Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cpr/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobcu I.. V. Q., U.., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX-XA, XXX XX Q. Q., v konaní zastúpený advokátkou JUDr. Renátou Matejovou, so sídlom Advokátskej kancelárie Ul. Čs. armády 25, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42499500, so sídlom Ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, takto

rozhodol:

I/ Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou žalovaného zo dňa 11.2.2019 doručenou žalobcovi dňa 22.2.2019 j e neplatné.

II/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný p o v i n n ý uhradiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.6.2019 žiadal žalobca určiť, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou žalovaného zo dňa 11.2.2019, doručenou žalobcovi dňa 22.2.2019 je neplatné. Súčasne žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

1.1. Žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 24.2.2003 služobnú zmluvu, na základe ktorej mu vznikol štátnozamestnanecký pomer v služobnom úrade, ktorým bolo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici. Na základe rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby bol vymenovaný do funkcie štátneho zamestnanca ako hlavný radca, odbor štátnej služby - dane, druh štátnej služby - stála štátna služba. V dôsledku uzatvorenia viacerých dodatkov ku služobnej zmluve naposledy pôsobil v pozícii metodik Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, osobný úrad, Akadémia finančnej správy

- daňový inštitút s miestom výkonu práce v Banskej Bystrici. V dôsledku rozhodnutia prezidenta finančnej správy a generálneho tajomníka služobného úradu Finančného riaditeľstva SR č. XXX/XXXX/XXXXXXX zo dňa 19.7.2018 o zrušení, vytvorení a presune štátnozamestnaneckých miest a miest na výkon práce vo verejnom záujme vo FR SR bolo s účinnosťou od 1.10.2018 zrušené štátnozamestnanecké miesto PM č. XXXXX metodik PT 7, daňový inštitút s pravidelným miestom výkonu štátnej služby Finančné riaditeľstvo SR, osobný úrad, Akadémia finančnej správy - daňový inštitút, ktoré bolo obsadené práve žalobcom. S uvedeným rozhodnutím bol žalobca oboznámený na ústnom „pojednávaní“, ktoré sa konalo dňa 26.7.2018 na Finančnom riaditeľstve SR, osobný úrad v Banskej Bystrici za účasti I.. L. D. - referentky personalistiky, oddelenia ŠZ a PP, vzťahov Banská Bystrica a L.. M.F. - metodik oddelenia sporovej agendy a podporných činností. Na vyžiadanie žalobcu bol prizvaný priamo nadriadený žalobcu JUDr. J. M. - vedúci daňového inštitútu - Akadémia finančnej správy. Na tomto stretnutí boli žalobcovi ponúknuté voľné štátnozamestnanecké miesta ku dňu 26.7.2018 s tým, že sa k možnej akceptácii mal možnosť vyjadriť do 30.7.2019. Uvedená situácia znamenala pre žalobcu obrovský šok a vzhľadom na zdravotné riziká v dôsledku dlhodobej pracovnej zaťaženosti, ako aj kardiovaskulárnych

problémov a vrodenej srdcovej vady, žalobca v období od 31.7.2018 do 31.1.2019 bol uznaný dočasne práceneschopným. Po ukončení dočasnej práceneschopnosti a návrate do zamestnania dňom 1.2.2019 opätovne prebehlo ústne „pojednávanie“ za účasti I.. L. D. a L.. M. F.. Na tomto stretnutí opätovne žalobcovi boli ponúknuté voľné štátnozamestnanecké miesta k 1.2.2019. Po preštudovaní ponuky žalobca nesúhlasil so zaradením na žiadne z ponúknutých štátnozamestnaneckých miest, nakoľko ani jedno z nich nebolo náplňou pracovných činností a platovým zaradením zodpovedajúce funkcii metodika, ktorú vykonával. V dôsledku odmietnutia ponúkaných štátnozamestnaneckých miest žalovaný skončil štátnozamestnanecký pomer výpoveďou podľa , zo dňa 11.2.2019, doručenou žalobcovi 22.2.2019 (ďalej aj ako „výpoveď“). Štátnozamestnanecký pomer sa mal v zmysle skončiť uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby ku dňu 30.4.2019.

1.2. Žalobca napádal neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z viacerých dôvodov. Prvý z dôvodov, pre ktorý žalobca považoval „výpoveď“ za neplatnú bola neurčitosť rozhodnutia a neexistencia objektívneho dôvodu na zrušenie miesta. Žalovaný konštatoval, že realizoval organizačnú zmenu za účelom zefektívnenia práce. Žalobca mal za to, že nebolo preukázané, že by žalovaný realizoval takúto organizačnú zmenu za účelom zefektívnenia práce. Podľa neho išlo o tzv. pseudoorganizačnú zmenu, kde neexistoval objektívny dôvod na zrušenie štátnozamestnaneckého miesta žalobcu. Poukazoval na to, že sa vytvoril nový útvar referát rozvoja ľudských zdrojov. Počty zamestnancov na jednotlivých útvaroch, štruktúra zamestnancov však predložená nebola. Nedal sa porovnať stav pred vytvorením referátu rozvoja ľudských zdrojov a po jeho vytvorení. Tým, že bol vytvorený referát rozvoja ľudských zdrojov ako nový útvar boli vytvorené nové pracovné miesta. Nie je možné hovoriť o presune zamestnancov tak, ako to uvádzal žalovaný v rámci svojej obrany. Pokiaľ žalovaný vytvoril nový úsek, vytvoril aj nové miesta a išlo o nové štátnozamestnanecké miesta, ktoré v rámci aktívneho dialógu mal žalovaný ponúknuť aj žalobcovi a rokovať so žalobcom. Celú realizáciu organizačnej zmeny zrušenia štátnozamestnaneckého miesta žalobcu, považoval žalobca za fiktívnu, netransparentnú, neobjektívnu a neriešiteľnú cieľ, ktorý sa tým mal sledovať a to efektívne zabezpečenie práce. Žalobca bol počas celého pôsobenia v štátnozamestnaneckom pomere veľmi pozitívne a vysoko hodnotený. Takýto krok považoval ako snahu zbaviť sa nepohodlného zamestnanca.

1.3. Ďalším dôvodom prečo považoval postup žalovaného za nezákonný a výpoveď za neplatnú, bola skutočnosť, že so žalovaným nebol vedený aktívny dialóg tak, ako to má na mysli zákon o štátnej službe. Táto námietka neplatnosti súvisí aj s predchádzajúcou neplatnosťou, kde pokiaľ žalobca nemal ponúknuté nové miesto, ktoré vzniklo na referáte rozvoja ľudských zdrojov, tak žalovaný postupoval nezákonne, pretože mal vyvíjať aktívny dialóg a v rámci aktívneho dialógu ponúknuť všetky voľné miesta. Pod aktívnym dialógom zákonodarca mal za to, že žalovaný mal učiniť všetky kroky, aby ponúkol zamestnancovi akékoľvek voľné pracovné miesto, ktoré by bolo vhodné. Aj keď žalovaný tvrdil, že si ponukovú povinnosť splnil a viedol aktívny dialóg, takéto konanie a postup žalobca považoval za účelový. Zo strany žalobcu bol po celú dobu niekoľkokrát deklarovaný vážny záujem zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere. Navyše sám aktívne poukazoval na voľné štátnozamestnanecké miesta, ktoré by zodpovedali jeho zaradeniu. Žalobca chcel komunikovať, oslovoval žalovaného, avšak žalovaný konal voči žalobcovi nie čestne, nakoľko si sám volil spôsob aké miesta ponúkne a nezabezpečil ochranu žalobcu pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru tak, ako to upravuje zákon o štátnej službe. Žalobca taktiež spochybňoval obranu žalovaného, že mnohé miesta nemohol ponúknuť, nakoľko sa obsadzovali výberovým konaním, čo považoval žalobca za neprípustnú obranu a takéto miesta v rámci aktívneho dialógu zo strany žalovaného ponúknuté neboli, hoci mali byť.

