Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_30C-1-2020.pdf
PDF · 78.37 KB
Case nature
Area
Subarea
30C/1/2020
Uznesenie
Okresný súd Trnava, v spore žalobcu: M. F., narodený XX.X.XXXX, bytom O. H. XXX, proti žalovanému: Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, IČO: 30 844 789, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 11.6.2020 domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, keď žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k.ú. O. H., obec O. H., okres O., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, ako pozemky registra „C..“, parc.č. XXX/XX o výmere XXX m2, orná pôda a parc. č. XXX/XX o výmere XXXX m2, orná pôda a pozemok registra „M.“, parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2, orná pôda, a to vrátane ich ponuky na verejnú súťaž, ich prevodu, zámeny, akéhokoľvek zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ku ktorým je žalovaný evidovaný ako vlastník, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalobca a jeho právni predchodcovia užívajú a užívali ako dobromyseľní užívatelia pozemky parc. č. XXX/XX, XXX/XX a pozemok pôvodné parc. č. XXX/XX, ktorý bol zlúčený s pozemkom XXX/XX do pozemku parc.č. XXX/ XX. Pozemky parc.č. XXX/XX, XXX/XX a pôvodný pozemok parc.č. XXX/XX (ďalej spoločne aj ako „Pozemky“), boli v roku XXXX zahrnuté do systémov prídelov občanom, ktorí nemali v tom období majetok. Pozemok parc.č. XXX/XX mal byť pridelený M. F. (otec žalobcu, zomrelý v r. XXXX) a pozemok parc.č. XXX/XX P. F. (strýko žalobcu), pričom tento pozemok P. F. prenechal do užívania M. F. (otec žalobcu). Pozemok parc. č. XXX/XX začali rodičia žalobcu užívať po regulácii miestneho potoka, pri ktorom vzniklo manipulačné pásmo, ktoré sa začalo používať ako prístupová cesta k ostatným pozemkom a majitelia susedných pozemkov sa dohodli, že sa pôvodná cesta zruší a pričlení si ju každý k svojmu pozemku. Prístupová cesta sa uvádza i v Uznesení Okresného súdu v Hlohovci zo dňa 19.12.1952, podľa ktorého sa k vyvlastneným plochám pripočítala plocha zodpovedajúca na spoločnú cestu. Pozemky užívala rodina žalobcu nepretržite až do súčasnosti, uvedený stav bol rešpektovaný celou obcou, ako bolo po vojne zvykom a nepísaným pravidlom, tak ako aj u ostatných pridelencov. Po smrti žalobcovho otca M. F. (otca žalobcu) začal žalobca všetky Pozemky obhospodarovať, postavil prístrešok, do svahu vybudoval pivnicu, zriadil prístupovú cestu, plnil daňové povinnosti, a to v dobrej viere a dobromyseľnosti, s vnútorným predsvedčením o vlastníctve Pozemkov. V roku 2019 žalobca zistil, že k pozemkom parc.č. XXX/XX a XXX/XX sa začal žalovaný správať ako vlastník. Listom zo dňa 27.06.2019 žiadal žalobca žalovaného o vydržanie Pozemkov resp. kúpu viacerých pozemkov a zaslal žalovanému podklady, od ktorých žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo. Žalovaný listom zo dňa
16.12.2019, adresovaným žalobcovi, označil viaceré nehnuteľnosti vrátane Pozemkov za prebytočný majetok a žiadala o zaslanie cenovej ponuky. Následne žalovaný vyhlásil verejnú obchodnú súťaž na viaceré nehnuteľnosti vrátane Pozemkov, s lehotou predkladania ponúk do 30.06.2020. Žalobca považuje za nevyhnutné prevodu sporných nehnuteľností zabrániť.
