Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-35-2020.pdf
PDF · 125.05 KB
No categories available
23Sa/35/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: P.. B. E., bytom D. X. XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 08. 2018, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd zrušuje rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa13. 08. 2018 a vec vracia žalovanej na nové konanie.
Krajský súd nepriznáva žalobcovi náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13. 08. 2018 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení generálny riaditeľ potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovni, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. 05. 2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 6 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení od 01. 03. 2014 priznaný starobný dôchodok v sume 132,60 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z., ktorým sa stanovila pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty bol žalobcovi od 01. 01. 2015 zvýšený starobný dôchodok na sumu 137,80 eur mesačne.
Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2016 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty bol žalobcovi od 01. 01. 2016 zvýšený starobný dôchodok na sumu 139,70 eur mesačne.
Podľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. bol žalobcovi od 01. 01. 2017 zvýšený starobný dôchodok na sumu 147,90 eur mesačne.
Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, bol žalobcovi od 01. 01. 2018 zvýšený starobný dôchodok na sumu 156,30 eur mesačne.
2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 17. 05. 2018 realizoval rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 9So/61/2016-87 zo dňa 31. 01. 2018, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 23Sd/206/2014-66 zo dňa 07. 12. 2015 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 520 301 7010 0 zo dňa 25.
04. 2014 v spojení so zmenovými rozhodnutiami žalovaného č. 520 301 9010 0 zo dňa 07. 07. 2014 a zo dňa 16. 07. 2014 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Najvyšší súd SR preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného o žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, ktorý bol žalobcovi priznaný rozhodnutím č. 520 301 901 0 zo dňa 16. 08. 2014. Pre správne posúdenie veci je kľúčový článok 5 Dohody, pričom odporca postupoval podľa čl. 5 ods. 1 Dohody, s čím sa stotožnil aj Krajský súd v Nitre a žalobca sa domáhal postupu podľa čl. 5 tejto Dohody.
Podľa čl. 5 ods. 1 Dohody, občanom, ktorí sa presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany a po presídlení pracovali vymeriavajú sa dôchodky a iné dávky zo zárobku dosiahnutého v zamestnaní v krajine, do ktorej sa presídlili.
Podľa čl. 5 ods. 2 Dohody, občanom, ktorí sa presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany a po presídlení nepracovali, vymerajú sa dôchodky a iné dávky z priemerného mesačného zárobku zamestnancov odborného odboru a kvalifikácie ku dňu priznania dôchodku alebo inej dávky v krajine, do ktorej sa presídlili. Rovnako sa postupuje aj pri výpočte dôchodku a iných dávok u občanov, ktorí sa presídlili z jednej krajiny do druhej po priznaní dôchodku alebo inej dávky.
Zo znenia čl. 5 ods. 1 a ods. 2 Dohody vyplýva, že postup pri určení zárobku, z ktorého sa vymeriavajú dôchodky občanov, ktorí sa presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany je odlišný u občanov, ktorí po presídlení vykonávali pracovnú činnosť a u občanov, ktorí po presídlení žiadnu pracovnú činnosť nevykonávali.
Z týchto ustanovení ani z iných článkov dohody nevyplýva, že by sa mohli postupy stanovené v ods. 1 a ods. 2 čl. 5 Dohody kombinovať.
Krajský súd potvrdil rozhodnutie žalobcu s tým, že nie je možné postupovať v danom prípade podľa čl. 5 ods. 2 Dohody ale správne postupoval podľa čl. 5 ods. 1 Dohody. Uniklo však pozornosti krajského súdu, že sa žalovaný vôbec nezaoberal otázkou samotného presídlenia žalobcu, pričom otázka kedy došlo k presídleniu je v nadväznosti na pracovnú činnosť po presídlení kľúčovou pre správnu aplikáciu čl. 5 ods. 1 alebo ods. 2 Dohody.
Z napadnutého rozhodnutia žalovaného ani z rozsudku krajského súdu nevyplýva dátum presídlenia žalobcu. Tento sa výslovne domáhal podľa § 5 ods. 2 Dohody tvrdiac, že sa presídlil až po udelení trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, teda v r. 2005. V odvolaní proti rozsudku krajského súdu žalobca tvrdil, že skutočným začiatkom presídlenia bol až r. 2006, pričom po presídlení nepracoval, t.j. nezískal žiadne vymeriavacie základy pre nárok na dôchodkovú dávku.
