyložil jej strachom z prejavenia svojho názoru pred súdom a pred tým, že by sa rodičia (prípadne len jeden z nich) mohli dozvedieť, čo povedala. Na základe uvedených skutočností súd vyhodnotil, že zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky bude v najlepšom záujme maloletých detí.

3. S poukazom na uvedené rozhodnutie potom aj rozhodol o výživnom pričom celistvo zhodnotil preukázané pomery účastníkov a prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného (teda maloletého dieťaťa), a zhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (v tomto prípade otca). Vzhľadom na účastníkmi predložené a súdom zaobstarané podklady na vyhodnotenie príjmov a výdavkov u všetkých účastníkov konania dospel k záveru, že návrh matky na určenie výživného je dôvodný len vo výške 150 eur na mal. Q. a po 120 eur na maloleté dvojičky. Táto suma zodpovedá jednak odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného (t.j. otca). Súd sa stotožnil s námietkou otca, že matka pri vyčíslení výdavkov na deti nesprávne účtovala výdavky súvisiace so začiatkom školského roka ako každomesačné výdavky, preto pri odôvodnených potrebách detí tieto výdavky zohľadnil v sume pripadajúcej alikvotne na jeden mesiac. Zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že otec pôvodne od matky žiadal výživné na mal. Q. vo výške 170 eur a na dvojičky po 150 eur, čím nepriamo uznal, že táto suma zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, pričom na strane otca neohrozí jeho vlastnú výživu a zároveň matka bude svoju vyživovaciu povinnosť k deťom čiastočne vyvažovať aj svojou osobnou starostlivosťou o maloleté deti a súčasne výživa detí je sčasti krytá aj prídavkami na dieťa. Keďže návrhu matky v časti určenia vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti v plnom rozsahu nevyhovel, vo zvyšnej časti návrh matky zamietol.

4. Pri rozhodovaní o úprave styku rodičov s mal. deťmi zastal názor, že bežný styk otca s maloletými deťmi každý párny víkend od piatku poobedia do nedele večera a široký prázdninový styk vytvára dostatočný priestor pre výchovné pôsobenie otca a pre prehlbovanie vzájomného vzťahu otca a maloletých detí, čo súd považuje za nevyhnutné pre zdravý vývoj maloletých. Takto určený styk otca s deťmi zároveň zohľadňuje jednak právo mal. Q. na voľnočasové aktivity a na rozvíjanie kamarátskych vzťahov, ktoré ako to mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, je viac rešpektované u matky, ako aj právo mal. dvojičiek na kľudné a harmonické prostredie nevyhnutné na plnenie školských povinností, pri ktorých matka ako pedagogická pracovníčka môže svojim odborným a trpezlivým prístupom poskytnúť najmä maloletému D. trpiacemu syndrómom ADHD nevyhnutnú pomoc. Zároveň určil, že maloleté deti si otec prevezme a odovzdá matke v mieste bydliska maloletých detí, pričom nevyhovel návrhu matky, aby miesto preberania detí bolo v škole, pretože napriek problémom rodičov so vzájomnou komunikáciou je najvhodnejším miestom odovzdávania detí ich bydlisko. Zároveň uložil matke povinnosť maloleté deti na styk riadne pripraviť a pripravené v stanovenom mieste a čase odovzdať otcovi a pre prípad, že by sa styk v stanovenom čase nemohol z vážnych dôvodov uskutočniť, obidvom rodičom uložil povinnosť navzájom sa o tejto skutočnosti bezodkladne informovať. V súvislosti s návrhom otca, vyjadrenom v záverečnej reči na uloženie výchovného opatrenia rodičom navštevovať úrad alebo poradňu za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie, sa stotožnil s vyjadrením kolízneho opatrovníka, že napriek tomu, že rodičia sa poradenstvu vo veci zlepšenia ich komunikácie podrobovali dlhodobo, nedošlo k zlepšeniu komunikácie a mal za to, že ani uložením výchovného opatrenia by sa nepodarilo dosiahnuť zlepšenie vzájomnej komunikácie. Návrh otca na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol považujúc ďalšie dokazovanie za nehospodárne a neúčelné.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP. O matkou uplatnených separátnych trovách konania za pojednávanie odročené na návrh právnej zástupkyne otca dňa 02. 10. 2017 rozhodol v zmysle ust. § 54 majúc za preukázané, že predpoklady na náhradu separátnych trov konania boli splnené, keďže právna zástupkyňa otca preukázateľne zavinila trovy odročeného pojednávania tým, že sa nedostavila na pojednávanie, ktoré tesne pred pojednávaním žiadala odročiť, avšak matke ani jej právnemu zástupcovi túto skutočnosť vopred neoznámila. Prihliadol na dôvody žiadosti právnej zástupkyne otca o odročenie pojednávania a zohľadnil skutočnosť, že žiadosť o odročenie pojednávania bola podaná pre náhle vážne rodinné problémy právnej zástupkyne otca, aplikujúc ust. § 257 z dôvodov hodných osobitného zreteľa matke náhradu separátnych trov konania nepriznal.

