Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-87-2019.pdf
PDF · 92.81 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/87/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 3. júla 2020 v trestnej veci obžalovanej R. W. takto
rozhodol:
Obžalovaná R. W.Á., S. U., F. XX.X.XXXX R. C., Q. T. A. H. R., K.. X. E. XXX/X, Z. H.,
je vinná, že
po tom, čo dňa 2.8.2018 v čase okolo 13:00 hod. v Lehote pod Vtáčnikom, v rodinnom dome na K.. X. E. XXX/X, po riadnom preukázaní služobnými preukazmi a povolením na vykonanie terénnej sociálnej práce vykonávali pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi terénnu sociálnu prácu, fyzicky napadla pracovníčku W. P., a to tak, že po tom, čo pri schodisku na vrchnom podlaží rodinného domu, pri demonštrovaní konania inej osoby sotila rukou a váhou tela do pravého pleca poškodenej, následne v chodbe na prízemí domu poškodenú W. P. ťahala za ruku, oblečenie, škriabala ju po rukách, triasla ňou za plecia a následne za ruky, opakovane ju kopla kolenom do stehna nohy, pokúšala sa jej z rúk vytrhnúť obal s dokladmi a spisom, žiadala vydať zo spisu písomnosť, ktorú mala mať poškodená so sebou, pričom uvedeným konaním poškodenej W. P. nespôsobila zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie,
t e d a
použila násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,
č í m s p á c h a l a
prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,
a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 323 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) mesiacov, výkon ktorého sa jej podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní, vypočul obžalovanú R. W. (ďalej len obžalovaná), vypočul svedka - poškodenú W. P. (ďalej len poškodená), svedkyňu W. P., oboznámil sa so znaleckým posudkom, s listinnými dôkazmi.
Obžalovaná vypovedala, že poškodenú neudrela, nedotkla sa jej tela, ani jej len nepodala ruku. K okolnostiam, ktoré mali skutku predchádzať, vypovedala, že v pondelok pred skutkom zistila, že je partner jej zrušil trvalý pobyt v dome, kde bývali, toto volala na „sociálku“, že ako jej vedia pomôcť, teda jej a jej dcére, ktorú má zverenú do starostlivosti. Nasledujúci deň sa aj dostavila na úrad a tam s ňou bolo spísané podanie, bolo jej povedané, že pracovníčka sociálnoprávnej ochrany detí, ktorá má ju a dcéru pridelenú do starostlivosti, bude vec dokumentovať. Ona potrebovala rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti, chcela toto rozhodnutie, lebo ho, podľa nej, potrebovala pre riešenie jej bytovej otázky na obecnom úrade. V stredu opäť telefonovala na úrad, či môžu prísť, povedali jej, že môžu. Možno po 10 minútach jej z úradu telefonovali, že daný doklad nemajú, že si ho vzala pracovníčka úradu do terénu, že sa má ozvať neskôr. Pre túto skutočnosť ostala doma. Po nejakom čase sa na dvore objavili dve ženy, išla na balkón a pýtala sa ich, čo tam robia, povedali jej, že sú z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, potom išla dole otvoriť dom. Pracovníčky sa vyzuli, išli do obývacej izby, sadli si na sedačku, ona na taburetku a rozprávali sa, ona sa pýtala na ten papier. Poškodená jej povedala, že je ten doklad nedá, že ona sa prišla oboznámiť s rodinou. Preto sa jej pýtala, ako dlho hodlá pracovať na úrade, lebo bolo u nej asi 9 pracovníčok úradu v období 1 roka, čo to preverovali, že prečo sa to aj ona pýta. Povedala poškodenej, že ona nemá čas ďalšiu osobu oboznamovať s rodinnou anamnézou, že ona len potrebuje rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti a či jej vedia pomôcť pri zabezpečení bývania, dať bývanie, na čo jej povedali, že nie. Opäť sa ich teda pýtala, načo prišli. Pracovníčka úradu - poškodená jej povedala, že ona nerieši problémy dospelých, že oni sú zodpovední za deti. Obe pracovníčky úradu sa postavili, odkráčali z obývacej izby von. Otvorila dvere na detskej izbe, aby ju im ukázala, pracovníčky jej povedali, že ich to nezaujíma. Von odchádzali tak, že prvá išla poškodená, potom svedkyňa a nakoniec ona. Poškodená stála v chodbe pri botníku, mala v rukách pred sebou fascikel s dokladmi, ten fascikel chytila, že či jej dajú ten doklad. Opäť jej povedali, že nie. Poškodená jej povedala, že ide na políciu, potom prišli ďalšie dve pracovníčky aj polícia. Určite sa jej v úvode pracovníčky, teda ani poškodená, nepreukázali žiadnym preukazom, potvrdením. Určite neprebehol žiaden iný konflikt, žiadne napadnutie.