Žalovaný vykonal dokazovanie v predchádzajúcej veci, ohľadne všetkých druhov pobytu, ktoré mal žalobca udelené: od 31. 05. 1995 do 09. 02. 2003 mal povolený dlhodobý pobyt za účelom podnikania, od 10. 02. 2003 do 11. 08. 2005 mal povolený prechodný pobyt za účelom podnikania a od 12. 08. 2005 má evidovaný trvalý pobyt. Nevyhodnotil však, ktorý z týchto pobytov považuje za presídlenie a nevykonal ani ďalšie dokazovanie za účelom preukázania skutočného presídlenia žalobcu na územie SR, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.
Najvyšší súd SR samotnému pojmu presídlenie uviedol, že tento pojem Dohoda nešpecifikuje, a preto treba pri interpretácii tohto pojmu vychádzať z celkového obsahu a účely Dohody, ktorá napríklad v článku 2 uvádza „...ktorí trvalo bývajú...“. Rovnako aj ďalšie články Dohody uvádzajú bývanie, resp. trvalé bývanie, z čoho logicky vyplýva, že následkom presídlenia z územia jednej zmluvnej strany je vznik trvalého bývania na území druhej zmluvnej strany. V medzinárodnom práve sa za presídlenca považuje osoba, ktorá opúšťa (trvalo) krajinu svojho pôvodu. Pod presídlením sa rozumie aj presťahovanie s úmyslom trvalo žiť na inom mieste, v danom prípade v inom štáte. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že Dohoda bola vyhlásená vyhláškou č. 116/1960 Zb. zo dňa 07. 07. 1960, pričom v neďalekej minulosti (rok 1947) prebiehalo presídľovanie maďarského obyvateľstva z Československa do Maďarska a naopak. V každom prípade teda treba pri presídlení vychádzať z jeho cieľa, ktorým je vznik trvalého bývania na území druhej zmluvnej strany.
Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude po vykonanom dokazovaní sa vysporiadať s otázkou, kedy došlo k presídleniu navrhovateľa a vo veci znovu rozhodnúť v súlade s príslušným ustanovením čl. 5 Dohody a správne aplikovať tento článok 5.
Prvostupňový správny orgán opätovne rozhodol o nároku žalobcu rozhodnutím č. 520 301 9010 0 zo dňa 17. 05. 2018 a žalobcovi zhodnotil dobu poistenia, ktorú získal na základe právnych predpisov SR od 27. 09. 1995 do 31. 12. 1997 v rozsahu 827 dní, t.j. 2,2658 rokov, nakoľko za tieto obdobia bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, na rozdiel od obdobia od 01. 01. 1998 do 28. 11. 2013, kedy nebolo žalobcovi zhodnotené toto obdobie, pretože za obdobie od 01. 01. 1998 do 31. 12. 2000 nezaplatil poistné na dôchodkové poistenie a v období od 01. 01. 2001 do 25. 11. 2013 vykonával žalobca SZČO bez povinnosti platiť poistné.
Nositeľ poistenia Ruskej federácia dňa 27. 05. 2014 potvrdil dobu poistenia, ktorú získal žalobca podľa právnych predpisov Ruskej federácie v období od 11. 07. 1969 do 20. 05. 1972, od 30. 06. 1972 do 22. 07. 1972, od 28. 08. 1972 do 24. 09. 1973, od 27. 09. 1973 do 18. 03. 1974, od 27. 03. 1974 do 07. 09. 1979, od 24. 09. 1979 do 20. 01. 1981, od 19. 02. 1981 do 07. 08. 1981 a od 12. 08. 1981 do 06. 06. 1995 v rozsahu 9265 dní, t.j. 25,4657 rokov. Tieto doby poistenia boli podľa čl. 4 ods. 1 Dohody, žalobcovi boli správne plne započítané, ako doba zamestnania na území obidvoch zmluvných strán, vrátane doby zamestnania oprávňujúcej k priznaniu dôchodku za výhodnejších podmienok a vo vyššej výmere. Podľa Dohody zároveň platilo, že orgány sociálneho zabezpečenia započítajú dobu zamestnania aj vo svojom štáte, tak i v druhom štáte, bez ohľadu na to, aká časť požadovanej doby zamestnania pripadá na prácu v každom z týchto štátov. Započítanie doby zamestnania, pokiaľ ide o dobu práce v každej zo zmluvných strán sa vždy prevádza podľa právnych predpisov tej zmluvnej strany, na ktorej území bola vykonávaná.
