Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-88-2020.pdf
PDF · 142.54 KB
Case nature
Subarea
26Co/88/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci navrhovateľa: M. F., narodený XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu O. H. XXX, proti v katastri nehnuteľností evidovanému vlastníkovi nehnuteľností: Národná banka Slovenska, IČO: 30 844 789, adresa sídla Bratislava, Imricha Karvaša 1 (ďalej len „vlastník nehnuteľností"), rozhodujúc o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 30C/1/2020-57 zo 7. júla 2020, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že sa nariaďuje neodkladné opatrenie súdu, ktorým sa ukladá vlastníkovi nehnuteľností zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území O. H., okres Hlohovec, obec O. H., evidované Okresným úradom v Hlohovci, katastrálnym odborom, na LV č. XXX ako:
- parcela registra „C“, parcelné číslo 497/14 - orná pôda s výmerou 800 m2,
- parcela registra „C“, parcelné číslo 497/15 - orná pôda s výmerou 2461 m2,
- parcela registra „E“, parcelné číslo 497/16 - orná pôda s výmerou 939 m2 a to vrátane ich ponuky na verejnú súťaž, ich prevodu, zámeny a ich zaťaženia právami tretích osôb.
II. Navrhovateľovi sa ukladá aby najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia podal žalobu voči vlastníkovi nehnuteľnosti vo veci samej, ktorou sa má dosiahnuť zhoda zápisu vo verejnom registri so skutočným a právnym stavom.
III. Vlastník nehnuteľností je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy tohto konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1.1 Uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.).
1.2 Z odôvodnenia odvolaním napádaného rozhodnutia nie je zrejmé, aké skutočnosti mal za osvedčené.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok navrhovateľa (ako domnelého vlastníka nehnuteľností) na bezodkladnú úpravu pomerov - obmedzenie práva evidovaného vlastníka nehnuteľností nakladať s nehnuteľným majetkom špecifikovaným v návrhu, z dôvodu hrozby bezprostrednej ujmy na právach navrhovateľa podľa § 324 ods. 1 a ods. 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) a § 123, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 132 ods. 1 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení) a dospel k záveru, že takýto návrh navrhovateľa nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.
1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ako aj pripojených listín, dospel súd k záveru, že navrhovateľ v zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením.
1.5 Navrhovateľ neosvedčil, že by bol vlastníkom Pozemkov, ani to, že by sa určenia vlastníckeho práva domáhal súdnou cestou. Z priložených dokumentov vyplýva, že otec navrhovateľa bol účastníkom vyvlastňovacieho konania, v ktorom mu mal byť udelený prídel - pozemok p.č. 497/14, avšak navrhovateľ neosvedčil, že skutočne došlo k prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva na otca navrhovateľa, ani skutočnosť, že je právnym nástupcom - dedičom po svojom otcovi, prípadne, či v dedičskom konaní po otcovi nebolo viac dedičov. Z návrhu a priložených listín zároveň súd nemá žiadnym spôsobom osvedčené vlastnícke právo k pozemkom p.č. 497/15 a 497/44 (resp. p.č. 497/19). Ústna dohoda medzi otcom navrhovateľa a osobou, ktorej mal byť pozemok p.č. 497/15 pridelený (P. F.), obsahom ktorej by bolo prenechanie pozemku do užívania, nemôže predstavovať titul nadobudnutia pozemku, ani nemôže zakladať dobromyseľnosť nadobúdateľa, že mu pozemok patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z toho hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Existenciu písomnej dohody medzi P. F. a M. F. navrhovateľ neosvedčil (ani to netvrdí vo svojom návrhu). Rovnako nemôže titul nadobudnutia vlastníctva (ani domnelý titul zakladajúci dobromyseľnosť užívateľa) predstavovať ústna dohoda medzi vlastníkmi - držiteľmi susediacich pozemkov o tom, že pôvodná cesta sa pričlení k jednotlivým pozemkom, od čoho žalobca odvodzuje vlastnícke právo k pozemku p.č. 497/44 (resp. p.č. 497/19). Navyše pozemok p.č. 497/44 (resp. p.č. 497/19) ani nesusedí s pozemkom, ktorý mal byť pridelený M. F. (p.č. 497/14), ale s pozemkom, ktorý mal byť pridelený P. F. (p.č. 497/15), teda mohol tvoriť prístupovú cestu jedine k pozemku p.