Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-32-2017.pdf
PDF · 102.64 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/32/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci žalobcov: 1/ S. G., J.. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX H., 2/ Z. N., J.. XX.XX.XXXX, bytom Z. E. XXX/XX, XXX XX H., obaja právne zastúpení: JUDr. Samuel Baránik, advokát so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, IČO: 42 175 381, proti žalovaným: 1.) Slovenská republika, v mene ktorej koná Slovenský Pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 2.) Z. N., zastúpený: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti v k. ú. Lúčky vedené na liste vlastníctva č. XXX Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom, ako pozemky s parc. č. E - H. XXXX - orná pôda o výmere 314 m2 a E - H. XXXX orná pôda o výmere 618 m2 patria do dedičstva po zosnulej S. G., V.. H., J.. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. Č.. XX, XXX XX H. v podiele 1/1.
II. Žalobcovia m a j ú voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodná žalobkyňa S. G., J.. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX H. sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 23.10.2017 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil vlastníctvo k nehnuteľnostiam v k. ú. X., vedených na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemkom s parc. č. E - H. XXXX - orná pôda o výmere 314 m2 a E - KN XXXX - orná pôda o výmere 618 m2 tak, že tieto sú vo výlučnom vlastníctve pôvodnej žalobkyne v celosti.
2. Žalobu pôvodná žalobkyňa odôvodnila tým, že je dedičkou po Q. H. a Z. H., V.. Z., ktorí boli jej rodičmi a ktorým boli sporné pozemky pridelené do vlastníctva v celosti Výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 10.08.1948, ktorý vydalo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Pôvodná žalobkyňa po rodičoch sporné pozemky zdedila na základe rozhodnutí o dedičstve Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10D 1535/93 a 10D 1537/93. V súčasnosti sú však sporné pozemky vedené na liste vlastníctva č. 305 v spoluvlastníctve žalovanej 1/ v spoluvlastníckom podiele 3/4 a žalovaného 2/ v spoluvlastníckom podiele 1/4, k čomu došlo na základe zápisu neplatného vlastníckeho stavu spred prídelového konania.
3. Pri právnom zdôvodnení žaloby pôvodná žalobkyňa ďalej poukázala na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR v súvislosti s ochranou jej vlastníckeho práva, ako aj na ustanovenie § 137 písm. c) Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého sa môže domáhať určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na takomto určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva k sporným pozemkom videla v tom, že t. č. sú ako vlastníci sporných pozemkov vedení v katastri nehnuteľností iné osoby, t.j. žalovaní, kataster nehnuteľností teda neeviduje skutočný stav, ale stav neaktuálny. Vyhovením žaloby a zápisom rozsudku do katastra nehnuteľností by sa odstránila právna neistota žalobkyne ohľadom jej vlastníctva.
4. Pôvodná žalobkyňa S. G., J.. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX, t.j. v priebehu konania. Uznesením zo dňa 31.10.2019, č. k. 25C/32/2017 - 85, súd rozhodol, že pokračuje v konaní s dedičmi po pôvodnej žalobkyni, a to označenými žalobcami 1/ a 2/ v záhlaví rozsudku. Následne na pojednávaní konanom dňa 13.02.2020 súd v súvislosti s úmrtím pôvodnej žalobkyne aj pripustil navrhnutú zmenu žaloby tak, že súd určí, že nehnuteľnosti v k. ú. Lúčky vedené na liste vlastníctva č. XXX Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom, ako pozemky s parc. č. E - KN 3001 - orná pôda o výmere 314 m2 a E - KN 3003 - orná pôda o výmere 618 m2, v celosti (1/1) patria do dedičstva po zosnulej S. G., V.. H., J.. XX.XX.XXXX, zosn. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. XX, XXX XX H..
5. Vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 05.02.2018, zástupca žalovaných uviedol, že z predložených dôkazov nie je možné korektne právne posúdiť podiel 1/4 žalovaného 2/, nakoľko medzi dôkazmi sa nenachádza konfiškačná listina podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, a teda je na žalobkyni preukázať tvrdenie, že Výmer o vlastníctve pôdy sa nevzťahuje na podiel v 1/1 (vrátane teda podielu 1/4 vedeného na žalovaného 2/). Rovnako tak žiadala preukázať, či a ako svoje vlastníctvo zahrnuté vo Výmere o vlastníctve pôdy graficky zahŕňa aj parcely č. 3001 a č. 3003 v k. ú. X..
