Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/38/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Petry Vysaníkovej v právnej veci žalobcu: DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., IČO: 44 186 266, M. R. Štefánika 3504/14, Trebišov, právne zastúpený: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., Trhová 992/1, Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100150638/2019 zo dňa 14.01.2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca správnou žalobou zo dňa 26.3.2019, ktorú doručil na súd 28.3.2019 prostredníctvom právneho zástupcu, žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.1.2019 č. 100150638/2019, v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa - Daňového úradu Košice zo dňa 14.9.2018 č. 101814400/2018, ktoré žalovaný na odvolanie žalobcu potvrdil.

I. Administratívne konanie

Daňový úrad Košice ako správca dane označeným rozhodnutím zo 14.9.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 98.148,19 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010, podľa a Z.z o správe daní /ďalej len daňový poriadok/. Správca dane vychádzal z výsledkov vykonanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty a označeným rozhodnutím rozhodol o rozdiele dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 14.9.2018 č. 101814400/2018 a zamietol odvolanie žalobcu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol: „Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia september - december 2008; január - apríl, jún, júl, september, december 2009 a január - marec, máj - júl. september - december 2010. Rozhodnutím č. 9813401/5/328143/2013/MihP zo dňa 25.01.2013 správca dane daňovú kontrolu prerušil odo dňa 31.01.2013 z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Dňa 15.01.2016 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená (oznámenie č. 64755/2016 zo dňa 21.01.2016). O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 136808/2016 zo dňa 09.02.2016, doručil ho s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole 16.02.2016 (osobné prevzatie a žalobca sa v stanovenej lehote vyjadril k uvedeným zisteniam, ktoré správca dane s ním prerokoval a spísal Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102049006/2017 zo dňa 27.09.2017 a č. 102318822/2017 zo dňa 07.11.2017. Následne

správca dane vydal rozhodnutie č. 102420241/2017 zo dňa 20.11.2017, ktorým daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume 98 148,19 eura. Daňový subjekt sa voči uvedenému rozhodnutiu odvolal.

Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 100599355/2018 zo dňa 21.03.2018 zrušilo rozhodnutie správcu dane a vec vrátilo na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného vyhodnotenia dôkazov a nedostatočne odôvodneného záveru. Správca dane v novom konaní spísal so žalobcom Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101634749/2018 zo dňa 21.08.2018, a prerokoval výsledky vyrubovacieho konania, vysporiadal sa s jeho pripomienkami a návrhmi a správca dane uviedol záverečné vyhodnotenie zistení. Splnomocnený zástupca vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane vo veci tvrdenia o účelovom obchodovaní, vo veci výpovedí V.. H., vo veci nedostatočného odôvodnenia. Správca dane zotrval na svojich záveroch a následne vydal rozhodnutie č. 101814400/2018 zo dňa 14.09.2018. ktoré je predmetom podaného odvolania.

5. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania:

- nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v celkovej sume 98 148,19 eura z faktúr za dodanie stolového oleja a potravinárskeho tovaru (podrobne uvedených v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia na str. 6-8) vystavených dodávateľmi:

- REJA CORPORATION, s.r.o. - 52 faktúr, DPH v sume 78 834,44 eura,

- Solid Press Slovakia, s.r.o. - 9 faktúr, DPH v sume 19 313,75 eura,

- neuznal deklarované intrakomunitárne dodania českému odberateľovi DRYÁDA CORPORATION CZ. s.r.o. vo výške uvedenej v daňovom priznaní. 6. Žalovaný uviedol, že za účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov správca dane využil ako dôkazy informácie zo spisu spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. (Úradné záznamy č. 131215/2016. č. 131247/2016. Č. 131291/2016). Z protokolov z daňových kontrol vykonaných príslušným správcom dane v spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o.: č. 9800403/5/624756/2016/ Vašk zo dňa 15.02.2013 za zdaňovacie obdobia september - december 2008 (Úradný záznam č. 131215/2016 zo dňa 08.02.2016), č. 9801403/5/304437/2015 zo dňa 09.02.2015 za vybrané zdaňovacie obdobia roka 2009 (Úradný záznam č. 131247/2016 zo dňa 08.02.2016), č. 9801403/5/2893620/2014 zo dňa 18.06.2014 za zdaňovacie obdobia február, marec, máj, jún a október 2010 (Úradný záznam č. 131291/2016 zo dňa 08.02.2016):

- „medzi dodávateľov spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. patrila spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o., ktorá bola nekontaktná, nemala žiadneho štatutárneho zástupcu od 31.10.2010 (odpoveď Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty na dožiadanie č. 9900403/5/3493314/2012/ Ors zo dňa 26.11.2012);

- dňa 31.01.2013 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom V.. W. H. (bývalý konateľ Tatra Trade Corporation, s.r.o.). Svedok uviedol, že s konateľom spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. sa zoznámil pravdepodobne prostredníctvom spoločného známeho, meno ktorého si nepamätal. Po určitom čase našli spoločný predmet jednania, obchod, komodity si tiež nepamätal. Spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. nepredložila preukázateľné a nevyvrátiteľné dôkazy o uskutočnení zdaniteľných obchodov pre odberateľa REJA CORPORATION, s.r.o., svedok si nepamätal konkrétne údaje o priebehu obchodov.

- dňa 03.06.2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom V.. W. H., ktorý uviedol nasledovné:

- spolupracuje s políciou na objasňovaní ekonomických deliktov, týkajúcich sa obchodovania medzi Tatra Trade Corporation, s.r.o. a REJA CORPORATION, s.r.o. (vyšetrovací spis č. ČVS: PPZ-186/NKA-FP- VY-2012);

- obchody s REJA CORPORATION, s.r.o. s ním dohodol W. Q. z G.Š., ktorý de facto riadil a vlastnil spoločnosti, v ktorých de jure figuroval V. Z.. Svedok uviedol, že s p. Q. ho zoznámil O. X., ktorý bol jeho (W.. H.) tichým spoločníkom v Tatra Trade Corporation, s.r.o. Účelom Tatra Trade Corporation, s.r.o. bolo nakupovať tovar sprostredkovaný p. Q. od zväčša zahraničných dodávateľov a predávať s DPH spoločnostiam p. Q., ktoré ich následne predávali finálnym spotrebiteľom. Vzniknutú daňovú povinnosť DPH si Tatra Trade Corporation, s.r.o. ponižovala fiktívnymi faktúrami z fingovaných obchodov prostredníctvom spoločností napr. V. Z., W. K.. To bol skutočný dôvod, prečo p. Q. presmeroval cez Tatra Trade Corporation, s.r.o. nákup tovaru;

- tovar sa zväčša reálne nakupoval, časť tovaru končila u konečných spotrebiteľov na Slovensku a časť sa využívala na ďalšie karuselové reťazce za účelom uplatnenia nadmerného odpočtu DPH vývozom do okolitých štátov;

- svedok uviedol, že on a p. X. komunikovali priamo s W. Q., V. Z.Č. a aj s O. N., ktorý figuroval ako obchodný manažér Q. spoločností a vedel o právnom zmysle týchto obchodov. Tiež komunikovali s V. B., administratívnou pracovníčkou Q. spoločností, ktorá tiež vedela o fingovanosti týchto obchodov;

- obchodovalo sa troma spôsobmi za účelom získania financií, a to: 1. Tatra Trade Corporation, s.r.o. nakupovala zväčša tovar zo zahraničia a predávala ho v tuzemsku Q. slovenským spoločnostiam, ktoré ho následne predali konečným spotrebiteľom na Slovensku aj s DPH, ktorú na Tatra Trade Corporation, s.r.o. neprevádzali, pričom daňovú povinnosť si Tatra Trade Corporation, s.r.o. ponižovala fiktívnymi faktúrami (napr. LABAŠ, Milk Agro, Tesco, Carrefour). 2. REJA CORPORATION, s.r.o. nakupovala tento tovar od Tatra Trade Corporation, s.r.o. a predávala vopred dohodnutým účelovým exportným spoločnostiam na Slovensku, ktoré si takto ponižovali daňovú povinnosť DPH z ich vlastných obchodov, zväčša za odplatu 4% zo základu dane (napr. HAMÉ, OPAL Fytos, Kláštorná, Mercedes Prešov). X. Q. spoločnosti nakupovali tovar od Tatra Trade Corporation, s.r.o., prostredníctvom účelových spoločností ho vyvážali zo Slovenska za účelom uplatnenia nadmerného odpočtu DPH. Robili to na základe rôznych dohôd a na základe vlastných kontaktov na daňových úradoch (napr. MVK Slovakia Topoľčany, SUGAR SK Topoľčany, DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., Delta B, REJA CORPORATION, s.r.o., Pipta No.1).