č. 497/15, ktorého vlastnícke právo (ani dobromyseľnú držbu) navrhovateľ nijako neosvedčil. Keďže o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd v pomerne krátkej lehote, spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, súd musí vyhodnotiť relevantnú mieru pravdepodobnosti jednotlivých tvrdení navrhovateľa týkajúcich sa existencie nároku a skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy, tak, aby o nich neexistovali závažnejšie pochybnosti. V prípade, ak by navrhovateľ osvedčil existenciu vlastníckeho práva k Pozemkom, súd by mal za osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď zo skutočností tvrdených a osvedčených navrhovateľom vyplýva, že vlastník má záujem previesť Pozemky na tretiu osobu. V danom prípade však existujú dôvodné pochybnosti ohľadne skutočnosti, či navrhovateľ je vlastníkom Pozemkov tak, ako je opísané vyššie. Súd zároveň poukazuje na subsidiaritu inštitútu neodkladného opatrenia najmä vo vzťahu k ust. § 228 ods. 2 CSP. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
1.6 O trovách konania rozhodol tak, že vlastníkovi nehnuteľnosti sa náhrada trov konania nepriznáva. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p. a vecne nemožnosť priznania náhrady trov konania vlastníkovi nehnuteľnosti napriek jeho plnému úspechu v konaní z dôvodu, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
2.1 Takéto rozhodnutie napadol riadnym a včasným odvolaním navrhovateľ s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, viniac súd prvej inštancie, že tento nesprávnym procesným postupom znemožnil navrhovateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (riadnym neodôvodnením napádaného rozhodnutia) a že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, a to tým, že sa absolútne nezaoberal predloženými dôkazmi v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa. K odvolaniu navrhovateľ pripojil aj kópiu výmeru Okresného úradu v Hlohovci číslo 2D-1148/4-10/3-1945 z 21.3.1945 (ako dôkaz, ktorý nemohol bez svojej viny použiť v prvoinštančnom konaní, nakoľko ním nedisponoval a systém uloženia archívnych dokumentov pri prvom hľadaní tento dokument neumožnil nájsť) a kópiu žiadosti z 9.7.2020, na základe ktorej bol uvedený výmer nájdený.
2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že z rozhodnutia súdu nie je možné dozvedieť sa nič o tom, aké skutočnosti súd považoval navrhovateľom tvrdených skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listinných dôkazov za osvedčené, pričom celé odôvodnenie jeho rozhodnutia o nevydaní neodkladného opatrenia je v podstate uvedené len v bode 7. uznesenia, v ktorom súd uvádza, že navrhovateľ neosvedčil, že by bol vlastníkom sporných nehnuteľností, že by sa domáhal určenia vlastníckeho práva súdnou cestou, že nemá nárok na dokazovanie svojho práva, nakoľko nie je dobromyseľný, neurčil okruh dedičov, iba odkaz na odovzdanie nehnuteľnosti nestačí a podobne. Uvedené konštatoval bez toho, aby svoje tvrdenia oprel o to, z akých právnych predpisov vychádzal, akou úvahou sa spravoval a čo ho viedlo k takému postupu napriek tomu, že podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné trvať na tom, aby, hoci kvantitatívne stručnejšie odôvodenie neodkladného opatrenia malo príslušnú kvalitu, t.j., aby bolo odôvodnenie dostatočne individualizované, obsahovalo sumu relevantných osvedčených skutočností a tiež úvah, ktoré umožnia spätne ho preskúmať. Analogicky teda aj v prípade, ak súd neodkladné opatrenie nevydal, má sa v rozhodnutí vysporiadať riadne s predloženými dôkazmi tak, aby odôvodnenie obsahovalo sumu relevantných osvedčených skutočností a tiež úvah ktoré umožnia spätne preskúmať záver o tom, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na nevydanie neodkladného opatrenia.
2.3 Súd sa absolútne nezaoberal navrhovateľom predloženými dôkazmi a to najmä uznesením Okresného súdu v Hlohovci z 19.12.1952 číslo Nc IV 182/45-36, uznesením Okresného súdu v Hlohovci z 8.8.1953 číslo Nc IV 182/45-42 , výmerom Okresného úradu v Hlohovci číslo 2 E9 214/1-2/1-1945, z 3. januára 1945 a č. 2 E9 212/1-2/1-1945 z 3. januára 1945, geometrickým plánom Starý a Nový stav, list adresovaný Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcii B z 8.6.1948 avšak ako dôkaz zobral zásadne do úvahy iba list vlastníctva číslo XXX na, ktorom nie je ako vlastník uvedený navrhovateľ. To všetko sa javí ako nevykonanie dôkazov, ktoré by boli na prospech navrhovateľ.