Z potvrdenia Ruskej federácie bolo preukázané, že žalobca pracovnú činnosť na jej území ukončil dňom 06. 06. 1995. Žalobca na území Ruskej federácie nevykonával žiadnu činnosť, ktorá by zakladala účasť na poistení.
Podľa potvrdenia Prezídia policajného zboru, úradu zahraničnej a cudzineckej polície Bratislava zo dňa 14. 04. 2015 bol žalobcovi od 31. 05. 1995 do 09. 02. 2003 udelený dlhodobý pobyt za účelom podnikania na území SR podľa zákona č. 123/1992 Zb. o pobyte cudzincov na území Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Od 10. 02. 2003 do 11. 08. 2005 mal žalobca udelený prechodný pobyte na účelom podnikania podľa zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a od 12. 08. 2008 mal žalobca udelený trvalý pobyte podľa § 35 ods. 1 písm. e/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov. Z týchto potvrdení jednoznačne vyplýva, že žalobca odo dňa udelenia prvého pobytu na účely podnikania na území SR mal úmysel trvale sa zdržiavať na území SR z dôvodu podnikania, a preto bolo zo strany žalovanej dôvodne považovať deň udelenia prechodného pobytu na účely č. 5 Dohody za deň presídlenia účastníka konania. Keďže v dohode pojem presídlenie sa nikde neuvádza a nešpecifikuje, je potrebné pri interpretácii tohto pojmu vychádzať z celkového obsahu a účelu dohody, kde napr. v čl. 2 je uvedené, že občania jednej zmluvnej strany, ktorí trvalé bývajú na území zmluvnej strany, sú vo všetkých otázkach sociálneho zabezpečenia i pracovných vzťahoch v postavení v plnom rozsahu na roveň občanom tejto zmluvnej strany. Cieľom žalobcu, za účelom ktorého mal na území evidovaný prechodný alebo trvalý pobyt, bol za účelom jeho podnikania.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca od prvého udelenia prechodného pobytu na účely podnikania na území SR mal úmysel trvale sa zdržiavať na území SR, a preto je dôvodné považovať deň udelenia prechodného pobytu na účely čl. 5 Dohody dňom za deň presídlenia občana.
Čl. 5 ods. 1 Dohody stanovuje, že občanovi, ktorý sa presídlil z územia jedného zmluvného štátu na územie druhého zmluvného štátu a vykonával zárobkovú činnosť podľa právnych predpisov tohto štátu, sa suma dôchodku vypočíta zo zárobkov dosiahnutých v štáte, na územie ktorého sa presídlil.
Článok 5 ods. 2 dohody stanovuje ako postupovať, ak sa občan presídlil z územia jedného zmluvného štátu na územie druhého zmluvného štátu a po presídlení už nevykonával zárobkovú činnosť. Takýto občan nezískal žiaden vymeriavací základ podľa predpisov štátu, na územie ktorého sa presídlil. Bez sumy vymeriavacieho základu právne predpisy neumožňujú vypočítať sumu dôchodku. Dôchodok v takomto prípade preto dohoda ustanovuje vypočítať z priemerného mesačného zárobku zamestnancov obdobného odboru a kvalifikácie ku dňu priznania dôchodku.
Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenia čl. 5 Dohody, výslovne upravujú ako určiť sumu dôchodku občana, ktorý sa presídlil z územia jedného zmluvného štátu na územie druhého zmluvného štátu, a to osobitne: 1. v článku 5 ods. 1 Dohody, ak občan vykonával zárobkovú činnosť v druhom štáte, a 2. v článku 5 ods. 2 Dohody, ak občan nevykonával zárobkovú činnosť v druhom štáte.
V období od 27. 09. 1995 do 31. 12. 2000 žalobca mal povinnosť platiť poistné podľa právnych predpisov SR ako SZČO, pričom za obdobie od 27. 09. 1995 do 31. 12. 1997 poistné zaplatil. Vzhľadom na uvedené v období od 27. 09. 1995 do 31. 12. 1997 získal vymeriavací základ na určenie suma starobného dôchodku.