6. Na pojednávaniach konaných dňa 13.02.2020 a dňa 03.07.2020 právny zástupca žalobcov zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe, pričom uviedol, že chyba, ktorej odstránenia sa domáhajú v tomto konaní, sa stala pri vyhotovovaní ROEP (registra obnovenej evidencie pozemkov) v k. ú. X., kedy predmetné pozemky neboli zapísané na list vlastníctva podľa aktuálneho vlastníckeho stavu, ale aj podľa neaktuálnych údajov z pozemkovej knihy. Pozemkovoknižný stav bol však podľa tvrdení žalobcov neaktuálny a prekonaný inými právoplatnými dokladmi o vlastníctve - Výmerom o vlastníctve a naň nadväzujúcimi dedičskými rozhodnutiami po zosnulých rodičoch pôvodnej žalobkyne, t.j. po starých rodičoch žalobcov. Právny zástupca zdôraznil, že ROEP nie je titulom pre nadobudnutie vlastníctva, ROEP plní iba evidenčnú funkciu, kedy zjednocuje evidenciu pozemkov v rámci jedného katastrálneho územia. Pri Výmeroch o vlastníctve poukázal na judikatúru, podľa ktorej súd v občianskoprávnom konaní nepreskúmava vecnú správnosť Výmeru o vlastníctve ako verejnej listiny, skúma iba jej prípadnú ničotnosť. V tomto prípade ničotnosť neprichádza do úvahy, pretože výmer vydal na ten účel vtedy overený orgán (Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy), ktorý bol v tom čase ústredným orgánom štátnej správy. K argumentácii zástupcu žalovaných žalobcovia uviedli, že predmetné pozemky užívala matka žalobcov a teraz žalobcovia, pozemky sú pri ich rodinnom dome súpisné číslo 72 a je preto vylúčené, aby ich užíval nejaký nájomca na základe nájmu od Slovenského pozemkového fondu. Uvedené preukazujú aj listinným dôkazom - potvrdením starostu obce. Už zo zásad rímskeho práva vyplývalo, že bez držby niet vydržania a z uvedeného titulu zdôraznili, že na týchto pozemkoch sa nachádza roľa, kde sa sadia zemiaky a priľahlá trávnatá plocha, ktorú využívali a využívajú, ako potvrdzuje aj starosta, žalobcovia na pasenie. Podľa tvrdení žalobcov, ak by aj mali byť tieto pozemky zahrnuté v sumárnej výmere nájomných zmlúv pozemkov, ktoré Slovenský pozemkový fond prenajíma, tak ide pravdepodobne o neželanú prax, kedy si užívatelia kvôli získaniu dotácií vykazujú aj pozemky, ktoré reálne neužívajú.
7. Zástupca žalovaných na nariadených pojednávaniach uvádzal, že pri zápisoch žalovaných ako vlastníkov na list vlastníctva sa vychádzalo z údajov pozemkovoknižnej vložky č. 124. Pri podieloch vo veľkosti 3/4 je pri zápisoch pôvodných vlastníkov poznačené v pozemkovej knihe písmeno „K“ ako konfiškát, pri žalovanom 2/ však toto poznačené nie je, preto tento podiel predmetom konfiškácie nebol. Zástupca uviedol, že z tohto dôvodu nebolo možné prideliť sporné nehnuteľnosti v celosti, uviedol, že v časti podielu 1/4 je teda Výmer o vlastníctve neplatný právny úkon, nakoľko štát nemohol prideliť viac práv, než sám mal. Zástupca žalovaných ďalej argumentoval tým, že žalovaný 2/ mal nadobudnúť podiel 1/4 aj titulom vydržania, nakoľko uplynula 10 ročná doba od jeho zápisu na list vlastníctva v roku 1998 a preto v roku 2008 podiel 1/4 vydržal, keď s podielom nakladal prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu ako prenajímateľa. Za tým účelom Slovenský pozemkový fond doložil nájomné zmluvy s nájomcami Krempos spol. s r.o. a Jasoň s.r.o.. Na pojednávaní dňa 03.07.2020 zástupkyňa žalovaných uviedla, že má za to, že žalobcovia boli veľmi nedbalí a nečinní, pokiaľ ide o ich vlastnícke právo. Aj podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, aj s poukazom na to, že žalovaný 2/ bol teda zapísaný v konaní ROEP ako spoluvlastník v podiele 1/4. Na základe dedenia v roku 1941 od tohto dátumu, teda od roku 1998 uplynula 10 ročná vydržacia doba a nadobudol vlastníctvo k sporným pozemkom aj titulom vydržania. V ostatnom zotrvala na už prednesených vyjadreniach a žiadala žalobu voči žalovanému 2/ zamietnuť. Voči určeniu vlastníctva v rozsahu podielu 3/4 neboli zo strany zástupcu žalovaného 1/ prednesené vecné námietky.