- administratívu viedli zamestnanci jednotlivých spoločností, účtovnú dokumentáciu si vymieňali elektronickou a riadnou poštou;

- z administratívneho hľadiska bol obchod úplne zákonný - existoval tovar, sklady, zamestnanci, jednotlivé obchody samé o sebe neboli nezákonné. Nezákonnosť vyplýva z toho, že tieto obchody vznikli len za účelom ukrátenia štátu o financie a následne legalizácie z príjmu z trestnej činnosti na základe vopred dohodnutých podmienok medzi jednotlivými účastníkmi. 7. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane využil informácie zo spisu daňového subjektu DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2009 (Úradný záznam č. 104747/2016 zo dňa 01.02.2016). pričom zistil:

- „spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. bola od januára 2011 nekontaktná. Príslušný správca dane vykonal v spoločnosti daňové kontroly za zdaňovacie obdobia rokov 2008 a 2009 štandardným spôsobom, alebo určil daň podľa pomôcok.

- v spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobia február až december 2009 (protokol č. 9701401/5/3665130/2014/Miho). Obchodným partnerom spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o. bol aj daňový subjekt DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. Spoločnosť Solid Press Slovakia, s.r.o. ako súčasť zistených reťazcov deklarovala vo svojich účtovných dokladoch obchody s rôznymi komoditami - platinou, striebrom, zlatom, kryštálovým cukrom, dubovou podlahou, rastlinným olejom, ryžou, energetickými nápojmi, vínom a podobne. Obchody boli vykonávané bez zjavného ekonomického opodstatnenia, ich jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody vo forme neoprávneného zníženia daňovej povinnosti.“

8. Žalovaný tiež uviedol, že správca dane v priebehu vyrubovacieho konania vypočul svedka V.. W. H. (bývalý konateľ spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o.), ktorý bol v čase vykonania ústneho pojednávania vo výkone trestu odňatia slobody. Daňový subjekt bol o vypočutí svedka upovedomený. Svedok V.. H. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101806702/2017 zo dňa 22.08.2017 uviedol:

- „za spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. a DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. komunikoval s osobami W. Q., G.S. W., O. X., V. Z., W. Z., O. N.;

- predmetom obchodovania boli potravinárske komodity a oceľ (september 2008);

- stavebná oceľ bola nakupovaná po dohode s p. Q. a p. W. tak, aby Tatra Trade Corporation, s.r.o. tovar obstarala bez DPH zo zahraničia, potom tovar predala spoločnosti DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., ktorá si následným exportom uplatnila nadmerný odpočet DPH a tento si potom delili. Pravým zmyslom obchodov bolo získať financie od štátu cez DPH;

- v roku 2009 spoločnosť DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. nakúpila tovar od spoločností REJA CORPORATION, s.r.o. a Tatra Trade Corporation, s.r.o.;

- v roku 2010 spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. potravinárske komodity predávala spoločnostiam REJA CORPORATION, s.r.o. a DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., obchody riadili W. Q. a O. N.. Tovar od týchto spoločností sa reálne predával konečným spotrebiteľom s DPH; spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. daňovú povinnosť vyriešila vystavovaním faktúr s fiktívnym tovarom;

- tovar existoval, bol reálne dodaný aj prepravovaný, išlo však o vopred dohodnutý scenár medzi H., X., Q.Š. a W.. Išlo o obchodovanie s tovarom, ktorý sa dal na konci reálne predať. Základnou podmienkou

bola dobre fungujúca administratíva, reálny tovar, preprava, skladovacie priestory a reálny konečný spotrebiteľ;

- ku kolobehu tovaru svedok uviedol, že išlo jednoznačne o karusel; u stavebnej ocele sa tovar reexportoval na Slovensko a následne sa predal konečným spotrebiteľom. V prípade potravín, spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. a DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. tovar predávali konečným spotrebiteľom. V prípade exportu, napr. cez spoločnosť HAMÉ SLOVAKIA sa tovar z Česka reexportoval späť na Slovensko. Neskôr p. Q., N. a Z. našli konečných spotrebiteľov aj v Česku, kde tovar opäť predávali s DPH, ale štátu ju neodvádzali;

- prepravy vykonávali najmä špedičné spoločnosti M.G.M. EXPRESS s.r.o., ktorú reálne riadil W. Q. a R. H. - AUTODOPRAVA, špedičná spoločnosť brata V.. W. H..“

9. Vo vyrubovacom konaní po zrušenom a vrátenom rozhodnutí na ďalšie konanie správca dane opätovne využil inštitút získania informácií zo spisov daňových kontrol a vyrubovacích konaní na dani z pridanej hodnoty u daňového subjektu DRYÁDA CORPORATION s.r.o. za iné zdaňovacie obdobia, z ktorých spísal úradné záznamy: -„zdaňovacie obdobie august 2010 - úradný záznam č. 101622902/2018 zo dňa 20.08.2018 (získané informácie ohľadom výsluchov svedka V.. W. H., z výsluchu konateľa spoločnosti REJA CORPORATION s.r.o. V. Z. a tiež výpovede svedkyne p. K. X., zamestnankyne Tatra Trade Corporation s.r.o., získaná schéma pohybu tovaru rastlinný olej, informácie z vyhodnotenia zistených skutočností)-zdaňovacie obdobie november 2009 - úradný záznam č. 101617379/2018 zo dňa 20.08.2018 (informácie sa týkali kontroly DPH v spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o., výpovedí svedka V.. W. H., informácie z vyhodnotenia zistených skutočností),-zdaňovacie obdobie august 2009 - úradný záznam č. 101612003/2018 zo dňa 20.08.2018 (informácie z materiálov od orgánov činných v trestnom konaní - vyšetrovací spis č.: ČVS:PPZ-203/BOK-VY-2011, informácie z výpovedí svedkov V.. W. H., K. X.; informácie z písomného vyjadrenia W. Z.; informácie z vyhodnotenia zistených skutočností).“

10. Žalovaný konštatoval, že správca dane využil aj informácie z vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia rokov 2008 a 2009 v spoločnosti Solid Press Slovakia, obchodnom partnerovi žalobcu, ktorá bola 28.05.2015 zrušená vymazaním z obchodného registra ex offo a uzavrel, že táto bola vytvorená bez ekonomického opodstatnenia s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Obdobné konštatoval o firme Tatra Trade Corporation, s.r.o. že obchody žalobcu s touto za zdaňovacie obdobie boli uskutočnené len formálne, čisto s umelým charakterom zdaňovaných obchodov a odkázal na rozsudok vo veci Súdneho dvora EÚ C-255/02 „Halifax plc“.