1.4. Ďalším z vážnych dôvodov neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bolo nesplnenie ponukovej povinnosti zo strany žalovaného. Táto ponuková povinnosť vyplývala žalovanému priamo zo zákona. Aj napriek tomu, že žalovaný uvádzal, že si ponukovú povinnosť splnil, ponuky zo strany žalovaného voči žalobcovi považoval žalobca za nevhodné. Postup a správanie žalovaného považoval žalobca za konanie v rozpore s dobrými mravmi až diskriminačné, kde žalovaný voči žalobcovi postupoval nerovnakým zaobchádzaním a neumožnil žalobcovi vybrať si tie voľné štátnozamestnanecké miesta, ktoré by boli pre neho vhodné. Žalovaný ponúkal niekoľko voľných štátnozamestnaneckých miest, ktoré však boli o dve platové triedy nižšie a nemožno ich považoval za vhodné. Navyše žalobca opätovne poukazoval na vytvorenie referátu rozvoja ľudských zdrojov, ktorý so sebou priniesol nové pracovné miesta s tým, že tieto neboli žalobcovi ponúknuté. To, že túto možnosť žalovaný žalobcovi nedal, považoval žalobca doslova za diskriminačné konanie a nerovnaké zaobchádzanie. Celý postoj

žalovaného počas procesu realizácie organizačnej zmeny považoval za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, kde žalobcovi boli ponúknuté štátnozamestnanecké miesta s predpokladom, že si žalovaný takéto miesta neprijme. Žalovaný len formálne splnil zákonnú podmienku bez akejkoľvek snahy dodržať zákon. Žalobca niekoľkokrát v priebehu konania poukazoval na vhodné štátnozamestnanecké miesta, ktoré boli počas výpovednej doby v ponuke a ktoré mu ponúknuté neboli. Z týchto dôvodov považoval „výpoveď“ za neplatnú a žiadal, aby súd určil, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou je neplatné. 2. Žalovaný považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a žiadal, aby súd žalobu zamietol. Dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bola skutočnosť, že žalobca neprijal ponuku iného štátnozamestnaneckého miesta. Po zrušení žalobcovho štátnozamestnaneckého miesta zo strany žalovaného bol vedený aktívny dialóg a žalovaný si splnil ponukovú povinnosť. Žalovaný uviedol, že z dôvodu organizačnej zmeny, ktorú mal za preukázanú, došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobcu k 30.9.2018. Takýto postup bol v plnej kompetencii žalovaného, pričom výber toho zamestnanca, ktorého prepustí, alebo ktorému miesto zruší, bolo výlučne v ich kompetencii. Z tohto dôvodu žalovaný namietal, že ide o hmotnoprávny úkon žalovaného a súd nemôže preskúmavať takéto konanie žalovaného. Súd sa môže zaoberať len tým, či bola takáto reorganizačná zmena a či rozhodnutie o organizačnej zmene zamestnávateľ prijal. Žalobca bol s dostatočným časovým predstihom oboznámený o organizačnej zmene na stretnutí dňa 26.7.2018. V Banskej Bystrici v dôsledku reorganizácie boli zrušené dve totožné miesta metodika a okrem žalobcu bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto inému zamestnancovi s tým, že 26.7.2018 prebehlo stretnutie najprv so žalobcom, ktorý mal možnosť výberu z ponúknutých iných štátnozamestnaneckých miest a až následne s druhým metodikom. Žalovaný spochybňoval aj nevedenie aktívneho dialógu a nesplnenie ponukovej povinnosti. Poukazoval na to, že prebehlo niekoľko rokovaní v dňoch 26.7.2018, 1.2.2019, 23.4.2019 a 26.4.2019 a tiež telefonická ponuka 29.11.2018. K uvedeným dátumom ponúkli žalobcovi všetky voľné štátnozamestnanecké miesta, ktoré ku dňu tejto komunikácie voľné boli. Žalovaný potvrdil, že medzi miestami, ktoré boli žalobcovi ponúkané boli aj miesta s nižším funkčným zaradením, ale boli tam aj miesta ktoré zodpovedali jeho platovej triede a tiež miesta, ktoré sa nachádzali v mieste jeho bydliska v Banskej Bystrici. Vzhľadom k týmto skutočnostiam žalovaný poprel akúkoľvek diskrimináciu a konanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný rozhodol o zmene organizačnej štruktúry a dal žalobcovi na výber, či zotrvá v štátnozamestnaneckom pomere a vyberie si niektoré z ponúknutých štátnozamestnaneckých miest. Postoj žalobcu hodnotil žalovaný ako jeho subjektívny nesúhlas a uviedol, že je to jeho právo. Postup žalovaný hodnotil ako nadštandardný, kde si splnil všetky povinnosti. Pokiaľ žalobca namietal, že mu neboli ponúknuté niektoré voľné štátnozamestnanecké miesta, tu sa žalovaný bránil tým, že sa jednalo o miesta, ktoré sa obsadzovali výberovým konaním. Išlo o pracovné miesta vo vedúcich pozíciách, kde je úplne iný režim obsadzovania týchto pracovných pozícií. Žalovaný nespochybňoval odbornú zdatnosť, kredibilitu a odborné vedomosti žalobcu. Dôvodom zrušenia štátnozamestnaneckého miesta bola organizačná zmena a žalovaný z dôvodu tejto organizačnej zmeny, ktorá smerovala k zefektívneniu práce postupoval v súlade s ustanoveniami zákona o štátnej službe, viedol aktívny dialóg a splnil si nadštandardne ponukovú povinnosť. Z týchto dôvodov považoval žalovaný žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú.

3. Súčasťou žaloby je rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 24.2.2003, prevzaté v uvedený deň žalobcom. Dňa 24.2.2003 bol žalobca vymenovaný do stálej štátnej služby podľa § 30 ods. 1 Zákona o štátnej službe vo funkcii štátneho zamestnanca hlavný radca, odbor štátnej služby dane, deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru 24.2.2003, služobný úrad a jeho sídlo Daňové riaditeľstvo SR, so sídlom Banská Bystrica.

