Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-48-2019.pdf
PDF · 113.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-2C/48/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, pr. zast. JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX V. C., štátny občan Slovenskej republiky, pr. zast. Mgr. Evou Ivančovou, advokátkou so sídlom M. R. Štefánika 55/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 1.262,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 450,33 eur z a s t a v u j e. II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a. III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.12.2019 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.262,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.262,24 eur od 30.11.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 20.05.2018 v čase cca 13:45 hod. pri prechádzaní okolo odstaveného osobného motorového vozidla zn. AUDI, VIN: N., ŠPZ: B. (ďalej aj len „predmetné motorové vozidlo“) úmyselne smerom k vozidlu odhodil nedopalok ešte tlejúceho zvyšku cigarety, ktorý dopadol a ostal tlieť priamo na streche tohto vozidla, čím tak spôsobil čiastočné poškodenie laku a metalízy na streche vozidla, ku ktorému došlo horením nedopalku cigarety, ako aj tlejúcich zvyškov tabakového popolčeka po dobu niekoľkých sekúnd, kde sa následne žalovaný vrátil a zhodil tento tlejúci nedopalok rukou na zem. Vlastník poškodeného predmetného motorového vozidla pani F. Š., mala v čase vzniku škodovej udalosti u žalobcu uzavreté havarijné poistenie uvedeného vozidla, z ktorého si uplatnila právo na poistné plnenie. Škoda na predmetnom motorovom vozidle bola vyčíslená faktúrou č. 1233003658 na sumu vo výške 1.423,82 eur vrátane DPH. Žalobca poistné plnenie po odpočítaní spoluúčasti a DP vyčíslil na sumu vo výške 1.262,24 eur a poukázal dňa 15.10.2018 priamo poškodenej. Uviedol, že podľa § 813 Občianskeho zákonníka prechádza právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou na poistiteľa, a to do výšky vyplateného poistného plnenia. Z toho dôvodu žalobca vyzval výzvou zo dňa 08.11.2018 žalovaného na náhradu poistného plnenia vo výške 1.262,24 eur v lehote do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný prevzal výzvu dňa 14.11.2018, avšak dlžnú sumu neuhradil.
2. Tunajší súd vo veci vydal dňa 10.01.2020 platobný rozkaz č. k. 2C/48/2019 - 34, ktorým žalovanému uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.262,24 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.262,24 eur od 30.11.2018 do zaplatenia, alebo podať v tej istej lehote odpor s vecným odôvodnením vo veci samej na tomto súde
(výrok I.) a zároveň žalovanému uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi (k rukám právneho zástupcu žalobcu) trovy právneho zastúpenia vo výške 170,90 eur a ostatné trovy konania vo výške 75,50 eur (výrok II.). Nakoľko žalovaný proti uvedenému platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor, tunajší súd uvedený platobný rozkaz zrušil uznesením č. k. 2C/48/2019 - 52 zo dňa 28.01.2020, právoplatným dňa 15.02.2020.
3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia a ostatné trovy. Podaný odpor odôvodnil tým, že žalovaný v zmysle rozsudku Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou sp. zn. 3T/2/2019-136 zo dňa 20.02.2019 bol zaviazaný zaplatiť poškodenej náhradu škody za poškodenie jej predmetného motorového vozidla sumu 450,33 eur, pričom predmetná suma bola stanovená na základe odborného vyjadrenia znalca Ing. Františka Kosoňa zo spoločnosti JHS s. r. o. Martin. Poškodená si uplatnila škodu vo výške 1.423,82 eur z titulu faktúry za opravu predmetného motorového vozidla, avšak súd v trestnom konaní uplatnenú výšku škody poškodenej nepriznal, rozhodol o výške škody podľa znalca v zmysle ust. § 126 ods. 3 Trestného poriadku a poškodenú so zvyškom odkázal na občianskoprávne konanie. Žalovaný zastával názor, že žalobca nebol informovaný poškodenou, že náhradu škody z titulu poškodenia vozidla žalovaným už dostala zaplatenú dňa 14.01.2019 od žalovaného. Uviedol, že v uvedenom prípade sa žalobca domáha duplicitného plnenia a taktiež žalobca nepredložil oprávnenosť výšky škody preplatenej poškodenej vo forme znaleckého posudku.
4. Žalobca sa k podanému odporu žalovaného vyjadril tak, že naďalej trvá na žalobe v časti istiny vo výške 811,91 eur spolu s úrokom z omeškania, trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 48,50 eur a trov právneho zastúpenia. Uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody, keď v súlade s § 813 Občianskeho zákonníka prešlo na žalobcu právo na náhradu škody až do výšky vyplateného plnenia. Žalobca vyplatil plnenie vo výške 1.262,24 eur, pričom pri výpočte plnenia postupoval tak, že od výšky škody, ktorá bola vyčíslená vo faktúre č. 1233003658 na sumu 1.423,82 eur odpočítal spoluúčasť vo výške 71,19 eur a dlžné poistné vo výške 90,39 eur. Plnenie vo výške 1.262,24 eur poukázal žalobca poškodenej. Až na základe rozsudku sp. zn. 3T/2/2019, ktorý v rámci obrany doložil žalovaný do súdneho spisu bol žalobca oboznámený s jeho obsahom. Až po oboznámení sa s predmetným rozsudkom žalobca zistil, že žalovaný bol zaviazaný priamo v trestnom rozsudku nahradiť poškodenej sumu vo výške 450,33 eur a so zvyškom nároku bola poškodená odkázaná na civilný proces. Vzhľadom na uvedené uviedol, že berie žalobu v časti zaplatenia istiny vo výške 450,33 eur späť a konanie v tejto časti žiada zastaviť.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06.07.2020, na ktoré sa dostavil žalovaný a jeho právny zástupca, nedostavili sa žalobca a jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s konaním a rozhodnutím v ich neprítomnosti. Na základe uvedeného súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a oboznámením podaní strán a doložených listín, a to: uznesenie povereného príslušníka OO PZ Bánovce nad Bebravou ČVS:ORP-205/BN-BN-2018 zo dňa 27.09.2018 č. l. 8 - 9, poistná zmluva zo dňa 23.06.2015 č. l. 9 - 10, oznámenie o vzniku škodovej udalosti č. l. 11, listina označená ako Oprava - zákazka č. l. 12, kópia potvrdenky pre zákazníka č. l. 12, faktúra č. 1233003658 č. l. 13 - 14, oznámenie o poistnom plnení s prílohou výpočet výšky plnenia č. l. 15, výzva na zaplatenie regresného nároku zo dňa 02.11.2018 s doručenkou č. l. 16, výpis z databázy žalobcu č. l. 17, výzva na zaplatenie regresného nároku zo dňa 08.11.2018 s doručenkou č. l. 17 - 18, odpor žalovaného č. l. 37 - 38, kópia poštovného poukazu zo dňa 14.01.2019 č. l. 40, rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3T/2/2019-136 zo dňa 20.02.2019 č. l. 41 - 42, Odborné vyjadrenie č. 637/2018 č. l. 43 - 44 s fotodokumentáciou č. l. 45 - 46, podanie žalobcu zo dňa 16.06.2020 č. l. 57 - 59 a ďalšieho obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Poverený príslušník Obvodného oddelenia PZ Okresného riaditeľstva PZ Bánovce nad Bebravou uznesením pod ČVS: ORP-205/BN-BN-2018 zo dňa 27.09.2018 vzniesol podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku obvinenie F. R., nar. XX.XX.XXXX (žalovanému) pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že obvinený v čase okolo 13:45 hod. až 14:00 hod. dňa 20.05.2018 v B. Z. B., na ul. V., ako kráčal od vchodu bytového domu č. XXXX/X cez priľahlé parkovisko okolo tam odstaveného osobného motorového vozidla zn. T. T. T., teč: B., rok výroby XXXX, farby šedá metalíza, VIN: N., úmyselne smerom k vozidlu odhodil nedopalok ešte tlejúceho zvyšku cigarety, ktorý dopadol a ostal tlieť priamo na streche tohto vozidla, čím tak spôsobil čiastočné
poškodenie laku a metalízy na streche motorového vozidla, ku ktorému došlo horením nedopalku cigarety ako aj tlejúcich zvyškov tabakového popolčeka po dobu niekoľkých sekúnd, kde sa následne obvinený vrátil a zhodil tento tlejúci nedopalok rukou na zem vedľa vozidla, čím tak podľa odborného vyjadrenia znalca spôsobil majiteľovi vozidla škodu poškodením vo výške 450,33 eur.
7. Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom č. k. 3T/2/2019 - 136 zo dňa 20.02.2019 uznal obvineného (žalovaného) za vinného zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 20.05.2018 v čase okolo 14.00 hodiny v B. Z. B., na ulici V., po tom, čo odniesol svoje maloleté deti svojej bývalej manželke F. R. do bytového domu č. XXXX/ X, ako odchádzal od vchodu tohto bytového domu cez priľahlé parkovisko, zapálil si cigaretu a tlejúci zvyšok svojej cigarety odhodil na strechu zaparkovaného osobného motorového vozidla zn. T. T. T., EČV: B. XXX B., o ktorom vedel, že ho používa priateľ jeho bývalej manželky X. Š., následkom čoho došlo k poškodeniu laku na streche motorového vozidla, čím spôsobil majiteľke motorového vozidla poškodenej F. Š. škodu vo výške 450,33 eur, teda poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu. Žalovanému uložil peňažný trest vo výške 400,00 eur. Zároveň súd uložil žalovanému podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej F. Š., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške XXX,XX eur a so zvyškom nároku na náhradu škody bola poškodená podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázaná na civilný proces.
8. Z poistnej zmluvy zo dňa 23.06.2015 uzavretej medzi žalobcom a poškodenou F. Š. vyplýva, že poškodená mala u žalobcu uzavreté havarijné poistenie predmetného motorového vozidla.
9. Faktúrou č. 1233003658 zo dňa 27.06.2018 bola spoločnosťou Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o. poškodenej vyúčtovaná za opravu poškodenia predmetného motorového vozidla suma 1.423,82 eur s DPH.
10. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 16.10.2018 a výpisu zo systému žalobcu bolo poškodenej žalobcom poukázané poistné plnenie vo výške 1.262,24 eur (t. j. faktúra za opravu vozidla na sumu 1.423,82 eur mínus spoluúčasť v sume 71,19 eur a mínus dlžné poistné v sume 90,39 eur).
11. Žalobca výzvami zo dňa 02.11.2018 a zo dňa 08.11.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie regresného nároku.
12. Podľa Odborného vyjadrenia č. 637/2018 znalca - spoločnosti JHS s.r.o., so sídlom Sládkovičova č. 10, 036 01 Martin celkové účelne vynaložené náklady na uvedenie poškodenia motorového vozidla T. T. T., ev. č. B. do pôvodného stavu, ktoré sú totožné s výškou spôsobnej škody, predstavujú vrátane DPH sumu: 450,33 eur, zaokrúhlene sumu 450,50 eur. Taktiež je vo vyjadrení uvedené, že oprava poškodenia je možná prelakovaním strechy vozidla. Vzhľadom na vek vozidla a rozsah poškodenia opravou nedôjde k zhodnoteniu ani znehodnoteniu vozidla, teda účelne vynaložené náklady na uvedenie poškodenia do pôvodného stavu sú totožné s výškou škody.
13. Z predloženého poštového poukazu zo dňa 14.01.2019 vyplýva, že žalovaný odoslal dňa 14.01.2019 adresátovi - poškodenej F. Š. sumu 450,50 eur.
14. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
16. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
17. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
18. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
19. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
20. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
21. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
22. Podľa § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.
23. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
24. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 25. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 26. Podľa Čl. 15 C.s.p. dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. 27. Podľa § 191 ods. 1, 2 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
29. Podľa § 145 ods. 1 a 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
30. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
31. Vzhľadom na to, že žalobca zobral v štádiu pred prvým pojednávaním v danej veci podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 450,33 eur späť, pričom súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom nebol podľa zákona potrebný, súd konanie čiastočne zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
32. Súd následne na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že vo zvyšnej časti je žaloba žalobcu nedôvodná.
33. Strany sporu majú v spore jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v spore budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno
neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v Čl. 8 Civilného sporového poriadku alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
34. Dôkazné bremeno je povinnosť účastníka, pokiaľ chce byť úspešný v konaní, preukázať existenciu takých svojich skutkových tvrdení, ktoré môžu pre neho privodiť priaznivý výsledok; dôkazné bremeno sa teda netýka vždy výsledku celého konania, ale sa môže týkať aj čiastkového skutkového tvrdenia významného pre rozhodnutie súdu. Pre určenie toho, kto je nositeľom dôkazného bremena, je kľúčová hmotnoprávna úprava vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje svoje právo alebo povinnosť žalovaného. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal. V princípe platí, že nesplnenie dôkaznej povinnosti znamená neunesenie dôkazného bremena, čo má za následok prehru v spore.
35. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Otázku splnenia povinnosti tvrdiť určité skutkové okolnosti a povinnosti preukázať pravdivosť tvrdení musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
36. Citované ustanovenie § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uplatňuje vtedy, keď poistná udalosť bola spôsobená treťou osobou, ktorá za ňu zodpovedá podľa príslušných ustanovení o zodpovednosti za spôsobenie škody. Predovšetkým musí ísť o spôsobenie škody na poistenom majetku, ktorá je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy. Ďalej musí ísť o škodu, za ktorú je zodpovedná tretia osoba, voči ktorej má poistený právo na náhradu škody. Plnenia poistiteľa kryje plnenie škodcu zo zodpovednosti za škodu. Ak plnenie poisťovne kryje celý rozsah spôsobenej škody, celé právo na náhradu škody prechádza z poisteného na poistiteľa. Ak kryje len časť z rozsahu plnenia, na poistiteľa prechádza len časť práva na náhradu škody. Ďalšou podmienkou prechodu práva na náhradu škody na poistiteľa je, že poistiteľ poskytol poistenému, teda osobe, ktorá má právo na náhradu škody voči tretej osobe, poistné plnenie. Až týmto poskytnutím poistného plnenia prechádza právo poisteného na náhradu škody na poistiteľa.
37. Splnenie všetkých zákonných predpokladov podľa uvedeného ustanovenia v prípade sporu so škodcom je povinný preukázať žalobca. Žalobcu tiež zaťažuje dôkazné bremeno preukázania vzniku škody a jej výšky.
38. V preskúmavanej veci nebolo sporné, v čom spočívala poistná udalosť, kedy k nej došlo, ako aj to, že poškodená F. Š. mala v čase poistnej udalosti uzatvorenú poistnú zmluvu so žalobcom, ktorý poškodenej vyplatil sumu 1.262,24 Eur ako poistné plnenie na základe faktúry č. 1233003658 zo dňa 27.06.2018. V konaní nebola sporná otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, na ktorého ako poistiteľa prešlo z poškodenej právo na náhradu škody tým, že poistiteľ poskytol poistenému, teda osobe, ktorá má právo na náhradu škody voči tretej osobe, poistné plnenie. Zároveň nebolo medzi stranami sporné a vyplýva aj z právoplatného odsudzujúceho rozsudku tunajšieho súdu, že škodu na predmetnom motorovom vozidle spôsobil žalobca. Na základe v spore uplatnenej procesnej obrany žalovaného bola medzi stranami sporná výška spôsobenej škody.
39. Všeobecné ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, upravuje rozsah náhrady škody, a to pre všetky druhy spôsobenej škody. Osobitným ustanovením aplikovateľným v prípadoch škody spôsobenej na veci upravujúcim spôsob určenia výšky takejto škody je však ustanovenie § 443 Občianskeho zákonníka, ktoré v záujme reparačnej funkcie zodpovednosti za škodu zakotvuje pravidlo, podľa ktorého sa pri určení výšky škody na veciach zásadne vychádza z ceny veci v čase poškodenia, a nie z ceny v čase nadobudnutia veci (poškodeným). (nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014-27)
40. Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009). Ide v podstate o vyjadrenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na veci.
41. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že poškodený môže požadovať náhradu škody vo výške zodpovedajúcej ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v dôsledku škody. Skutočnou škodou je pritom stratená (zničená) hodnota veci, ktorá je objektívne určiteľná, nie hodnota, na ktorej sa dohodne poškodený s tretím subjektom.
42. V posudzovanom spore žalobca vzniknutú škodu na predmetnom motorovom vozidle preukazoval predloženou faktúrou č. 1233003658 zo dňa 27.06.2018 znejúcou na sumu 1.423,82 eur. Žalovaný takto stanovenú výšku škody rozporoval, pričom poukázal na Odborné vyjadrenie č. 637/2018 znalca
- spoločnosti JHS s.r.o., ktoré bolo vyhotovené na účely stanovenia výšky škody v rámci trestného konania a v zmysle ktorého bola škoda na predmetnom motorovom vozidla ustálená vo výške 450,33 eur, zaokrúhlene 450,50 eur. V uvedenom odbornom vyjadrení znalec konštatoval, že oprava poškodenia na predmetnom motorovom vozidle je možná, pričom vzhľadom na vek vozidla a rozsah poškodenia opravou nedôjde k zhodnoteniu ani znehodnoteniu vozidla, teda účelne vynaložené náklady na uvedenie poškodenia do pôvodného stavu sú totožné s výškou škody. Súd v trestnom konaní následne uložil žalovanému nahradiť poškodenej škodu vo výške podľa predmetného odborného vyjadrenia, teda v sume 450,33 eur a so zvyškom odkázal poškodenú na civilný proces.
43. Súd uvádza, že vzhľadom na to, že znalec v Odbornom vyjadrení č. 637/2018 ustálil výšku škody vychádzajúc z účelne vynaložených nákladov k uvedeniu veci (predmetného motorového vozidla) do predošlého stavu, sú jeho závery plne akceptovateľné aj v predmetnom spore. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie uvedené východiská k pojmu škoda v občianskom práve a rozsahu náhrady škody v zmysle ustanovenia 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň je potrebné konštatovať, že žalobca v tomto spore doložené Odborné vyjadrenie č. 637/2018 nijakým spôsobom nerozporoval a voči odbornému posúdeniu výšky škody na predmetnom motorovom vozidle nevzniesol žiadne námietky. Podľa názoru súdu za daných okolností potom žalobcovi nebolo možné nárok prevyšujúci sumu 450,33 eur (v ktorej časti napokon žalobca zobral žalobu v tomto konaní späť) priznať len na základe faktúry, ktorou boli poškodenej vyúčtované náklady na opravu predmetného motorového vozidla treťou osobou. Fakturovaná suma v zmysle predloženej faktúry bola účinne s ohľadom na predložené odborné vyjadrenie spochybnená procesnou obranou žalovaného. Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania uplatneného nároku, teda preukázania dôvodnosti fakturovanej sumy, pričom však na účely preukázania škody v uplatnenom rozsahu žalobca okrem predmetnej faktúry neoznačil a ani nenavrhol vykonať žiadny iný dôkaz. Rozsah škody tvrdený žalobcom tak súd nemal v konaní vykonaným dokazovaním preukázaný. Súd preto dospel k záveru, že žalobca dôkazné bremeno v tomto spore neuniesol, čo malo v konečnom dôsledku za následok, že súd po čiastočnom zastavení konania vo zvyšku žalobu zamietol.
44. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
46. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.262,24 eur s príslušenstvom, pričom súd konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 450,33 eur z procesného hľadiska
zavinením žalobcu a vo zvyšku bol žalobca v spore voči žalovanému neúspešný, keď súd vo zvyšku žalobu zamietol. Súd preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.