3.1 Vlastník nehnuteľností odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, stotožniac sa s jeho záverom, že v danej veci neexistovali podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a navrhovateľ sa mohol už v minulosti obrátiť na príslušný súd určovacou žalobou, čo však neurobil.
3.2 Písomné dôkazy, na ktoré poukazuje navrhovateľ, sami o sebe neosvedčujú skutočnosť, že došlo k samotnej konfiškácii majetku evidovaného vlastníka nehnuteľností, respektíve jeho právneho predchodcu Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky v Bratislave, pričom evidovaný vlastník nijako nespochybňuje pravdivosť predložených dôkazov avšak poukazuje na to, že tieto dokumenty neosvedčili nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam, keďže neboli splnené podmienky, ktoré výmer Okresného úradu v Hlohovci číslo 2D-1148/4-10/3-1945 z 21.3.1945 stanovuje, a ktorých nesplnenie má za následok, že tento výmer stratil účinnosť (§ 10 ods. 2 zákona číslo 177/1940 Sl. z.). Navrhovateľ neosvedčil, že vyvlastniteľ splnil povinnosti, ktoré sú určené na strane 2 výmeru - dokončiť zamýšľané dielo do troch rokov. Z verejne dostupných informácií je známe, že na žiadnom z dotknutých pozemkov nebola v priebehu troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti tohto výmeru dokončená stavba (dielo) a nie je na pozemku doposiaľ postavená žiadna nehnuteľnosť, t.j. pre vyvlastňovateľa z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti stráca výmer platnosť a teda ho nie je možné považovať za dokument, na základe ktorého by mohol príslušný katastrálny odbor vykonať zmenu vlastníka vkladom.
3.3 Dňa 11.12.2017 bola evidovanému vlastníkovi nehnuteľností doručená žiadosť iného žiadateľa o kúpu nehnuteľnosti - pozemku parcelného číslo 497/15 na LV XXX pre katastrálne územie O. H.. Ako vlastník pozemkov evidovaných na LV číslo XXX bola uvedená v súčasnosti už zaniknutá Slovenská hypotečná a komunálna banka v Bratislave, ako správca za neexistujúceho vlastníka bol na liste vlastníctva uvedený Slovenský pozemkový fond. Nakoľko právnym nástupcom Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky v Bratislave je evidovaný vlastník nehnuteľností, tento požiadal dňa 1.3.2018 Okresný úrad Hlohovec, katastrálny odbor o opravu chyby v katastrálnom operáte na LV číslo XXX, ktorý mu na základe tejto žiadosti zaslal oznámenie o zápise zmeny vlastníka, keď ako vlastníka na LV číslo XXX zaevidoval od mája 2018 práve jeho.
3.4 Nakoľko medzičasom evidovaný vlastník nehnuteľností prijal viaceré žiadosti o kúpu pozemkov evidovaných na LV číslo XXX, ktoré boli uvedené tiež v žiadosti navrhovateľa, tento sa rozhodol vyhlásiť transparentnú obchodnú verejnú súťaž „predaj pozemkov NBS v k.ú. O. H.“ v zmysle § 281 Ob.z. (zákon
č. 514/2003 Z.z. Obchodný zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení).Termín na podanie návrhu na kúpu bol stanovený do 30.6.2020. O vyhlásení obchodnej verejnej súťaže a o jej znení boli oboznámení formou informačného emailu od evidovaného vlastníka zo 7.5.2020 všetci doteraz známi žiadatelia o kúpu pozemkov, teda aj navrhovateľ.
3.5 Vlastník v tomto vyjadrení požiadal odvolací súd, aby podľa § 185 ods. 2 C.s.p. vykonal dôkaz z verejných registrov, a to zabezpečil odpis kópie originálu LV číslo XXX k.ú. O. H., ktorý vedie Okresný úrad v Hlohovci, katastrálny odbor so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec z dôvodu, že v lehote 10 dní určenej súdom na vyjadrenie tento nedostal odpoveď príslušného katastrálneho odboru na žiadosť o vyhotovenie odpisu.