11. Žalovaný mal za to, že správca dane vychádzajúc zo záverov a poznatkov orgánov činných v trestnom konaní vo vyrubovacom konaní 22.8.2017 uviedol V.. W. H. konateľa spoločnosti o Tatra Trade Corporation s.r.o. Vo vzťahu k žalobcovi bola súčasťou reťazca deklarovaných obchodoch na účtovných dokladoch, využívané a naformulované pre zneužitie odpočtu DPH. Zosnovateľom obchodov bol V.. W. H., čím bolo spochybnené postavenie W. Z. konateľa spoločnosti žalobcu, ktorý nepredložil žiadne doklady počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a nesplnil si povinnosť preukázať opodstatnenosť odpočtu dane z pridanej hodnoty na označených faktúrach a mal možnosti odstrániť pochybnosti správcu dane o vykonávaných obchodoch. S s odvolaním na a konštatoval s poukazom na Daňového poriadku, že po spochybnení dokladov predložených žalobcom pre odpočet dane z pridanej hodnoty za obdobie december 2010 nie je možné konštatovať reálnosť realizovaných obchodov a ani za využitia inštitútu medzinárodnej výmeny informácií nebolo možné preukázať vykonanie obchodov spoločností DRYÁDA CORPORATION s dodávateľmi REJA CORPORATION s.r.o. a Solid Press Slovakia s.r.o.

12 .Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi dane v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť ( v znení neskorších predpisov). Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Právo na odpočítanie dane podľa citovaného zákona môže platiteľ dane podľa ustanovenia citovaného zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa . Faktúry a doklady predložené daňovým subjektom pri výkone daňovej kontroly samy osebe ešte uskutočnenie deklarovaných obchodov nepreukázali, sú len tvrdením o určitých skutočnostiach a preto z hľadiska nároku na odpočítanie dane a na oslobodenie od dane môžu byť použiteľné len vtedy, ak sa preukáže, že skutočnosti v nich uvedené majú reálny a pravdivý podklad. K rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo

neuznať uplatnené právo nestačí len mechanické porovnanie údajov v daňovom priznaní s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy, ktorými v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

13. Žalovaný napadnutým rozhodnutím sa stotožnil i s obsahom a rozsahom vykonaného dokazovania správcom dane vyjadreného v protokole, ktorý bol predložený žalobcovi, ku ktorému sa tento vyjadril a tiež sa stotožnil s právnym hodnotením správcu dane o tom, že podľa § 24 ods.1, ods.2 a ods.4 žalobca má preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, ktoré je povinný v daňovom priznaní uvádzať. Ak došlo k spochybneniu predložených dokladov správcom dane, žalobca bol povinný preukázať vierohodnosť a správnosť tvrdení a účtovných dokladov. Žalovaný uzavrel, že správca dane konštatoval, že jediným dôvodom deklarovaných a formálne prezentovaných obchodov žalobcu v zdaňovacom období bolo získanie možnosti odpočtu dane z pridanej hodnoty a to nie je v súlade podľa zistení správcu dane s § 19 ods.1 zákona o dani z pridanej hodnoty, ale nedošlo k naplneniu jeho podstaty a znenia. Odpočet uplatnený v júni 2010 z dodávateľských faktúr od spoločnosti REJA CORPORATION s.r.o. a Solid Press Slovakia s.r.o. nie je reálne vykonaný obchod podľa predložených dokladov. Mal za to, že nadobudnutie potravinárskeho tovaru bolo iba listinné a nie reálne. Dôkazy boli iba formálnej povahy a žalobca tak nesplnil reálne preukázané obchody.

14. Kontrolou dokladov vylúčil možnosť, aby si žalobca uplatnil podľa zákona o dani z pridanej hodnoty oslobodenie od dane za tzv. intrakomunitárny obchod „kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že daňový subjekt si v zdaňovacom období jún 2010 uplatnil oslobodenie oddane podľa v znení neskorších predpisov z deklarovaného dodania tovaru českej spoločnosti DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. Z odpovede českej daňovej správy na žiadosť č. 9813401/5/3640390/12 zo dňa 04.03.2013, správca dane zistil, že spoločnosť DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. za preverované obdobia priznala nadobudnutie tovaru z EU v zníženej sadzbe (12/2009 - 20 788 862 Kč, 5/2010 - 5 714 289 Kč, 6/2010 - 9 412 560 Kč, 7/2010 - 7 242 748 Kč, 9/2010 - 2 106 777 Kč, 10/2010 - 3 981 391 Kč, 11/2010 - 5 532 650 Kč, 12/2010 - 7 617 615 Kč). Spoločnosť je nekontaktná, konateľ a spoločník v jednej osobe sa údajne zdržiava v zahraničí, od apríla 2011 neuskutočňuje žiadne zdaniteľné obchody, dňa 10.09.2013 bolo do dátovej schránky spoločnosti zaslané rozhodnutie o zrušení registrácie k DPH česká daňová správa nemá k dispozícii potrebné daňové doklady. Prílohou odpovede boli výsledky dožiadaní, ktoré boli vykonané u českých prepravcov podľa zaslaných CMR dokladov (Velkoobchod ŠAD, s.r.o., Dolní Kralovice; GM TRANS s.r.o., Lužice; X. O., Karlovy Vary; V. Q., Brno; Heinz logistic s.r.o., Luhačovice; B. B., M. - prepravy potvrdené; Pospitrans s.r.o. Tuchlovice - preprava popretá; V. N., N. - nekontaktná osoba.“. V dôsledku týchto zistení uzavrel fakt o nepreukázaní obchodov žalobcu v súvislosti s uplatneným oslobodením od dane z pridanej hodnoty uplatnenej žalobcom podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.

15. Žalovaný konštatoval, že podľa je od dane oslobodené dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Rozhodujúcou skutočnosťou je, aby tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň, bol prepravený do iného členského štátu a predaj bol za protihodnotu. Platiteľ dane bol povinný podľa ust. preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane pri tovare dodanom do iného členského štátu kópiou faktúry a ďalším dokladom podľa spôsobu prepravy. Ak prepravu tovaru zabezpečuje dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, s uvedeným miestom určenia; ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou; ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným prehlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu; inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Potom k námietkam týkajúcich sa intrakomunitárnych dodaní konštatoval, že správca dane na základe výsledkov dokazovania (odpovede na MVI, výpoveď svedka, informácie zo spisov daňového subjektu ako aj zúčastnených spoločností) vyvodil záver o porušení v poukazujúc na skutočnosť, že doklady predložené ku kontrole, aj keď formálne spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú na potvrdenie, že daňový subjekt splnil podmienku oslobodenia od dane. Žalobca nepreukázal uskutočnenie obchodu osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, ktorými uplatňuje oslobodenie od dane pri dodávkach tovaru do iných členských štátov a to, že v súčasnosti je odberateľ nezastihnuteľný, /informácie z iného členského štátu z v priebehu daňovej kontroly/, nie je podkladom pre obmedzenie tejto povinnosti.

16. Žalovaný konštatoval, že neprichádza do úvahy odpočet dane, ani oslobodenie o dane z pridanej hodnoty. K spochybňovaniu výpovede svedka, bývalého konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o., že nákup sa realizoval zväčša bez DPH spoločnostiam REJA Corporation a žalobcovi, ktoré sa potom predávali konečným spotrebiteľom, avšak dodávateľská Tatra Trade Corporation reálne neodvádzala daň z týchto obchodov, pokladal za neodôvodnené, pretože správca vo vyrubovacom konaní získal množstvo dokladov, ktoré v príčinnej súvislosti so zisťovaním podstaty obchodov vyzneli ako formálne a potvrdili pochybnosti správcu dane, že obchody neboli skutočné, vykazujúce na oboch stranách obchodných reťazcov povinnosti daňových subjektov, ktoré ich splnia a na druhej strane tiež obchodný záujem. Postup správcu dane bol rešpektovaný aj pokiaľ ide o § 3 ods.3 Daňového poriadku a jeho rozhodnutie obsahuje odkazy a tiež obsahovo potrebné náležitosti v súlade s daňovým poriadkom (§ 68 ods.5 a 6 Daňového poriadku).