Keďže právne predpisy Slovenskej republiky umožňujú vypočítať sumu dôchodku aj občanovi, ktorý získal vymeriavací základ menej ako 22 kal. rokoch nie je preto nevyhnutné na výpočet sumy dôchodku použiť fiktívne zárobky. Suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Starobný dôchodok žalobcu bol vypočítaný v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z., § 63 ods. 6 a 7.
V rozhodujúcom období rokov 1984-2013 žalobca na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kal. rokov a týchto 22 kal. rokov nezískal ani pri postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01. 01. 1984. Priemerný osobný mzdový bol mu bol preto podľa § 63 ods. 7 druhej vety zákona č. 461/2003 Z.z. vypočítaný z tohto nižšieho počtu kal. rokov.
Osobné mzdové body v týchto kal. rokoch sa zisťujú osobitne za každý kal. rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý je uvedený v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kal. roky po roku 2002. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia je 0,7052. V rozhodujúcom období navrhovateľ získal 827 dní dôchodkového poistenia, to znamená 2,2658 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,3113. Podľa § 63 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta v r. 2014 - 18 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,4353. Ku dňu nároku na starobný dôchodok, t. j. 01. 03. 2014 žalobca získal 10122 dní dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 27,7316 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01. 03. 2014 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 469/2013 Z. z. určená na rok 2014 - 10,2524 eur. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 123,80 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,4353 x 27,7316 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,2524 = 123,80 eur mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšuje do dňa priznania o 8,80 eur (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z. z.), na sumu 132,60 eur mesačne.
Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšuje od 01. 01. 2015 o 5,20 eur (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z.), na sumu 137,80 eur mesačne.
Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšuje od 01. 01. 2016 o 1,90 eur (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z.), na sumu 139,70 eur mesačne.
Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšuje od 01. 01. 2017 o 8,20 eur mesačne na sumu 147,90 eur mesačne.
Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšuje od 01. 01. 2018 o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien v domácnosti dôchodcov, teda o 0,8% mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu 8,40 eur. Suma starobného dôchodku sa zvyšuje od 01. 01. 2018 o pevnú sumu zvýšenia o 8,40 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako sumy zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 1,20 eur mesačne. Suma starobného dôchodku je 156,30 eur mesačne.
3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie v ktorom uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím a namietal spôsob akým sociálna poisťovňa určila deň presídlenia na územie SR a zároveň namietal spôsob určenia sumy starobného dôchodku.
4. Generálny riaditeľ poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a pripojenú spisovú dokumentáciu žalobcu a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.
Z pripojeného administratívneho spisu žalovanej bolo zistené, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok dovŕšením 62 roku veku dňa 01. 03. 2014. K tomuto dňu žaloba získal 10122 dní obdobia dôchodkového poistenia.
Na nárok na dôchodok mu bola zhodnotená doba poistenia, ktorú získal podľa právnych predpisov SR od 27. 09. 1995 do 31. 12. 1997 v rozsahu 827 dní, t.j. 2,2658 rokov.
Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z., obdobím dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia ak za tieto obdobia bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Žalobcovi nebolo pre nárok na starobný dôchodok hodnotené obdobie od 01. 01. 1998 do 25. 11. 2013, pretože v období od 01. 01. 1998 do 31. 12. 2000 nebolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie a v období od 01. 01. 2001 do 25. 11. 2013 vykonával účastník konania SZČO bez povinnosti platiť poistné.
Odvolací správny orgán mal za to, že doplnil dokazovanie v smere zisťovania trvalého pobytu, resp. prechodného pobytu na území SR, a to najmä dotazom na nositeľa Ruskej federácie ako aj potvrdením Prezídia policajného zboru.
Obdobie, ktoré získal žalobca podľa právnych predpisov Ruskej federácie mu zhodnotil pre nárok na starobný dôchodok v súlade s čl. 4 Dohody, a to v rozsahu 9295 dní, t.j. 25,4657 rokov.
Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané.
