Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_11S-43-2020.pdf
PDF · 70.54 KB
No categories available
11S/43/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: L. B., a. s., O.: XX XXX XXX, so sídlom S., XXX XX H. zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s.r.o., IČO: 36 867 454, so sídlom Dvory 1932, 020 01 Púchov proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.01.2020, t a k t o
rozhodol:
Krajský súd z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
odôvodnenie:
1. Dňa 21.03.2020 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.01.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu Daňového úradu Trenčín č. XXXXXX/XXXX zo dňa 24.07.2019, ktorým bol žalobcovi v zmysle ustanovenia § 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu 10.000 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016, znížením nadmerného odpočtu zo sumy 96.827,22 Eur na sumu 86.827,22 Eur.
2. Zároveň s podanou žalobou žiadal žalobca s poukazom na ustanovenie § 185 písm. a) SSP, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, nakoľko je nepochybné, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného by žalobcovi hrozila závažná ujma spočívajúca v značenej finančnej škode, resp. možnosti ukončenia podnikateľskej činnosti žalobcu. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že jeho finančná a hospodárska situácia nie je priaznivá, keď musel v dôsledku šíriacej sa epidémie COVID-19 pozastaviť takmer všetky svoje stavby, čoho negatívnou finančnou konzekvenciou je radikálny pokles objemu prác, ktoré bude vedieť žalobca na konci mesiaca svojím odberateľom vyfakturovať. V nadväznosti na tento objektívny stav vynúteného obmedzenia prevádzky žalobcu sa radikálne znížia príjmy žalobcu, pričom tieto príjmy nebudú stačiť ani na pokrytie bežných prevádzkových potrieb. Predpoklad takéhoto radikálneho zníženia tržieb je v horizonte niekoľkých mesiacov. Žalobca poukázal na to, že má aj v dôsledku týchto skutočností existenčné problémy, pričom okamžitú úhradu právoplatne vyrubenej dane objektívne nedokáže realizovať, keďže tohto času uhrádza len nevyhnutné finančné náklady za účelom zachovania svojej prevádzky. V prípade, že by na podklade právoplatného rozhodnutia žalovaného daňové exekučné konanie pokračovalo ďalšie mesiace, táto skutočnosť by v spojení so zabezpečovacími a inkasnými úkonmi v daňovej exekúcií zrejme definitívne znemožnila výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, čoho právnou konzekvenciou by bol následný jej zánik z dôvodu nemožnosti financovania svojej činnosti a s tým spojený zánik viac ako 80 pracovných miest zamestnancov žalobcu, ako aj ďalších desiatok miest živnostníkov žalobcu. Žalobca v tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. februára 2013, č. k. II. ÚS 481/2012-27 a uviedol, že je nepochybné, že okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného hrozí žalobcovi závažná ujma, ktorá prevyšuje do úvahy prichádzajúcu ujmu žalovaného, či prvostupňového orgánu verejnej moci, čím je zároveň osvedčená podmienky zachovania proporcionality.
Záverom žalobca uviedol, že nakoľko sa žalobou domáha, aby zákonnosť predmetného rozhodnutia a postupu žalovaného bola preskúmaná v riadnom zákonnom súdnom konaní, je v záujme ochrany práv žalobcu, aby súd nepripustil okamžitý výkon rozhodnutia žalovaného, v dôsledku ktorého môže a rozhodne vznikne žalobcovi závažná finančná ujma, a ktoré môže byť neskôr v konaní a v rozhodnutí súdu označené ako nezákonné. Žalobca v žalobe navyše dostatočne preukázal, že vecná správnosť a zákonnosť prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného je minimálne sporná a žaloba rozhodne nie je podaná zjavne nedôvodná.
3. Žalovaný k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku, nakoľko žalobca svoje tvrdenia o tom, že vykonateľnosťou rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, nepreukázal.
4. Podľa ustanovenia § 184 Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
4.1. Podľa ustanovenia § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
4.2. Podľa ustanovenia § 186 ods. 1, 2 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
5. V zmysle zhora citovaných zákonných ustanovení nie je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa preukázanie, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe má mať vzhľadom na povahu dôsledkov, t. j. zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, len výnimočný charakter, pričom musí byť žalobcom dostatočne zdôvodnené osobitými okolnosťami. Uplatňuje sa dispozičná zásada znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý je povinný súdu v podanej žiadosti primeraným spôsobom preukázať existenciu možnej závažnej ujmy, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje len hypotetické tvrdenie o hroziacej ujme. Správny súd pri rozhodovaní berie do úvahy výnimočnosť zásahu do vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej ujmy, ktorú vykonanie napadnutého rozhodnutia prináša. Správny súd predovšetkým prihliada na to, že hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať nie zo všeobecných tvrdení žalobcu, ale z ním predložených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol vyhodnotiť.
6. Správny súd v prvom rade považuje za dôležité uviesť, že si je vedomý súčasného stavu v spoločnosti. Zároveň však je potrebné poukázať aj na to, že v návrhu žalobcu nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti a dôkazy, ktoré by preukazovali prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Návrh žalobcu s poukázaním na ustanovenie § 185 písm. a) SSP a bez preukázania v návrhu uvedených tvrdení, nie je odôvodnený tak, ako to vyžaduje zákon. Žalobca nepreukazuje, žeby prípadným výkonom napadnutého rozhodnutia vznikla ujma takej intenzity, ako predpokladá zákon pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca nepreukázal, že v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia by bol znemožnený výkon jeho podnikateľskej činnosti, resp. by došlo k jej zániku, tak ako tvrdí v návrhu. Samotný nútený výkon rozhodnutia nie je bez ďalšieho dôvodom pre vyhovenie návrhu žalobcu. Nezákonnosť a nesprávnosť napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy je predmetom posúdenia súdom v rámci rozhodovania vo veci samej.
7. Správny súd vzhľadom na viazanosť dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej je žalobca povinný v návrhu uviesť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe a niektorý z týchto dôvodov aj preukázať, nemohol vyhovieť návrhu žalobcu a tento preto v súlade s ustanovením § 188 SSP zamietol, pričom s poukazom na uvedené sa otázkou rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom nezaoberal.
8. Uznesenie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť n i e j e p r í p u s t n á (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).