17. Žalovaný k odvolacej námietke, ktorá sa týka prezumpcie neviny, žalovaný zistil, že správca dane v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia nevyslovil názor a hodnotiaci úsudok o vine a treste daňového subjektu, ale v zmysle ustanovenia § 68 ods. 5 Daňového poriadku uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Prezumpcia neviny neznamená, že správca dane sa nemohol zaoberať skutočnosťami, ktoré boli zistené a preukázané a ktoré mali priamy vplyv a súvis s charakterom činnosti odvolávajúceho sa. Žalovaný k námietke o nevypočutí navrhovaných svedkov uviedol, že z ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní.

18. Žalovaný k poukázaniu žalobcu, že na jeho vyjadrenia o okolnostiach svedčiacich v jeho v prospech, na ktoré správca dane neprihliadal, lebo žalobca nepreukázal opodstatnenosť odpočítania dane a oslobodenia od dane z preverovaných faktúr a správca dane sa vo vyrubovacom konaní zaoberal a vysporiadal so všetkými jeho námietkami z vyjadrení a odvolania, oboznámil ho aj s otázkami a odpoveďami svedka V.. H., podľa zápisníc za 27.09.2017, 07.11.2017 a 21.08.2018. Správca dane v súlade správnym názorom odvolacieho orgánu opätovne vyhodnotil zistenia a dospel k tým istým záverom, prihliadal na to, čo vyšlo najavo a čo žalobca uviedol a konal v súlade so zásadami daňového konania. Žalobca bol zapojený do fakturačného reťazca, cieľom bolo získať daňovú výhodu nepreukázal opak.

19. Žalovaný k tvrdeniu, že správca dane neakceptoval potvrdzujúce vyjadrenia dodávateľských a odberateľských spoločností uvádza, že tieto vyjadrenia o dodaní, resp. nadobudnutí tovaru správca dane nemohol akceptovať ako hodnoverný dôkaz, nakoľko pri výkone daňových kontrol a iných daňových úkonov boli zistené skutočnosti negujúce tieto tvrdenia, resp. niektoré subjekty sa stali nekontaktné a ich zástupcovia nezastihnuteľní. Z uvedeného je zrejmé, že nešlo o subjektívne hodnotenie dôkazov, ale naopak o objektívne vyhodnotenie všetkých zistení správcom dane.

20. Žalovaný k tvrdeniu o zmätočnosti postupu v súvislosti so spojeným konaním o 22 zdaňovacích obdobiach a uviedol, že v zmysle § 46 ods. 3 Daňového poriadku začal daňovú kontrolu spísaním zápisnice č. 9813401/1/375906/2012 zo dňa 07.03.2012, v ktorej v súlade s týmto ustanovením uviedol aj zdaňovacie obdobia, za ktoré bude daňová kontrola vykonávaná (v danom prípade 22 období) a ukončil ju vydaním jedného protokolu. Následne správca dane za každé zdaňovacie obdobie vydal samostatné rozhodnutie, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane oproti daňovému priznaniu podanému za konkrétne zdaňovacie obdobie. Postup správcu dane, keď na základe daňovej kontroly za 22 zdaňovacích období, ukončenej jedným protokolom, bolo vydaných 22 rozhodnutí za každé jednotlivé mesačné zdaňovacie obdobie, nebol v rozpore so zásadami Daňového poriadku a nijako neukrátil odvolávajúceho sa na jeho právach.

21. Žalovaný k tvrdeniu o získavaní dôkazov počas prerušenia daňovej kontroly uviedol, že správca dane nepoužil nezákonne získané dôkazy, vo vyrubovacom konaní po namietaní daňového subjektu tieto procesné chyby odstránil cez doplňujúce výsluchy svedkov a opakovane zaslané dožiadania.

22. Žalovaný k námietkam odvolávajúceho sa týkajúcich sa lehôt v konaní uvádza, že rovnaké námietky boli aj predmetom odvolania proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 102420241/2017 zo dňa 20.11.2017, ku ktorým žalovaný zaujal stanovisko v rozhodnutí č. 100599355/2018 zo dňa 21.03.2018

a zistilo, že procesný postup správcu dane, ktorý predchádzal samotnému rozhodnutiu v danej veci, nebol v rozpore s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku. Z predloženého spisového materiálu zistil, že daňová kontrola bola začatá na podnet orgánov činných v trestnom konaní dňa 07.03.2012 (Zápisnica o začatí daňovej kontroly č. 9813401/5/375906/2012).Správca dane daňovou kontrolou zisťoval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a vzhľadom na skutočnosť, že odberateľmi tovaru boli aj zahraničné spoločnosti, prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR požiadal v zmysle žiadostí o MVI o preverenie deklarovaných obchodných vzťahov. Správca dane podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku prerušil daňovú kontrolu od 31.01.2013 (rozhodnutie č. 9813401/5/328143/2013/MihP zo dňa 25.01.2013). Po doručení odpovedí na žiadosť o MVI správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly a oznámil daňovému subjektu, že dňa 15.01.2016 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená (oznámenie č. 64755/2016 zo dňa 21.01.2016). Dňa 16.02.2016 správca dane daňovú kontrolu ukončil doručením protokolu č. 136808/2016 zo dňa 09.02.2016. Prerušením daňovej kontroly lehoty neplynuli, preto lehota na výkon daňovej kontroly bola dodržaná. Daňový subjekt sa v stanovenej lehote vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane s ním prerokoval jeho vyjadrenia a spísal zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102049006/2017 zo dňa 27.09.2017 a č. 102318822/2017 zo dňa 07.11.2017. Následne správca dane v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice vydal rozhodnutia za všetky zdaňovacie obdobia, za ktoré bola vykonaná daňová kontrola v zmysle protokolu. Keďže rozhodnutia správcu dane boli odvolacím orgánom zrušené a vrátené na ďalšie konanie, správca dane pokračoval v ďalšom konaní, spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101634749/2018 zo dňa 21.08.2018 a následne vydal a doručil rozhodnutia za všetky zdaňovacie obdobia, za ktoré bola vykonaná daňová kontrola v zmysle protokolu, čím došlo k ukončeniu vyrubovacieho konania. Postup správcu dane bol v súlade s uvedenými ustanoveniami Daňového poriadku. Námietky týkajúce sa nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ako aj zániku práva vyrubiť daň, sú preto neopodstatnené.

23. Žalovaný konštatoval, že postup správcu dane, keď daňovému subjektu DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010, bol v súlade s platnými právnymi predpismi. Postup správcu dane zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti a to predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznosti.

II. Správna žaloba

24. Žalobca žiadal správnou žalobou zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice zo dňa 14.9.2018 č. 101814400/2018 zo žalobných dôvodov podľa , , , , . S poukazom na procesné pochybenia správcu dane i žalovaného podľa , žalobca v rámci tohto žalobného dôvodu namietal, že v priebehu vyrubovacieho konania vo vyjadrení k protokolu žalobca uviedol listinné dôkazy svedčia o jeho tvrdeniach a aj viacerých svedkov, avšak správca dane vypočul dvoch zamestnancov pána Z. a pani Z., rodenú M.. Spoločnosť REJA Corporation a jej predstaviteľ - konateľ V. Z.T. potvrdzovali vykonanie obchodov, záver správcu dane je však opačný a účelovosť a fiktívnosť správca dane nekonkretizuje. Títo svedkovia mali potvrdiť legitímnosť obchodov, ale rozhodnutia orgánov verejnej správy neuvádzajú všetky tvrdené skutočnosti žalobcom ani dôkazy predkladané ním a porušujú tak zásadu uvedenú v Daňového poriadku. Tvrdil, že niektoré osoby, ktoré svedok H.K. označil v čase, o ktorom vypovedali ako ich konatelia už nimi neboli a pokiaľ konali za spoločnosť, prekročili rozsah svojich právomocí a teda nemala niesť zodpovednosť za ich konanie spoločnosť ako taká, preto vykonané dokazovanie v tejto súvislosti pokladal žalobca za nedôvodne vzaté na zreteľ správcom dane a označil ho za nezákonné. Výpovede tohto svedka, žalobca namietal aj správnosť využívania obsahu jeho výpovede, z ktorého nie je možné zistiť ako bola položená otázka, ak sa prevzala len odpoveď, obsahujúca údaje, ktoré správca dane pre svoje závery potreboval. Pokiaľ uzavrel, že obchody boli uzatvárané za provízie aktérmi ktorých označil, bez toho aby ich vypočul, pokladal tento záver za pochybný pre rozhodnutie správcu dane. Išlo o výpovede V. Z.F., W. Q. a G. W. a O. N.. Uvedené osoby žalobca v tejto súvislosti žiadal vypočuť, Žalobca poukázal na výpoveď v inej daňovej veci, týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia august 2010, kde vypovedal V. Z., tá mohla priaznivo vyznieť pre žalobcu, lebo mal potvrdiť, že došlo k vyskladneniu tovarov, ktoré boli predmetom dodávok v komoditách obchodov obchodných partnerov. Pretože správca dane /a žalovaný to akceptoval/, nevykonal dôkazy, nevyhodnotil ich jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, nerešpektoval návrhy dôkazov od žalobcu bez