8. Žalobca 1/ sa na pojednávaniach k veci vyjadril tak, že sporné parcely sú v strede parciel, ktoré vlastnila ich matka, po ktorej bolo prejednané dedičské konanie a tieto okolité parcely boli darované jemu a jeho sestre. Sporné parcely s okolitými tvoria jeden celok. Je to lúka, na nej zoraná časť, kde pestujú zeleninu a za života matky sa tam pásli kravy a ovce, teraz sa už iba pasú ovce. Oni predtým chodievali po pozemkovom fonde, ktorý ich poslal na kataster, nikto im nevedel sa k tomu vyjadriť. Potom dostali odporučenie, aby to podali na súd, preto to tak dlho trvalo.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán sporu, výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi, ktoré sú obsiahnuté v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
10. Z pozemkovoknižnej vložky č. 124 vedenej pre k. ú. Lúčky súd zistil, že sú v nej zapísané aj predmetné pozemky s parc. č. 3001 a 3003. Pri spoluvlastníckych podieloch do súčtu 3/4 je poznačená konfiškácia, a to jednak v časti „A“ pečiatkou s textom „Konfiškované podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1945 Sb. n. SNR &pre účely pozemkovej reformy podľa B 9/a, B 3 v čiastke (neuvedené) podľa č. d. 4279/1948 a č. d. 4588/48. Rovnako tak je pri podieloch jednotlivých zapísaných osôb vyznačené písmeno „K“. Pri mene žalovaného pod B 9/b je uvedený spoluvlastnícky podiel 1/4 a písmeno „K“ uvedené nie je.
11. Z výmeru o vlastníctve pôdy vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 10.08.1948 súd zistil, že pozemky (okrem iných) s parc. č. XXXX M. XXXX boli zahrnuté v celkovej výmere 40.574 m2, ktorá bola pridelená do vlastníctva Q. H. a manželke Jozefíne, rod. Jánošovej v celosti, t.j. v 1/1. V článku IV. Výmeru sa uvádza, že tento výmer je verejnou listinou, dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti.
12. Z právoplatných rozhodnutí o dedičstve Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10D 1535/93 (dedičská vec po zosn. Q. H.) a sp. zn. 10D 1537/93 (dedičská vec po zosn. Jozefíne Kapustovej) súd zistil, že predmetné pozemky uvedené vo Výmere o vlastníctve pôdy nadobudla podľa dedičskej dohody dedičov pôvodná žalobkyňa Mária Bobeková, rod. Kapustová, bez povinnosti vyplácať ustupujúcich dedičov.
13. Z výpisu z katastra nehnuteľností - listu vlastníctva č. 76 pre k. ú. Lúčky vydaného dňa 24.05.1995 s kolkovou známkou 100,- Sk a úradnou pečaťou Správy katastra Žiar nad Hronom súd zistil, že S. G. je evidovaná ako vlastník podielu 1/2 a podielu 1/2, teda spolu v celosti, vo vzťahu k majetkovej podstate „bez parciel“, titulom dedičských rozhodnutí uvedených v predošlom odseku. V poznámke listu vlastníctva je uvedené, že list vlastníctva sa týka nehnuteľností v katastrálnom území Lúčky, okrem iných aj sporných pozemkov.
14. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. X. súd zistil, že ako vlastníci predmetných pozemkov sú katastrom evidovaní žalovaný 1/ v 3/4 a žalovaný 2/ v 1/4.
