Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Er-188-2012.pdf
PDF · 77.15 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/188/2012
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, pod č. k. EX 741/2012, na návrh oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36284931 proti povinnému: C. G., L.. X.XX.XXXX, J. S. XX pre vymoženie 28,75 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 44,87 €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 9.3.2012 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 28,75 € a trov exekúcie.
2. Súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom by dochádzalo k neúmernému zvyšovaniu trov. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie. Uznesením č.k. 10Er/188/2012-15 zo dňa 3.7.2018 tunajší súd zastavil exekučné konanie pre nemajetnosť povinného. Proti uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením č.k. 15CoE/190/2018-34 zo dňa 10.1.2019 rozhodol tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie bolo účastníkom doručené a nadobudlo právoplatnosť dňa 19.2.2019.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1.4.2017.
4. Podľa § 58 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd zhodnotil predložený podnet súdneho exekútora spolu s exekútorským spisom a dospel k záveru, že nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní preukázaná preskúmaním majetkových pomerov povinného z pripojeného spisu EX 741/2012, kde súdny exekútor skonštatoval na základe negatívnych lustrácii nemajetnosť povinného, a to z centrálneho registra exekúcií, z lustrácie bánk, sociálnej poisťovne, zo súčinnosti s dopravným inšpektorátom PZ SR a katastra nehnuteľností.
Vzhľadom na uvedené má súd za to, že ďalšie vymáhanie pohľadávky sa do budúcna javí ako neekonomické a neefektívne, preto exekúciu zastavil. Súd zistil, že v predmetnom exekučnom konaní ani po viacnásobných šetreniach súdny exekútor nezistil žiadny majetok povinného, ktorého speňaženie by mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Exekútor vykonal dostatočné úkony v priebehu exekučného konania súvisiace so zisťovaním majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť. V tomto prípade sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z navrhovaného dôvodu, nakoľko podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok. Povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Povinný nevlastní motorové vozidlá, nedisponuje bankovým účtom. Podľa pravidelnej lustrácie zo sociálnej poisťovne je povinný dlhodobo nezamestnaný. Súd je toho názoru, že majetkové pomery boli zo strany súdneho exekútora dostatočne preskúmané. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. Nesúhlas oprávneného, prípade požiadavka pokračovať v exekúcii, nepatrí k preskúmavaniu splnenia zákonných podmienok pre zastavenie exekučného konania. Preto súdny exekútor i súd dospel k pochybnosti o ďalšej účelnosti vedenia exekúcie. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť preukázaná jedine súdnym exekútorom v priebehu exekúcie, o čom svedčí aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. k. 14CoE/167/2018. Prípadné nadobudnutie majetku alebo príjmu povinným v budúcnosti, ktoré nie je podložené relevantnými zisteniami nezakladá dôvod na nezastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Rovnako úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného nemajú žiadne reálne opodstatnenie v už zistených osobných a majetkových pomerov povinného preto sú pre rozhodovanie v danej veci bez právneho významu (viď rozhodnutie Krajského súdu Žilina 1CoE/41/2012 z 24.4.2012, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 600/2012-8 z 22.11.2012). Súd taktiež odkazuje na ustanovenie § 217 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie sa vedie od roku 2012 a majetkové pomery sa po dobu 8 rokov nezmenili a teda sa nejedná o prechodný stav. Ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu zastavil.
7. Podľa § 2 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, súdnemu exekútorovi patrí odmena za: a) výkon exekučnej činnosti, 1. pri exekúcii na peňažné plnenie, 2. pri exekúcii na nepeňažné plnenie, b) ďalšiu činnosť podľa zákona za: 1. spisovanie návrhov na vykonanie exekúcie do zápisnice na požiadanie oprávneného, 2. prijímanie peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti s výkonom exekúcie, 3. doručovanie súdnych písomností a mimosúdnych písomností, ak tak ustanoví osobitný zákon, 4. vykonávanie inej činnosti na základe poverenia súdu alebo ak tak ustanoví osobitný zákon, 5. manipuláciu so spismi.
8. Podľa § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
9. Podľa § 15 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
10. Podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
11. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
12. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekučného konania v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, vo výške 53,63 € a navrhol o nich rozhodnúť.
13. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31.3.2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
14. Súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania ako aj spis EX 741/2012 v zmysle vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia trovy exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené vo výške 44,87 €, pričom odmena exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení vyhl. č. 141/2008 Z. z. v prípade, ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.
15. Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 4,20 €, ktorá pozostáva z poštovných poplatkov za tri doručované zásielky. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v požadovanej výške, nakoľko okrem uvedených doručeniek sa v spise nenachádzajú ďalšie doručenky, ani iné doklady preukazujúce vzniknuté poštovné, preto súd jeho náhradu súdnemu exekútorovi nemohol priznať.
16. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena + hotové výdavky sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 % z odmeny 37,40 €, čo činí 7,48 €.
17. Odmena súdneho exekútora spolu 33,19 € + náhrada hotových výdavkov v sume 4,20 € + 20 % DPH vo výške 7,48 € predstavujú nevyhnutné trovy exekúcie v celkovej výške 44,87 €.
Poučenie:
Proti výroku o trovách exekúcie n i e j e prípustné odvolanie.
Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C.s.p. (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.