3.1. Súčasťou spisu je aj opis štátnozamestnaneckého miesta (štátnozamestnaneckého miesta metodik). Podľa bodu 4. organizačné začlenenie je osobným úradom: akadémia finančnej správy (ďalej aj ako „AFS“), daňový inštitút, platová trieda 7, stála štátna služba. Nasleduje opis štátnozamestnaneckého miesta, kde hlavnou činnosťou žalobcu boli koncepčné a metodické činnosti na úseku vzdelávania štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v pôsobnosti Finančného riaditeľstva SR a špecializovaná činnosť v odbore štátnej služby, riadenie štátnej služby spočívajúca najmä v analytickej a syntetickej činnosti vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie na úseku vzdelávania štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v pôsobnosti Finančného riaditeľstva SR. Kvalifikačné predpoklady vysokoškolské vzdelanie 2.stupňa a osobitné požiadavky - práca so zobrazovacími jednotkami. V bode 21. schopnosti a osobnostné vlastnosti sú uvedené svedomitosť a spoľahlivosť, komunikačné

zručnosti, analytické koncepčné a strategické myslenie. Uvedený opis štátnozamestnaneckého miesta bol vypracovaný vedúcim daňového inštitútu dňa 31.5.2017 a žalobca ho prevzal dňa 14.9.2017.

4. K žalobe pripojil žalobca rozhodnutie prezidenta finančnej správy a generálneho tajomníka služobného úradu Finančného riaditeľstva SR (ďalej len „FR SR“) číslo XXX/XXXX/XXXXXX o zrušení, vytvorení a presune štátnozamestnaneckých miest a miest na výkon práce vo verejnom záujme na FR SR. V súlade s ustanovením o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a v súlade s platným organizačným poriadkom FR SR I. schvaľujem k 1.10.2018 v nadväznosti na platný organizačný poriadok FR SR zrušenie, vytvorenie a presun štátnozamestnaneckých miest a miest na výkon práce vo verejnom záujme na FR SR, tak ako je uvedené v prílohách, ktoré sú súčasťou tohto rozhodnutia. II. ukladám riaditeľke osobného úradu zabezpečiť všetky úkony súvisiace so zrušením, vytvorením a presunom štátnozamestnaneckých miest a miest na výkon práce vo verejnom záujme.

4.1. Vzhľadom na skutočnosť, že sa rozhodnutie odvoláva na prílohu, ktorá má byť súčasťou tohto rozhodnutia a táto príloha k rozhodnutiu priložená žalobcom nebola, vyzval súd žalovaného na doloženie prílohy, na ktorú odkazuje rozhodnutie. Žalovaný pripojil túto prílohu k rozhodnutiu (čl. 226 spisu), kde je tabuľka so štrnástimi bodmi, odbory sekcie kancelárie prezidenta, sekcia colná 1 bod, kancelária prezidenta 11 bodov a 2 body osobný úrad, odbor akadémia finančnej správy, oddelenie daňový inštitút, profesie metodik, funkcia štátny radca s menom žalobcu v kolonke č. 14.

4.2. V dôsledku organizačnej zmeny a odkazu na organizačný poriadok FR SR, si súd vyžiadal aj organizačný poriadok účinný a platný do rozhodnutia o organizačnej zmene a následne organizačný poriadok platný k 1.10.2018. Žalovaný pripojil oba organizačné poriadky s tým, že v zmysle organizačného poriadku FR SR platného a účinného do 30.9.2018 (do účinnosti organizačnej zmeny) podľa článku 30. bolo upravené postavenie akadémie finančnej správy, kde v článku 30, ods. 2 a 3 sú uvedené úlohy akadémii finančnej správy a následne členenie akadémie finančnej správy, na ktorej pôsobil žalobca. V odseku 5 uvedeného článku je upravené pôsobenie a úlohy daňového inštitútu. Následne v zmysle organizačného poriadku FR SR účinného od 1.10.2018 akadémia finančnej správy je upravená v článku 35, kde je podrobne rozpísané aké úlohy plní a ako sa člení, kde podľa článku 35, ods. 3 sa akadémia finančnej správy člení na referát rozvoja ľudských zdrojov, colný inštitút, daňový inštitút, oddelenie vzdelávania verejnosti, oddelenie e-learningu a podpory vzdelávania, oddelenie regionálneho vzdelávania, oddelenie výcviku, oddelenie služobnej kynológie, stredisko akadémie finančnej správy stred, stredisko akadémie finančnej správy západ. V ďalšom je doplnené pôsobenie a úlohy referátu rozvoja ľudských zdrojov, ktorý bol doplnený do nového organizačného poriadku článku 35, oproti pôvodnému organizačnému poriadku účinnému do 1.10.2018.

5. Ďalšie listiny doložené do spisu žalobcom boli záznamy o ústnom pojednávaní vyhotovené dňa 26.7.2018 o 10.00 hod. na Finančnom riaditeľstve SR, osobný úrad Banská Bystrica za prítomnosti žalobcu, referentky personalistiky I.. L.D., metodičky L.. M.F. z oddelenia sporovej agendy a podporných činností. Predmetom stretnutia bolo oboznámenie štátneho zamestnanca s rozhodnutím prezidenta finančnej správy a generálneho tajomníčka služobného úradu FR SR č. XXX/XXXX/XXXXXX o zrušení, vytvorení a presune štátnozamestnaneckých miest a miest na výkon práce vo verejnom záujme vo FR SR dňa 19.7.2018, ktorým sa účinnosťou k 1.10.2018 zrušuje štátnozamestnanecké miesto PM č. XXXXX metodik, PT 7, daňový inštitút s pravidelným miestom výkonu štátnej služby Finančné riaditeľstvo SR, osobný úrad, akadémia finančnej správy, daňový inštitút obsadené p. I.. V. Q., U... V súvislosti s vyššie uvedeným osobný úrad ponúkol štátnemu zamestnancovi na ústnom pohovore zoznam štátnozamestnaneckých miest voľných ku dňu 26.7.2018. Zároveň bol štátny zamestnanec informovaný, že v prípade neprijatia ponuky žiadneho štátnozamestnaneckého miesta, jeho štátnozamestnanecký pomer môže skončiť výpoveďou podľa § 71 ods. 1, písm. b/ Zákona o štátnej službe alebo dohodou podľa § 72 ods. 1 z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1, písm. b/ Zákona o štátnej službe. Súčasne poskytol žalovaný informáciu o rozsahu odstupného, ktoré patrí pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a o dĺžke výpovednej doby a tiež o rozsahu odstupného pri skončení pracovného pomeru dohodou. Žalobca po oboznámení s danou skutočnosťou požiadal, aby bol pri rokovaní prítomný aj vedúci zamestnanec a to vedúci daňového inštitútu, ktorý sa na výzvu dostavil. Zároveň požiadal o poskytnutie lehoty na rozmyslenie a rozhodnutie, či ponuku niektorého štátnozamestnaneckého miesta

za účelom trvalého preloženia prijme. Uvedená lehota bola poskytnutá do 30.7.2018. V závere žalovaný konštatoval, že žalobca odmietol záznam o ústnom pojednávaní podpísať.

