Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-36-2019.pdf
PDF · 126.52 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/36/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: AutoM Geci Borov, s.r.o., sídlo: Podhrunkovská 3625/1A, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 46 860 355, právne zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 723,91 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 723,91 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 09.08.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré je povinný nahradiť žalovaný vo výške, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v zmysle ustanovení zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o upomínacom konaní“) doručenom príslušnému súdu dňa 05.03.2019 (č.l. 13) žalobca žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 723,91 EUR spolu s príslušenstvom, ktoré tvorí úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne od 09.08.2018 do zaplatenia. Zároveň žiadal náhradu trov konania.
2. Žalobca svoj nárok odôvodnil skutočnosťou, že dňa 03.06.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle: CHEVROLET Aveo, EČV: D.U.XXXBK, ktoré v tom čase patrilo poškodenému: N. G., H. T. R. XXX, XXX XX T. R.. K škodovej udalosti (dopravná nehoda) došlo tak, že do zaparkovaného motorového vozidla poškodeného narazilo iné motorové vozidlo, ktorého vlastník (ďalej len „vinník“) mal v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného (poisťovňa). Škodová udalosť bola žalovanému riadne nahlásená a zaevidovaná pod č. 9850925895. Poškodené motorové vozidlo bolo opravované v autoservise, t.č. žalobca, ktorý si za vykonanú opravu vyúčtoval faktúrou č. 318028 cenu, náklady za opravu motorového vozidla, vo výške 2.787,17 EUR. Poškodenému bolo Listom - Oznámením o poistnom plnení oznámené, že dňa 24.07.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9850925895 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia, z ktorého vyplýva, že žalovaný neuznal faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla v plnej výške. Suma priznaná žalovaným bola krátená; priznaná suma vo výške 2.063,26 EUR. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „ Poistnú udalosť likvidujeme ako totálnu škodu.“
2.1. Žalobca svoj nárok v časti žalovanej istiny vo výške 723,91 EUR odôvodnil skutočnosťou, že pohľadávku získal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.08.2018 od postupcu, p. N. G., poškodeného. 2.2. Žalobca uviedol, že jeho nárok vyplýva z dopravnej nehody, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému, ktorý si u žalovaného uplatnil poškodená svoj nárok vyplývajúci titulom náhrady škody v zmysle zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúce sa vzniku práva na plnenie, uhradenia skutočnej škody (§442 ods. 1; §797 ods. 2 Občiansky zákonník), omeškanie dlžníka s plnením dlhu a poukázal na zákonné ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Má za to, že žalovaným uvádzané skutočnosti v jeho liste - Oznámenie o poistnom plnení nemajú zákonný ani zmluvný podklad a ich cieľom je účelovo vyhnúť sa vyplateniu celého uplatneného nároku na náhradu škody. Poukázal na to, že v danom prípade sa nejedná o neekonomickú totálnu škodu tak ako to uviedol žalovaný a to aj z toho titulu, že žalovaným uvedená všeobecná hodnota motorového vozidla (2.823,26 EUR) je vyššia než oprava poškodeného motorového vozidla (2.787,17 EUR - faktúra žalobcu č.318028). Poukázal na to, že žalovaný nemá zákonný dôvod na určenie, že ide o totálnu škodu, s poukazom na to, že ide o nárok na náhradu škody, ktorý má byť hradený z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
3. Ako prílohy k žalobe, žalobca doložil listinné podklady preukazujúce jeho skutkové tvrdenia týkajúce sa opravy poškodeného motorového vozidla (faktúra č. 318028), vyplatenia časti nároku na náhradu škody uplatneného poškodeným (Oznámenie o poistnom plnení). Žalobca predložil aj Zmluvu o postúpení časti pohľadávky a zároveň žiadal, aby súd vyzval žalovaného na predloženie celého likvidačného spisu vedeného žalovaným k poistenej udalosti č. 9850925895.