Z potvrdenia Prezídia policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava zo dňa 14. 04. 2015 bolo zistené, že žalobcovi bol udelený dlhodobý pobyt za účelom podnikania na území SR podľa zákona č. 123/1992 Zb. o pobyte cudzincov od 31. 05. 1995 do 09. 02. 2003. Od 10. 02. 2003 do 11. 08. 20015 mal žalobca udelený prechodný pobyt za účelom podnikania podľa zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a od 12. 08. 2005 mal žalobca udelený trvalý pobyt podľa § 35 ods. 1 písm. e/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov.
Odvolací správny orgán z týchto preukázaných skutočností mal za to, že prvostupňový správny orgán rozhodol správne, pretože žalobca od prvého udelenia prechodného pobytu na účely podnikania na území SR mal úmysel trvale sa zdržiavať na území SR z dôvodu jeho podnikania, a preto je dôvodné považovať tento deň prechodného pobytu na účely čl. 5 Dohody za deň presídlenia účastníka konania.
Odvolací správny orgán zastáva názor, že dohoda síce nešpecifikuje pojem presídlenie ale sa uvádzajú pojmy ako bývanie, resp. trvalé bývanie, z čoho logicky vyplýva, že následkom presídlenia z územia jednej zmluvnej strany je vznik trvalého bývania na území druhej zmluvnej strany. V medzinárodnom práve sa považuje za presídlenca osoba, ktorá opúšťa „trvalo“ krajinu svojho pôvodu. Pod presídlením sa rozumie aj presťahovanie sa s úmyslom trvalo žiť na inom mieste, v danom prípade v inom štáte.
Odvolací orgán poukázal na tú skutočnosť, že správne rozhodol prvostupňový správny orgán podľa čl. 5 Dohody, a to ods. 1, pretože žalobca ako SZČO v období od 27. 09. 1995 do 31. 12. 2000 mal platiť poistné a poistné aj za obdobie 27. 09. 1995 do 31. 12. 1997 zaplatil. Teda v tomto období aj získal vymeriavací základ na určenie sumy starobného dôchodku.
Právne predpisy umožňujú vypočítať sumu dôchodku aj občanovi, ktorý získal vymeriavací základ menej ako 22 kal. rokov, nie je preto nevyhnutné na výpočet sumy dôchodku použiť fiktívne zárobky. Čl. 2 Dohody postavil občanov Ruskej federácie v otázkach sociálneho zabezpečenia v plnom rozsahu na roveň občanom SR. To znamená, že aplikácia právnych predpisov nesmie tieto osoby v porovnaní s občanmi SR diskriminovať, a to nielen negatívne, ale aj pozitívne.
Žalovaný správny orgán uviedol, že vypočítaný starobný dôchodok žalobcovi bol správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi a žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť výpočtu tohto dôchodku. Preto dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania je nedôvodné a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
II.
5. Krajský súd po podaní žaloby žalobcom opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozsudkom č. 23Sa/84/2018-76 zo dňa 29. apríla 2019 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 13. 08. 2018. Dospel k záveru, že žalovaná založila svoje rozhodnutie správne na základe zisteného skutkového stavu veci prvostupňovým orgánom ako aj doplneného dokazovania žalovanej riadiaca rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/61/2016-87 zo dňa 31. 01. 2018, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sd/206/2014-66 zo dňa 07. 12. 2015, ktorým bolo rozhodnutie žalovanej zrušené a vrátené na nové konanie. 6. Krajský súd nezistil ani nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v súvislosti s výpočtom starobného dôchodku podľa § 63 ods. 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z. a nezákonnosť postupu nezistil ani v súvislosti s potvrdením nositeľa Ruskej federácie zo dňa 27. 05. 2014, ktorým oznámil, že žalobca pracovnú činnosť na území Ruskej federácie ukončil dňom 06. 06. 2015. Námietku žalobcu, že po získaní dlhodobého pobytu za účelom podnikania na území SR pracoval aj v Ruskej federácii v spoločnosti SKM s.r.o. v rokoch 1995-2000, a túto vyhodnotil ako irelevantnú. Pretože žalobca nepredložil nové dôkazy a ani nespochybnil dôkazy, ktoré boli obsiahnuté v administratívnom spise. Žalobca podal voči rozsudku kasačnú sťažnosť, v ktorej poukázal na to, že mu znemožnil uskutočniť procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia a nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti. Krajskému súdu vytýkal, že i napriek predchádzajúcemu rozsudku Najvyššiemu súdu SR, ktorým bolo rozhodnutie žalovanej zrušené, sa táto nevysporiadala s otázkou, kedy došlo ku skutočnému presídleniu na územie SR a vo veci znovu rozhodli v rozpore s čl. 5 Dohody.