Poškodená vypovedala, že pracuje na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, v čase skutku vykonávala terénnu sociálnu prácu. Tomuto predchádzala návšteva obžalovanej u nich na úrade, kedy ich požiadala o pomoc pri riešení bytovej otázky pri zrušení trvalého pobytu jej osobe v rodinnom dome, kde bývali s dcérou. Určite po ich príchode sa obžalovanej preukázali služobným preukazom, lebo veď aj sama obžalovaná si ho vyžiadala. Nevošli na dvor domu bez dovolenia, niečo také by si určite nedovolili. Obžalovaná ich viedla po schodoch, sadli si a ona sa jej pýtala, s čím potrebuje pomôcť. Povedala jej, že jej manžel zrušil trvalý pobyt, že sa bojí, žeby s dcérou neprišli o bývanie. Obžalovaná bola veľmi nahnevaná na celý proces, že sa jej nedostáva žiadnej pomoci, začala byť akoby agresívna, gestikulovala rukami. Upozornili ju na jej správanie. Pretože už s ňou nebola riadna komunikácia, upozorňovali ju, že ak sa neupokojí, že odchádzajú. Vyšli z miestnosti, kde sedeli, obžalovaná im chcela ukázať dvere pri schodišti, ktoré mal rozbiť manžel, chcela jej ukázať, že ako ju manžel sotil, tak to jej tam aj demonštrovala na nej, sotila ju pri tom o zábradlie. Presunuli sa do chodby domu, kde obžalovaná od nej žiadala rozsudok. Ona jej však túto písomnosť z ich spisu nemohla dať, povedala jej, že jej rozsudok nemôže zo spisu vydávať, vtedy bola obžalovaná ako v amoku, chytila ju rukami, chcela jej vydrapiť dokumentáciu, škriabala ju, nasledovalo búchanie, strkanie do nej, aj ju 2-3-krát kopla nohou - kolenom do spodnej časti tela, kmásala s ňou, chytila ju za ruky a silno ju stlačila, kolegyni sa ju podarilo akoby vytiahnuť von z domu. Niečo obdobné sa jej za 10 rokov svojej činnosti v teréne nestalo. V dôsledku napadnutia obžalovanou mala škrabance na rukách, stlačenia na rukách, nebola však práceneschopná, následný deň si vzala dovolenku.
Svedkyňa Mgr. W. P. potvrdila výpoveď poškodenej, ňou uvádzané skutočnosti, tak ako uviedla vo výpovedi, potvrdila dôvod ich návštevy u obžalovanej, rozhodne potvrdila, že sa preukázali služobným preukazom ako i to, že ich obžalovaná do bytu pozvala. Vec riešila poškodená. Určite obžalovaná vedela, že sú z úradu práce, ešte ona aj preparkovávala auto, lebo ju obžalovaná upozornila, že zle parkuje. Potvrdila svedkyňa priebeh konfliktu na chodbičke bytu, ako i stopy po konflikte na rukách poškodenej, keď uviedla, že videla, že mala škrabance po napadnutí obžalovanou.
Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom znalca MUDr. A. M., ktorý v znaleckom posudku č. 60/2019 uviedol, že obžalovaná v čase skutku netrpela žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou, má naznačenú povahovú odchýlku s histriónskymi rysmi. Táto odchýlka sa prejavuje egocentrizmom (jednoznačné zdôraznenie vlastnej osoby, vzťahovačnosť na seba samého, pútanie pozornosti okolia). Typické je teatrálne správanie, ktorým sa snaží zapôsobiť na svoje okolie, vzbudiť dojem koketériou, lichotením, ale aj hrozbami. Nejde jej vždy o pravdu ale o dojem. Disponuje k abnormálnym reakciám, pre sebectvo sa môže sťať aj nepríjemným problémom. Má snahu byť v strede pozornosti, stále byť oceňovaná. V čase skutku mohla rozpoznať protiprávnosť svojho konania, ovládacie schopnosti v súvislosti s naznačenou povahovou odchýlkou s histriónskymi črtami mala čiastočne, asi o jednu tretinu, zníženú schopnosť ovládať svoje konanie. Nebolo to však forézne významné. Chápe zmysel trestného konania a nenavrhol obžalovanej uložiť žiadne ochranné liečenie.
Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi na č.l. 47 - služobným preukazom poškodenej - ako štátneho zamestnanca, vydaného riaditeľom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza, vydaného dňa 1.10.2015, ktorým sa v čase skutku poškodená obžalovanej preukázala, na č.l. 48 - poverenie pre poškodenú - ako samostatného radcu oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, odboru sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza, z ktorého vyplýva náplň práce a oprávnení poškodenej, medzi iným práve aj zisťovanie, osobné preverovanie v prirodzenom rodinnom prostredí a o tom, že by dieťa mohlo byť vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti maloletej dcéry obžalovanej na č.l. 59, úradné záznamy spísané na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza z pohovoru s obžalovanou dňa 31.7.2018 (pred skutkom, o ktorom vo svojej výpovedi vypovedala obžalovaná) ako i od 2.8.2018 po skutku s inými pracovníčkami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, pre vykonanie terénnej sociálnej práce a preverovania podania obžalovanej vo vzťahu k jej maloletej dcére, stavu ohľadne možnosti jej bývania. Oboznámil sa súd aj s lekárskou správou zo dňa 3.8.2018, z ktorej vyplýva popis oznamovaného deja ošetrujúcemu lekárovi, že včera pri šetrení v rodinnom dome v Lehote pod Vtáčnikom v rámci sociálnej práce bola napadnutá klientkou - strčila do nej na schodišti, potom ju chytila a chcela jej vytrhnúť tlačivá, kopala a škriabala ju, je rozrušená a mala bolesti hlavy, hnačky. Lekár konštatuje, že na rukách nie sú známky po násilí, ako diagnóza bola konštatovaná psychická trauma po útoku klientky.
V § 128 odsek 1 Trestného zákona je stanovené, že verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa, podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona, vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu sa, podľa ustanovení tohto zákona, vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky.
Vychádzajúc potom z definície pojmu „verejný činiteľ“ pre potreby trestného konania je, podľa názoru súdu, vykonaným dokazovaním výsluchom poškodenej, svedkyne Mgr. P., ale v neposlednom rade i výsluchom samotnej obžalovanej, oboznámenými listinnými dôkazmi, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že poškodená - ako pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a sociálnej kurately v Prievidzi vykonávala kompetencie pri miestnom terénnom zisťovaní, kompetencie oprávnenia pri výkone právomoci jej zverenej, jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností mal teda súd preukázané, že dňa 2.8.2018 v čase asi o 13:00 hod. mala postavenie verejného činiteľa. O tom, že ide o verejného činiteľa a tento si vykonáva svoju právomoc, obžalovaná vedela. Jej obrana, že o tom nevedela, lebo sa jej poškodená ani jej kolegyňa žiadnym relevantným preukazom nepreukázala, javí sa súdu ako nevierohodná, účelová, vyvrátená výpoveďou poškodenej a svedkyne Mgr. P., v neposlednom rade však aj zo samotnej výpovede obžalovanej vyplýva, že si bola vedomá, o koho ide, že sú to pracovníčky úradu práce, keď sama pripustila, že im vyčítala, že koľkým pracovníkom jej okolnosti bude ešte vysvetľovať, resp. sa snažila dostať a požadovala vydať rozhodnutie súdu o zverení jej dcéry do jej osobnej starostlivosti. Veď, predsa, keby nevedela, o koho ide, tak k takémuto jej konaniu nedôjde, resp. ich ani do domu nevpustí. Pri výkone potom právomoci verejného činiteľa, pri miestnom zisťovaní pomerov a situácie, v akej sa maloleté dieťa obžalovanej má, resp. by mohlo v bytovej otázke, možnosti mať kde bývať, nachádzať, došlo k použitiu násilia obžalovanou v úmysle pôsobiť na jej právomoc, keď ju, ako to vyplynulo z výsluchov svedkov, ako i listinných dôkazov - lekárskeho nálezu