4.1 Navrhovateľ vo svojej replike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach s tým, že podľa jeho názoru dôkazy predložené súdu jednoznačne preukazujú nadobudnutie spornej nehnuteľnosti do vlastníctva jeho predkami. Podľa § 10 ods. 2 zákona číslo 177/1940 Sl. z., na ktorý sa odvoláva evidovaný vlastník, pôvodný vlastník mal nárok na vrátenie nehnuteľnosti alebo sa nehnuteľnosť nevrátila a on mal nárok na úplné odškodné a tento nárok si mohol uplatňovať riadnou súdnou cestou v lehote 6 mesiacov. Nakoľko právny predchodca evidovaného vlastníka toto právo v uvedenej lehote neuplatnil, nemôže mu byť už po jej uplynutí priznané. Ak sa v takomto prípade nejedná o prekludovanie nároku, tak potom ide o premlčanie a navrhovateľ vznáša námietku premlčania. Evidovaný vlastník sa o nehnuteľnosti nezaujímal so starostlivosťou riadneho hospodára o čom svedčí aj to, že o svoj majetok sa začal zaujímať až po vyše sedemdesiatich rokoch. Naproti tomu navrhovateľ a jeho predkovia sa o sporné nehnuteľnosti starali, platili za ne dane, hnojili, kosili, pestovali plodiny a podobne.
4.2 Z dostupných verejných zdrojov je známe, že podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju v pokojnej držbe. Nehnuteľnosť musel užívať vo svojom mene a nie v mene iného, prípadne ako požívateľ alebo užívateľ. Obdobné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určoval aj Občiansky zákonník číslo 141/1950 Zb.. Navrhovateľ žiada, aby sa na neho a jeho predkov nazeralo ako na dobromyseľných, ktorí sa k veciam - pozemkom správali ako starostliví hospodári a realizovali efektívny výkon vlastníckeho práva, pričom evidovaný vlastník je účastníkom iba z dôvodu, že on sám sa dal zapísať na dotknutý list vlastníctva. Vzhľadom na skutočnosť, že nevykonal v zákonom stanovenej 6 mesačnej lehote určené úkony, čo znamená, že nemá súdne rozhodnutie o „navrátení“ vlastníckeho práva, nie je, nebol a nemôže byť od roku 1944 vlastníkom sporných nehnuteľností.
5.1 Evidovaný vlastník vo svojej replike taktiež zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, dôvodiac, že napadnuté uznesenie netrpí žiadnou vadou, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a dospel aj k správnemu záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorý hodnoverne neosvedčil nárok. Neobstojí argumentácia navrhovateľa ohľadom výmerov o vlastníctve pôdy, ktoré boli podľa vtedy platnej právnej úpravy verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcov k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti, nakoľko v prejednávanej veci išlo o vyvlastnenie, teda hrubý zásah do vlastníckych práv, ktorý by v každom čase mal byť vykonaný len v rámci príslušných právnych predpisov, ktoré platili v uvedenom čase.
5.2 Pochybné sú aj názory navrhovateľa o jeho dobromyseľnosti a dobromyseľnosti jeho právnych predchodcov, keď títo viac ako 70 rokov obhospodarovali de facto cudzie pozemky a za toto obdobie sa nepokúsili o právne vysporiadanie svojich domnelých právnych záležitostí k uvedeným nehnuteľnostiam, keďže z verejne dostupných zdrojov vedeli, že im tieto nehnuteľnosti nepatria a navrhovateľ sa začal zaujímať o právne vysporiadanie, až keď tieto pozemky chceli od evidovaného vlastníka odkúpiť iné osoby.
5.3 Evidovaný vlastník poukazuje na výmer Okresného úradu v Hlohovci číslo 2D-1148/4-10/3-1945 z 21.3.1945, na ktorý sa odvoláva navrhovateľ vo svojej argumentácii k vydržaniu, v ktorom vo výrokovej časti sa konštatuje, že pre nadobudnutie vlastníckeho práva je potrebné aby účastníci, ktorí určenú náhradu do súdneho depozitu zložili zvláštnou žiadosťou žiadali o vklad vlastníckeho práva na pozemok pre nich vyvlastnený, pričom žiadosť o vklad do pozemkovej knihy má zodpovedať predpisom pozemkoknižného poriadku.