toho, aby sa tomu venoval a toto odôvodnil namietal porušenie jeho procesných práv namietajúc preto aj rozhodnutí oboch orgánov verejnej správy.

Žalobca namieta podľa § 191 ods.1 písm. c/SSP, nesprávne právne posúdenie veci, že správne orgány nevzali na zreteľ dĺžku trvania daňovej kontroly, ktorá prekročila zákonný rámec a s poukazom i na procesné pochybenia pri vykonávaní dokazovania, ktoré dôkazy boli použité ako argumenty v rozhodnutí správcu dane. Mal za to, že k otázkam nesprávneho právneho posúdenia podľa oboznámených vnútroštátnych obchodov spoločnosti i obchodov intrakomunitárneho charakteru, správne orgány len odkazom poukázali na na § 2 ods.1 písm.a/, § 19 ods. 8 a § 43 ods.1 zákona o dani z pridanej hodnoty čo nepostačuje na záver o neexistencii obchodov, ktoré inak zákon predpokladá a ktoré podmienky žalobca s poukazom na uvedené ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty naplnil. Žalobca tiež namietal nesprávnosť záveru správcu dane o jeho zapojení do karuselových obchodov a mal za to, že samotné konštatovanie správcu o modelovaní schémy, ktorú vytvorili zástupcovia reťazca formálnych obchodov len pre daňovú výhodu. Toto tvrdenie pokladal za nepreukázané. V súvislosti zistení z kontrol vykonaných u spoločnosti REJA Corporation s.r.o. a Solid Press Slovakia s.r.o. a Tatra Trade Corporation s.r.o. neboli tieto zákonne použité. Pokladal za nesprávne skutkové závery správcu dane a tým aj žalovaného ako aj ich právne hodnotenie.

Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia podľa § 191 ods.1 písm. d/ z dôvodu nedostatku dôvodov o rozhodnutia žalovaného a namietal jednostranné hodnotenie správcu dane na základe vykonaného dokazovania a skutkových záverov. Vyčíta správcovi dane, že používa pojmy „existencia tovaru nezodpovedala tovaru uvedenému na faktúrach“ , „preprava tovaru v nereálnom obsahu, “umelý charakter ekonomickej činnosti zúčastnených spoločností“, „zistené ekonomické väzby zúčastnených spoločností“ „väzby na osobu W.. H.“, všetky tieto konštatácie sú všeobecnými, bez odkazu na vykonaný dôkaz a bez vyhodnotenia tohto dôkazu s inými žalobcom navrhovanými dôkazmi, či už písomnými alebo návrhmi na vykonanie vypočutia svedkami. Správca dane nevysporiadal s týmito jeho návrhmi, ktorými žiadal výsluch svedkova a poukazoval na iné dôkazy. Odmietol ich, ale uvedené nie je premietnuté v jeho rozhodnutí s odôvodnením prečo tieto závery neboli potrebné a či nemohli ovplyvniť závery správcu dane, potrebné pre rozhodovanie o právach a oprávnených záujmov žalobcu v tomto konaní. Z uvedených dôvodov pokladá rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené a tým nepreskúmateľné, ktoré je založené na nesprávnych skutkových záveroch a tým aj právnych záveroch.

Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav správcom dane, podľa § 191 ods.1 písm. e/SSP, pretože podľa neho, hoci existovali ďalšie dôkazy i návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov, tieto v rozhodnutí správca dane nevzal do úvahy, nevysporiadal sa s ich obsahom vo vzájomnej súvislosti a neodôvodnil nevykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov. Išlo o výpoveď svedka B. G. a R.. Y. T., bližšie vypovedal o existencii a reálnom obchodovaní s tovarom ako štatutárny zástupca dodávateľa Solid Press Slovakia R.. Y. T.. Žalovaný a správca dane ignorovali túto požiadavku žalobcu, ich argumentácia o nepreukazovaní reálnych obchodov s dopadom pre odberateľských a dodávateľských spoločností. Žalobca mal za to, že výsluchmi prepravcov a ich vodičov bolo preukázané prostredníctvom aj dokladov o nákupe pohonných hmôt, záznamami stafografov, diaľničnými poplatkami, objednávkami, faktúrami a dodacími listami, že nie je správny záver správcu dane o tom, že vykonané obchody neexistovali. Svedkovia B. G., R.. Y. T. potvrdzovali reálnosť obchodov, ale správca dane ich svedecké výpovede interpretoval a spochybňoval ich, takže ich spochybňoval. Ak Solid Press Slovakia už v roku 2015 bol vymazaný z Obchodného registra a zrušený správca dane svoj záver urobil v dôsledku neplynulosti v daňovom konaní. I dodávateľská spoločnosť REJA Corporation s.r.o. preukázala vykonanie obchodov, ale správca dane vychádzal len z výpovede svedka H. z trestného konania. Podľa žalobcu odberatelia potvrdzovali obchody. Žalobca nesúhlasí s charakterizovaním jeho účtovných dokladov, faktúr a prvotných dokladov ako formálnych, nesúhlasí so záverom umelej ekonomickej činnosti so zámerom získať daňovú výhodu.

25. Žalobca namieta, že obsah administratívneho spisu zakladá dôvody na námietku podľa , lebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia, je v rozpore so spismi a nemá v nich oporu, lebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ svojho rozhodnutia, ktoré nemá oporu v obsahu spisu a ide o dôkaz, ktorý všeobecne popisuje správca dane odkazom na zistenia v uznesení o začatí trestného stíhania z 20.5.2012. Pokladá tento dôkaz, ktorý sa stal základom rozhodnutia správcu dane za príliš všeobecný na to, aby figuroval ako hodnotiace kritérium pre všetky vykonané dôkazy. Výpoveď svedka H., ktorú samotný súdny znalec v trestnom

konaní spochybňoval, ktorá bola základom pre hodnotenie obchodných aktivít partnerov žalobcu i žalobcu samotného, označil za nezákonnú, hoci žalobca tvrdenia tohto svedka o aktéroch, ktorí mali brať provízie za nelegálny obchod alebo obchod formálne vykonaný W. Q., G. W., V. Z.F., O. N., ako svedkov a tieto osoby nijako nesúviseli s činnosťou žalobcu a neboli s ňou nijako prepojené. Rozpory vo výpovediach V.. W. H. neboli stabilné, tieto menil ale správca dane sa tomu nevenoval pri hodnotení podstaty jeho tvrdení pre ním prijaté závery .Žalobca odkazujúc na právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR konštatoval, že, ich pokladá za nesprávne v dôsledku nevyjasnenia okolnosti, že svedok nebol dôveryhodným aj podľa záverov znalca.

III. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

26. Žalovaný vo vyjadrení zo 16.3.2020 žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie jún 2010 nepriznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 98 148,19 eura z faktúr za dodanie stolového oleja a potravinárskeho tovaru vystavených dodávateľmi: REJA CORPORATION, s.r.o. - 52 faktúr, DPH v sume 78 834,44 eura, a Solid Press Slovakia, s.r.o. - 9 faktúr, DPH v sume 19 313,75 eura a neuznal deklarované intrakomunitárne dodania českému odberateľovi DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. vo výške uvedenej v daňovom priznaní. Správca dane mal dôvodné podozrenie, že žalobca bol zapojený do obchodovania s komoditami olej, ryža, cukor, energetické nápoje, stavebná oceľ, ktoré vykazovalo znaky karuselových obchodov. Za účelom preverenia toku tovarov od prvého dodávateľa ku konečnému spotrebiteľovi, vrátane prepravy, správca dane komplexne za všetky zdaňovacie obdobia, za ktoré podľa protokolu č. 136808/2016 zo dňa 09.02.2016 vykonával u žalobcu daňovú kontrolu, zaslal dožiadania prepravcom, deklarovaným dodávateľom aj odberateľom, zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“), vypočul svedka, zisťoval informácie zo spisov žalobcu i subjektov zúčastnených na deklarovaných obchodných transakciách. Dodávateľmi boli v prevažnej miere spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o., Muškátová 4, Trebišov, IČO 44322909, DIČ 2022652808 (ďalej len „REJA CORPORATION, s.r.o.“) a Solid Press Slovakia, s.r.o., Slovenská 39, Prešov, IČO 36482790 (ďalej len „Solid Press Slovakia, s.r.o.“). Nakúpený tovar bol následne predávaný aj do Českej republiky - odberateľ DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o., Bohumíra Četyny 3025/15, Ostrava-Bélský les. Česká republika, IČ DPH CZ28600711 (ďalej len „DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o.“) ako dodanie s oslobodením od dane podľa v znení neskorších predpisov.

Zopakoval, že skutkový stav a unesenie dôkazného bremena leží na pleciach žalobcu, ktorý uplatňuje vo vzťahu k štátu odpočet dane z pridanej hodnoty za reálne preukázané zdaniteľné plnenia. Svoje dôkazné bremeno má aj potom, čo správca dane spochybní jeho dôkazy, vykonaným dokazovaním správca dane nedospel k inému záveru ako prezentoval vo svojom rozhodnutí a využitím všetkých inštitútov daňovej kontroly za procesného postupu rešpektujúceho upravujúce postavenie žalobcu v daňovom konaní uzavrel prostredníctvom vyhodnoteného dokazovania skutkové závery v zmysle zásady hľadania objektívnej pravdy a po voľnom hodnotení dôkazov s rešpektom k ust. § 3 ods.3 Daňového poriadku vyhodnotil dokazovanie. Konštatoval, že nevychádzal len z výpovede svedka V.. W. H., jeho závery boli z hľadiska zisťovania skutkového stavu vodítkom, avšak nie sú jediným na preukázanie faktických pochybností správcu dane o zvládnutí ekonomických obchodov, o zvládnutí faktickej stránky obchodných prípadov žalobcu. Mal za to, že výpoveďou svedka W. H. 22.8.2017 boli potvrdené skutočnosti o tom, že potravinárske komodity a ich nákup riadil W. Q. a O. N., pričom nákup realizoval zväčša od zahraničných dodávateľov Tatra Trade Corporation bez DPH, ktoré boli predávané spoločnostiam REJA Corporation a DRYÁDA bez DPH ako konečným spotrebiteľom, ale Tatra Trade Corporation ju reálne neodvádzala a pri zisku došlo k nakladaniu s týmto deľbou medzi ostatných aktérov a predstaviteľov zainteresovaných spoločností. V prípade exportu tovaru REJA Corporation s.r.o. a DRYÁDA Corporation s.r.o. uplatňovali nadmerný odpočet, ktorý si rovnako delili. Tatra Trade Corporation sa s daňovou povinnosťou na DPH vysporiadala zaúčtovaním faktúr s fiktívnym tovarom.

Konštatoval, že daňová kontrola bola začatá z podnetu orgánov činných v trestnom konaní 7.3.2012 správca dane vykonal dokazovanie aj prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií o deklarovaných obchodných vzťahoch, daňovú kontrolu prerušil podľa § 61 ods.1 Daňového poriadku od 31.1.2013 rozhodnutím 25.1.2013 a pokračoval v nej, čo žalobcovi oznámil 15.1.2016 a kontrolu ukončil 16.2.2016 a doručil protokol o jej vykonaní zo dňa 9.2.2016 a spísal vyjadrenie k tomuto protokolu, po ústnom pojednávaní 27.9.2017 pokračoval po zrušení svojho rozhodnutia žalovaným v ďalšom

konaní a zápisnicu 21.8.2018 spísal a vydal napadnuté rozhodnutie, čím procesné chyby odstránil prostredníctvom doplňujúcich výsluchov, teda nepoužil nezákonné dôkazy a nepokračoval v konaní po prerušenom daňovej kontroly.

Konštatoval, že správca dane nevedie do nekonečna dokazovanie, aby bez pochybností, kým sa nepreukážu tvrdenia žalobcu, naopak poukázal na § 24 ods.2 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane a nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Vykoná dôkazy, ktoré hodnotí jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania hodnotí sám správca dane nezávisle, uplatňujúc svoju správnu úvahu, v ktorej sa nepochybne odráža aj skúsenosť. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR č. -17 zo dňa 16.12.2009, ktorý konštatoval, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia preukázať. Dôkazy, ktoré možno akceptovať, sú dôkazy predovšetkým podľa v platnom znení, ktoré správca dane zohľadnil, plniac si dôkaznú povinnosť podľa je opäť na daňovom subjekte predložiť dôkazy, ktoré vyvrátia spochybňované dôkazy správcom dane. Žalobca poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 18.5.2011 a rozsudok -44 a -119, ktoré pojednáva o povinnosti daňových subjektov zvládnuť dôkaznú povinnosť a uniesť dôkazné bremeno. Žalovaný pokladá dokazovanie vykonané správcom dane za objektívne v súlade so zásadami daňového poriadku. Poukazujúc na obsah zápisníc z vyrubovacieho konania konštatoval, že daňový subjekt bol oboznámený s odpoveďami svedka H., ako to vyplýva zo zápisníc, vykonaných pred správcom dane za účasti žalobcu 27.9.2017, z 1.11.2017 a 21.8.2018.

Z vykonaného dokazovania správcom dane mal za to, že reálne obchody neboli uskutočnené, správca dane preveroval opodstatnenosť i odpočítanie oslobodenia od dane daňovou kontrolou a následne vyrubovacím konaním mal za preukázané, že k deklarovanému nákupu a predaju fakturovaných komodít fakticky nedošlo a obchodné transakcie smerovali k zneužitiu práva spoločenstva a získanie neoprávnenej daňovej výhody. K formálnym dokladom predloženým žalobcom žalovaný konštatoval, že faktúry a iné doklady, ktoré nenapĺňa obsah a ktoré správca dane spochybnil, nemôžu byť základom pre závery správcu dane. Žalovaný poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu Správneho súdu Českej republiky z 27.1.2008 o takzvaných umelo vytvorených transakciách.

Poukázal na Rozsudok NSS Českej republiky č. 5Afs/ó 1/2008 z 27.11.2008, podľa ktorého za dodanie tovaru nemožno považovať umelo vytvorené transakcie, ktoré fakticky dodanie tovaru len predstierajú a z takto vykázaných transakcií nie je možné ani úspešne uplatniť nárok na odpočítanie dane v zmysle a v znení neskorších predpisov. Právo nárokované platiteľom dane by malo byť odopreté, pokiaľ relevantná hospodárska činnosť nemá žiadne objektívne vysvetlenie než práve získanie nároku na odpočítanie dane. Plneniam, resp. konaniam, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, nemožno považovať inak len za zneužitie objektívneho daňového práva. Smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov transponoval. Súdny dvor vo veci C-255/02 Halifax a i. uviedol, že v oblasti DPH si preukázanie zneužívajúceho konania vyžaduje na jednej strane, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ju preberá, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami a na druhej strane, aby zo všetkých objektívnych faktorov vyplývalo, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Žalovaný uzavrel, že z dokazovania vyplynulo, že žalovaný vykonával povinnosť vo finančnej oblasti podľa článku 2 ods.2 a 3 na základe zákonov a v ich rozsahu a zisťoval potrebné pre rozhodnutie v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty a daňového poriadku, pre správny výber daní, rešpektovanie práv a oprávnených požiadaviek daňových subjektov v záujme plnenia všetkých fiškálnych povinností štátu.