4. Súd príslušný na konanie v zmysle ustanovení Zákona o upomínacom konaní vydal podľa návrhu žalobcu a zhodnotení doložených dôkazov dňa 25. marca 2019 platobný rozkaz, sp. zn. 5Up/95/2019, ECLI:SK:OSBB:2019:6119241286.1, voči ktorému, v zákonom stanovenej lehote, žalovaný podal odpor.
5. Žalovaný v odpore uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný a preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku žalobcu nebola žalovanému doručená, preto nárok žalobcu žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve. 5.1. Žalovaný poukázal na to, že žalobca svoj nárok odôvodnil opísaním skutočností, ale podľa jeho názoru návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nespĺňa zákonné kritéria požadované ustanoveniami procesných predpisov . Má za to, že samotné opísanie skutočností je nepostačujúce, ak nie sú presne špecifikované a podložené dôkazmi. Má za to, že žalobca nešpecifikoval ani základné údaje, napr. o priebehu škodovej udalosti a ďalších zrealizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. Údaje, ktoré nie sú presne špecifikované a hoci vyplývajú z príloh nie sú v zmysle ustanovení CSP podľa názoru žalovaného postačujúce. 5.2. Žalovaný vzniesol námietku aktívnej vecne legitimácie žalobcu, pretože žalobca podľa jeho názoru nie je nositeľom práva, o ktoré v konaní ide. K uvedenému uviedol, že žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazuje Zmluvou o postúpení časti pohľadávky, ktorou mu postupca (poškodený) mal postúpiť sumu, ktorú žalovaný neuhradil v zmysle faktúry, vystavenej žalobcom, ktorou si poškodený u žalovaného uplatňoval svoj nárok. Poukázal na to, že poškodený bola dlžníkom žalobcu, a teda nemohol so žalobcom platne uzavrieť Zmluvu o postúpení časti pohľadávky, keďže vo vzťahu k žalobcovi nebol jeho veriteľ, ktorý v zmysle právnej úpravy má oprávnenie postúpiť svoju pohľadávku. Zmluvu o postúpení časti pohľadávky považuje za absolútne neplatný právny úkony z dôvodu, že obchádza zákon a tiež z dôvodu, že v nich absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky; prejav vôle podľa jeho názoru nemôže byť nahradený iba uvedením určitých skutočností. Poukázal na to, že samotný predmet Zmluvy o postúpení časti pohľadávky v danom prípade je rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku presne nešpecifikovaný a poukazom na to, že z textu postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje pohľadávku, ktorá, tak ako to vyplýva z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky, predstavuje záväzok poškodeného. Poukázal na to, že v predmetnej Zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa samotnej pohľadávky.
6. K skutkovým okolnostiam uvádzaných v žalobe sa žalovaný v odpore nedoložil žiadny spôsobom nevyjadril.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu (replika) reagoval na tvrdenia žalovaného uvádzané v odpore. 7.1. Poukázal na to, že v žaloba obsahuje podstatné náležitosti a taktiež že označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku. Škodovú udalosť presne, jasne špecifikoval, zrozumiteľne tak, aby nebola zameniteľná s inými udalosťami (škodovými, poistnými) evidovanými u žalovaného. 7.2. K žalovaným vznesenej námietke aktívnej legitimácie žalobcu poukázal na zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa vzniku práva postupcu na plnenie od žalovaného titulom nároku na náhradu škody. Poukázal na to, že postupca si svoj nárok uplatnil u žalovaného; žalovaný uznal existenciu pohľadávky spočívajúcu v nároku na náhradu škody za opravu motorového vozidla postupcu, keďže z ním uplatňovaného nároku časť uhradil. 7.2.1. Poukázal na to, že Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi postupcom a žalobcom má všetky podstatné náležitosti v zmysle zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka: označenie účastníkov zmluvy; identifikáciou pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou (postupované pohľadávky sú špecifikované čo do výšky a čo do dôvodu jej vzniku) a tiež na to, že pri interpretácii zmlúv treba rešpektovať princíp priority skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad jej formálnym prejavom, a princíp priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. júla 2008, sp. zn. I.