5.4 Neobstojí ani námietka navrhovateľa o vzdaní sa vlastníckeho práva právnym predchodcom evidovaného vlastníka, nakoľko tento neuskutočnil žiadny úkon vzdania sa práva, respektíve opustenia veci, pričom samotné neužívanie veci samo osebe ešte nezakladá zánik vlastníctva spôsobom podľa § 132 ods. 1 zákona číslo 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 2 a § 357 d) C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
7.1 Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Trnava, pod spisovou značkou 30C/1/2020 je návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým má súd zakázať evidovanému vlastníkovi nehnuteľnosti zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území O. H., okres Hlohovec, obec O. H., evidovanými Okresným úradom v Hlohovci, katastrálnym odborom, na LV. č. XXX ako:
- parcela registra „C“, parcelné číslo 497/14 - orná pôda s výmerou 800 m2,
- parcela registra „C“, parcelné číslo 497/15 - orná pôda s výmerou 2461 m2,
- parcela registra „E“, parcelné číslo 497/16 - orná pôda s výmerou 939 m2 a to vrátane ich ponuky na verejnú súťaž, ich prevodu, zámeny a ich zaťaženia právami tretích osôb.
7.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu navrhovateľa bolo posúdiť, či súd prvej inštancie riadnym neodôvodnením jeho rozhodnutia znemožnil navrhovateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec aj nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho následne aj nesprávne vo veci rozhodol.
8.1 Pokiaľ ide o námietku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie znemožňujúceho navrhovateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na spravodlivý proces odvolací súd uvádza: Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť pred odvolacím súdom.
8.2 Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. I podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005), za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie možno považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
8.3 Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku/uznesenia súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval (na úrovni zákona) § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa ca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané/osvedčené (v prípade rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami sporovej strany); porušením uvedeného práva sporovej strany na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sporovej strane (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa § 365 ods.1 písm. b) C.s.p..
8.4 V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že špecifikom v prípade konania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je to, že dokazovanie má v konaní o takomto návrhu povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Za účelom osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, má navrhovateľ k dispozícii zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých vykonanie je navyše limitované povahou konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tento procesný deficit je ešte výraznejší v prípade návrhu pred začatím konania. Vzhľadom na uvedené špecifické okolnosti je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Takéto vyhodnotenie obsiahnuté v samotnom odôvodnení rozhodnutia súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to či už vyhovujúce takémuto návrhu alebo zamietajúce návrh musí byť dostatočne individualizované (musí obsahovať sumu relevantných osvedčených skutočností a tiež úvah, ktorými sa súd pri svojom rozhodovaní riadil) čo umožní jeho spätný prieskum, s ohľadom na správnosť jeho záveru o splnení či nesplnení zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, ako to správne vo svojom odvolaní namietal aj navrhovateľ. Nakoľko z odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné dozvedieť sa nič o tom, ktoré skutkové okolnosti tvrdené navrhovateľom v jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval súd prvej inštancie za osvedčené, odvolaciu námietku navrhovateľa o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie znemožňujúcom navrhovateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na spravodlivý proces bolo potrebné považovať za plne dôvodnú. Nakoľko však tento nedostatok možno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd uvádza:
8.5.1 V konaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia má odvolací súd osvedčené, že ako vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. H., obec O. H., okres Hlohovec a to parcely registra „C“ parcelné číslo 497/14 - orná pôda o výmere 800 m2, parcely registra „C“, parcelné číslo 497/15 - orná pôda o výmere 2461 m2 a parcely registra „E“ parcelné číslo 497/16 - orná pôda o výmere 939 m2 na LV XXX je vedená Národná banka Slovenska, Bratislava, Imricha Karvaša 1, keď ako titul nadobudnutia je uvedené: Z 393/2018 Žiadosť o zmenu názvu vlastníka
- č.z. 53/18 a Z 1400/2019 Žiadosť o opravu chyby v katastrálnom operáte - zmena názvu vlastníka č.z. 721/19.
8.5.2 Už zo samotného návrhu navrhovateľa, ale aj čestného vyhlásenia P. B. nar. XX.XX.XXXX trvale bytom O. H. XXX z 8.6.2020 má odvolací súd za osvedčené, že navrhovateľ a jeho právny predchodca M. F. nar. XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, naposledy bytom O. H. číslo domu XXX (otec navrhovateľa) užívali a užíva (aj na základe doposiaľ bližšie nešpecifikovanej dohody so strýkom navrhovateľa P. F.)
