Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/103/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka na verejnom zasadnutí konanom dňa 01. decembra 2020 prejednal odvolanie obžalovanej

R. W.,

nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom A. pod R., Ul. 1. mája č. XXX/X, na verejnom zasadnutí prítomnej,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 03.07.2020 a takto

rozhodol:

Podľa , zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa obžalovaná R. W., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom A. pod R., Ul. 1. mája č. XXX/X,

sa uznáva za vinnú, že

po tom, čo dňa 02.08.2018 v čase okolo 13:00 hod. v A. pod R. v rodinnom dome na Ul. X. mája XXX/ X po riadnom preukázaní služobnými preukazmi a povolením na vykonanie terénnej sociálnej práce zo strany pracovníčok N. práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, pri odchode z rodinného domu fyzicky napadla pracovníčku - poškodenú W. P. tak, že po tom, čo pri schodisku na vrchnom podlaží rodinného domu, pri demonštrovaní konania inej osoby, ju sotila rukou a váhou tela do pravého pleca, následne v chodbe na prízemí domu ju ťahala za ruku, oblečenie, škriabala ju po rukách, triasla ňou za plecia a následne za ruky, opakovane ju kopla kolenom do stehna nohy, pričom sa jej pokúšala z rúk vytrhnúť obal s dokladmi a spisom, z ktorého žiadala vydať písomnosť, ktorú mala mať poškodená so sebou, pričom uvedeným konaním poškodenej W. P. nespôsobila zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie,

teda

použila násilie pre výkon právomoci verejného činiteľa,

čím spáchala

prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b) Tr. zák.

Za to sa odsudzuje podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na §§ 36 písm. j) a 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanej výkon tohto trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanej určuje skúšobná doba na 12 (dvanásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bola obžalovaná R. W. uznaná vinnou z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože po tom, čo dňa 02.08.2018 v čase okolo 13:00 hod. v Lehote pod R., v rodinnom dome na Ul. X. mája XXX/X, po riadnom preukázaní služobnými preukazmi a povolením na vykonanie terénnej sociálnej práce vykonávali pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi terénnu sociálnu prácu, fyzicky napadla pracovníčku W. P., a to tak, že po tom, čo pri schodisku na vrchnom podlaží rodinného domu, pri demonštrovaní konania inej osoby sotila rukou a váhou tela do pravého pleca poškodenej, následne v chodbe na prízemí domu poškodenú W. P. ťahala za ruku, oblečenie, škriabala ju po rukách, triasla ňou za plecia a následne za ruky, opakovane ju kopla kolenom do stehna nohy, pokúšala sa jej z rúk vytrhnúť obal s dokladmi a spisom, žiadala vydať zo spisu písomnosť, ktorú mala mať poškodená so sebou, pričom uvedeným konaním poškodenej W. P. nespôsobila zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie.

Bola za to odsúdená podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 13 mesiacov, výkon ktorého sa jej podľa §§ 49 ods. 1 písm. a) a 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote obžalovaná odvolanie, ktoré smerovalo proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedla, že súd prvého stupňa považoval za dôveryhodné výpovede poškodenej P. a svedkyne E.. P., ktoré však boli len v rovine tvrdenia proti tvrdeniu a nebol produkovaný žiaden ďalší dôkaz o jej vine. Poškodenú a svedkyňu pustila do svojho domu bez toho, aby sa preukázali služobnými preukazmi a písomnými potvrdeniami na vykonanie terénnej sociálnej práce. Túto vedomosť nadobudla len na základe ich odpovede na otázku, kto sú a čo chcú. Vo výpovediach poškodenej i svedkyne vidí tiež viaceré rozpory. Sporná zostala aj zákonnosť vykonania terénnej sociálnej práce, čo spochybňuje objektívnu stránku skutkovej podstaty stíhaného prečinu. Skutok sa stal tiež až po tom, čo sa poškodená a svedkyňa spontánne rozhodli rodinný dom opustiť, a tak nemohlo dôjsť k naplneniu znakov skutkovej podstaty stíhaného prečinu, keďže výkon právomoci verejného činiteľa bol v čase údajného spáchania skutku fakticky ukončený. Z časového hľadiska totiž musí použitie násilia buď predchádzať výkonu právomoci verejného činiteľa alebo k nemu môže dôjsť pri výkone právomoci verejného činiteľa. Skutok, ktorý sa jej kladie za vinu, preto nie je trestným činom. Poukázala tiež na to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v rozpore s ustanovením Navrhla, aby odvolací súd podľa alebo c) zrušil napadnutý rozsudok a aby podľa vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, alebo aby podľa sám rozhodol rozsudkom tak, že ju oslobodí spod obžaloby.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zotrvala obžalovaná na dôvodoch svojho odvolania a na svojom písomnom návrhu, ako má odvolací súd o ňom rozhodnúť. Prítomná prokurátorka krajskej prokuratúry naopak navrhla odvolanie obžalovanej podľa ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a dospel k takému záveru, že odvolanie obžalovanej je čiastočne dôvodné, ale z iných ako ňou uvádzaných dôvodov.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Preskúmaním veci vo vzťahu k výroku o vine odvolací súd musel čiastočne prisvedčiť odvolacím námietkam obžalovanej, pretože súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre svoje rozhodnutie. Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že výrok o vine v napadnutom rozsudku je nesprávny, pretože skutok mal byť posúdený podľa iného ustanovenia .

V prvom rade odvolací súd uvádza, že výpovede poškodenej Mgr. W. P. a svedkyne Mgr. W. P. nepovažoval za rozporuplné v tých častiach, v ktorých popisovali protiprávne konanie obžalovanej smerované práve voči poškodenej Mgr. P..