ÚS 242/07); neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. Na základe uvedeného má za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky je zmluva platná s riadnymi účinkami postúpenia len tých práv, ktoré v čase prechodu z nej vyplývali (žalovaným čiastočne neuhradený uplatnený nárok poškodeného za poistenca žalovaného) a žalovaným vznesenú námietku aktívnej legitimácie žalobcu považuje za irelevantné. Žalobca poukázal na zákonné ustanovenia zákona o PZP (znenie § 15 ods. 1), ktoré garantuje poškodenému bezvýnimočný priamy nárok na náhradu škody proti zodpovednostnému poisťovateľovi, ktorý je v záujme ochrany poškodeného z dopravnej nehody, ktorú nezavinil a ktorý je poškodenému garantovaný aj v tom prípade, ak by poisťovateľ napr. odmietol poistné plnenie z rôznych dôvodov svojmu poistencovi (vinníkovi z dopravnej nehody). Takto vzniknutý priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi, žalovanému, má vplyv na následný vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom (postupníkom), na ktorého riadne a v súlade so zákonom prešli práva poškodeného (postupcu) ako veriteľa v záväzkovo-právnom vzťahu vyplývajúcom z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, voči žalovanému ako dlžníkovi, resp. povinnému z tohto právneho vzťahu. Zároveň poukázal aj na ust. § 4 zákona o PZP, v zmysle ktorého poistenec (vinník z dopravnej nehody) má právo, aby poisťovateľ (žalovaný) za neho nahradil poškodenému (postupca) uplatnené a preukázateľné nároky na náhradu škody. 7.3. Zdôraznil, že žalovaný v odpore namietal aktívnu legitimáciu žalobcu a žiadnym spôsobom nereagoval na skutkové okolnosti uvádzané žalobcom v žalobe a tiež neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu a výšky. Na základe uvedeného má za to, že žalovaný v zmysle procesných predpisov (§ 153 CSP) neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok v rámci koncentrácie súdneho konania (nepredložil včas prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku). Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, riadne nedoložil listinnými dôkazmi ním uvádzané tvrdenie v Oznámení o poistenej udalosti, z ktorých by bolo zrejmé ako vykonal šetrenie poškodeným uplatneného nároku na náhradu škody.
8. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalobca, na výzvu príslušnému súdu v upomínacom konaní uviedol, že súhlasí s pokračovaním konania na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, Okresnom súde Košice I.
9. Okresnému súdu Košice I bol spor postúpený a podateľňou súdu prijatý na prejednanie dňa 24.05.2019.
10. Žalovaný bol súdom vyzvaný na podanie písomného vyjadrenia v zmysle ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), dupliky v zmysle ust. § 167 ods. 4 CSP, a zároveň bol poučený o následkoch nevyjadrenia sa (zákonná a sudcovská koncentrácia konania, možnosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie). Žalovaný uznesenie súdu na podanie dupliky prevzal
dňa 03.06.2019, ale v súdom určenej lehote sa nevyjadril a to ani do dňa pojednávania sporu nariadeného na 03.07.2020.
11. Súd v spore nariadil v zmysle procesných ustanovení termín pojednávania, pričom žalovaný predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 08.06.2020; podaním doručeným súdu dňa 02.07.2020 o 07:45 hod. právny zástupca žalovaného žiadal vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť, z dôvodu hospodárnosti konania (t.j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania) o ospravedlnenie neúčasti žalovaného ako aj jeho právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní. Uviedol, že žalovaný súhlasí s prejednaním sporu, ako aj s prípadným vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní bez prítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.
13. Súd poukazuje na to, že žalovaný v odpore namietal, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nemá všetky náležitosti podľa ust. § 129 a § 132 CSP.
