Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Cob-12-2020.pdf
PDF · 100.91 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: Inštitút ekologických aktivít o.z., Kmeťova 36, 040 01 Košice IČO: 42408989, právne zastúpeného JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice, IČO: 36 856 967, proti žalovanému: BIOENERGY SK, s.r.o., Študentská 2048/41, 069 01 Snina, IČO: 46 521 585, právne zastúpenému JUDr. Valériou Brečkovou, advokátkou so sídlom Daľkovská 470/14, 069 01 Snina, IČO: 42327491, o zaplatenie 43.150,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 21Cb/82/2018-76 z 22. októbra 2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 43.150,- eur s príslušenstvom a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v celom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa 01. 11. 2012 uzatvorili spoločnosť X. V.. R.. J.., V. V. Z. XX, XXX XX Z., E.: XXXXXXXX ako veriteľ a spoločnosť BIOENERGY SK, s. r. o., so sídlom Študentská 2048, 069 01 Snina, IČO: 46521585 ako dlžník Zmluvu o pôžičke zabezpečená zmenkou v zmysle ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 191/50 Zb.. Podľa tejto zmluvy veriteľ zapožičal dlžníkovi bezúročne finančnú čiastku vo výške 43.150,-eur na účely všeobecného financovania s tým, že dlh sa stáva splatným do piatich mesiacov odo dňa podpisu tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami, t. j. dňa 01.04.2013.
3. Dňa 30.06.2015 uzatvorili spoločnosť BIOENEGY SK s. r. o. a spoločnosť X., V.. R.. J.. Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok v súlade s § 364 Obchodného zákonníka a § 580 Občianskeho zákonníka. Podľa tejto dohody po započítaní vzájomných pohľadávok predstavovala zostávajúca časť pohľadávky spoločnosti X., V.. R.. J.. voči BIOENERGY SK, s. r. o. vo výške 69.143,41 eur a táto mala byť uhradená na účet spoločnosti X., V.. R.. J.. v lehote do 30.08.2015. Súčasťou neuhradenej pohľadávky bola aj pohľadávka zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.11.2012 vo výške 43.150,-eur splatná dňa 01.04.2013.
4. Dňa 08.08.2018 uzatvorili spoločnosť X. V.. R.. J.., ako postupca a spoločnosť Inštitút ekologických aktivít o. z., ako postupník Zmluvu o bezodplatnom postúpení - darovaní pohľadávky podľa ust. § 524 až 530 Občianskeho zákonníka. Podľa úvodných ustanovení tejto zmluvy postupca ako veriteľ evidoval v čase uzatvorenia tejto zmluvy voči dlžníkovi BIOENERGY SK, s. r. o. pohľadávku v zmysle Zmluvy o pôžičke zabezpečenej zmenkou zo dňa 01.11.2012 a Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 30.06.2015 vo výške 43.150,-eur s príslušenstvom.
5. Po citácii ustanovenia § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 657, § 101 Občianskeho zákonníka riešil súd prvej inštancie povahu záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, teda či v danom prípade ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah, od vyriešenia ktorej otázky sa odvíjalo posúdenie premlčania žalovaného nároku žalobcu vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným. Uviedol, že aj keď prvotnú zmluvu o pôžičke uzatvorili dve právnické osoby, uzatvorili ju v zmysle Občianskeho zákonníka, a to konkrétne v zmysle ustanovení § 657 a nasl.. Následne, dňa 30.06.2015 došlo k uzavretiu dohody o započítaní vzájomných pohľadávok (v zmysle ust. § 364 Obchodného zákonníka a § 580 Občianskeho zákonníka) a napokon k postúpení pohľadávky uplatňovanej v tomto súdnom konaní na základe zmluvy o bezodplatnom postúpení - darovaní pohľadávky uzatvorenej podľa § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej predmetnú pohľadávku nadobudol žalobca. Z uvedeného vyplýva, že prvotný vzťah bol občiansko-právnym vzťahom - zmluva o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou X. V.. R.. J..) a žalovaným. Následne uzatvorená dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok, zahrňujúca aj pohľadávku zo zmluvy o pôžičke vo výške 43.150,-eur, ako aj zmluva o bezodplatnom postúpení - darovaní pohľadávky zo dňa 08.08.2018 nič nemenia na skutočnosti, že lehota splatnosti pohľadávky ostala rovnaká, t. j. 30.08.2015. Vzhľadom k skutočnosti, že v danom prípade ide o občiansko-právny vzťah, súd v súvislosti s dĺžkou premlčacej lehoty uplatniť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca tak mohol uplatniť svoj nárok na súde v rámci 3-ročnej premlčacej lehoty, to znamená do 30.08.2018. Ide o tzv. hmotnoprávnu lehotu, to znamená že nestačí, aby žaloba bola podaná na prepravu, ale je potrebné, aby bola súdu doručená. Žaloba bola súdu doručená dňa 31.08.2018, teda jeden deň po uplynutí lehoty splatnosti resp. jeden deň po uplynutí premlčacej lehoty. Súd prvej inštancie mal za to, že námietka premlčania vznesená žalovaným je v celom rozsahu dôvodná a nezaoberal sa ďalšími skutočnosťami, resp. obranou žalovaného. Z tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, čo je odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Nesprávne právne posúdenie veci vzhliadol žalobca v identifikácii záväzkového vzťahu a následného použitia nesprávnej právnej normy pri posúdení otázky premlčania. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie uvedeným v bode 22 odôvodnenia rozhodnutia. Pozornosť odvolacieho súdu upriamil na pojem „relatívny obchod“, ktorého obsah je primárne vymedzený v § 261 Obchodného zákonníka. Kategória relatívneho obchodného záväzkového vzťahu podľa odvolateľa predpokladá, že zmluvnými stranami musia byť podnikatelia a daný obchod musia realizovať v rámci ich podnikateľskej činnosti, pričom obe tieto podmienky musia byť splnené v čase vzniku daného záväzku. Vychádzajúc zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01.11.2012 a dohody o započítaní vzájomných pohľadávok z 30.06.2015 je podľa žalobcu potrebné identifikovať vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodno-záväzkový vzťah, keďže tento bol uzatvorený medzi podnikateľmi - obchodnými spoločnosťami, s prihliadnutím na realizovanie ich podnikateľskej činnosti, teda poskytnutie pôžičky na všeobecné financovanie podnikateľskej činnosti žalovaného. V súvislosti so svojou argumentáciou poukázal žalobca na ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 70/2018 z 20. júna 2018. V nadväznosti na toto rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovil žalobca názor, že argumentácia súdu prvej inštancie o posúdení záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako vzťahu občianskoprávneho neobstojí. Nepoprel, že zmluva o pôžičke je ako zmluvný typ upravená výlučne iba v Občianskom zákonníku, avšak pri odpovedi na otázku charakteru zmluvného typu je potrebné prioritne vychádzať z ustanovenia § 261 ods. 9 (resp. do 31.01.2013 podľa ods. 6) Obchodného zákonníka. Zmluva o pôžičke uzatvorená medzi podnikateľmi s prihliadnutím na ich podnikateľskú činnosť sa spravuje ustanoveniami zmluvy o pôžičke v zmysle Občianskeho zákonníka s tým, že ostatné vzťahy zmluvných strán, ktoré sa týkajú premlčania, náhrady škody, zmluvnej pokuty a pod. sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Znamená to, že otázky širšieho aspektu záväzkovo právneho vzťahu (premlčanie, zabezpečenie, interpretácia a pod.) sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka, ak ide o vzťahy medzi podnikateľmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. V nadväznosti na uvedenú argumentáciu žalobca trval na posúdení zmluvy o pôžičke zo dňa 01.11.2012 a dohody o započítaní vzájomných pohľadávok z 30.06.2015 ako obchodných záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi, v dôsledku čoho je nevyhnutné aplikovať v otázke premlčania ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka, teda aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu. Pri správnom použití obchodnoprávnej úpravy premlčania v zmysle tohto ustanovenia je zrejmé, že právo žalobcu v čase podania žaloby, teda 31.08.2018 nebolo premlčané, keďže svoj nárok mohol uplatniť až do 30.08.2019. Zdôraznil zásadu iura novit curia, v zmysle ktorej bol súd prvej inštancie povinný prihliadať ex offo na ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo 16.01.2020. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie uvedeným v bode 22. Za nesporné považoval to, že zmluva o pôžičke z 01.11.2012 bola uzatvorená v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka s tým, že zmluvné strany si zároveň v čl. IV bod 1 dohodli, že právne vzťah vyplývajúce z tejto zmluvy sa riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Je preto nesporné, že v danom prípade bolo dôvodné uplatniť trojročnú premlčaciu dobu v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zdôraznil zásadu zmluvnej voľnosti zmluvných strán ako jeden zo základných princípov, ktorým je ovládané obchodného právo. Poukazom na ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka dal žalovaný do pozornosti odvolacieho súdu obmedzenie možnosti