5.1. Súčasťou žaloby bol aj záznam o ústnom pojednávaní vyhotovený dňa 1.2.2019 v čase o 11.00 hod. do 13.00 hod. za prítomnosti žalobcu, opätovne referentky personalistiky a metodičky oddelenia sporovej agendy a podporných činností. Jednalo sa o pokračovanie v konaní o ďalšom postupe vo veci zaradenia štátneho zamestnanca v služobnom úrade po ukončení dočasnej práceneschopnosti štátneho zamestnanca. V zmysle rokovania zo dňa 26.7.2018 mal žalobca oznámiť služobnému úradu, či akceptuje ponuku štátnozamestnaneckého miesta, čo neoznámil, nakoľko bol od 31.7.2018 uznaný za dočasne práceneschopného. Práceneschopnosť ukončil dňom 31.1.2019 a uznaný za práceschopného bol dňom 1.2.2019. Opätovne bol oboznámený o možnosti skončiť pracovný pomer výpoveďou, dohodou, ako aj o odstupnom. V rámci rokovania využil zamestnanec - žalobca možnosť vyjadriť sa, kde v rámci vyjadrenia uviedol, že postup žalovaného považuje za neplatný, nezákonný, nakoľko mu nebol predložený zoznam voľných pracovných miest podľa zákona úplný. Namietal, že nikdy mu zo strany nadriadených nebolo nič vytýkané ku kvalite jeho práce a naopak poukazoval na pochvaly a hodnotenia z predchádzajúcich činností. Poukazoval na to, že začiatkom roku 2018 boli na akadémii finančnej správy vytvorené v Bratislave minimálne štyri pracovné miesta, hoci k 1.10.2018 boli v Banskej Bystrici dve pracovné miesta zrušené, nebolo mu ponúknuté z novovytvorených pracovných miest na referáte vzdelávania ľudských zdrojov ani jedno miesto ako náhradné a adekvátne jeho vzdelaniu. Navyše priamo nadriadený plk. L.. U., ani T.. M. nevysvetlili dôvody prečo bolo zrušené práve jeho miesto štátneho zamestnanca a vopred s ním osobne neprerokovali dôvody zrušenia. Navyše zdôraznil, že je jediným odborným garantom IV. najvyššieho stupňa vzdelávania VDV na Akadémii FS, ktorého je autorom. V závere je konštatované, že nesúhlasí so zaradením na žiadne z ponúknutých štátnozamestnaneckých miest a ani so skončením štátnozamestnaneckého pomeru dohodou. K záznamu je pripojený zoznam voľných miest k 1.2.2019, ktoré boli ponúknuté žalobcovi, kde v rámci voľných miest ani jedno z miest nebolo s miestom výkonu Banská Bystrica.

5.2. Žalovaný v rámci vyjadrenia doplnil ďalšie listiny preukazujúce ústne pojednávania o splnení ponukovej povinnosti. Súčasťou záznamu z 26.7.2018 predloženého žalovaným je aj zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest, ktoré boli žalobcovi v uvedený deň ponúknuté s tým, že s miestom výkonu práce v Banskej Bystrici bolo ponúknuté miesto na finančnom riaditeľstve, odbor správy IS, oddelenie monitorovania prevádzky IS so zaradením do pozície analytika v piatej platovej triede. So zaradením do 7.platovnej triedy boli miesta v Trnave a v Nitre vo funkcii daňový špecialista.

5.3. Ďalej je pripojený záznam o ústnom pojednávaní vyhotovený dňa 29.11.2018 o 9.16 hod. na základe telefonického rozhovoru so žalobcom. Za osobný úrad mali byť prítomný I.. L.D. - referent personalistiky, L.. M.U. - referent personalistiky a I.. N.P. - referent personalistiky. Hovor trval 17 minút 59 sekúnd. Podľa záznamu, ktorý vyhotovovala jedna z uvedených referentiek personalistiky, štátny zamestnanec (žalobca) neprejavil záujem o informáciu o všetkých voľných štátnozamestnaneckých miest tak k 29.11.2018. Žiadal výslovne len informáciu ohľadom tých voľných štátnozamestnaneckých miest, ktoré majú pravidelné miesto vykonávania štátnej služby v Banskej Bystrici. Na základe jeho žiadosti mu bola podaná informácie o troch voľných štátnozamestnaneckých miestach s pravidelným miestom výkonu Banská Bystrica a to správca II., oddelenie správy daní, platová trieda 5., kontrolór, oddelenie daňovej kontroly, platová trieda 6. a referent BOZP, HM, kancelária riaditeľa, platová trieda 5.. Žalobca na základe uvedených informácií uviedol, že ani jedno z uvedených voľných štátnozamestnaneckých miest nie je vyhovujúce. Súčasťou tohto záznamu je tabuľka bez uvedenia dátumu, označená ako ponuka vhodných voľných štátnozamestnaneckých miest § 29, ods. 1, písm. d/. Nie je zrejmé o akú ponuku sa jedná, na ktoré miesta. Sú tu uvedené tri miesta v Banskej Bystrici, ktoré boli ponúknuté žalobcovi.

5.4. Žalovaný pripojil záznam o ústnom pojednávaní zo dňa 23.4.2019, vyhotovený referentkou personalistiky I.. L.D., za prítomnosti L.. M.F. - metodika, oddelenie sporovej agendy a podporných činností. Z textu záznamu sa zisťuje, že počas plynutia výpovednej doby služobný úrad opätovne realizoval ponuku voľných štátnozamestnaneckých miest k uvedenému dňu na účel trvalého preloženia štátneho zamestnanca v rámci služobného úradu formou ponuky voľných miest vhodných podľa § 29 ods. 1, písm. b/ a d/ Zákona o štátnej službe s tým, že v prípade akceptácie danej ponuky zo strany štátneho zamestnanca štátnozamestnanecký pomer bude naďalej trvať. Na vyžiadanie služobný úrad štátnemu zamestnancovi predložil aj ponuku štátnozamestnaneckých miest, na ktorý je v súčasnosti vyhlásené výberové konanie. Súčasne štátny zamestnanec požiadal o nahliadnutie do svojho osobného

spisu s tým, že mu bolo oznámené, že tento spracúva personalista v Bratislave, preto bolo dohodnuté jeho zaslanie do Banskej Bystrici na účely nahliadnutia. Následne požiadal o čas na rozmyslenie a zváženie ponuky zaradenia na miesto v zmysle ponuky do 26.4.2019. Pripojený je aj zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest, na ktoré je vyhlásené výberové konanie k 18.4.2019, kde sú miesta s platovým zaradením 7., kde je aj miesto oddelenie správy aplikačných služieb metodik v Banskej Bystrici. Väčšinou ide o miesta v Bratislave. Súčasťou je aj zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest, kde ani jedno nespĺňa požiadavku platovej triedy 7. a miesto výkonu Banská Bystrica.