14. V zmysle ust. § 129 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
15. V zmysle ust. § 132 CSP, V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
16. K námietke žalovaného uvedenej v pododseku 5.1. tohto odôvodnenia je potrebné uviesť, že žalobcov návrh na začatie konania (žaloba) spĺňa kritéria v zmysle citovaných procesných ustanovení a súdu z ním opísaných rozhodných skutočností je zjavné čoho sa žalobca domáha (akým právnym titulom). Súd poukazuje na to, že žalobca sa domáha zaplatenia istiny titulom neuhradenia celej ním, resp. jeho právnemu predchodcovi vzniknutej škody, ktorá vznikla v dôsledku dopravnej nehody na motorovom vozidle, ktoré v tom čase patrilo právnemu predchodcovi žalobcu, poškodenému p. N. G., pričom škoda na motorovom vozidle bola spôsobená poistencom žalovaného. Žalovaný o škodovej udalosti mal vedomosť, zaregistroval ju ako poistnú udalosť pod č. 9850925895. Žalovaný, po uplatnení nároku na náhradu škody poškodeným, oznámením o poistnom plnení sčasti uhradil poškodenému ním uplatnený nárok na náhradu škody (poistné plnenie), ktoré vzniklo v dôsledku poistných, resp. škodových udalostí. Žalovaný teda nárok žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu na náhradu škody ako taký uznal, sporný bol len rozsah náhrady škody. Preto má súd za to, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.
17. Súd poukazuje na to, že žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu a tiež to, že v spore doložená Zmluva o postúpení časti pohľadávok je neplatná. Z uvedeného dôvodu sa súd najprv zaoberal touto žalovaným vznesenou námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a platnosti, resp. neplatnosti Zmluvy o postúpení časti pohľadávky pričom pre zodpovedanie daných otázok vykonal dokazovanie.
18. Zo Zmluvy o postúpení časti pohľadávky uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi postupcom, V.. N. G., H. T. R. XX8 a postupníkom, AutoM Geci Borov, s.r.o., IČO: 46 860 355, zo dňa 31.08.2018 a z jej obsahu vyplýva, že predmetom je postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 723,91 EUR s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou vo výške 2.787,17 EUR a škodou reálne zaplatenou dlžníkom 2.063,26 EUR, z postupcu na postupníka. Postupca prehlásil, že má voči dlžníkovi, spoločnosti KOOPERATIVA a.s. pohľadávku vo výške 723,91 EUR; táto suma predstavuje
krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 318028, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozila, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 9850925895. V článku II. postupca prehlásil, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna.
19. Podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
20. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa ust. § 35 Občianskeho zákonníka, Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
22. V zmysle ust. § 420 v spojení s ust. § 427 Občianskeho zákonníka, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
23. Podľa ust. § 488 v spojení s ust. § 489 Občianskeho zákonníka, Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
24. Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
25. V zmysle ust. § 526 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
26. V zmysle ust. § 788 v spojení s ust. § 795 ods. 1 a ust. § 797 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
27. V zmysle ust. § 559 v spojení s ust. § 517 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ práva požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania žalovaného, výška úroku z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. V zmysle ust. § 4 ods. 2, ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením veci; účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 pís. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie; ušlého zisku. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, priamy nárok poškodeného, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Predmetné zákonné ustanovenie odkazuje na ust. § 823 Občianskeho zákonníka a ust. § 799 Občianskeho zákonníka.
31. Podľa ust. § 822 Občianskeho zákonníka, Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
32. Podľa ust. § 823 Občianskeho zákonníka, Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
33. Z obsahu Zmluvy o postúpení časti pohľadávky súd zistil, že má všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, je určitá, zrozumiteľná a teda aj platná. Účastníci zmluvy sú riadne označení; postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná; výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmluvy je riadne uvedený a určený - jedná sa o postúpenie pohľadávky. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov je potrebné poukázať a prihliadnuť aj na žalobcom uvedený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetné zmluvy o postúpení pohľadávky, vzhľadom na vyššie uvedené spĺňajú a obsahujú všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky.
34. Žalovaný tvrdil, že nakoľko poškodený je dlžníkom žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení časti pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení časti pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedená pohľadávka nebola žalobcovi uhradená poškodeným a teda poškodenému ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktoré v zmysle vystavenej faktúry č. 318028 predstavuje práve pohľadávku žalobcu.