uplatnenia tohto ustanovenia splnením druhej podmienky, teda tým, aby predmetný záväzkový vzťah sa týkal podnikateľskej činnosti zmluvných strán. Zdôraznil, že právny predchodca žalobcu nemá a ani nemal zapísaný žiaden predmet činnosti, ktorý by sa týkal poskytovania pôžičiek, čo vylučuje aplikáciu ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Po citácii čl. I bod 1 zmluvy o pôžičke z 01.11.2012 zdôraznil, že pôžička bola dojednaná ako bezúročná, čo je v zjavnom rozpore nielen s obsahovým významom, ale najmä s účelom pojmu podnikateľská činnosť, ktorým je dosiahnutie zisku. Trval na posúdení záväzkového vzťahu právneho predchodcu žalobcu so žalovaným ako vzťahu občianskoprávneho. Žalovaný naďalej trval aj na tom, že dohoda o započítaní pohľadávok z 30.06.2015 v časti, v ktorej malo dôjsť k započítaniu pohľadávky právneho predchodcu žalobcu vo výške 43.150,- je absolútne neplatná pre nesplnenie zákonných podmienok na jej započítanie, teda pre absenciu vzájomnosti pohľadávok. Neplatný je preto podľa žalovaného aj nový termín splatnosti stanovený v dohode na deň 30.08.2015 vo vzťahu k sume 69.143,41 eur, ktorej súčasťou je aj žalovaná suma 43.150,- eur. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
9. Žalobca vo svojej odvolacej replike zdôraznil, že zmluvné strany na základe zásady zmluvnej voľnosti v prípade dohody o bezúročnosti mohli uzavrieť iba zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka a nie zmluvu o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k žalovaným uvádzanej skutočnosti, že nedošlo k naplneniu druhej podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda že záväzkový vzťah sa týka podnikateľskej činnosti zmluvných strán, žalobca zdôraznil, že samotné nezapísanie takéhoto predmetu činnosti, ktorý by sa týkal poskytovania pôžičiek ešte neznamená, že poskytnutá suma nebola poskytnutá v rámci podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu. Pôžička vo výške 43.150,- eur bola poskytnutá na účel všeobecného financovania, pričom finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté z podnikateľských prostriedkov, ktoré sú riadne zaúčtované v účtovníctve žalovaného. Keďže všeobecne podnikateľská činnosť je v prvom rade o peniazoch, tak tým je naplnená aj zákonná podmienka podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, že pôžička sa týkala podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu. V tomto prípade išlo o jednorazovú činnosť poskytnutia pôžičky žalovanému v rámci podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu, čo nie je v rozpore so zákonom. Pokiaľ podnikateľský subjekt poskytne jednorazovú pôžičku, táto nemusí byť zapísaná v zmysle živnostenského zákona v predmete jeho podnikania, ale určite sa jedná o konanie v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Navrhol žalobe vyhovieť v zmysle žalobného petitu.
10. Žalovaný v duplike zo 07.04.2020 vyjadril nesúhlas s názorom žalobcu, že v danom prípade išlo o jednorazovú činnosť poskytnutia pôžičky žalovanému v rámci podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu. Opakovane upriamil pozornosť na čl. I bod 1 zmluvy o pôžičke z 01.11.2012, teda že v danom prípade išlo o bezúročnú pôžičku, čo je zjavne v rozpore nielen z obsahovým významom, ale aj účelom pojmu podnikateľská činnosť v jej podstatnej časti, ktorou je dosiahnutie zisku. Navyše, spoločnosti X. V..R..J.. a žalovaný nie sú ekonomicky a ani personálne závislé osoby a nemali dôvod uzavrieť bezúročnú pôžičku v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Pre aplikáciu § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je dôležité to, či sú zmluvné strany podnikatelia, ak nekonajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Taktiež opakovane zdôraznil znenie čl. IV bod 1 zmluvy o pôžičke, v nadväznosti na ktoré znenie je potrebné pre predmetný spor uplatniť všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že konanie zmluvných strán premietnuté do ich záväzkového vzťahu nemožno zahrnúť pod podnikateľskú činnosť a toto nebolo realizované ani za účelom výkonu podnikateľskej činnosti. Zotrval na vznesenej námietke premlčania, stotožniac sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Opakovane navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
14. Súd prvej inštancie v predmetnom spore dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia a len vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné.
15. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,
b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia,
c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov,
d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),
e) z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).
18. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
19. Z vyššie citovaných ustanovení nepochybne vyplýva, že pre posúdenie záväzkového vzťahu ako vzťahu obchodnoprávneho nie je postačujúce, aby obe zmluvné strany boli podnikateľskými subjektmi, ale zároveň aby sa záväzkový vzťah týkal ich podnikateľskej činnosti, čo nepopiera žiadna zo sporových strán. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o pôžičke z 01.11.2012, predovšetkým z čl. I bod 1 je nepochybné, že finančné prostriedky poskytnuté právnym predchodcom žalobcu boli poskytnuté bezúročne na účely všeobecného financovania, čo znamená, že k vráteniu pôžičky malo dôjsť bez akéhokoľvek zisku pre právneho predchodcu žalobcu. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom žalovaného, že zámerom právneho predchodcu žalobcu pri požičiavaní finančných prostriedkov nebolo získanie akýchkoľvek výhod z tohto právneho vzťahu plynúcich, teda nielen v spojení s úrokom z pôžičky, ale akýmkoľvek iným benefitom. Bez logickej súvislosti je potom argumentácia žalobcu, že poskytnutie pôžičky bolo prejavom podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu. Žalobca v konaní nepredložil žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by ním tvrdení právny základ nároku žalovaného v predmetnom spore potvrdili. Samotná evidencia pôžičky v účtovníctve právneho predchodcu žalobcu je pri absencii dôkazov, že poskytnuté finančné prostriedky boli súčasťou podnikateľských aktivít právneho predchodcu žalobcu, bez právnej relevancie. Bolo totižto povinnosťou právneho predchodcu žalobcu finančné prostriedky odchádzajúce z účtu vo svojom účtovníctve zaevidovať, hoci by boli poskytnuté na akýkoľvek účel.
20. Vo vzťahu k právnym záverom vyjadreným v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV.ÚS 70/2018, ktorým žalobca podporil svoj názor o právnom posúdení vzťahu, ktorý je predmetom sporu ako vzťahu obchodnoprávneho, upriamuje odvolací súd pozornosť na to, že predmetný nález sa vo svojich záveroch opieral aj o výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, podľa ktorého posudzovaný záväzkový vzťah súvisel s predmetom podnikania (prenajímanie nebytových priestorov vo zverených budovách), a preto účastníci uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov ako podnikatelia, keď pri vzniku ich záväzkového vzťahu bolo, s prihliadnutím na okolnosti, zrejmé, že sa ich vzťah založený nájomnou zmluvou týka ich podnikateľskej činnosti. Obchodnoprávna povaha vzťahu medzi účastníkmi konania posudzovaná ústavným súdom tak bola zrejmou pri založení tohto vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že skutkový základ prípadu riešeného ústavným súdom nie je totožný so skutkovými zisteniami v predmetnom spore. Z obsahu podnikateľskej činnosti oboch zmluvných subjektov v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke (01.11.2012) nevyplýva, žeby právny predchodca žalobcu podnikal v oblasti finančníctva a taktiež žalobca udržateľným spôsobom nezdôvodnil, že predmetná jednorazová finančná výpomoc súvisela s jeho inou podnikateľskou činnosťou.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené posúdil správne súd prvej inštancie vznesenú námietku premlčania podľa § 101 Občianskeho zákonníka a žalobu z dôvodu premlčania nároku žalobcu, bez skúmania jeho opodstatnenosti, zamietol.
22. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP, vrátane zodpovedajúceho výroku o trovách konania.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.
24. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).