15. Z nájomných zmlúv a dodatkov, predložených Slovenským pozemkovým fondom súd zistil, že Slovenský pozemkový fond prenajíma poľnohospodársku pôdu v k. ú. Lúčky (okrem iných okolitých katastrálnych území), a to pôvodne užívateľovi Krempos spol. s r.o. a neskôr Jasoň s.r.o.. Ide o prenajímanie pozemkov vo vlastníctve štátu a tzv. nezistených vlastníkov, v správe Slovenského pozemkového fondu.
16. Z potvrdenia zo dňa 02.07.2020 vystaveného Obcou X., starostom obce, súd zistil, že sporné pozemky sa nachádzajú pri rodinnom dome súpisné číslo 72 a užíva tieto pozemky rodina žalobcov - žalobca 1/, žalobkyňa 2/ a pred nimi ich matka S. G., a to ako záhradu na pestovanie a pasenie. 17. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
18. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
19. Podľa § 7 ods. 6 a 7 zákona č. 180/1995 Z. z. (6). Ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností (7) Konanie o zmene údajov registra podľa odseku 6 nemožno začať, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. Tým nie je dotknuté právo na začatie konania podľa osobitného predpisu 14b (14 b § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku).
20. Súd v prvom rade skúmal naliehavý právny záujem žalobcov na podanej žalobe, ako aj vecnú legitimáciu strán. Súd sa stotožňuje s tým, že medzi stranami existuje právna neistota ohľadne vlastníckych práv, keď žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia majú listiny, z ktorých vyplýva ich nárok na vlastníctvo sporných pozemkov (Výmer, dedičské rozhodnutia) a na druhej strane žalovaným svedčí zápis v liste vlastníctva, ktorý nezohľadňuje existenciu uvedených listín v prospech žalobcov. Určovacia žaloba je teda vhodným prostriedkom, ktorým sa takáto právna neistota odstráni a takýto rozsudok je následne listinou, na podklade ktorej bude možné vykonať záznam vlastníctva do katastra. Vecná legitimácia oboch strán je daná, nakoľko vyplýva z príslušných listín (na strane žalobcov) a listu vlastníctva (na strane žalovaných).
21. Z vykonaného dokazovania má súd za dostatočne preukázané, že Výmerom o vlastníctve pôdy došlo k prideleniu sporných pozemkov do vlastníctva rodičov pôvodnej žalobkyne, resp. starých rodičov žalobcov, v celosti (1/1). Výmer o vlastníctve pôdy je podľa textu v článku IV. verejnou listinou, kde štátna autorita (Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy) potvrdzuje vlastnícke právo k prideleným pozemkom v prospech prídelcu (prídelcov). O právnej sile Výmerov o vlastníctve pôdy (prídelových listín) existuje ustálená judikatúra, podľa ktorej: „Výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli a aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prídelovým nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami, spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu; môže ho preskúmať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti až do doby zrušenia jeho účinkov (zrušením alebo zmenením). Súd je viazaný rozhodnutím správneho orgánu o prídele nehnuteľností, pokiaľ je povinný vychádzať z jeho účinkov, ktoré sa prejavujú v tom, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je rozhodnutie o ich prídele“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 123/2003). K obdobným záverom došiel Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. 5 Cdo 198/2008, v ktorom k rozhodnutiu - výmeru o vlastníctve pôdy uvádza, že „má charakter verejnej listiny, bolo vydané orgánom na to podľa zákona oprávneným a v medziach jeho právomocí, je právoplatné a vykonateľné, a preto ho treba považovať za právne perfektné, a to bez ohľadu na prípadnú vecnú nesprávnosť, ktorá nemôže byť v súčasnosti skúmaná všeobecným súdom; u predmetného rozhodnutia platí, že sa prezumuje jeho správnosť. ... Ten istý záver zaujal Najvyšší súd SR tiež v rozsudku sp. zn. 5 Cdo 110/2000, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/2001, ako aj rozsudku z 27. novembra 2007 sp. zn. 2 Cdo 337/2006, obdobne aj v uznesení sp. zn. 4 Sž 88/1995, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 65/1995 a v uznesení sp. zn. 4 Sž 34/1997, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 77/1998“.
22. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nie je oprávnený skúmať, či bolo konfiškačné konanie voči žalovanému 2/ realizované alebo nie, pretože z Výmeru o vlastníctve pôdy, ako verejnej listiny, je dostatočne zrejmé, že došlo k prideleniu predmetných pozemkov v celosti, teda vrátane podielu žalovaného 2/. Ak by štát pridelil podiel, ktorý v čase prídelu nevlastnil, tak by sa jednalo o vecné pochybenie štátneho orgánu, ktoré však súd nie je oprávnený v občianskoprávnom konaní naprávať a musí teda vychádzať z prezumpcie správnosti Výmeru o vlastníctve pôdy tak, ako predpokladá citovaná judikatúra. To, že pri mene žalovaného 2/ nie je v pozemkovej knihe poznačené písmeno „K“ ako konfiškát, nie je dostačujúcim dôvodom k záveru, že ku konfiškácii žalovaného 2/ nedošlo, nakoľko konfiškácia podľa nariadenia 104/1945 Sb. nastala zo zákona, bez nutnosti intabulácie (t.j. právotvorného zápisu) do pozemkovej knihy. Zápis konfiškácie podľa tohto nariadenia do pozemkovej knihy mal iba evidenčný charakter, teda jeho nevykonanie nemalo za následok to, že by sa mohla považovať konfiškácia za neuskutočnenú. Preto Výmer o vlastníctve pôdy, ako verejná listina, ktorá spĺňa všetky formálne náležitosti a je vydaná kompetentným orgánom, je pre súd dostatočným podkladom k záveru, že starí rodičia nadobudli vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v celosti, t.j. vrátane podielu žalovaného 2/ vo veľkosti 1/4.
23. Pokiaľ teda v konaní ROEP došlo k zápisu žalovanej 1/ ako vlastníka podielu 3/4 a žalovaného 2/ ako vlastníka podielu 1/4 na list vlastníctva č. XXX na základe údajov pozemkovoknižnej vložky č. 124, došlo tým k opomenutiu existencie verejných listín o vlastníctve predmetných pozemkov - a to Výmeru o vlastníctve pôdy a právoplatných rozhodnutí o dedičstve sp. zn. 10D 1535/93 a 10D 1537/93. Zápis na liste vlastníctva je teda neaktuálny, nevychádzajúci zo skutočného právneho stavu, pričom k zápisu takýchto nesprávnych údajov došlo pri zostavení registra obnovenej evidencie pozemkov, a takýto zápis je možno napraviť (s odkazom na § 7 ods. 6 a 7 zákona č. 180/1995 Z. z.) v konaní pred súdom podľa § 137 písm. c) CSP, teda v konaní o určovacej žalobe.
24. Súd sa zaoberal aj námietkou vydržania, ktorú za žalovaného 2/ predniesol Slovenský pozemkový fond ako jeho zástupca. Jednak je potrebné uviesť, že pozemky žalovanému 2/ boli odobraté a pridelené do vlastníctva právnym predchodcov žalobcov v roku 1948, čiže žalovaný 2/ musel byť vo vedomí straty vlastníctva a užívania týchto pozemkov. Nie je teda možné uvažovať, že by v roku 1998 mal byť v dobrej viere, že týmto udalostiam v roku 1948 nedošlo a že sa mu teda vlastnícke právo obnovilo. Tým nie je splnený prvý predpoklad vydržania - dobrá viera žalovaného 2/, viažuca sa na domnelý titul nadobudnutia vlastníctva. Z nájomných zmlúv nebolo preukázané, že by predmetné pozemky skutočne užívali nájomcovia na základe nájomných zmlúv so Slovenským pozemkovým fondom. Podľa výpovede žalobcu 1/ a podľa potvrdenia Obce X.C. predmetné pozemky užívajú práve žalobcovia a pred nimi ich matka. Tým nie je splnený ani druhý predpoklad vydržania - a tým je držba veci. Na základe uvedeného súd vyhodnotil námietku vydržania zo strany žalovaného 2/ ako nedôvodnú.
25. Na základe takto zisteného skutkového stavu a takéhoto právneho posúdenia veci, zohľadniac aj procesnú obranu žalovaných, súd vyhodnotil žalobu ako opodstatnenú a v plnom rozsahu jej vyhovel.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že plne úspešným žalobcom priznal voči protistrane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.