Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-57-2019.pdf
PDF · 77.27 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/57/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Mareka Kotoru, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, o vymoženie 28,75 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky, pod EX 741/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.03.2019 č. k. 10Er/188/2012-43, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 44,87 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že tunajší súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 09.03.2012 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 28,75 eur a trov exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom by dochádzalo k neúmernému zvyšovaniu trov. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie. Uznesením č.k. 10Er/188/2012-15 zo dňa 03.07.2018 tunajší súd zastavil exekučné konanie pre nemajetnosť povinného. Proti uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením č.k. 15CoE/190/2018-34 zo dňa 10.01.2019 rozhodol tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie bolo účastníkom doručené a nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2019. Súd citoval ustanovenie § 243h ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ustanovenie § 58 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ustanovenie § 57 ods.1 písm.h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a uviedol, že po zhodnotení predloženého podnetu súdneho exekútora spolu s exekútorským spisom a dospel k záveru, že nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní preukázaná preskúmaním majetkových pomerov povinného z pripojeného spisu EX 741/2012, kde súdny exekútor skonštatoval na základe negatívnych lustrácii nemajetnosť povinného, a to z centrálneho registra exekúcií, z lustrácie bánk, sociálnej poisťovne, zo súčinnosti s dopravným inšpektorátom PZ SR a katastra nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že ďalšie vymáhanie pohľadávky sa do budúcna javí ako neekonomické a neefektívne, preto exekúciu zastavil. Súd zistil, že v predmetnom exekučnom konaní ani po viacnásobných šetreniach súdny exekútor nezistil žiadny majetok povinného, ktorého speňaženie by mohlo slúžiť aspoň na
uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Exekútor vykonal dostatočné úkony v priebehu exekučného konania súvisiace so zisťovaním majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť. V tomto prípade sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z navrhovaného dôvodu, nakoľko podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok. Povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Povinný nevlastní motorové vozidlá, nedisponuje bankovým účtom. Podľa pravidelnej lustrácie zo sociálnej poisťovne je povinný dlhodobo nezamestnaný. Súd je toho názoru, že majetkové pomery boli zo strany súdneho exekútora dostatočne preskúmané. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. Nesúhlas oprávneného, prípade požiadavka pokračovať v exekúcii, nepatrí k preskúmavaniu splnenia zákonných podmienok pre zastavenie exekučného konania. Preto súdny exekútor i súd dospel k pochybnosti o ďalšej účelnosti vedenia exekúcie. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť preukázaná jedine súdnym exekútorom v priebehu exekúcie, o čom svedčí aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. k. 14CoE/167/2018. Prípadné nadobudnutie majetku alebo príjmu povinným v budúcnosti, ktoré nie je podložené relevantnými zisteniami nezakladá dôvod na nezastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Rovnako úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného nemajú žiadne reálne opodstatnenie v už zistených osobných a majetkových pomerov povinného preto sú pre rozhodovanie v danej veci bez právneho významu (viď rozhodnutie Krajského súdu Žilina 1CoE/41/2012 z 24.04.2012, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 600/2012-8 z 22.11.2012). Súd taktiež odkazuje na ustanovenie § 217 ods.1 v spojení s § 234 ods.2 CSP. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie sa vedie od roku 2012 a majetkové pomery sa po dobu 8 rokov nezmenili a teda sa nejedná o prechodný stav. Ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 57 ods.1 písm.h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu zastavil. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods.2, kedy v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený a tohto zaviazal k ich náhrade v celkovej výške 44,87 eur.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote vo výroku o zastavení exekúcie odvolanie oprávnený z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Oprávnený podotkol, že súd prvej inštancie nevychádzal pri opätovnom rozhodovaní o zastavení exekúcie z aktuálnych výsledkov lustrácií, pričom pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Poukázal na to, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak uvedené nie je možné zistiť vykonaním lustrácii. Súdny exekútor súčasne nezisťoval, či je povinný vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie. Oprávnený uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené zdravotné poistenie, ktoré je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Uviedol, že exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
4. Súdny exekútor ani povinný sa k obsahu odvolania oprávneného nevyjadrili.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného vo výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.
6. Podľa § 470 ods.1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods.2 prvej vety C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 9a ods.1 Exekučného poriadku (účinného od 01.07.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa§ 243h ods.1 vety prvej Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 01.03.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 09.03.2012.
11. Podľa § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že doterajšie zistenia súdneho exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne. V podanom odvolaní oprávnený neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by spochybnila zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinného a jeho argumenty o vlastníctve majetkových práv a hnuteľných vecí povinného preto ostali len v rovine špekulácií. Úvahy oprávneného o nedostatočne zistených majetkových pomeroch povinného, ktoré navyše ani nie sú podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v prejednávanej veci bez právneho významu a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že súdnym exekútorom zistené osobné a majetkové pomery povinného sa od začatia exekučného konania v marci 2012 až do rozhodnutia súdu, t.j. po dobu šiestich rokov nezmenili. Ak by oprávnený v odvolaní presne špecifikoval majetok povinného, ktorý by bolo možné zexekvovať, odvolací súd by to nariadil preskúmať. V prípade oprávneného sú však tieto tvrdenia iba všeobecné, nekonkrétne, ktoré nie sú spôsobilé zistenia súdneho exekútora spochybniť.
13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods.1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy tohto konania nevznikli.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods.1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm.c) C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).