27. Žalobca sa k doručenému vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe nevyjadril.

IV. Dôvody rozhodnutia správneho súdu

28. Správny súd v konaní podľa a nasl. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu

prvého stupňa v konaní bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok podľa , a ) opätovne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd na návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tento uznesením zo dňa 11. návrhu žalobcu nevyhovel a tento zamietol.

29. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

Podľa právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa Daňového poriadku ( o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov; ďalej len „Daňový poriadok“) správcu dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6, prvá veta Daňového poriadku účinného do 01.01.2018).

S účinnosťou od 01.01.2018 bol Daňový poriadok doplnený v ustanovení § 3 ods. 6 o nasledovný text: „Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.“ Predmetná dopĺňajúca časť ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku bola síce včlenená do zákona po vydaní žalobou preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 10.06.2016, avšak jej právnym východiskovým podkladom bola tak rozhodovacia prax daňových správnych orgánov, ako aj judikatúra krajských súdov, Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj súdneho dvora Európskej únie, týkajúca sa boja proti daňovým podvodom.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Ako dôkaz možno v zmysle § 24 ods. 4, prvá veta Daňového poriadku použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 165 ods. 4 Daňového poriadku daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku.

Daňová kontrola začína podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.

Podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní.

Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8, v zmysle ktorého, ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak.

Dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou začína vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku).

Správca dane daňové konanie podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku

- písm. a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,

- písm. b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

Správca dane musí, resp. môže rovnako ako daňové konanie prerušiť aj daňovú kontrolu, a to vzhľadom na ustanovenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorého na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku.

Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku je konanie prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania.

Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v ods. 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

Podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Podľa § 69 ods. 3 Daňového poriadku, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku

na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie a) protokolu z daňovej kontroly, b) protokolu o určení dane podľa pomôcok. .

Podľa § 69 ods. 4 Daňového poriadku, ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole.

30. Citované ustanovenia vymedzujú právo platiteľa dane na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítane dane z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a súčasne svojim charakterom vypovedajú čím tento nárok treba dôkazne podložiť, teda preukázať. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj nároku na oslobodenie od dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Faktúry a doklady predložené správcovi dane daňovým subjektom pri výkone daňovej kontroly ešte sami o sebe nedeklarujú uskutočnenie obchodov, sú len tvrdením o určitých skutočnostiach, a preto z hľadiska nároku na odpočítanie dane môžu byť použiteľné len vtedy, ak sa preukáže, že skutočnosti v nich uvedené majú reálny a pravdivý podklad.

31. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ju konkrétnemu daňovému subjektu, a to v súlade so zákonom a zisteným skutkovým a právnym stavom veci, ktorá je predmetom administratívneho konania.

32. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úlohou je zistiť skutočností rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre dlhodobo vyjadruje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky.

33. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. z 09.10.2018 konštatoval v bode 28. odôvodnenia nasledovné závery: „judikatúra Najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol s položkami v prílohe, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov“.

34. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania skutočností dôležitých pre správne určenie dane podľa Daňového poriadku. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH určujú ako musí platiteľ prijaté zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet dane a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky, ktoré sú stanovené v § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, t. j., že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z podmienok, daňový subjekt si nemôže úspešne uplatniť nárok na nadmerný odpočet DPH. Daňové orgány postupovali v preskúmavanej právnej veci v súlade s danými právnymi požiadavkami na preukázanie nároku na odpočítanie DPH. Rozhodnutie správcu dane i žalovaného v zmysle daňového priadku obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa správneho súdu v odôvodnení rozhodnutia žalovaný i správca dane uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, v časti tohto odôvodnenia body 6 až 10 a 14 až 20. Vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, je bezpredmetné ak sú opakovaním nepreukázaného a úvahy ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov vyplývajú z opakovane

prevzatých častí rozhodnutia žalovaného podľa ktorých sa rozhodovalo pred správcom dane (§ 63 ods.5 Daňového poriadku).

35. Žalobca namietal nedodržanie procesných lehôt pre výkon daňovej kontroly ako súčasť námietky podľa . Podľa názoru správneho súdu pri výkone daňovej kontroly u žalobcu nedošlo k porušeniu procesných lehôt upravujúcich dobu možnosti vyrubiť daň ani trvania daňovej kontroly. Ako vyplýva z predloženého obsahu administratívnych spisov, v danom prípade správca dane začal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2009 v deň, ktorý bol určený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly. Na základe uvedených skutočností krajský súd má za to, že celková dĺžka výkonu daňovej kontroly nepresiahla obdobie 12 mesiacov, ako to bude vysvetlene v nasledujúcej časti odôvodnenia, ktoré vedie tiež k záveru, že výhrady a námietky žalobcu nie sú takej intenzity, aby mali potenciál zmeniť skutkové závery správcu dane, ktoré boli východiskom pre právne posúdenie a záver premietnutý nielen do protokolu o výkone daňovej kontroly, ale aj samotného napadnutého rozhodnutia správcu dane a žalovaného.

36. Správny súd vo vzťahu k danej námietke na jednej strane konštatuje, že v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného nie je oprávnený skúmať účelnosť a hospodárnosť prerušenia výkonu daňovej kontroly v dôsledku žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií. Tak isto nie je oprávnený preskúmavať účelnosť jednotlivých úkonov správcu dane v rámci daňovej kontroly a ani zameranie daňovej kontroly. žalobnú námietku opakovane uvádzanú pri prerušovaní daňových kontrol z dôvodu potreby medzinárodnej výmeny informácií v daňových veciach správny súd uvádza, že Najvyšší súd SR bol opakovane v právnych veciach daného právneho obsahu konfrontovaný s danými právnymi námietkami sťažovateľov v kasačnom konaní. Prejudiciálnou otázkou sa preto obrátil na Súdny dvor EÚ uznesením NS SR č.k. z 05.03.2020, a to vo vzťahu k článku 10, článku 11 a 12, bod 25. Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010, v právnej nadväznosti na ustanovenie , , o DPH a a , , a Daňového poriadku. Pred rozhodnutím v preskúmavanej právnej veci správny ako správny súd stál aj pred otázkou vyplývajúcou z obsahu predchádzajúceho bodu odôvodnenia tohto rozsudku, či pri zohľadnení celkovej dĺžky prerušenia daňovej kontroly nie je na mieste vyčkať na verdikt Súdneho dvora Európskej únie dávajúci záväznú právnu odpoveď na predloženú prejudiciálnu otázku. Právne úvahy však správny súd smeroval k záveru o možnosti meritórneho rozhodnutia veci aj vo vzťahu k danej námietke, a to predovšetkým s prihliadnutím na obsah judikatúry Ústavného súdu SR k danej právnej problematike. Ako to vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR č.k. z (č. 52/2016 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu SR) „Daňová kontrola trvajúca dlhšie, ako zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku so zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu tvorenej jeho základnými právami a slobodami. Počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú, a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú.“ Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. označenom v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku okrem iného konštatoval, a to k judikatúre NS SR založenej na právnom závere, ktorý nerešpektuje materiálnu stránku obmedzovania základných práv a slobôd verejno-mocenskými zásahmi (sp.zn. , ) nasledovné: „Ešte raz ústavný súd zdôrazňuje, že prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne) nemôže spôsobovať obmedzovanie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia správca dane nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu. Inou otázkou je celkové predĺženie stavu právnej neistoty kontrolovaného daňového subjektu, keďže je zrejmé, že prerušenie daňovej kontroly raz skončí (rovnako ako samotná daňová kontrola) a následne bude môcť k meritórnemu daňovému rozhodnutiu. Takto ponímané ústavno-právne riziká prerušenia daňovej kontroly však nie sú spôsobilé vyvolať nezákonnosť (a tým aj nepoužiteľnosť) protokolu ako jej finálneho formálneho výsledku, a preto nie sú samy o sebe spôsobilé ani viesť k nezákonnosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.“

37. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu podľa žalobcom vytýkaného z dôvodu jednostranného hodnotia dôkazov a uvedenia len tých dôkazov, ktoré podporujú skutkové závery žalovaného vo vzťahu k spochybneniu dodania fakturovaného tovaru žalobcovi od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného zodpovedá zákonným požiadavkám na obsah odôvodnenia rozhodnutia v zmysle Daňového poriadku.