7. Poukázal na to, že žalovaná urobila nesprávny právny záver o úmysle presídlenia, s poukazom na potvrdenie Dôchodkového fondu Ruskej federácie zo dňa 24. 05. 2014, ktoré nie je potvrdením o ukončení pracovnej činnosti žalobcu dňom 06. 06. 1995. Napriek údajom, ktoré sa nachádzali v jeho osobnom spise, t.j. potvrdenia o pracovnom pomere, žalovaná nezisťovala, či žalobca mal nejakú zárobkovú činnosť v Ruskej federácii po období jún 1995 a nijako to ani v rozhodnutí nezdôvodnila. Pracovnú činnosť vykonával aj po 06. 06. 1995, o čom svedčí potvrdenie od zamestnávateľa o pracovnom pomere zo dňa 18. 12. 2000.
8. Najvyšší súd SR v dôsledku podanej kasačnej sťažnosti rozsudkom sp.zn. 7Sk/37/2019-147 zo dňa 21. 04. 2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 23Sa/84/2018-76 zo dňa 29. 04. 2019 a vec vrátil na nové konanie.
9. Najvyšší súd SR vytkol súdu prvého stupňa, že v konaní o správnych žalobách v sociálnych veciach je potrebné, v rámci poučovacej povinnosti poučiť žalobcu aj o možnosti požiadať o nariadenie pojednávania. V danej veci správny súd nenariadil pojednávanie, majúc za to, že sú splnené podmienky na takýto postup podľa § 107 ods. 1 SSP, lebo žalobca nepožiadal o nariadenie pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli dňa 23. 04. 2019, a takýto postup správneho súdu kasačný súd nepovažuje za správny.
10. Poukázal na tú skutočnosť, že Najvyšší súd SR v rozsudku č. 9So/61/2016 zo dňa 31. 01. 2018 zdôraznil, že pre správne posúdenie veci je kľúčový článok 5 Dohody, pričom správny orgán postupoval podľa čl. 5 ods. 1 Dohody a žalobca sa domáha postupu podľa čl. 5 ods. 2 tejto dohody. Zo znenia čl. 5 ods. 1 a 2 Dohody vyplýva, že postup pri určení zárobku, z ktorého sa vymeriavajú dôchodky občanov, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany je odlišný u občanov, ktorí po presídlení vykonávali pracovnú činnosť a u občanov, ktorí po presídlení žiadnu pracovnú činnosť nevykonávali. Z rozhodnutia žalovanej zo dňa 25. 04. 2014, ktoré odvolací súd zrušil, spolu so zmenovými rozhodnutiami a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie rozsudkom sp. zn. 9So/61/2016 nevyplýval skutočný začiatok dátumu presídlenia žalobcu. Úlohou správneho orgánu po zrušení odvolaním napadnutých rozhodnutí bolo vyhodnotiť, ktorý z týchto rokov považuje za presídlenie žalobcu na územie SR a znovu rozhodnúť v súlade s príslušným ustanovením čl. 5 Dohody.
11. Správny orgán postupoval vo veci s prihliadnutím na potvrdenia Prezídia policajného zboru, úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, údajov uvedených v živnostenskom registri a potvrdenia nositeľa Ruskej federácie. Z rozsudku krajského súdu nevyplýva, že by správny orgán zisťoval dôvody presťahovania žalobcu z územia Ruskej federácie na územie SR v r. 1995, preto bez vypočutia žalobcu k dôvodom presídlenia nemožno posúdiť ani jeho úmysel trvale žiť v Slovenskej republike, teda vznik trvalého bývania na území druhej zmluvnej strany.
12. Kasačný súd z tohto dôvodu považoval za dôvodnú námietku žalobcu ohľadom aplikácie čl. 5 Dohody, preto rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, s tým, že nariadi vo veci pojednávanie a znovu rozhodne, pričom sa vysporiada s dôvodmi uvedenými v žalobe, vyjadrením na č. l. 54-56 ale aj s vyjadrením žalobcu na súdnom pojednávaní a nové rozhodnutie riadne zdôvodní. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má odpovedať na tie námietky, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné, na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
III.