35. K tvrdeniam žalovaného je potrebné uviesť, že samotná škoda vznikla poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však na preukázanie vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca, resp. jeho právny predchodca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. 35.1. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd uvádza, že právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla a poškodený má nárok na náhradu škody od osoby, ktorá škodu spôsobila (vinník z dopravnej nehody, škodovej udalosti), ale v prípade, ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, platí popri lex generalis (Občiansky zákonník) aj lex specialis (zákon o PZP), ktorý umožňuje poškodenému uplatniť si nárok na náhradu škody priamo od poisťovateľa poistenca (škodcu, vinníka dopravnej nehody), ak v čase dopravnej nehody medzi nimi (vinník z dopravnej nehody a poisťovateľ) existoval poistný vzťah. Z uvedeného teda vyplýva, že je na poškodenom, u ktorej osoby si svoj nárok na náhradu škody uplatní,
či priamo u vinníka z dopravnej nehody - poistenca poisťovateľa, alebo priamo u poisťovateľa poistenca
- poisťovne označenej ako žalovaný. V prípade, ak svoj nárok na náhradu škody uplatní v zmysle citovaných zákonných ustanovení priamo u poisťovateľa, vznikne mu priamo zo zákona pohľadávka voči uvedenému subjektu - poisťovateľovi, žalovanému. Z uvedeného teda vyplýva, že priamo zo zákona vznikol záväzkový vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom, pričom poškodený ako veriteľ s právom na plnenie (pohľadávkou) od dlžníka, poisťovateľa, má právo s takouto pohľadávkou voľne disponovať a teda ju v zmysle zákona aj postúpiť na iný subjekt, postupníka a teda v tomto prípade na žalobcu. 35.2. Výška nároku na náhradu škody, resp. poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Nie je sporné, že predmetnú faktúru za opravu vozidla vystavil žalobca poškodenému, teda na základe tejto faktúry má plniť poškodený žalobcovi. Žalobca nemohol faktúru vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky, ktorú má voči žalovanému - rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti, uplatnenou a preukazovanou žalovanému prostredníctvom faktúry č. 318028. V danom prípade nešlo teda o postúpenie pohľadávky z faktúry č. 318028 ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaný.
36. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v odseku 35. odôvodnenia tohto rozsudku má súd za to, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.
37. Vzhľadom na uvedené, že žalobca má nárok na náhradu škody a sporná ostala výška uplatneného nároku, súd z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 25.07.2018 (č.l. 11) zistil, že žalovaný plnil v zmysle ustanovení zákona o PZP a Občianskeho zákonníka za svojho poistenca, s ktorým mal v danom čase uzavretú poistnú zmluvu č. 6595403526 viažúcu sa na motorové vozidlo s EČV: D. poškodenému a vyplatil mu sumu 2.063,26 EUR s uvedením: Výpočet výšky poistného plnenia z poistnej udalosti č. 98509258959 všeobecná hodnota vozidla 2.823,26 EUR hodnota použiteľných zvrškov vozidla - 760,00 EUR
Spolu priznané 2.063,26 EUR. K osobitostiam likvidácie likvidátor vo svojom vyjadrení uviedol: „Poistnú udalosť likvidujeme ako totálnu škodu.“
