Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17C-37-2018.pdf
PDF · 75.88 KB
Case nature
Subarea
17C/37/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobkýň: 1./ W. Z., G.. XX. XX. XXXX, O. Č.. XX, XXX XX Bratislava, zastúpenej: JUDr. Ľuboš Jurčo, Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, 2./ J. C., G.. XX. XX. XXXX, K. Č.. X, XXX XX E., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Na základe žaloby, doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 05. 12. 2018, sa žalobkyne domáhali voči žalovanému zaplatenia odškodného vo výške 49.790,87 Eur každej zo žalobkýň ako aj nemajetkovej ujmy vo výške 398.327,02 Eur. Žalobkyne žalobu odôvodnili tým, že dňa 21. 07. 1995 bola na Okresný súd Bratislava IV podaná M. H. P.. H., ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX, žaloba pod sp. zn. 6C/473/1996 z dôvodu neplatnosti rovnopisu notárskej zápisnice. M. H. nepredávala svoju nehnuteľnosť už tiež nebohému žalovanému B. Y.. M. H. nie je podpísaná na rovnopise notárskej zápisnice zo dňa 14. 12. 1955, pričom žalovaný tam je podpísaný, ani jeho manželka M. Y. nie je podpísaná. M. H. bol pridelený dňa 19. 04. 1951 dom, vložka č. XXXX, XXm?, parcelné číslo XXXX/X a záhrada 321m?, parcelné číslo XXXX na ulici I. Z. K.. V žalobe žiadali, aby kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim s manželkou bola určená ako neplatná. Žalobkyňa 1./ zastupovala matku M.P. H. na A.. M. H. vznikla postupom súdov škoda vo výške 99.581,75 Eur za nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza pri Q. Z. O., ktorá má uvedenú hodnotu. Nemajetková ujma pozostáva zo sumy 398.327,02 Eur, a to z nákladov súdnych trov nákladov na vypisovanie po úradoch 24 rokov a vybavovanie. Nakoľko štát nebol schopný zabezpečiť spravodlivý súdny proces, žalobkyne žiadajú odškodné.
2. Uznesením č. k. 17C/37/2018-65 zo dňa 14. 12. 2018 súd vyzval žalobkyne, aby odstránili vady podania, a to presné označenie žalobcov a žalovaného, úplné a zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností, presné vymedzenie petitu a doplnenie podpisu žalobkyne 1./.
3. Žalobkyne súdu dňa 05. 02. 2019 doručili doplnenie žaloby.
4. Súd následne uznesením č. k. 17C/37/2018-140 zo dňa 22. 02. 2019 opätovne vyzval žalobkyne, aby odstránili vady podania, a to presným označením žalovaného a presným vymedzením petitu.
5. Žalobkyne súdu dňa 18. 03. 2019 doručili doplnenie žaloby.
6. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 227 ods. 1 CSP, doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
9. Podľa § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
10. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
11. Predpokladom toho, aby konanie mohlo začať, riadne prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie, je splnenie všetkých procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo a to v každom štádiu konania, je skutočnosť, či tu nie je daná prekážka res iudicata - veci právoplatne rozhodnutej, ktorá bráni tomu, aby prebiehalo súdne konanie v tej istej veci, o ktorej už bolo súdom (resp. iným príslušným orgánom) právoplatne rozhodnuté. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Res iudicata je procesnou prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná.
12. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán sporu a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne.
13. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. O prekážku rozsúdenej veci nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených znakov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010).
14. Súd mal z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 22C/26/2010 preukázané, že v danom prípade došlo k rozhodnutiu o tom istom nároku žalobkýň vymedzenom tým istým žalobným petitom vyplývajúcim z rovnakých skutkových okolností založených na rovnakom právnom dôvode, medzi tými istými sporovými stranami ako v predmetnom konaní. V konaní vedenom pod sp. zn. 22C/26/2010 sa žalobkyne W. Z. Q. J. C. (pôvodná žalobkyňa M. H.) domáhali od žalovaného Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR zaplatenia sumy vo výške 99.581,75 Eur titulom náhrady škody a sumy vo výške 398.327,02 Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy z nezákonného rozhodnutia.
15. Žalobkyne svoj návrh odôvodnili tými istými skutkovými okolnosťami ako v predmetnom konaní, a síce že ich právna predchodkyňa M.P. H. bola ako žalobkyňa účastníčkou súdneho konania na Okresnom súde Bratislava IV o neplatnosť kúpnej zmluvy. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 6C/473/96-83 zo dňa 11. 12. 1997 bol návrh zamietnutý. Škoda navrhovateľke vznikla jednoznačne postupom súdov, nakoľko nehnuteľnosť (ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, o neplatnosť ktorej žiadala navrhovateľka), bola prevedená bez jej vedomosti, bez jej súhlasu a bez jej podpisu. Prvostupňový súd konal iba s navrhovateľkou, pričom právna zástupkyňa odporcu sedela počas celého pojednávania pred pojednávacou miestnosťou a pojednávania sa nezúčastnila. Škoda predstavovala hodnotu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom súdneho konania na Okresnom súde Bratislava IV a bola určená odhadom podľa lokality, kde sa nachádzala.
16. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 22C/26/2010-103 zo dňa 18. 02. 2013 žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25. 06. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Co/326/2013-121 zo dňa 27. 03. 2014.
17. Nakoľko konanie vedené pod sp. zn. 22C/26/2010 bolo právoplatne skončené dňa 25. 06. 2014, pričom žaloba žalobkýň bola zamietnutá, a teda sa začalo konanie o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania, súd takéto konanie podľa § 161 ods. 2 CSP s poukazom na § 230 CSP zastavil.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
20. Pri rozhodovaní o trovách konania v súvislosti so zastavením konania súd v súlade s § 256 ods. 1 CSP, je vždy povinný skúmať, ktorá procesná strana z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania. Ak niektorá zo strán zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, je povinná nahradiť trovy protistrane, ktorej tieto v konaní vznikli napr. z dôvodu právneho zastúpenia, a ktorá zastavenie konania nezavinila.
21. Žalobkyne podaním totožnej žaloby zavinili zastavenie predmetného konania. Žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov konania, súd mu však nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si tieto neuplatnil, pričom ani z doterajšieho priebehu konania nevyplýva, žeby žalovanému trovy konania vznikli (napr. z dôvodu zaplatenia súdneho poplatku, z dôvodu právneho zastúpenia advokátom, atď.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie písomne, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na Okresnom súde Bratislava I, v troch vyhotoveniach (§ 357 písm. a), m) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).