Žalovaný, ako aj správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre potvrdenie rozhodnutia správcu dane. Zároveň žalovaný reagoval vo svojom rozhodnutí na návrhy a námietky žalobcu. Podrobne uviedol spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a aplikáciu relevantnej právnej úpravy. Dôkazy vykonané správcom dane boli hodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď správca dane je povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Žalobca ako daňový subjekt má okrem povinnosti sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno nielen tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt má dôkazné bremeno, ktoré má povinnosť plniť v rámci dokazovania, ale dokazovanie vedie správca dane. Preto aj námietka žalobcu, že správca dane nevykonal všetky ním navrhované dôkazy, nie je opodstatnená, lebo zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ako daňového subjektu ním uvádzané v daňovom konaní. Preto je na správcovi dane, ktorý vedie konanie a dokazovanie a predovšetkým na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí. Z rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane nesporne vyplýva, že ako jeden z rozhodujúcich dôkazov využil výpoveď svedka V.. W. H., ktorý bol konateľom spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. od 09.05.2002 do 31.10.2010. Tento svedok bol vypočutý aj k ekonomickej činnosti spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. za zdaňovacie obdobie august 2009 v súvislosti so zdaniteľnými obchodmi pre žalobcu. Svedok uviedol, že predmetné obchody nikdy nemali reálny komerčný základ a jediným pravým zmyslom bolo získať financie od štátu prostredníctvom DPH. Potvrdil, že spoločnosť, v ktorej bol v tom čase konateľom Tatra Trade Corporation, s.r.o. iba vyhotovovala faktúry na pokyn zamestnancov žalobcu (V. Z.T., W. Q., G. W.H.Q.) za odplatu s cieľom znížiť daňovú povinnosť žalobcu na DPH. Aj podľa názoru krajského súdu výsluch zamestnancov žalobcu, ktorých žalobca navrhoval, t. j. V. Z.F., W. Q. a G. W.Q., vzhľadom na podrobný popis fungovania obchodných vzťahov medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o., ktorý podrobne uviedol a popísal svedok V.. W. H., už nebol potrebný. Aj v prípade, že by tieto osoby tvrdili, že sporné obchody sa reálne uskutočnili, ich reálnosť by nebolo možné preukázať výpoveďami týchto osôb, pretože konateľ spoločnosti dodávateľa ich reálnosť vylúčil a tvrdil, že obchodná spoločnosť, v ktorej bol konateľom Tatra Trade Corporation, s.r.o., iba vyhotovovala faktúry za odplatu za účelom zníženia daňovej povinnosti žalobcu na DPH. Samotný žalobca v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania preukazoval nadobudnutie potravinárskeho tovaru od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a Solid Press Slovakia, s.r.o. iba listinnými dôkazmi, ale reálny nákup od tejto spoločnosti a následný predaj tovaru už nepreukázal, preto závery žalovaného viedli vyhodnoteniu, že výhrady a námietky žalobcu nie sú takej intenzity, aby mali potenciál zmeniť skutkové závery správcu dane, ktoré boli východiskom pre právne posúdenie opodstatnenosti práva na odpočet DPH a oslobodenie od povinnosti platiť DPH.

38. Správny súd pripomína, že správca dane v súvislosti s preverovaním zdaniteľných obchodov so spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. zaslal pred prerušením daňovej kontroly dožiadanie pre vybrané daňové subjekty. Počas prerušenia daňovej kontroly správcovi dane boli doručené odpovede, ktorými boli oznámené skutočností týkajúce sa prerušenia daňovej kontroly aj u spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. výsledok daňovej kontroly v tejto spoločnosti však nebol daný, na základe dožiadania správcu dane, ale táto bola súčasťou samotného konania. Daňová kontrola bola takto vykonávaná aj u daňového subjektu Tatra Trade Corporation, s.r.o., ale tento daňový subjekt bol od januára 2011 nekontaktný, nepredložil k výkonu daňovej kontroly doklady za zdaňovacie obdobie máj 2009 až december 2009 a nereagoval na výzvy správcu dane. Nešlo teda o priame konanie správcu dane počas prerušenej kontroly, pretože platí, že v čase prerušenia kontroly správca dane nekoná.

39. Neopodstatnená je námietka žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný v danej veci procesne postupovali v rozpore so základnou ústavnou zásadou v článku 2, odsek 2 a článku 3 . Správny súd uvádza, že pri plnení svojich úloh daňové orgány sú povinné postupovať v

súlade s článkom 2 ods. 2 , na základe , v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Preto daňový poriadok v súlade s týmto zmocnením osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňovému subjektu. Cieľom daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil.

40. Na základe uvedených skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu predloženého administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného i správcu dane bolo podľa názoru súdu jednoznačne a nespochybniteľné preukázané, že dodanie fakturovaného tovaru (kryštálového cukru, oleja a energetických drinkov) od dodávateľov Tatra Trade Corporation, s.r.o. a Solid Press Slovakia, s.r.o. nebolo uskutočnené na reálnom komerčnom základe. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a v priebehu celého konania, t. j. počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal relevantnými dokladmi svoje tvrdenie, že došlo k reálnemu uskutočneniu dodania tovaru od jeho dodávateľov Tatra Trade Corporation, s.r.o. a Solid Press Slovakia, s.r.o. jemu ako odberateľovi, čím z jeho strany došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z , a nevzniklo mu právo na odpočítanie dane z nákupu deklarovaného tovaru v zdaňovacom období jún 20009 celkom v sume 98.148,619 Eur.

41. Zhrnúc hore uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu správny súd v preskúmavanej právnej veci poukazuje aj na obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. z 02.07.2014 (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2015, č. judikátu 69), z obsahu ktorého Najvyšší súd SR vyvodil dve zásadné právne vety judikátu vzťahujúceho sa na uplatnenie dane z pridanej hodnoty a ekonomického zmyslu konania daňového subjektu. Ak konaniu daňového subjektu vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci chýba akýkoľvek ekonomický zmysel, je potom potrebné, vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej daňovej veci vyvodiť logicky záver, že i napriek formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, bolo v danom prípade zo strany daňového subjektu sledovanie jediného účelu, a to iba získanie nadmerného odpočtu. II. Nemožno potom takémuto konaniu daňového subjektu prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely príslušnú ochranu v rámci súdneho prieskumu.

42. Správny súd v konaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v , a v a zákona o dani z pridanej hodnoty na odpočítanie dane z predmetného obchodu, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

43. Súd účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný ( ), resp. u žalovaného nezistil dôvody pre priznanie práva na náhradu trov konania v zmysle .

44. Správny súd tak dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto túto jednomyseľne ( ) podľa zamietol.

45. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom a ani v časti úspech. Žalovaný voči žalobcovi neuplatnil dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

46. Senát rozhodol v predmetnej veci pomerom hlasov podľa 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).