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území O. H., okres Hlohovec, obec O. H., a to pozemky parcelné číslo 497/14, parcelné číslo 497/15 a parcelné číslo 497/44 s tým, že pozemky parcelné číslo 497/14 s výmerou 800 m2 a parcelné číslo 497/15 s výmerou 2461 m2 sú zapísané na LV číslo XXX ako pozemky registra „C“ orná pôda, pričom pozemok parcelné číslo 497/44 s výmerou 537 m2, parcela registra „C“ orná pôda nemal LV založený, ale evidovaný vlastník nehnuteľností si ho dal zapísať ako zlúčený s pozemkom parcelné číslo 497/38 s výmerou 402 m2 do pozemku parcelné číslo 497/16 s výmerou 939 m2 už ako pozemok registra „E“ orná pôda. Sporné pozemky obhospodarovali so starostlivosťou riadneho hospodára nepretržite celé obdobie až do súčasnosti a uvedený stav bol rešpektovaný celou obcou a tak ho bolo možné považovať za dlhodobý a pokojný stav až do roku 2019, kedy do tohto stavu začal zasahovať v katastri nehnuteľností evidovaný vlastník nehnuteľností vyhlásením obchodnej verejnej súťaže sledujúcej predaj sporných pozemkov záujemcovi s najlepšou ponukou.
8.5.3 Vyššie citované pozemky a to parcelné číslo 497/14, parcelné číslo 497/15 a parcelné číslo 497/44
- označená pôvodne ako spoločná cesta boli v roku 1945 určené na vyvlastnenie (Okresný úrad vydal povolenie na potrebné prípravné práce smerujúce k ich vyvlastneniu) občanom, ktorí nemali v tomto období majetok (tu pozri č.l. 31 spisu). Podľa výmerov Okresného úradu v Hlohovci z 3. januára 1945, medzi tieto osoby patril aj M. F., ako aj P. F. (tu pozri číslo listu 33 a číslo listu 34 spisu). Podľa informácií katastra nehnuteľností a polohopisného geometrického plánu číslo jednacie 2/1945 a zápisu označeného ako Starý a Nový stav, bol podľa starého stavu ako vlastník okrem iného aj parc. č. 497 knihov. vložke označený: Slovenská hypotečná a komunálna banka. Podľa nového stavu pozemok parcelné číslo 497 bol rozdelený medzi jednotlivých občanov a rozčlenený na jednotlivé parcely s tým, že pozemok parcelné číslo 497/14 pre žiadateľa o vyvlastnenie M. F. (otca navrhovateľa) a pozemok parcelné číslo 497/15 pre žiadateľa o vyvlastnenie P. F. bytom O. H. č. 38 (strýka navrhovateľa) a m. F. r. V., obaja bytom O. H. č. XX. Predmetné parcely boli označené ako stavebné pozemky (parcela číslo 497/14 a parcela 497/15) prípadne spoločná cesta (parcela 497/16) za účelom započatia prípravných prác k zamýšľanému vyvlastneniu, podľa zákona č. 177 /1940 Sl. z. o vyvlastnení nehnuteľností (práv), na diela verejného záujmu, na ciele stavebného ruchu a o Všeobecnom stavebnom družstve.
8.5.4 V zmysle uznesenia Okresného súdu v Hlohovci z 19. decembra 1952 č.k. Nc IV 182/45-36 predmetné nehnuteľnosti boli vyvlastnené podľa výmeru bývalého Okresného úradu v Hlohovci číslo 2D-1148/4-10/3-1945 z 21. marca 1945, pričom okrem iných aj M. F. a P. F. ako navrhovatelia vyvlastnenia požiadali, aby bola súdom určená náhrada za tieto vyvlastnené pozemky. Z predmetného uznesenia je zrejmé, že súd určil M. F. náhradu za 223 štv. siah vo výške 620,50 Kčs a P. F. s manželkou za 684 štv. siah náhradu vo výške 1.773 Kčs s tým, že k vyvlastneným plochám jednotlivých účastníkov bola pripočítaná plocha pripadajúca na spoločnú cestu s tým, že táto plocha bola zohľadnená aj pri určení náhrady. Z uznesenia je ďalej zrejmé, že účastníci, ktorí určenú náhradu už zložili do súdneho depozit, sú oprávnení zvláštnou žiadosťou žiadať o vklad vlastníckeho práva na pozemok pre nich vyvlastnený, pričom žiadosť o vklad do pozemkovej knihy má zodpovedať predpisom pozemkového poriadku.