13. Krajský súd ako správny súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobcu prejednal na pojednávaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto rozsudkom rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil na nové konanie.
14. Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol, že nesúhlasí s postupom žalovanej ako mu bol vypočítaný starobný dôchodok, ktorý postupoval podľa čl. 5 Dohody, podľa ktorého občan, ktorý sa presídlil z jedného zmluvného štátu do druhého a vykonával zárobkovú činnosť. Nesúhlasil s takýmto tvrdením, ako mu bol vypočítaný dôchodok z vymeriavacích základov, pretože on nezískal žiaden príjem a neodvádzal ako SZČO poistné, resp. odvádzal poistné ale nebolo to z príjmu, pretože zárobok vtedy nemal. Ďalej uviedol, že v rokoch 1995-1997 sa tu trvale nezdržiaval, pracoval a žil v Rusku, kde bol aj zamestnaný, o čom svedčia potvrdenia z Ruskej federácie, že pracoval v rokoch 1995, 1998 a 1999 v Ruskej federácii. Tento doklad je originál. Kópia prekladu sa nachádza v spise. Okrem toho mal príjmy zo spoločnosti len v Rusku, nie na SR. Keďže sa snažil o podnikanie v Európe, založil si tu živnosť a občas sem chodil za účelom podnikania, avšak sa mu nedarilo. Žalovaný správny orgán založil svoje rozhodnutie iba na svojich administratívnych dokladoch, že mal v r. 1995 a 1998 udelený prechodný pobyt a že vykonával na území SR SZČO. Toto sa však nezakladá na pravde, čo preukazujú doklady o jeho daňovej povinnosti ako aj evidencia nových zamestnaní v Rusku v týchto rokoch. V týchto rokoch nemal príjmy ako SZČO na Slovensku ako na to poukazuje žalovaná. Poukázal na čl. 3 ods. 1 Dohody,
pretože na území SR nemal zárobkovú činnosť na tomto území, ani tu nebýval a nemohol byť v tom čase ani presídlencom s úmyslom žiť na Slovensku, a preto nesprávne žalovaná vychádzala pri výpočte jeho dôchodku, pretože on nezískal žiaden vymeriavací základ. A až v r. 2000, keď SR vstúpilo do EÚ a zmenil sa zákon o pobyte cudzincov, začal uvažovať opustiť Rusku federáciu a zostať bývať na území SR. Tým sa zaoberal až do r. 2005 a až v r. 2006 zrušil pobyt v Ruskej federácii a požiadal orgány o trvalý pobyt, o čom svedčia aj doklady, ktoré sa nachádzajú v spise.
15. V písomnom vyjadrení žalobca poukázal na tú skutočnosť, že žalovaná urobila výpočet dôchodku s fiktívnych vymeriavacích základov v rokoch 1995 až 1997, i napriek tomu, že v tomto období nežil na území SR a nemal tu ani príjem zo zárobkovej činnosti pre výpočet starobného dôchodku. Žalovaná neposúdila dôvody jeho presídlenia, pretože stále považuje dátum začatia jeho presídlenia na územie SR. Obdobie rokov 1995 a 1997 územie SR nebolo jeho obvyklým miestom bývania, v tom čase tu nemal zárobkovú činnosť, zdržiaval sa tu iba občas, neexistovali žiadne právne, ani materiálne dôvody sa tu trvalo zdržiavať. Trvalo sa zdržiaval v Ruskej federácii, kde mal trvalé bydlisko, príjmy.
16. Zástupkyňa žalovaného správneho orgánu uviedla, že z potvrdenia nositeľa poistenia v Ruskej federácii zo dňa 27. 05. 2014 vyplýva, že žalobca ukončil pracovnú činnosť v Ruskej federácii dňa 06. 06. 1995. Na území Ruskej federácii už nevykonával žiadnu činnosť, ktorá by zakladala účasť na poistení. To potvrdzujú aj najnovšie potvrdenia nositeľa Ruskej federácie. Žalobca v rokoch 1995-2000 mal povinnosť platiť poistné podľa právnych predpisov SR ako SZČO a poistné v r. 1995-1997 platil, vzhľadom na to získal vymeriavcací základ na určenie sumy starobného dôchodku za uvedené obdobie. Keďže žalobca vykonával po presídlení zárobkovú činnosť, žalovaná postupoval podľa čl. 5 ods. 1 Dohody. Z administratívneho spisu je ďalej preukázané, že v období rokov 1998 - 2013 žalobca vykonával SZČO, avšak poistné neplatil. Žalovaná za deň presídlenia žalobcu dôvodne považovala deň udelenia prechodného pobytu v r. 1995. Postup žalovaného bol správny, pretože právne predpisy umožňujú vypočítať dôchodok aj občanovi, ktorý získal vymeriavací základ menej ako 22 kal. rokov a nie je preto nevyhnutné pre výpočet dôchodku použiť fiktívne zárobky.
17. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného zo dňa 13. 08. 2018 č. 520 301 9010 0, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo dňa 17. 05. 2018, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 65 a nasledujúce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a podľa čl. 6 Dohody medzi ČSR a ZSSR o sociálnom zabezpečení od 01. 03. 2014 priznala starobný dôchodok v sume 132,60 eur mesačne.
18. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej ako aj výsluchu žalobcu na pojednávaní správny súd konštatoval, že žalovaná nesprávne vyhodnotila výsledky dokazovania, čo sa týka jednak pobytu žalobcu, ktorý považuje za presídlenie a jednak na dobu poistenia v Ruskej federácii. Ako to vyplýva z pripojeného dokladu spoločnosti SKM s.r.o. žalobca v tejto spoločnosti pracoval od 08. 06. 1995 v rôznych funkciách a bol prepustený až 16. 08. 2000 na základe dohody strán. Okrem toho ako to vyplýva z jeho výpovedi na pojednávaní mal vlastné dve spoločnosti s ručením obmedzením, ktorých bol konateľom, a to s.r.o. Iskom a s.r.o. Simkom so sídlom v Uljanovsku. Je preto potrebné, aby správny orgán doplnil dokazovanie dotazom na dôchodkový fond Ruskej federácie ohľadne tých dvoch spoločností, keďže podľa vyjadrenia žalobcu mal z týchto spoločností príjem a v tom čase sa zdržoval v Ruskej federácii. Spoločnosti mali byť zrušené v r. 2001. Podľa jeho tvrdenia z týchto s.r.o. odvádzal poistné do dôchodkového fondu Ruskej federácie. Keďže tieto skutočnosti neboli doteraz ničím preukázané, je potrebné doplniť dokazovanie o zistenie týchto skutočností, preto súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na nové konanie podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, pretože zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci.
19. Podľa § 191 ods. 6, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd vo svojom zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
20. Žalovaný ako i prvostupňový správny orgán si vyhodnotili pobyt žalobcu na území SR v zmysle pripojených potvrdení, či už Prezídia policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava ako aj údajov v živnostenskom registri, z ktorého bolo preukázané, že žalobca mal udelený dlhodobý pobyt za účelom z podnikania od 31. 05. 1995 a získal oprávnenie vykonávať podnikateľské činnosti na
území SR dňa 20. 09. 1995 do 25. 11. 2013 a k tomuto oprávneniu bolo nevyhnutné mať trvalý alebo prechodný pobyt na území SR. V období od 20. 09. 1995 žalobcovi vznikla povinnosť platiť poistné v zmysle platných právnych predpisov SR ako SZČO a súčasne bol spoločníkom a konateľom spol. s r.o. Novmatech, pričom aj tu bolo základnou podmienkou mať povolenie na pobyt na území SR. Správny súd mal za to, že žalovaný správny orgán nevyhodnotil túto skutočnosť správne, keď podľa žalobcu, ktorý tvrdil sa v období rokov 1995-1998 zdržoval na území Ruskej federácie, pretože na území SR nemal žiaden príjem, ani byt a na území Ruskej federácie podnikal, pracoval a mal tam aj trvalé bydlisko. Preto je potrebné, vzhľadom na tieto skutočnosti doplniť dokazovanie aj v tomto smere a zistiť dôsledne deň presídlenia účastníka na územie SR v zmysle čl. 5 Dohody.
21. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).