3. Uvedené tvrdenia žalobca preukazuje výpisom z listu vlastníctva, kópiou katastrálnej mapy, geometrickým plánom č. 2/1945, pozemkovoknižnou vložkou č. XXX, potvrdením o zaplatení dane z nehnuteľností, čestným vyhlásením P. B. o užívaní Pozemkov, Uznesením Okresného súdu v Hlohovci zo dňa 19.12.1952, žiadosťou NBS zo dňa 27.05.2019 o potvrdení úhrady podľa rozhodnutia Okresného súdu v Hlohovci z roku 1952, Uznesením Ľudového súdu v Hlohovci zo dňa 08.08.1953, žiadosťou žalobcu zo dňa 27.06.2019 o súhlasné stanovisko s vydržaním nehnuteľnosti/o odkúpenie pozemkov, žiadosťou o vyvlastnenie pozemkov z 27.01.1945, Výmerom Okresného úradu v Hlohovci zo dňa 03.01.1945, žiadosťou Komunistickej strany Slovenska z 08.06.1948, Žiadosťou žalobcu o súhlasné stanovisko s vydržaním nehnuteľnosti - doplnenie zo dňa 12.07.2019, Žiadosťou žalobcu o súhlasné stanovisko s vydržaním nehnuteľnosti - doplnenie zo dňa 18.07.2019, Odpoveďou žalovaného na žiadosť o odkúpenie pozemkov zo dňa 10.12.2019, kópiou Obchodného vestníka č. XX/XXXX - Oznámenie o vyhlásení verejnej obchodnej súťaže, Uznesením Ľudového súdu v Hlohovci zo dňa 10.05.1956 a Oznámením Okresného úradu v Hlohovci zo dňa 08.03.1945.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (2).
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
5. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie možno tiež nariadiť iba v prípade, ak účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením, t. j. neodkladné opatrenie sa uplatní iba subsidiárne. V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, potom ďalšími predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, a to vzhľadom na charakter tohto procesného inštitútu.
6. Po preskúmaní podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ako aj pripojených listín, dospel súd k záveru, že žalobca v zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením.
7. Žalobca neosvedčil, že by bol vlastníkom Pozemkov, ani to, že by sa určenia vlastníckeho práva domáhal súdnou cestou. Z priložených dokumentov vyplýva, že otec žalobcu bol účastníkom vyvlastňovacieho konania, v ktorom mu mal byť udelený prídel - pozemok p.č. XXX/XX, avšak žalobca neosvedčil, že skutočne došlo k prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva na otca žalobcu, ani skutočnosť, že je právnym nástupcom - dedičom po svojom otcovi prípadne, či v dedičskom konaní po otcovi nebolo viac dedičov. Z návrhu a priložených listín zároveň súd nemá žiadnym spôsobom osvedčené vlastnícke právo k pozemkom p.č. XXX/XX a XXX/XX (resp. p.č. XXX/XX). Ústna dohoda medzi otcom žalobcu a osobou, ktorej mal byť pozemok p.č. XXX/XX pridelený (P. F.), obsahom ktorej by bolo prenechanie pozemku do užívania, nemôže predstavovať titul nadobudnutia pozemku, ani nemôže zakladať dobromyseľnosť nadobúdateľa, že mu pozemok patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z toho hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Existenciu písomnej dohody medzi P. F. a M. F. žalobca neosvedčil (ani to netvrdí vo svojom návrhu). Rovnako nemôže titul nadobudnutia vlastníctva (ani domnelý titul zakladajúci dobromyseľnosť užívateľa) predstavovať ústna dohoda medzi vlastníkmi - držiteľmi susediacich pozemkov o tom, že pôvodná cesta sa pričlení k jednotlivým pozemkom, od čoho žalobca odvodzuje vlastnícke právo k pozemku p.č. XXX/XX (resp. p.č. XXX/XX). Navyše pozemok p.č. XXX/ XX (resp. p.č. XXX/XX) ani nesusedí s pozemkom, ktorý mal byť pridelený M. F. (p.č. XXX/XX), ale s pozemkom, ktorý mal byť pridelený P. F. (p.č. XXX/XX), teda mohol tvoriť prístupovú cestu jedine k pozemku p.č. XXX/XX, ktorého vlastnícke právo (ani dobromyseľnú držbu) žalobca nijako neosvedčil. Keďže o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd v pomerne krátkej lehote, spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, súd musí vyhodnotiť relevantnú mieru pravdepodobnosti jednotlivých tvrdení žalobcu týkajúcich sa existencie nároku a skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy, tak, aby o nich neexistovali závažnejšie pochybnosti. V prípade, ak by žalobca osvedčil existenciu vlastníckeho práva k Pozemkom, súd by mal za osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď zo skutočností tvrdených a osvedčených žalobcom vyplýva, že žalovaný má záujem previesť Pozemky na tretiu osobu. V danom prípade však existujú dôvodné pochybnosti ohľadne skutočnosti, či žalobca je vlastníkom Pozemkov tak, ako je opísané vyššie. Súd zároveň poukazuje na subsidiaritu inštitútu neodkladného opatrenia najmä vo vzťahu k ust. § 228 ods. 2 CSP. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
8. Vo veci nebola podaná žaloba, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, úspešnou stranou v konaní bol žalovaný, keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Nakoľko mu ale v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie na tunajšom súde v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia (§ 357 písm. d) CSP).
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.