- obžalovaná napadla, kopala, strkala do nej, ťahala ju za ruky, triasla ňou. Opäť obrana obžalovanej, že k žiadnemu napadnutiu z jej stany voči poškodenej nedošlo, súd hodnotí ako nevierohodnú, účelovú, motivovanú snahou zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti, vyvrátenú práve vyššie uvedenými dôkazmi. V tej súvislosti súd poukazuje i na závery znalca z odboru zdravotníctvo - psychiatria, k osobnosti obžalovanej, existencii je povahovej odchýlky, čo, podľa názoru súdu, potom jednoznačne zapadá so spôsobom jej konania po tom, čo obžalovaná nedosiahla, čo chcela, okamžitú pomoc a okamžité vydanie požadovaného rozhodnutia. Súd však vychádzajúc a prihliadnuc na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, predovšetkým výpoveď poškodenej ale i výpoveď svedkyne Mgr. P., opomenul časť konania obžalovanej, ktoré bolo uvedené ako súčasť skutku v skutkovej vete podanej obžaloby, toto konanie obžalovanej zo skutku opomenul, pretože konanie „...pri schodisku na vrchnom podlaží rodinného domu ju sotila a váhou tela do pravého pleca“..., dospel k záveru, že nebolo konanie ako súčasť použitia násilia, ale súviselo s demonštratívnym naznačením predchádzajúceho konania jej manžela voči nej (tak to jasne na hlavnom pojednávaní súdu popísala poškodená). Súdu nebol produkovaný žiaden relevantný dôkaz, ktorý by mal akýmkoľvek spôsobom spochybniť pravdivosť výpovede poškodenej ako i svedkyne Mgr. P.. Obrana obžalovanej, že veď ak aj k nejakému konaniu zo strany obžalovanej došlo, došlo k tomu už po ukončení právomoci verejného činiteľa, pretože poškodená sa rozhodla z rodinného domu odísť, ako sa to počas celého trestného konania obhajoba snaží súdu konštatovať, rovnako, podľa názoru súdu, nie je pravdivé, pretože poškodená stále v danom mieste bola na miestnom terénnom zisťovaní, veď obžalovaná stále od nej sa snažila získať rozhodnutie o zverení do jej osobnej starostlivosti, teda i stále požívala ochranu verejného činiteľa. Teda prihliadnuc na vyššie uvedené skutočnosti, vyššie uvedené dôkazy, jednotlivo i súhrnne, mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že použila násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a týmto konaním tak po stránke objektívnej ako i subjektívnej naplnila zákonné znaky prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Objektom trestného činu útoku na verejného činiteľa je záujem na ochrane nerušeného výkonu právomoci verejného činiteľa. Obžalovaná svojím konaním porušila tento záujem spoločnosti.
Súd sa oboznámil sa i so správou a charakteristikami osoby obžalovanej č.l. 88, 89-90, z ktorých vyplýva, že obžalovaná bola viackrát postihnutá v priestupkovom konaní za rôzne priestupky, aj na úseku cestnej premávky, v mieste bydliska sú o jej osobe známe predovšetkým evidenčné údaje. Z odpisu registra trestov na č.l. 91 vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho následok, u obžalovanej súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona ale ani žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, pri ukladaní trestu prihliadnuc i na osobu obžalovanej, jej pomery, možnosť nápravy a pri zohľadnení všetkých týchto okolnosti, jej doterajšieho správania, skutočnosti, že nebola doposiaľ súdne trestaná, bola postihnutá len v priestupkovom konaní, teda ide o prvé prekročenie medzí zákona na úrovni trestného činu, a ostatných skutočností, potom dospel súd k záveru, že u obžalovanej trest pri samej spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 13 mesiacov, výkon ktorého sa jej podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, v dostatočnej miere bude plniť účel trestu z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie. Takýto trest potom súd hodnotil ako primeraný, spravodlivý a zákonný. Súd nebol názoru, že je potrebné už v tomto štádiu konania pôsobiť na obžalovanú trestom spojeným s odňatím slobody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.