6. S poukazom na ust. § 233 návrhu matky na predbežnú vykonateľnosť rozsudku doručením vyhovel, pričom nebezpečenstvo ujmy videl v tom, že pretrvávajúca striedavá osobná starostlivosť by mohla negatívnym spôsobom ovplyvniť zdravý psychický vývoj detí.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Dôvodil, že rozhodnutie v časti zverenia detí do osobnej starostlivosti matky vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu, ako aj z nedostatočného a nesprávneho dokazovania. Tvrdil, že súd nemal preukázanú zhoršenú kvalitu komunikácie medzi rodičmi a jej negatívny dopad na osobnostný rozvoj detí. Spochybňoval správnosť zhodnotenia emočného stavu detí súdom. Namietal, že súd sa nepokúsil pristúpiť k opatreniam ako je povinnosť zúčastňovať sa mediácie alebo písomnej komunikácie. Vyzdvihol, že samé maloleté deti prehlásili, že chcú žiť s oboma rodičmi. Mal za to, že súd neskúmal vplyv zmeny striedavej osobnej starostlivosti na psychiku maloletých detí. Namietal, že súd si nezabezpečil aktuálnu správu o šetrení pomerov u rodičov, ale uspokojil sa so správou o šetrení pomerov v inej veci, pre iný účel a spred 10-tich mesiacov. Za nesprávne považoval vyhodnotenie aj ich vzájomnej komunikácie, ktorej iniciáciu matka zdokladovala, pričom on je zástancom skôr osobnej ústnej komunikácie. Vyzdvihol, že k zlepšeniu vzťahov prispel tým, že napriek nesúhlasu s výberom školy pre deti matkou, sa proti jej rozhodnutiu neodvolal. Rozhodnutie považoval za nesprávne a nepreskúmateľné aj v časti určenia sumy vyživovacej povinnosti na maloleté deti. Spochybnil samotné vyčíslenie výdavkov na deti matkou. Rozhodnutie ďalej považoval za vnútorne rozporné z dôvodu, že na jednej strane upravuje splatnosť výživného do 15.-teho dňa toho - ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku a zároveň je aj predbežne vykonateľný. Rozhodnutie napádal aj v časti úpravy jeho styku s deťmi, považoval ho založené na nesprávnom právnom posúdení veci a nezodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania. Svoj styk s deťmi považoval za neúmerne zúžený. Rozhodnutie o predbežnej vykonateľnosti považoval za autoritatívne, nemajúce oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. V danom prípade nebolo možné skonštatovať žiadnu intenzitu hrozby nebezpečenstva

alebo nenahraditeľnej ujmy na strane maloletých detí, ktoré by odôvodňovali tento výrok. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že odvolanie otca považuje za nedôvodné a napadnutý rozsudok za správny. Mala za to, že súd vykonal dostatočné dokazovanie, rešpektoval záujem maloletých detí. V konaní bola preukázaná problémová komunikácia medzi rodičmi, ktorá pri striedavej osobnej starostlivosti musí fungovať bezproblémovo. Vyzdvihla, že jej snahu o komunikáciu s otcom vedela v konaní aj zdokladovať, pričom otcove tvrdenia o jeho snahe o osobnú komunikáciu otec nijako nepodložil, naopak bolo preukázané, že s ňou nekomunikoval. Zvýraznila, že otec neplatí výživné v súdom určenej výške, ale len v minimálnom rozsahu, pričom navrhla odstrániť vnútornú rozpornosť rozsudku v časti určenia splatnosti výživného postupom podľa ust. § 224 CSP. Žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 - § 67 zák. č. 161/2015 Z. z. , prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil a výrok, ktorým rozhodol o predbežnej vykonateľnosti rozsudku doručením podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d/ zrušil.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Ustanovením § 387 ods. 2 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie týkajúce sa veci samej, správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke. Komplexne posúdil výsledky vykonaného dokazovania a pomery účastníkov ich výsluchmi a šetrením pomerov a z takto vykonaného dokazovania konštatoval správne právne závery. Z dokazovania vykonaného v prvoinštančnom konaní nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

13. Odvolací súd zvýrazňuje, že v zmysle ust. § 393 CSP, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom mieste pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd uvedie teda, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu

prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa otcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne, zdôvodnené a zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že otec sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie, preto námietka otca o jeho nepreskúmateľnosti je nedôvodná.

14. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia.

15. Podľa § 38 ods. 1, 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

16. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

17. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

20. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku a na tieto v celom rozsahu poukazuje ako na svoje vlastné a z týchto dôvodov ich už znovu nebude opakovať. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd, vzhľadom aj na ďalšie námietky odvolateľa poukazuje na nasledovné skutočnosti. Dokazovanie prvoinštančného súdu bolo veľmi starostlivo orientované na zistenie skutočností potrebných pre rozhodnutie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, keď dospel k dôvodnosti zmeny naposledy upravenej rozsudkom č. k. 9P/290/2014-34 zo dňa 22. 04. 2015, ktorým boli deti zverené do striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždňovým intervalom striedania sa. V tomto smere konštatuje, ako uviedol aj súd prvej inštancie, že striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať deti do svojich vzájomných problémov. V konaní bolo preukázané, že vzájomný vzťah oboch rodičov je v súčasnosti tak napätý a konfliktný, že nie je splnená základná podmienka pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Rodičia komunikujú výlučne prostredníctvom svojich detí, neprejavujú si dostatočnú úctu a tolerantnosť, nedokážu vzájomne komunikovať, čím deťom ubližujú, citovo ich zneisťujú, zraňujú, čo by sa mohlo v budúcnosti prejaviť v negatívnom dopade na ich osobnostnom vývine. Z týchto dôvodov sa striedavá osobná starostlivosť nejaví byť vhodným riešením pre maloleté deti a v budúcnosti by im mohla priniesť viac negatív ako pozitív. Zložitú záťažovú komunikáciu medzi rodičmi, ktorú mal odvolací súd za preukázanú z obsahu spisu, keď súd prvej inštancie sa v priebehu konania aktívne usiloval o zlepšenie komunikácie rodičov, či už apeláciou na ich vzájomné správanie, či uložením povinnosti zúčastniť sa konzultácií na referáte poradensko-psychologických služieb. Zo správy psychologičky referátu poradensko-psychologických služieb vyplývalo, že spočiatku sa javilo, že komunikácia rodičov sa začína zlepšovať, avšak po skončení súdneho konania vo veci zápisu mal. dvojičiek do školského zariadenia sa komunikácia opäť rapídne zhoršila. Z obsahu spisu je zrejmé, že ani poradenský proces vo forme konzultácií neviedol k náprave ohľadom vzájomnej komunikáciu rodičov. Túto sťaženú komunikáciu rodičov súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako vážnu kontraindikáciu na pokračovanie v striedavej osobnej starostlivosti vo vzťahu k maloletým deťom, napriek skutočnosti, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná spôsobilosť oboch rodičov maloleté deti vychovávať, ako aj vhodné prostredie na výchovu mal. detí na strane oboch rodičov za súčasného emočne pozitívneho vzťahu detí k obom rodičom. Požiadavka komunikácie medzi rodičmi je vyššia pri striedavej osobnej starostlivosti, pri ktorej sa vyžaduje dosiahnutie rodičovskej koalície. Pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie správne prihliadol a vyhodnotil aj názor maloletých detí, ktorý zisťoval výsluchom detí na pojednávaní, sledujúc nie len verbálny prejav detí pri ich výsluchu, ale aj ich prejav neverbálny, pričom rešpektoval žiadosť mal. Q. a mal. Y., aby ich výpoveď nebola oboznamovaná rodičom a ich právnym zástupcom. Odvolací súd dodáva, že sa s obsahom výpovedí detí oboznámil, rovnako ako súd prvej inštancie, výpovede maloletých detí pri svojom rozhodovaní zohľadnil a sledujúc najlepší záujem maloletých detí v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa tiež rešpektuje prianie maloletých detí o neoboznamovaní rodičov a ich právnych zástupcov s ich výpoveďami. V neposlednom rade odvolací súd prihliadol aj na preukázaný negatívny dopad striedavej starostlivosti na psychiku detí odrážajúcu sa v ich správaní v bežnom dennom živote, ako aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý striedavú starostlivosť neodporúčal.

21. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie preto správne vyhodnocoval podmienky pre zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, pričom vhodnejšie podmienky pre zverenie detí vzhliadol na strane matky, zohľadňujúc vyššie spomenuté, ako aj skutočnosť na strane ktorého z rodičov leží príčina nevhodnej komunikácie a ktorý z rodičov je ochotný s druhým z rodičov komunikovať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ako aj na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že rodič, u ktorého dieťa fyzicky býva, je povinný realizovať kroky smerujúce k pravidelnému styku s druhým rodičom, a to bez ohľadu na to, či stretávanie bolo dohodnuté alebo určené rozhodnutím súdu. Odvolací súd navyše zvýrazňuje, že okrem súdom prvej inštancie správne vyhodnotených podmienok pre zverenie detí do osobnej starostlivosti matky, konanie a správanie matky vo väčšej miere pozitívne deklaruje schopnosť zabezpečiť pravidelný kontakt detí s otcom, ako aj zvýšenú ochotu komunikovať s otcom v otázkach týkajúcich sa výchovy maloletých detí. Na strane matky vzhliadol vyšší predpoklad, že bude poskytovať druhému rodičovi väčší priestor na výchovu detí. Ako sa uvádza v stanovisku uvedenom v rozhodnutí I. ÚS 48/04 (ÚS ČR) z 25. 01. 2005, záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.

22. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.

23. Ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, je takto v priamom vzťahu k ust. § 24 až 26 Zákona o rodine, ktoré určujú povinnosť súdu rozhodovať o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu. V tých prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd preto upraví všetky otázky, ktoré sa

týkajú výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t.j. určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, ako má druhý rodič prispievať na jeho výživu, tiež kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a upraví aj styk s dieťaťom, pokiaľ rodičia úpravu styku žiadajú. Zároveň ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností sledoval vždy záujem maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Rovnako tak dbal, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s nimi.

24. Uvedená právna úprava takto v plnom rozsahu korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého dňa 20. 11. 1989, ktorý vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň článok 8 ods. 1 Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Rovnako tak Listina základných práv a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 určuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť od rodičov odlúčené proti ich vôli len rozhodnutím súdu na základe zákona.

25. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že pre potreby zachovanie psychickej a rodinnej integrity maloletých a ich rodinných väzieb, preto súd prvej inštancie správne upravil styk otca s maloletými deťmi, v ktorej časti sa odvolací súd s takto určeným rozsahom styku plne stotožňuje. Súdom určený rozsah styku je v súlade so zisteným skutkovým a právnym stavom, ako aj v súlade so záujmami oboch rodičom a maloletých detí, zohľadňujúci ich vek, denný režim a voľnočasové aktivity. Odvolaciemu súdu sa žiada dodať, že napriek súdom určenému rozsahu styku vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť maloletých detí, najmä staršieho Q. nie je vylúčené uskutočňovať styk aj nad rámec súdom určeného rozsahu pri vzájomnej dobrej komunikácii. Maloleté deti majú navzájom vytvorený zdravý a krásny vzťah, avšak je prirodzené, že vzhľadom na vekový rozdiel medzi mal. Q. a mal. dvojičkami, práve mal. Q. nie všetok svoj čas bude a chce tráviť zhodne so svojimi mladšími súrodencami a v pubertálnom veku sa bude chcieť stále častejšie chcieť venovať svojim aktivitám zodpovedajúcim jeho mentálnej vyspelosti. Práve tu sa vytvára priestor rodičom, ako môžu vo zvýšenej miere a pri vzájomnej kooperácii zabezpečiť sebarealizačný rozvoj ich staršieho syna za ich súčasnej blízkej asistencie. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne rozhodol, že maloleté deti si otec prevezme a odovzdá matke v mieste bydliska maloletých detí, pričom nevyhovel návrhu matky, aby miesto preberania detí bolo v škole, nakoľko za najvhodnejšie miesto odovzdávania detí považoval bydlisko maloletých detí. Práve bydlisko maloletých, ako ich prirodzené ochranné a bezpečné prostredie, zároveň zohľadňuje rôzne nepredvídateľné situácie, keď deti nejdú do školy, ako aj zabezpečuje vykonateľnosť rozhodnutia. Povinnosti otca deti prevziať v mieste bydliska matky zodpovedá uloženej povinnosti matke maloleté deti na styk riadne pripraviť a pripravené v stanovenom mieste a čase odovzdať otcovi a pre prípad, že by sa styk v stanovenom čase nemohol z vážnych dôvodov uskutočniť, obidvom rodičom uložil povinnosť navzájom sa o tejto skutočnosti bezodkladne informovať.

