Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., o zaplatenie 5.507,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 17.októbra 2018, č.k. -49, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 2,47 eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 268,15 eur od 17.03.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.775,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.507,58 eur od 17.03.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,92%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. a , , a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ako aj a , , keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uplatnený nárok je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká. Zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zaniká tak aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie (riadne, v zaniknutej zmluve dohodnuté) úroky. Úroky majú akcesorický charakter k hlavnej zmluve, a teda nemožno požadovať úroky za obdobie, v ktorom už zmluva o pôžičke neexistovala, pretože zanikla. Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Takýto záver je logický, pretože z podstaty zmluvného úroku vyplýva, že je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. V opačnom prípade by na ťarchu účastníka dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z pôžičky, jednak úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Po splatnosti pohľadávky možno požadovať len úroky z omeškania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd považoval za dôvodne uplatnenú pohľadávku žalobcu v rozsahu

5.507,58 eur, ktorá predstavuje istinu, sumu 268,15 eur, ktorá predstavuje úroky z istiny do zosplatnenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.507,58 eur (t.j. z istiny) od 17.03.2016 do zaplatenia. Vo zvyšku, úrokov z omeškania vyčíslených do zosplatnenia, súd žalobu zamietol. Súd nepovažoval za dôvodnú žalobu ani v tej časti, ktorou sa žalobca domáhal úrokov z omeškania z úrokov. Úrok z omeškania prislúcha žalobcovi len z istiny, v opačnom prípade by išlo o tzv. dvojité úročenie, ktoré nemá oporu v zákone. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a , keď podľa výsledku konania bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 99,96% a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 0,04%, vzhľadom na čo priznal v spore úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,92%.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol jednak doplnenie rozsudku v časti nároku, o ktorom súd opomenul rozhodnúť, t.j. o nároku na zaplatenie poplatkov za poistenie vyčíslených sumou 9,20 eur a rozsudkom súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmeniť a žalobe vyhovieť, a súčasne mu priznať nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa , ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, pričom výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je Žalobca má za to, že má nárok na úrok z omeškania vyčíslený do zosplatnenia, ktorý nárok riadne špecifikoval, pričom k žalobe priložil prílohu - prepočet úrokov z omeškania, a teda nebol daný dôvod na jeho nepriznanie. Poukázal na rozhodnutia krajských súdov SR, z ktorých vyplýva, že je daný popri nároku na úrok z omeškania z istiny dlhu aj nárok na úrok z omeškania zo zmluvných úrokov. Poukázal na fakt, že zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny do dňa zosplatnenia, pričom tento sa ďalej (t.j. po zosplatnení celého dlhu) nenavyšuje. Práve z tohto dôvodu nejde podľa žalobcu o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá má zamedziť neodôvodnenému navyšovaniu nárokov veriteľov. V podrobnostiach odkázal odvolateľ na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.03.2008, sp. zn. , Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , , , Krajského súdu v Nitre sp. zn. a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. . Nesúhlasil tiež s výrokom rozsudku o nároku na náhradu trov konania, keď podľa jeho názoru bolo potrebné vychádzať výlučne z úspechu strany sporu vo vzťahu k uplatňovanej istine, nehľadiac na prípadný neúspech v časti príslušenstva, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.10.2015, sp. zn. . Podľa jeho názoru mu mal byť priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. bolo zaplatenie 5.507,58 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.775,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.507,58 eur od 17.03.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,92%. Následne dopĺňacím rozsudkom zo dňa 14. októbra 2019, č.k. -109 súd žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal nezaplateného poplatku za poistenie vo výške 9,20 eur, zamietol a žalovanému súd nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k nároku o zaplatenie poplatku za poistenie vo výške 9,20 eur voči žalobcovi nepriznal.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku, ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

8. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ]. Uvedený odvolací dôvod je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

9. Predmetom odvolacieho konania je teda preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby v časti uplatňovaných úrokov z omeškania za omeškanie žalovaného so zaplatením dojednaných úrokov z úveru do času predčasného zosplatnenia úveru.

10. Úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú podľa príslušenstvom pohľadávky, ktorým sa v zmysle uvedeného ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v vo všeobecnom chápaní právnej teórie rozumie peňažné plnenie (istina), a na ktoré má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, k zmene ktorého (v prípade, že možno nárokovať aj sankciu za omeškanie so zaplatením) dochádza priamo zo zákona v prípade omeškania dlžníka. Pri zmluve o úvere sú úroky súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania. Narozdiel od zmluvných úrokov, úroky z omeškania predstavujú sankčný mechanizmus, ktorý nastupuje zo zákona ( a ). Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, je potrebné (v zmysle ) aplikovať ustanovenie a , podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní, a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Uvedené ustanovenia teda viažu vznik nároku veriteľa na úroky z omeškania na nesplnenie peňažného dlhu, pričom súčasťou dlhu pri zmluve o úvere sú aj zmluvné úroky.

11. Odvolací súd preto narozdiel od súdu prvej inštancie zastáva názor, že veriteľ má nárok nielen na vrátenie istiny a na zmluvný úrok, ale v prípade omeškania dlžníka má tiež právo požadovať úrok z omeškania nielen z nezaplatenej časti istiny, ale aj z nezaplateného zmluvného úroku.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku zmenil tak, že žalobcovi priznal vyčíslené úroky z omeškania v sume 2,47 eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov do zosplatnenia vo výške 268,15 eur od 17.03.2016 do zaplatenia.

13. O nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a v spore úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania (prvoinštančného i odvolacieho) v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

14. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).