8.5.5 Podľa uznesenia Ľudového súdu v Hlohovci z 8. augusta 1953 č.k. Nc IV 182/45-42 súd zistil, že na viazaný vklad v sume 19.765 Kčs, spravovaný pod číslom príjmovej položky 222/45 u bývalej Roľníckej vzájomnej pokladnice, teraz Štátnej pokladnice v Hlohovci zložili peniaze, ako navrhovatelia vyvlastnenia, okrem iného aj M. F. a P. F. a to titulom náhrady za v prospech nich vyvlastnené nehnuteľnosti vedené vo vložke číslo 325, katastrálne územie O. H., okrem iného aj parcely 497 s tým, že sa jednalo o náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti určenú vyššie citovaným uznesením. Z tohto rozhodnutia je ďalej zrejmé, že konanie o rozvrhu zloženej náhrady bolo zastavené, nakoľko podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona číslo 41/1953 Sb. dňom 1. júna 1953 došlo k zrušeniu pohľadávok a záväzkov z vkladov viazaných podľa § 7 dekrétu číslo 91/45 Sb., v dôsledku čoho z predmetného vkladu 19.765 Kčs, ktorý bol viazaným vkladom, účastníci nemajú pohľadávky, lebo vklad zanikol.
8.5.6 Navrhovateľ listom z 27.6.2019 požiadal evidovaného vlastníka nehnuteľností o súhlasné stanovisko s vydržaním sporných nehnuteľností ako ich dobromyseľný dlhodobý užívateľ s tým, že zároveň požiadal o odkúpenie pozemkov parcelné číslo 497/11, 497/12 a 497/13 nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. H., obec O. H., okres Hlohovec, zapísaných na LV číslo XXX.
8.5.7 Evidovaný vlastník nehnuteľností svojím listom z 10.12.2019 navrhovateľovi oznámil, že považuje všetky pozemky vedené na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie O. H. za svoje vlastníctvo minimálne od mája roku 2018 s tým, že po ich ocenení znaleckým posudkom boli tieto zaradené do jeho majetku. Nakoľko tento majetok považuje za nepotrebný, má záujem predmetné nehnuteľnosti predať záujemcom, ktorí ponúknu najvyššiu kúpnu cenu.
8.5.8 Evidovaný vlastník nehnuteľností dňa 4.5.2020 na predaj predmetných nehnuteľností vyhlásil obchodnú verejnú súťaž.
9.1 Pokiaľ námietky smerujú k právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza: Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).
9.2 Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenia môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9.3 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že zmysle vyššie uvedeného súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo, ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasledujúcich C.s.p.. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preukázateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu a podobne. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce sťaženiu alebo k úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Postačuje aj dôvodná obava, respektíve reálna hrozba takýchto úkonov. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj kvalitatívnym dopadom na takýto majetok (jeho zmena majúca za následok výrazné zníženie jeho speňažiteľnosti). Súd preto vždy musí objektívne posúdiť obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vyhodnotiť splnenie všetkých zákonných predpokladov, s prihliadnutím na reálne okolnosti právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých subjektov. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (nie však dôležité pre rozhodnutie o určení, či tu sporné právo je alebo nie je, nakoľko toto nie je predmetom tohto konania). Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš vysoko pravdepodobné (ako to správne namietal aj evidovaný vlastník nehnuteľností). Pre poriadok je však pravdaže potrebné uviesť, že predbežná ochrana zjavne nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia (čo však nebol prípad práve prejednávanej veci, nakoľko na jednej strane pre takýto záver nemal súd v tomto štádiu konania dostatok relevantných skutkových tvrdení a na druhej strane k takémuto jednoznačnému záveru nebolo možné dospieť ani z dôkazov predložených navrhovateľom).