5.5. Žalovaný pripojil aj záznam o ústnom pojednávaní zo dňa 26.4.2019 o 13.00 hod. v rovnakom obsadení. Po nahliadnutí do osobného spisu boli vyhotovené fotokópie listín na žiadosť štátneho zamestnanca a to rozhodnutie o zrušení miesta, žiadosť o prerokovanie výpovede adresovanej zástupcom zamestnancov, kópia úradného záznamu z telefonického rokovania zo dňa 29.11.2018. K ponuke štátnozamestnaneckých miest zo dňa 23.4.2019 uviedol žalobca, že ju nepovažuje za adekvátnu a úplnú vzhľadom na doterajšiu prax, kvalifikáciu, skúsenosti a vzdelanie. Pri ponuke žalobca namietol, že ponuka náhradných voľných miest dňa 23.4.2019 je neúplná, nezákonná. Miesta boli ponúknuté k dátumu 18.4.2019 a nie k dátumu 23.4.2019. Predmetná ponuka obsahuje len dve miesta v Banskej Bystrici, obe neadekvátne k dosiahnutému vzdelaniu, nakoľko ide o miesto právnika na Daňovom úrade Banská Bystrica a metodika, informatika na FR SR Banská Bystrica. Obe miesta vyžadujú špeciálne vzdelanie, ktoré on ako ekonóm nemá. Opätovne namietal neadekvátnosť, neodôvodnenosť a nemorálnosť postupu žalovaného. Navyše poukázal na voľné miesto riaditeľa DÚ VDS v Bratislave a voľné miesto GR sekcia daňová v Bratislave, na ktoré má kvalifikačné predpoklady aj manažérsku prax. Záznam je doplnený referentkou personalistiky a metodičkou oddelenia sporovej agendy a podporných činností, z ktorého vyplýva, že k požiadavke štátneho zamestnanca uvedenej pod bodom 5. jeho vyjadrenia bolo na ústnom rokovaní štátnemu zamestnancovi vysvetlené, že tieto štátnozamestnanecké miesta nespĺňajú požiadavku vhodnosti štátnozamestnaneckých miest v zmysle § 29 Zákona o štátnej službe, obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest vedúcich zamestnancov je upravené osobitným spôsobom s podmienkou uskutočnenia výberového konania. Z uvedeného dôvodu tieto miesta služobný úrad nemôže ponúkať na účely trvalého preloženia štátnemu zamestnancovi v rámci ponukovej povinnosti. Štátnozamestnanecké miesta vedúcich štátnych zamestnancov, na ktoré štátny zamestnanec poukazoval sú v služobnom úrade obsadené štátnymi zamestnancami v stálej štátnej službe, pričom miesto GR, sekcia daňová v Bratislave je dočasne uvoľnené počas vykonávania funkcie prezidentky FS a výkon tejto dočasne uvoľnenej funkcie zabezpečený prostredníctvom poverenia zastupovaním iným vedúcim štátnym zamestnancom. Miesto riaditeľa DÚ VDS v Bratislave je v služobnom úrade trvale obsadené vedúcim štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe. Pripojené sú aj vhodné voľné štátnozamestnanecké miesta k 18.4.2019 (čo žalobca namietal).

6. Súčasťou žaloby je skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 11.2.2019, ktoré prevzal žalobca 22.2.2019 o 9.45 hod.. Vzhľadom na zrušenie štátnozamestnaneckého miesta s účinnosťou k 1.10.2018 služobný úrad dal žalobcovi podľa ustanovenia , o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákona o štátnej službe“) výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu, že sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto v dôsledku organizačnej zmeny podľa Zákona o štátnej službe a nie je možné žalobcu trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby na vhodné štátnozamestnanecké miesto, pretože nesúhlasí s trvalým preložením na žiadne vhodné štátnozamestnanecké miesto a súčasne sa nedohodol so služobným úradom inak. Podľa ustanovenia Zákona o štátnej službe skončí uplynutím výpovednej lehoty, ktorá je dvojmesačná v štátnozamestnanecký pomer. Zároveň žalovaný poukázal aj na prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov.

7. Žalovaný k vyjadreniu pripojil vyjadrenia odborových organizácií pôsobiacich u žalovaného, kde boli prerokované výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru. Jedná sa o podnikový výbor Sloves, sekcia územných finančných orgánov pri FR SR Banská Bystrica zo dňa 6.2.2019, Slovenský odborový zväz verejnej správy a kultúry, sekcia colnej správy zo dňa 4.2.2019, nezávislou odborovou organizáciou zamestnancov FR SR a ZO AIOS Moderné odbory Daňová správa. Jedná sa o odpovede na žiadosť o prerokovanie z apríla 2019, kde odbory súhlasili s predloženým návrhom na prerokovanie výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru.

8. Žalobca v rámci vyjadrení predkladal súdu vyjadrenia a vyhlásenia výberových konaní. Namietal, že mu nebolo v rámci celého obdobia ponúknuté vhodné štátnozamestnanecké miesto: Daňový úrad Prešov, vedúci oddelenia daňovej kontroly, kde toto miesto bolo voľné k 1.2.2019; Finančné riaditeľstvo SR, generálny riaditeľ sekcie daňovej, kde k 1.2.2019 je poverená riadením sekcie daňovej osoba, ktorá je zároveň aj riaditeľkou DÚ Banská Bystrica; ďalej Daňový úrad Žilina, vedúci oddelenia daňovej kontroly, kde tiež je kumulácia a zastupovanie uvedeného úseku vedúcou oddelenia daňovej kontroly na pobočke Daňového úradu Čadca; Daňový úrad Prešov, vedúci oddelenia daňovej kontroly, kde je miesto vedúceho oddelenia neobsadené, a Finančné riaditeľstvo SR, generálny riaditeľ sekcie colnej, kde k 1.2.2019 je poverený riadením sekcie colnej osoba, ktorá je zároveň riaditeľom odboru akadémie finančnej správy na FR SR. FR SR zároveň vyhlásilo výberové konanie na miesto odborného referenta pre opravné prostriedky FR SR, útvar viceprezidenta finančnej správy, odbor daňového konania, oddelenie daňového konania Banská Bystrica. V priebehu konania na predložené listiny zo strany žalovaného žalobca poukázal aj na uvoľnené miesto po JUDr. P., ktorý odchádzal k 1.1. do dôchodku (čl. 210 spisu). Súčasne k 3.12.2018 boli voľné miesta čo vyplynulo aj z komunikácie pani W. I. 4.12.2018 o voľných miestach (čl. 214, 215 spisu).

9. Vzhľadom na vyjadrenia žalobcu a vysokú profesionalitu a odbornosť žalobca doložil do spisu jednotlivé ocenenia, pochvaly, vyjadrenia, ako aj zoznam bibliografie za roky 1995-2015. Týmito preukazoval svoju odbornú zdatnosť a vysokú profesionalitu.

10. Žalovaný na podporu oprávnenosti a správnosti svojho postupu dodatočne pripojil do spisu listiny poukazujúce na zákonnú realizáciu organizačných zmien. Jednalo sa o komunikáciu týkajúcu sa žalobcu s Radou pre štátnu službu a to list žalovaného č. 474089/2019 zo dňa 21.8.2019 ako reakciu na žiadosť Rady pre štátnu službu o súčinnosť č. /RSS zo dňa 30.7.2019, kde vysvetľoval žalovaný spôsob, postup a konanie realizované vo veci žalobcu. Rovnako aj žiadosť adresovanú na Úrad vlády SR a sťažnosť, ktorú prešetrovalo Ministerstvo financií SR, ktorá bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Ide o žiadosť o zaujatie stanoviska č. MF/010455/2019-23 zo dňa 12.3.2019. Stanovisko vo veci podania žalobcu č. 156791/2019 zo dňa 19.3.2019 a prerokovanie zápisnice o prešetrení sťažnosti č. MF/010455/2019-23 zo dňa 27.3.2019 a stanovisko Úradu vlády SR zo dňa 28.5.2019.

11. Na výzvu súdu doložil žalovaný doklad preukazujúcu spôsob informovania zamestnancov s možnosťou a odkazom na oboznámenie sa s organizačným poriadkom týkajúcich sa organizačných zmien, o ktorých dostali informáciu prostredníctvom mailu všetci zamestnanci, ako aj interný riadiaci akt č. 135/2018, ktorým je rozhodnutie prezidenta finančnej správy o vnútornej organizačnej štruktúre Finančného riaditeľstva SR z 19.7.2018, kde pod bodom 12, účinnosťou k 1.10.2018 sa v osobnom úrade v akadémii finančnej správy vytvoril referát rozvoja ľudských zdrojov. Uvedený interný riadiaci akt č. 135/2018 bol všetkým zamestnancom oznámený prostredníctvom e-mailu v piatok 20.7.2018 s textom: Oznamujeme Vám, že v 29-týždni bol vydaný a nasleduje zoznam interných riadiacich aktov, kde je ako tretí uvedený interný riadiaci akt č. 135/2018. V závere je odkaz na intranet finančnej správy, kde sa dá rozklikať text organizačného poriadku od 1.10.2018.

12. Žalobca poukázal aj na stanovisko predsedníčky ZO Moderné odbor AIOS Daňová správa, kde bol vyhotovený podrobný záznam z rokovania výboru. Dňa 1.2.2019 zaslala referentka personalistiky a vzťahov žiadosť o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou so štátnym zamestnancom Ing. V. Q., U.. s dvoma prílohami (a to žiadosť o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 1.2.2019 a skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou návrh bez dátumu a bez čísla). Tento mail postúpila predsedníčka ZO AIOS Moderné odbory, Daňová správa členom výboru dňa 5.2.2019 za účelom prerokovania výpovede. Podpredseda výboru I.. U. L. reagoval na doručenú žiadosť mailom toho istého dňa s návrhom na zotrvanie I.. Q. vo finančnej správe, pričom výbor argumentoval nasledovnými dôvodmi, ktoré podľa názoru výboru dostatočne objasňujú potrebu zachovania štátnozamestnaneckého miesta a to konkrétne, že I.. Q. sa vyjadril, že má záujem naďalej pracovať vo finančnej správe a výbor základnej organizácie nemá vedomosť čo sa stalo a čo bolo impulzom zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta. Ďalej poukazujú na činnosť I.. Q., ako aj skutočnosť, že nemajú vedomosť o tom aké miesta mu boli ponúknuté. Následne sa predsedníčka základnej organizácie odborového zväzu spojila s riaditeľkou odboru personálneho so žiadosťou o predloženie viac informácií vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Prvá správa bola doručená 5.2., druhá 8.2.2019. V závere základná

organizácia odborového zväzu konštatuje, že sa rozhodli celý priebeh sporu sledovať, nakoľko výboru nie sú známe okolnosti súvisiace so skončením štátnozamestnaneckého pomeru s I.. Q. s tým, že 8.2.2019 osobnému úradu bola doručená správa mailová o prerokovaní žiadosti osobného úradu vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a zobrať veci na vedomie podľa skutočností predložených osobným úradom k samotnej žiadosti.

13. Podľa ustanovenia o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad môže neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť.

14. Podľa ustanovenia spor medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom týkajúci sa štátnozamestnaneckého vzťahu prejednáva a rozhoduje súd podľa .

15. Je nepochybné, že predmetom konania je neplatnosť výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, ktorú dal žalovaný žalobcovi. V zmysle ustanovení spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom týkajúce sa štátnozamestnaneckého vzťahu prejednávajú a rozhodujú súdy podľa . Výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru prevzal žalobca 22.2.2019 a výpovedná lehota uplynula 30.4.2019. Žaloba na tunajšom súde bola podaná 24.6.2019, to znamená, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote odo dňa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa .

16. Podľa ustanovenia , účinného ku dňu výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa má zrušiť, zrušilo sa alebo zaniklo štátnozamestnanecké miesto v dôsledku organizačnej zmeny podľa a služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak.

17. Podľa ustanovenia za organizačnú zmenu sa považuje a) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta bez vytvorenia nového štátnozamestnaneckého miesta, b) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s inou najnáročnejšou činnosťou, ďalšou činnosťou, bližšie určenou najnáročnejšou činnosťou alebo bližšie určenou ďalšou činnosťou, c) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s rovnakým opisom štátnozamestnaneckého miesta a s iným pravidelným miestom výkonu štátnej služby, d) prevod časti služobného úradu, e) zrušenie služobného úradu, f) zánik služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením, g) premiestnenie služobného úradu alebo jeho časti.

18. Podľa ustanovenia vhodným štátnozamestnaneckým miestom pre štátneho zamestnanca, ktorý môže vykonávať štátnu službu na tomto štátnozamestnaneckom mieste, ak spĺňa všetky kvalifikačné predpoklady a požiadavky podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta na účely tohto zákona, je voľné štátnozamestnanecké miesto v stálej štátnej službe v nasledujúcom poradí: a) v tom istom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa , b) v inom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa , c) v tom istom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa alebo d) v inom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa .

19. V konaní medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobcovi na základe služobnej zmluvy vznikol štátnozamestnanecký pomer v služobnom úrade, ktorý ku dňu výpovede pôsobil ako metodik Finančného riaditeľstva SR, osobný úrad, akadémia finančnej správy, daňový inštitút s miestom výkonu v Banskej Bystrici. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že v dôsledku rozhodnutia prezidenta finančnej správy a generálneho tajomníka služobného úradu FR SR č. zo dňa

19.7.2018 o zrušení, vytvorení a presune štátnozamestnaneckých miest a miest na výkon práce vo verejnom záujme vo FR SR, bolo s účinnosťou od 1.10.2018 zrušené štátnozamestnanecké miesto PM č. 11154 metodik PT 7 daňový inštitút, s pravidelným miestom výkonu štátnej služby FR SR, osobný úrad a FS - daňový inštitút, ktoré bolo obsadené práve žalobcom. Žalobca namietal neurčitosť rozhodnutia o organizačnej zmene s tým, že neexistoval objektívny dôvod na zrušenie tohto miesta. V priebehu konania zo strany žalovaného nebolo preukázané o aké organizačné dôvody išlo, v čom bola nadbytočnosť žalobcu a príčinná súvislosť nadbytočnosti žalobcu a organizačných dôvodov. Naopak žalovaný uviedol, že k zníženiu štátnozamestnaneckých miest na daňovom inštitúte, v rozsahu dvoch miest metodikov, došlo v prvom rade z dôvodu presunu časti pracovnej agendy z daňového inštitútu na vytvorený referát ľudských zdrojov a tiež z dôvodu potreby racionalizácie počtu zamestnancov na organizačnom útvare. Daňový inštitút zabezpečoval v tom čase porovnateľné činnosti s colným inštitútom, ktorý zabezpečoval procesne zložitejšie vzdelávanie colníkov v celkovom počte 5+1 zamestnancov v porovnaní s vtedy platným stavom 8+1 zamestnancov daňového inštitútu. Organizačnou zmenou tak došlo k zamýšľanému zvýšeniu efektivity práce u žalovaného na základe prerozdelenia agendy organizačných útvarov akadémie finančnej správy v súlade s ich nosnými a ťažiskovými úlohami. Žalovaný niekoľkokrát v priebehu konania zdôraznil, že o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je v zásade oprávnený v tomto smere rozhodnutie žalovaného preskúmavať, keďže je povinný skúmať, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce daný výpovedný dôvod (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29.1.2009 sp. zn. ).

19.1. Súd vzhľadom na vyjadrenia sporných strán, ako aj predložené listiny konštatoval, že rozhodnutie o organizačnej zmene je neurčité bez uvedenia konkrétnych dôvodov. V prvom rade organizačná zmena sa odvíja od rozhodnutia prezidenta finančnej správy, ktorý schválil k 1.10.2018 v nadväznosti na platný organizačný poriadok FR SR zrušenie, vytvorenie a presun štátnozamestnaneckých miest a miest na výkon práce vo verejnom záujme na FR SR tak, ako je uvedené v prílohách, ktoré sú súčasťou tohto rozhodnutia. Prílohu, ktorá mala byť súčasťou tohto rozhodnutia doložil do spisu žalovaný spolu s organizačnými poriadkami platnými pred organizačnou zmenou a po organizačnej zmene. V prílohe rozhodnutia je len tabuľka s poradovým číslom, plánovaným miestom SAP, FR SR, sekciou odborov oddelením, referátom, profesiou, funkciou, SŠ/VZ, platovou triedou a osobami, ktorých sa týka. Iná organizačná zmena, štruktúra, či sa jedná o zrušenie, vytvorenie alebo presun štátnozamestnaneckých miest z tejto prílohy nevyplýva. Rovnako v rámci organizačného poriadku platného do organizačnej zmeny, t.j. do 30.9.2018 v článku 30, v ods. 3 je členenie akadémie finančnej správy, colný inštitút, daňový inštitút, atď. a podľa organizačného poriadku účinného od 1.10.2018 je v článku 35, ods. 3 v členení akadémie finančnej správy pridaný pod písm. a/ referát rozvoja ľudských zdrojov. Ďalej je tam colný inštitút, daňový inštitút atď., rovnaké správy ako do účinnosti tohto organizačného poriadku. Z uvedeného organizačného poriadku vyplýva, že došlo k rozšíreniu akadémie finančnej správy o vytvorenie referátu rozvoja ľudských zdrojov. Rovnako pri porovnaní úloh jednotlivých správ, či už colného alebo daňového úradu je konštatované, že úlohy zostávajú rovnaké ako pred 1.10.2018 s tým, že podrobne v ods. 4 je rozpísané aké úlohy má plniť referát rozvoja ľudských zdrojov, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti riaditeľa akadémie finančnej správy. Pokiaľ teda žalobca v rámci vyjadrení namietal, že nedošlo k organizačnej zmene, ktorá by mala zefektívniť prácu na akadémii finančnej správy, resp. na Finančnom riaditeľstve SR, súd dal žalobcovi za pravdu. Nebolo preukázané, že by sa realizovala organizačná zmena za účelom zefektívnenia práce, nakoľko z celkového počtu metodikov boli zrušené dve miesta, ktoré boli presunuté do Bratislavy. Navyše bol vytvorený nový útvar a to referát rozvoja ľudských zdrojov, išlo o nový útvar, kde sa vytvárajú aj nové miesta. Nie je možné hovoriť o presune tak, ako to vysvetľoval žalovaný s tým, že sa presunulo jedno miesto štátnozamestnanecké a jedno miesto z colnej správy. Ak vytvoril žalovaný referát rozvoja ľudských zdrojov tak vytvoril aj nové miesta, ktoré sú nové štátnozamestnanecké miesta a tieto v rámci aktívneho dialógu mali byť ponúknuté aj žalobcovi, ktorému v dôsledku zmeny došlo k zrušeniu jeho štátnozamestnaneckého miesta. Súd v žiadnom prípade neskúmal rozhodnutie žalovaného týkajúce sa výberu zamestnanca, ktorému bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto, avšak konštatoval, že rozhodnutie, na ktoré žalovaný poukazuje je nekonkrétne a nie je zrejmé o aké zefektívnenie a aké organizačné zmeny sa jedná. Pokiaľ žalovaný zrušil dve miesta metodika a presunul časť metodikov do Bratislavy, pričom vytvoril nový útvar, išlo o vytvorenie nových pracovných pozícií, ktoré mali byť v rámci aktívneho dialógu a ponukovej povinnosti vyplývajúcej zo zákona ponúknuté aj žalobcovi.

19.2. Ustanovenie upravuje a uvádza čo sa považuje za organizačnú zmenu. V zmysle ods. 1, písm. a/ je organizačnou zmenou zrušenie štátnozamestnaneckého miesta bez vytvorenia nového štátnozamestnaneckého miesta. K takémuto postupu nedošlo. Podľa písm. b/ je organizačnou zmenou zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s inou najnáročnejšou činnosťou, ďalšou činnosťou bližšie určenou najnáročnejšou činnosťou alebo bližšie určenou ďalšou činnosťou. Ani k takémuto postupu zo strany žalovaného nedošlo. Podľa písm. c/ je organizačnou zmenou zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s rovnakým opisom štátnozamestnaneckého miesta a s iným pravidelným miestom výkonu štátnej služby. Ani o tento prípad organizačnej zmeny nešlo. Z uvedeného rozhodnutia generálneho riaditeľa Finančného riaditeľstva SR o organizačnej zmene nie je zrejmé o akú organizačnú zmenu sa jedná. Či ide o organizačnú zmenu v zmysle ustanovenia , alebo písm. b/ alebo písm. c/. V pozícii metodika v Banskej Bystrici pôsobilo päť zamestnancov v stálej štátnej službe. Dve miesta metodikov boli zrušené rozhodnutím, na ktoré poukazuje vo výpovedi žalovaný. Podľa slov žalovaného boli miesta presunuté do Bratislavy, pričom traja metodici ostali v Banskej Bystrici. Navyše sa vytvoril nový úsek referát ľudských zdrojov. Preto je otázne o akú organizačnú zmenu sa u žalovaného malo jednať, v dôsledku ktorej došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta žalobcu.

19.3. Ďalší z dôvodov neplatnosti výpovede videl žalobca v nesplnení ponukovej povinnosti. Naopak žalovaný mal za to, že si ponukovú povinnosť splnil dostatočným vyčerpávajúcim spôsobom a v priebehu konania preukazoval stretnutia a „pojednávania“, ktoré v súvislosti so splnením ponukovej povinnosti a aktívneho dialógu so žalobcom viedol. Žalobca nespochybňoval ústne prejednanie v dňoch 26.7.2018, 1.2.2019, 23.4.2019 a 26.4.2019, keď sa so žalovaným stretol a vyjadril svoj postoj a stanovisko. Nepoprel, že mu pri týchto stretnutiach, ktoré boli osobné, boli ponúknuté voľné štátnozamestnanecké miesta tak ako to prezentoval žalovaný. Žalobca nespochybnil ani telefonickú ponuku 29.11.2018 s tým, že telefonoval zamestnávateľovi on a nemal vedomosť o tom, že sa o tomto pohovore vykonáva záznam označený ako záznam o ústnom pojednávaní zo dňa 29.11.2018. Navyše z uvedeného záznamu vyplýva, že sa jednalo o telefonický hovor, pričom nie je zrejmé, či bol hlasitý, avšak zo záznamu vyplýva, že boli v tom čase v kancelárii prítomné tri pracovníčky personálneho oddelenia. Aj v rámci uvedeného telefonického hovoru mu boli ponúknuté voľné štátnozamestnanecké miesta, keď sa informoval len o vhodných miestach s miestom výkonu len v Banskej Bystrici. Tieto skutočnosti sporné neboli a aj napriek vyjadreniu žalovaného, že nemal povinnosť ponúkať vhodné štátnozamestnanecké miesto v čase práceneschopnosti žalobcu, súd bol opačného názoru a navyše aj konanie žalovaného svedčí o opaku, keďže viedol záznam o ústnom pojednávaní dňa 29.11.2018, t.j. v čase, keď bol žalobca uznaným dočasne práceneschopným a telefonicky sa zaujímal o vhodné štátnozamestnanecké miesto. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca počas práceneschopnosti bol stále v stálej štátnej službe a štátnozamestnanecký pomer mu aj naďalej trval. Prácu nemohol vykonávať pre dočasnú neprítomnosť na pracovisku, ktorá však nemohla tvoriť prekážku v splnení si zákonnej ponukovej povinnosti žalovaného v zmysle ustanovení . Pokiaľ teda v tomto období bolo u žalovaného vhodné štátnozamestnanecké miesto, ktoré by spĺňalo zákonom požadované náležitosti, bolo povinnosťou žalovaného ponúknuť toto vhodné štátnozamestnanecké miesto žalobcovi. Obrana týkajúca sa práceneschopnosti žalobcu, preto neobstojí. Čo je vhodným štátnozamestnaneckým miestom upravuje ustanovenie . Výpočet vhodných štátnozamestnaneckých miest je uvedený v ods. 1 a 2 a je definovaný na subsidiárnom princípe, čo znamená, že ak v konkrétnom prípade nie je možné aplikovať vhodné štátnozamestnanecké miesto podľa písm. a/, až následne sa pristúpi k písm. b/. Z listín doložených do spisu vyplýva, že žalovaný nepristúpil k postupu v zmysle písm. b/ a vhodné štátnozamestnanecké miesto v dočasnej štátnej službe žalobcovi ani ponúknuté za celé uvedené obdobie nebolo. Rovnako súd konštatoval, že žalobcovi nebolo ponúknuté ani štátnozamestnanecké miesto obsadzované výberovým konaním s tým, že žalovaný tieto skutočnosti ani nepoprel a poukázal na to, že takéto miesta sa obsadzovali výberovými konaniami. S týmto názorom súd nesúhlasil a mal za to, že zamestnávateľ má povinnosť ponúknuť štátnemu zamestnancovi aj voľné miesto, ktoré sa obsadzuje výberovým konaním. Ak by súd považoval právnu argumentáciu žalovaného za správnu došlo by k zúženému výkladu zákona a tým by bol prakticky znemožnený postup v zmysle ustanovenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.8.2011 sp. zn. ). Pokiaľ teda žalovaný neponúkol žalobcovi v rámci ponukovej povinnosti štátnozamestnanecké miesta, ktoré preukázateľne v uvedenom období boli voľné, len z dôvodu, že sa obsadzovali, resp. mali obsadzovať výberovým konaním, nesplnil si zákonnú povinnosť v zmysle

ustanovenia a porušil ponukovú povinnosť v dôsledku čoho súd videl neplatnosť výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru.

19.4. Žalobca v rámci žaloby a v priebehu celého konania namietal aj to, že zo strany žalovaného nebol vedený aktívny dialóg. Z celého správania sa žalobcu bolo zjavné, že prejavil záujem zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere. Túto skutočnosť nenamietal ani žalovaný. Vôľu zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere prejavil žalobca aj v rámci konania pred súdom napriek postoju a správaniu sa žalovaného. Žalobca vytýkal žalovanému, že si sám volil spôsob aké miesto ponúkne a nezabezpečil ochranu žalobcu pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Naopak žalovaný deklaroval nadštandardný spôsob vedenia aktívneho dialógu s tým, že sa viedlo niekoľko stretnutí so zámerom splniť si ponukovú povinnosť a viesť dialóg so žalobcom za účelom jeho ďalšieho zotrvania v stálej štátnej službe. Žalovaný mal za to, že vo vzťahu k žalobcovi konal často nad rámec jeho zákonných povinností a to v porovnaní so štandardným postupom, ktorý realizoval v prípadoch iných štátnych zamestnancov, ktorým bolo v služobnom úrade žalovaného v minulosti zrušené štátnozamestnanecké miesto. Aj podľa názoru súdu žalovaný neviedol aktívny dialóg a v postupe žalovaného nie je možné konštatovať, že vyvíjal aktívny dialóg smerujúci k tomu, aby sa so žalobcom dohodol na jeho ďalšom pôsobení u žalovaného. To, že žalobca bol pracovníkom, ktorý bol vysoko odborne hodnotený, nespochybnil ani žalovaný. Vzhľadom na predpoklady a pracovné zaradenie žalobcu neboli so žalobcom prejednané a prerokované miesta a zaradenia zodpovedajúce jeho vzdelaniu a kvalifikačným predpokladom. Aj zo strany súdu sa postup žalovaného javí ako formálne plnenie zákonnej podmienky, keď žalovaný nevykonal všetky kroky smerujúce k tomu, aby ponúkol žalobcovi akékoľvek voľné pracovné miesto, ktoré by bolo vhodné. V priebehu konania a je to aj vyššie konštatované boli vhodné pracovné miesta a pozície, ktoré však žalobcovi z rôznych dôvodov ponúknuté neboli. Pokiaľ mu boli ponúkané, miesta boli ponúkané len k dátumu, ku ktorému sa vykonávali pohovory. Na týchto stretnutiach žalobca žalovanému namietal spôsob prístupu a tiež nevhodnosť miest, ktoré sú mu ponúkané. Navyše poukazoval na iné vhodné pracovné pozície, na ktoré žalovaný reagoval s tým, že nie sú voľné, resp. obsadzujú sa výberovým konaním. Aj s poukazom na tieto skutočnosti mal súd za to, že zo strany žalovaného nebol vedený aktívny dialóg tak ako to ukladá . Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný neponúkol vhodné voľné štátnozamestnanecké miesto, hoci žalobca mal záujem zotrvať v štátnozamestnaneckom služobnom pomere. Aj v tomto súd videl neplatnosť výpovede štátnozamestnaneckého miesta.

20. Vzhľadom vyššie konštatované pochybenia žalovaného, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

21. Podľa ustanovenia (ďalej len „“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. V konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, preto mu prináleží nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania. Podľa ustanovenia o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).