26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

31. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

33. S ohľadom na súdom prvej inštancie správne zistený skutkový stav pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti na maloleté deti, prihliadajúc na preukázané oprávnené potreby mal. detí, ako i s ohľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky i otca je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie stanovil výživné vo výške zodpovedajúcej vykonanému dokazovaniu, ako i zákonným požiadavkám na stanovenie výšky vyživovacej povinnosti. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie posúdil komplexne pomery účastníkov ich výsluchmi, zabezpečením listinných dôkazov a z takto vykonaného dokazovania konštatoval správne právne závery. Odvolací súd posúdil otcom namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti, ako aj nedostatočné zhodnotenie výdavkov detí a dospel k záveru, že nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie správne vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, kde mal preukázané, že matka je zamestnaná ako učiteľka a zástupkyňa pre prvý stupeň na základnej škole s čistým mesačným príjmom 951,44 eura, pričom poberá prídavky na deti vo výške po 23,52 eura mesačne. Matka vlastní rodinný dom a nevlastní motorové vozidlo. Okrem bežných výdavkov na bývanie matka mesačnou splátkou 99 eur spláca úver, ktorý si zobrala na rekonštrukciu domu. Výdavky na maloleté deti vyčíslila matka na mal. Q. vo výške 316 eur, na mal. Y. vo výške 313 eur a na mal. D. vo výške 298 eur a žiadala výživné na mal. Q. vo výške 180 eur a na maloleté dvojičky vo výške po 150 eur mesačne. Otec je zamestnaný ako obchodný zástupca v spoločnosti T. E. s.r.o., s priemerným mesačným čistým príjmom 1.258,32 eura. Vlastní byt a rodičia spolu sú vlastníkmi ďalšieho bytu, ktorý majú v doposiaľ nevyporiadanom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Otec vlastní a užíva motorové vozidlo H. O. V., okrem neho vlastní aj ďalšie dve vozidlá a nákladný príves, ktoré však neužíva. Spláca bankový úver na byt splátkou 150 eur a ďalšiu pôžičku, ktorú mu dala sestra na zaplatenie časti kúpnej ceny bytu, splátkou 300 eur mesačne. Žiaden z rodičov nemá inú vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd vzhľadom na zistené rozhodné skutočnosti dospel k záveru, že návrh matky na určenie výživného je dôvodný len vo výške 150 eur na mal. Q. a po 120 eur na maloleté dvojičky, preto v prevyšujúcej časti návrh matky správne zamietol. Súd prvej inštancie správne zohľadnil aj skutočnosť, že matka bude svoju vyživovaciu povinnosť k deťom čiastočne vyvažovať aj svojou osobnou starostlivosťou o maloleté deti, ako aj tú skutočnosť, že výživa detí je sčasti krytá aj prídavkami na deti. Suma mesačne určeného výživného zo strany jedného povinného rodiča je zodpovedajúca jeho súčasným príjmovým, majetkovým a osobným pomerom na jednej strane a odôvodneným potrebám maloletých detí na strane druhej. V prípade, že sa v budúcnosti zmenia pomery na strane účastníkov, najmä pokiaľ ide o príjmy rodičov, či odôvodnené potreby dieťaťa alebo zúženie či rozšírenie okruhu vyživovacích povinností, môže dôjsť na návrh alebo aj bez návrhu k zmene výživného pre mal. deti.

34. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania, ako aj o matkou uplatnených separátnych trovách konania, ktoré rozhodnutie správne právne odôvodnil, v tejto časti rovnako odvolací súd aplikujúc ust. § 387 ods. 2 konštatuje jeho správnosť a v plnom rozsahu naň poukazuje.

35. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o predbežnej vykonateľnosti napadnutého rozsudku doručením, podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

36. Podľa § 233 na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie.

37. Podľa § 389 ods. 1 písm. d/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

38. Odvolací súd dospel k záveru o vnútornej rozpornosti výroku, ktorým súd prvej inštancie na jednej strane uložil otcovi maloletých detí prispievať na ich výživu počnúc právoplatnosťou prvoinštančného rozsudku a na druhej strane ďalším výrokom rozhodol o jeho predbežnej vykonateľnosti. Uvedené ale nie je možné učiniť vo vzájomnej nadväznosti jednotlivých výrokov napadnutého rozsudku, preto odvolací súd výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o predbežnej vykonateľnosti rozsudku postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d/ zrušil.

39. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 . Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 a to opakovane za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 . Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 . Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 . Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov

b/ prikázaním pohľadávky c/ predajom hnuteľných vecí d/ predajom cenných papierov e/ predajom nehnuteľnosti f/ predajom podniku g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu