Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_67Ek-332-2020.pdf
PDF · 90.92 KB
Case nature
Subarea
67Ek/332/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: O. C. Q., T..Q.., Q. Q. K. XXXX/XXX, XXX XX X., D.H.: XX XXX XXX, právne zast. T. A. U. U. Q..J..H.., Q. Q. X. F. XXX/XX, XXX XX K., proti povinnému: T. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. V. XX/D-X, XXX XX A., o vymoženie 5332,57 Eur s príslušenstvom, konanej pred súdnym exekútorom: P.. D.. F. X., Q. Q. M. Ú. P. XX, XXX XX Ž. Z., X. Q.. I.. XXX M. XXX/XX, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnej n á r o k na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 127,28 Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.02.2020 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 5332,57 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Up/1209/2019 zo dňa 15.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.11.2019.
2. Súd na základe návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 24.02.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi P.. D.. F. X., Q. Q. M. Ú. P. XX, XXX XX Ž. Z., A. X. M. V. X. Q.. I.. XXX M. XXX/XX. Súdny exekútor následne dňa 26.02.2020 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnej doručené do vlastných rúk dňa 02.03.2020. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 16.04.2020 (podaný na Slovenskej pošte, a. s., 967 01 Kremnica, dňa 15.04.2020). Súd s poukazom na zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony konštatuje, že návrh povinnej bol podaný v zákonom stanovenej lehote.
3. Dňa 07.05.2020 súdny exekútor doručil súdu nasledovné dokumenty: 1) Návrh povinnej na zastavenie exekúcie, 2) Vyjadrenie oprávneného a 3) Upovedomenie o začatí exekúcie s doručenkou.
4. Povinná v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uviedla niekoľko dôvodov resp. skutočností pre ktoré žiada prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Súd uvádza, že povinná vo svojom návrhu namieta skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Najprv povinná poukázala na spotrebiteľskú zmluvu na podklade ktorej bol exekučný titul vydaný, poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky, tieto rozpísala a následne dodala, že tieto sú nejasné, nepresné, jednostranne zamerané a sú včlenené do textu vopred pripravenej formulárovej zmluvy. K spotrebiteľskej zmluve okrem iného uviedla aj, cit.: „Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá má charakter vopred pripravenej formulárovej zmluvy, ktorú veriteľ opakovane uzatvára a používa vo vzťahu k neurčitému okruhu spotrebiteľov a ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť. Zmluva neobsahuje nasledovné náležitosti, ako ich má na mysli ustanovenie §9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotr. úveroch, vzhľadom k čomu sa úver podľa ustanovenia §11
ods. 1 uvedeného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.“ Následne poukázala na § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z. z.. Dodala, že cit.: „Zo zmluvy jednoznačne nevyplýva splatnosť jednotlivých častí istiny, úrokov a poplatkov. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok, výslovne je uvedené, že každá splátka zahŕňa istinu, úrok, poplatku pričom nie je zrejmé, akú časť z týchto nárokov jednotlivá splátka obsahuje, pričom však pre určenie práva povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne úrok, osobitne poplatky.“ Poukázala na § 581 OZ podľa ktorého nemožno započítavať pohľadávky z vkladov. K tomuto uviedla, cit.: „Započítavanie platieb dlžníka v prvom rade na príslušenstvo a až v poslednom rade ni istinu úveru: je neprijateľná zmluvná podmienka, je hrubo nevyvážená, pretože nerešpektuje nepochybný a oprávnený ekonomický záujem spotrebiteľa na tom aby spotrebiteľ najskôr splatil istinu úveru, ktorá je základom pre úročenie pohľadávky, ale pripúšťa v tak závažnej otázke akou je rozhodovanie o výške nie len príslušenstva ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky. Započítavanie platieb spotrebiteľa veriteľom najprv na príslušenstvo a až potom na istinu bez ohľadu na to, na aký účel boli platby určené zakladá hrubú nerovnováhu vo vzájomných povinnostiach zmluv. strán v neprospech spotrebiteľa a je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou pretože je spôsobilé navyšovať náklady spotrebiteľa spojené s úverom na rozdiel od použitia jeho platieb v súlade s úpravou obsiahnutou v § 566 ods. 2 OZ. Následne sa vyjadrila k paušálnym poplatkom za upomienky, kde okrem iného uviedla aj to, že paušálne stanovená výška poplatku za upomienku bez transparentného výpočtu skutočných nákladov predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tu poukázala aj na ustanovenie § 121 ods. 3 OZ v zmysle ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Zároveň dodala, cit.: „Nie som si vedomá, že by som bola voči oprávnenej dlžná takú dlžnú sumu akú určila. Ide pri tom v tejto zmluve jednoznačne o spotreb. zmluvu a nepostupovalo sa v súlade s OZ a pri zaviazaní mojej osoby nebol použitý obchodný zákonník ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských vzťahoch medzi zmluvnými stranami a preto dávam námietku do výšky pohľadávky a do jej plnenia. Žiadam o prešetrenie celej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky. Žiadam súd o zastavenie exekúcie - právomoc rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone - rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke. Povinná má právo domáhať sa ochrany pred neprijateľnými podmienkami aj v exekučnom konaní. S týmto právnym posúdením sťažovateľka nesúhlasí a trvám na tom, že sa domáham ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle § 2 a 3 OSP a to procesným inštitútom vo forme návrhu za vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Žiadam súd, aby mi poskytol ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a to tak, že vyhlási exekúciu za neprípustnú a jej zastavenie. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodc. doložky je v rozpore s dobrými mravmi.“ Vo svojom návrhu sa vyjadrila k rozhodcovskej zmluve, tu dala povinná do pozornosti § 53 ods. 5 OZ, k rozhodcovskému rozsudku, vydanému na základe takejto rozhodcovskej zmluvy. V závere opätovne poukázala na spotrebiteľskú zmluvu a neprijateľné podmienky v nej obsiahnuté.
5. Oprávnený vo vyjadrení, podanom prostredníctvom jeho právneho zástupcu, uviedol nesúhlas so zastavením prebiehajúcej exekúcie. Poukázal na to, že povinná vo svojom návrhu uvádza rôzne hmotnoprávne úvahy o výklade práva na danú vec. Uviedol, že v danom prípade sa exekúcia vykonáva na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Up/1209/2019 zo dňa 15.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.11.2019 a nie na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorý povinná navrhla súdu zrušiť. Taktiež poukázal na to, že povinná v podanom návrhu namieta skutočnosti, ktoré nastali ešte pred jeho vznikom. K tomuto dodal, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu je to procesný prostriedok, ktorým možno začať konanie o prípustnosť exekúcie. Dodal, že povinná nepredložila žiadne relevantné doklady preukazujúce nevykonateľnosť daného exekučného titulu. Zároveň poukázal na to, že exekučný súd je exekučným titulom viazaný. Upriamil pozornosť na to, že domáhať sa nápravy v prípade porušenia práv účastníka konania, nesprávne zisteného skutkového stavu, či právneho posúdenia možno využitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov v pôvodnom konania, nie v exekučnom konaní. Má za to, že povinný sa mal uvedenými skutočnosťami brániť v základnom konaní. Zároveň uviedol, že exekučný súd nemá právomoc rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré exekučným titulom a teda ani preskúmavať konanie, ktoré mu predchádzalo na všeobecnom súde povinného. K tomuto dal do pozornosti aj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 17CoE/52/2018 a uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019. Na záver dodal, cit.: ... „procesný inštitút“ - zastavenia exekúcie, má byť výsledkom porušenia ktoréhokoľvek z princípov exekučného konania (dôvodov výslovne uvedených v zákone) a nie výsledok zmeškanej procesnej obrany povinného v základnom konaní, a teda pokiaľ povinný chce
zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu s ohľadom na údajnú nesprávnu interpretáciu hmotného práva, tak potom musí využiť mimoriadny opravný prostriedok civilného procesného práva - dovolanie.“ Upriamil pozornosť na ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a zároveň dodal, že povinná vo svojom návrhu nepreukázala splnenie ani jednej z podmienok uvedených v citovanom ustanovení resp., že v konaní nevyšli najavo ani žiadne iné skutočnosti preukazujúce pochybenie pri výkone exekúcie. Vzhľadom na uvedené navrhol súdu, aby návrh povinnej na zastavenie ako nedôvodný zamietol a zároveň si uplatnil za vyjadrenie náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 127,28 Eur.
6. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
7. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa §61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
12. Podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonávania exekúcie, a to z dôvodov taxatívne vymedzených v Exekučnom poriadku. Súd dodáva, že návrh na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok, proti exekučnému titulu, ale ako procesný prostriedok, ktorým povinný môže vyvolať začiatok incidenčeného sporu o prípustnosť exekúcie, a preto skutočnosti uvádzané v návrhu musia smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd v závere daného bodu dáva do pozornosti účastníkom konania, že „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam …“ (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).
14. Súd preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie a zistil, že skutočnosti na ktoré vo svojom návrhu povinná poukazuje a pre ktoré žiada danú exekúciu zastaviť nie sú skutočnosťami resp. dôvodmi, ktoré možno považovať za zákonné dôvody taxatívne vymedzené v Exekučnom poriadku. Povinná vo svojom návrhu poukazuje na spotrebiteľskú zmluvu, neprijateľné podmienky v nej obsiahnuté a na ďalšie skutočnosti, ktoré mali byť predmetom skúmania v základnom konaní a ktoré nastali ešte pred vydaním exekučného titulu. Súd poukazuje na to, že v danom štádiu konania už nijakým spôsobom nemôže zasahovať alebo posudzovať dôvody, pre ktoré bolo vydané predmetné rozhodnutie. Nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť), okrem rozhodcovského rozsudku. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči povinnému, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. Súd s ohľadom na namietané skutočnosti dopĺňa, že povinná mala tieto skutočnosti uplatniť v konaní v ktorom bol tento exekučný titul vydaný, a to podaním opravného prostriedku - odporu voči exekučnému titulu, keďže tak neurobila, predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a stal sa tak exekučným titulom spôsobilým na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Súd nad rámec uvádza, že nahliadnutím do vlastných súdnych registrov zistil, že exekučný titul bol povinnej doručený dňa 18.10.2019. V platobnom rozkaze bola povinná náležite poučená o možnosti podania opravného prostriedku - odporu. Povinná toto svoje právo nevyužila a preto súd vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu na deň 15.11.2019.
15. S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že v danom prípade boli splnené procesné predpoklady na podanie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, t. j. existencia vykonateľného exekučného titulu platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Up/1209/2019 zo dňa 15.10.2019 a skutočnosť, že povinná dobrovoľne nesplnila to, čo jej daný exekučný titul ukladá.
16. Keďže súd po preskúmaní obsahu návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj celého spisu došiel k záveru, že povinná vo svojom návrhu nenamieta dôvody, ktoré možno považovať za zákonné dôvody podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Exekúcia je vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a v čase rozhodovania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie súd nemal za preukázané, že došlo k jeho právoplatnému zrušeniu, rovnako súd nemá za preukázané, že nastali také skutočnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti resp. skutočnosti, ktoré by mali za následok stratu jeho vymáhateľnosti. Súd na základe uvedených skutočností považuje podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a preto v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku tento návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
17. Podľa ust. § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“
18. Podľa § 199a ods. 1 EP, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19. Podľa § 199a ods. 2 EP, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
20. Podľa § 199b EP, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
21. Podľa § 199d ods. 1 EP, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Povinná si v návrhu na zastavenie exekúcie neuplatnila žiadne trovy, preto súd o trovách povinnej v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nerozhodoval.
23. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uplatnil voči povinnej trovy právneho zastúpenia vo výške 127,28 Eur vrátane DPH. Tieto trovy si uplatnil za podanie vyjadrenia k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, ktoré si vypočítal zo sumy 5332,50 Eur.
24. Súd priznal oprávnenému náhradu trov konania spojených so zastupovaním oprávneného v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie v súlade s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vo výške 127,28 Eur vrátane DPH (1 x 95,45 Eur + 1 x režijný paušál 10,62 EUR + 20% DPH), pričom súd pri výpočte výšky trov vychádzal z tarifnej hodnoty veci 5332,50 Eur.
25. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.