9.4 Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia na návrh navrhovateľa je nespochybniteľné, že tento osvedčil existenciu spornosti práva medzi sporovými stranami (vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) ako aj z toho plynúcu existenciu právneho vzťahu (keď v katastri nehnuteľností evidovaný vlastník nehnuteľností sa v rozpore so záujmom a na škodu domnelého vlastníka snaží sporné nehnuteľnosti scudziť, čím zasahuje do dlhodobo pokojného stavu) a navrhol úpravu pomerov spôsobom, ktorý na jednej strane nevytvára nenávratný stav (má dočasný charakter - do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej) a na druhej strane ním možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (uložením povinnosti zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami - ich prevodu, zámeny a zaťaženia právami tretích osôb, vrátane ich ponúkania na verejnú súťaž), pričom účinky navrhovaného neodkladného opatrenia neobmedzia evidovaného vlastníka spornej nehnuteľnosti spôsobom nadmieru nevyhnutným (u evidovaného vlastníka nehnuteľností ide o nepotrebný majetok, s ktorým tento nemá spojené žiadne náklady) s tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Navrhovateľ zároveň osvedčil aj skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (naliehavosť a nevyhnutnosť - skutočnosti, že mu hrozí vznik škody, že dochádza k porušovaniu jeho práv spojených s vlastníctvom veci a oprávnených záujmov, ako aj, že hrozí zhoršenie jeho právnej pozície, keď scudzením sporných nehnuteľnosti by bola vyvolaná potreba viesť ďalšie súdne spory s tretími osobami, ktoré tieto nehnuteľnosti, prípadne nadobudli ako dobromyseľní nadobúdatelia a podobne Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie potom bola dôvodná.
9.5 Nakoľko predmetom konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je vyriešenie sporu o hmotnoprávny nárok navrhovateľa (domnelého vlastníka nehnuteľností) voči v katastri nehnuteľností evidovanému vlastníkovi nehnuteľností o vecné právo a posúdenie otázky splnenia zákonom vyžadovaných predpokladov pre prípadné nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam navrhovateľom vydržaním bude vecou posudzovania súdu konajúceho vo veci samej (pravdaže, ak takáto a bude podaná), odvolací súd sa nezaoberal námietkami a úvahami strán týkajúcimi sa splnenia či nesplnenia konkrétnych podmienok navrhovateľom, vyžadovaných pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním v rozhodnom čase platnou právnou úpravou.
10.1 Nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené neboli splnené podmienky na potvrdenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani na jeho zrušenie, odvolací súd preskúmal skutkovú aj právnu stránku veci a meritórne vo veci rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia (§ 388 C.s.p.). Nakoľko z obsahu návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia bezpochyby vyplýva, že toto má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený ou, odvolací súd postupom podľa § 336 ods. 1 veta prvá C.s.p. navrhovateľovi uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia u vo veci samej s tým, že ak takáto a vo veci samej podaná nebude, súd postupom podľa § 336 ods. 3 C.s.p. aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.
10.2 Na záver odvolací súd považuje za potrebné dodať, že vzhľadom na špecifický procesný postup pri nariadení neodkladného opatrenia, ktorý do značnej miery zvýhodňuje navrhovateľa, je na jeho osobu zákonom prenesená aj zodpovednosť za neodkladným opatrením spôsobenú škodu a inú ujmu, ktorá
vznikne v príčinnej súvislosti s účinkami nedôvodne nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli (§ 340 ods. 1 C.s.p.). Ide o zákonnú zodpovednosť a to jednak z toho dôvodu, že vyplýva z procesného predpisu, ale najmä preto, že vo svojej podstate vytvára zodpovednostný vzťah na základe súdneho rozhodnutia ako individuálneho aktu aplikácie práva. Navrhovateľ v konečnom dôsledku zodpovedá za to, že súd jeho návrhu vyhovel; respektíve jeho zodpovednosť by nebola daná, pokiaľ by súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Na vznik takejto zodpovednosti sa nevyžaduje porušenie konkrétnej povinnosti. Ak súd považuje dôvodnosť nároku vo veci samej za hodnoverne osvedčenú a neodkladné opatrenie nariadi, pričom následne nebude chránený nárok priznaný meritórnym rozhodnutím, vzniká určitá miera procesnej diskontinuity v neprospech osoby, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť. Túto špecifickú procesnú situáciu zákon kompenzuje práve osobitným záväzkom navrhovateľa na náhradu škody a inej ujmy.
11.1 Navrhovateľ bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.
11.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
11.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)
12. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania y na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho ou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).