38. V zmysle ust. § 153 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (sudcovská koncentrácia konania).
39. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
40. Podľa ust. § 187 ods. 1 v spojení s ust. §188 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
41. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
42. Z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že sporové konanie je konaním dôkazným, to znamená, že stranu sporu v konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia a povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť dôkazy osvedčujúce ich pravdivosť. Dokazovanie je časťou súdneho konania, v ktorej
si súd nahromadením dostatočných podkladov vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Ak strana nesplní svoju povinnosť predloženia dôkazov spôsobilých preukázať pravdivosť svojich tvrdení, dostáva sa do procesnej situácie neunesenia tzv. dôkazného bremena, a súdu neostáva nič iné len na okolnosti a skutočnosti, ktoré neboli riadne preukázané, neprihliadať. Súd poukazuje na to, že strany sporu majú procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania podľa citovaného ustanovenia je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Ak strana sporu nepredloží dôkazy včas, hoci tak mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo, dôsledkom sudcovskej koncentrácie konania je, že súd na takto predložené dôkazy nemusí prihliadať. Je však v právomoci súdu samostatne posúdiť a rozhodnúť, či tieto navrhnuté, predložené dôkazy vykoná a to najmä z pohľadu ich účelnosti, t.j. či ide o dôkazy, ktoré sa týkajú podstatných sporných okolností a ktoré ich pomôžu objasniť, odstrániť spor medzi stranami. Súd každý dôkaz po jeho vykonaní zhodnotí najprv jednotlivo a následne v ich súvislosti tak, aby boli odstránené sporné skutočnosti medzi stranami.
43. Z vyjadrenia žalovaného (odpor proti platobnému rozkazu) nevyplýva, že by poprel skutočnosti tvrdené žalobcom k ním uplatnenej výške nároku na náhradu škody a teda k skutočnostiam, ktoré vyplývajú z faktúry č. 318028 (požitý materiál na opravu, dĺžka opravy, cena za normohodinu práce...) a tiež to, že súdu nepredložil žiadne skutkové tvrdenia k tomu prečo ním vykonané krátenie uplatneného nároku by malo byť oprávnené; nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce oprávnenosť krátenia uplatneného nároku žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom. Súd poukazuje na to, že zo žiadnych zákonných ustanovení (Občiansky zákonník, zákon o PZP) nevyplýva oprávnenie žalovaného zhodnotiť škodovú udalosť ako „totálnu škodu“ a žalovaný iba v prípadoch uvedených v ust. § 5 zákona o PZP neuhradí za poisteného škodu (odsek 1 uvedeného § 5 zákona o PZP) alebo je oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť (odsek 2 uvedeného § 5 zákona o PZP). Súd ďalej uvádza, že žalovaný súdu žiadnym spôsobom nepreukázal ako dospel k ním uvádzanej výške všeobecnej hodnoty vozidla a prečo práve ním uvádzaná výška všeobecnej hodnoty vozidla je správna najmä z pohľadu nákladov poškodeného, ktoré boli vynaložené na prinavrátenie motorového vozidla do stavu spôsobilého prevádzky motorového vozidla.
44. Súd poukazuje na to, že vysvetlenie krátenia uplatneného nároku na náhradu škody zo strany žalovaného je vágne, nie je dostatočne vysvetlené tak, aby bolo pochopené stranou, ktorej je adresované a tiež na to, že nárok právneho predchodcu žalobcu, poškodeného, je reálny, žalobcom hodnoverným spôsobom preukázaný prostredníctvom ním doložených listinných dôkazov (faktúra č. 318028) a žalovaným nespochybnený, nenamietaný, v ním vyplatenom rozsahu 2.063,26 EUR.
45. Z vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd nárok žalobcu považuje za dôvodný v rozsahu nevyplatenie krátenia určeného žalovaným vo výške 723,91 EUR a to aj z pohľadu neunesenia dôkazného bremena žalovaným na ním uvádzané skutočnosti v Oznámení o poistnom plnení. Vzhľadom na to, že žalovaný sa s vyplatením nároku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu dostal do omeškania, žalobca má právo v zmysle citovaných zákonných ustanovení (§ 517 Občianskeho zákonníka) nárok aj na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške a preto súd o nároku žalobcu rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku výrokovej časti tohto rozsudku.
46. V zmysle ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. V zmysle ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu tak ako je to uvedené v II. výroku výrokovej časti tohto rozsudku, ktoré je povinný nahradiť žalovaný vo výške, ktorú súd špecifikuje po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom v zmysle citovaných zákonných ustanovení.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, na Okresnom súde Košice I, v troch písomných vyhotoveniach [§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§362 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP).
V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V zmysle ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.