I keď obžalovaná vinu v konaní poprela, vykonané dokazovanie na súde prvého stupňa dostatočným spôsobom preukázalo, že pred spáchaním trestnej činnosti vedela o tom, že poškodená a svedkyňa sú pracovníčky úradu práce a vedela tiež to, že za ňou prišli riešiť nepriaznivú situáciu v jej rodine na jej vlastnú žiadosť. Obžalovaná vypovedala, že od úradu práce požadovala súdne rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti, a bola informovaná o tom, že takéto rozhodnutie si vzala pracovníčka úradu práce do terénu, na čo ju krátko na to navštívili poškodená Mgr. W. P. a svedkyňa Mgr. W. P. (v čase okolo 13:00 hod.).

Táto výpoveď obžalovanej je plne súladná s úradným záznamom iných pracovníčok úradu práce zo dňa 02.08.2018 (č.l. 70 a 73 spisu), podľa obsahu ktorého dňa 02.08.2018 v čase medzi 09:50 hod. a 10:00 hod. pri telefonických hovoroch obžalovanej na úrad práce sa táto dozvedela, že spisový materiál úradu práce aj so žiadaným súdnym rozhodnutím majú u seba pracovníčky úradu práce, ktoré vykonajú dňa 02.08.2018 u nej terénnu sociálnu prácu vo veci šetrenia pomerov v jej rodine.

Po príchode poškodenej Mgr. W. P. sa jej následne obžalovaná dopytovala na predmetné súdne rozhodnutie, na čo jej táto odpovedala, že jej ho nedá. Podľa zhodných výpovedí poškodenej i svedkyne následne obžalovaná poškodenú fyzicky napadla tak, že ju v chodbe na prízemí domu ťahala za ruku, oblečenie, škriabala ju po rukách, triasla ňou za plecia a následne za ruky, opakovane ju kopla kolenom do stehna nohy, a pokúšala sa jej z rúk vytrhnúť obal s dokladmi a spisom, z ktorého žiadala vydať predmetné súdne rozhodnutie.

Takéto správanie obžalovanej zároveň podľa znaleckých záverov zapadalo aj do jej povahovej odchýlky s histriónskymi rysmi, ktorá sa prejavuje okrem iného vzťahovačnosťou, teatrálnym správaním, či abnormálnymi reakciami.

Správne tiež súd prvého stupňa postupoval, keď prihliadnuc na vykonané dokazovanie opomenul časť konania obžalovanej, ktoré bolo uvedené ako súčasť skutku v skutkovej vete obžaloby. Takto popisované konanie obžalovanej („...pri schodisku na vrchnom podlaží rodinného domu ju sotila a váhou tela do pravého pleca...“) nebolo súčasťou použitia násilia, ale súviselo s demonštratívnym naznačením predchádzajúceho konania manžela obžalovanej voči nej.

Súd prvého stupňa však pochybil pri ustálení správnej právnej kvalifikácie konania obžalovanej, pretože tohto sa obžalovaná dopustila až po tom, čo poškodená chcela opustiť jej domácnosť pre jej agresívne správanie počas ich vzájomného rozhovoru a nespoluprácu pri výkone terénnej sociálnej práce a po tom, čo poškodená odmietla na jej žiadosť vydať zo spisu úradu práce predmetné súdne rozhodnutie. Z uvedeného je potom zrejmé, že obžalovaná násilie použila proti poškodenej až po tom, ako poškodená „fakticky“ ukončila výkon svojej právomoci verejného činiteľa, a toto násilie smerovalo pre výkon právomoci poškodenej ako verejného činiteľa.

Odvolací súd aj preto mierne pozmenil skutok oproti obžalobe, ako aj napadnutému rozsudku, pričom jeho totožnosť zostala zachovaná. Zároveň konanie obžalovanej posúdil ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b) Tr. zák., pretože (v priamom úmysle) použila násilie pre výkon právomoci verejného činiteľa.

Pokiaľ ide o výrok o treste, na rozdiel od súdu prvého stupňa „identifikoval“ odvolací súd u obžalovanej jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že pred spáchaním tohto trestného činu viedla riadny život - § 36 písm. j) Tr. zák.

Obžalovaná sa pred spáchaním skutku nikdy nedopustila obdobného protiprávneho konania, pre ktoré by bola priestupkovo postihovaná či súdne trestaná. V minulosti spáchala 4 dopravné priestupky minimálnej závažnosti, teda išlo o protiprávne konania inej povahy, ako tomu bolo v prejednávanej veci.

Odvolací súd následne dospel k takému názoru, že účel trestu u obžalovanej splní aj podmienečne odložený trest odňatia slobody na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby - vo výmere 12 mesiacov, so skúšobnou dobou na 12 mesiacov.

Odvolací súd je toho názoru, že takto uložený trest v dostatočnej miere zabezpečí najmä nápravu obžalovanej, pretože vytvorí dostatočný priestor na to, aby sa zbavila „zlých návykov“ a mohla preukázať, že výkon trestu odňatia slobody u nej nie je potrebný. Bude závisieť na obžalovanej, či poskytnuté „dobrodenie“ zákona v podobe uloženého trestu aj využije a svoje ďalšie správanie upraví na spoločensky akceptovateľnú úroveň. Uložením takéhoto trestu bude zabezpečený čo najmenší vplyv na jej rodinu a jej blízke osoby.

Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd podľa , zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Následne rozhodol pri splnení zákonných podmienok uvedených v týmto rozsudkom o vine obžalovanej za mierne pozmenený skutok (oproti podanej obžalobe i rozhodnutiu súdu prvého stupňa, bez narušenia jeho totožnosti), ktorý právne posúdil ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa Tr. zák., a uložil jej vyššie uvedený trest.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.