Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-49-2018.pdf
PDF · 121.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-6Csp/49/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480 proti žalovanému O. V., nar. XX.X.XXXX, bytom B. Z. XXX/XX, XXX XX Z., štátny občan SR, o zaplatenie 412,80 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému nepriznáva proti žalobcovi náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.6.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 412,80 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe zák. č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona vo výške 4,64 eura podľa § 6 ods. 1 zákona s periodicitou platenia úhrad: mesačná, v zmysle § 7 zákona. Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 zákona zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu v zmysle zákona za kontrolované obdobie 1.6.2008 - 30.6.2015. Žalobca v zmysle § 10 ods. 2 zákona písomnou výzvou zo dňa 21.6.2017 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaný povinný v zmysle § 10 ods. 3. zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného predstavuje sumu 395,80 eura, ktorá pozostáva z 85 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období 1.6.2008 - 30.6.2015. Výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom obdobia sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 6Csp/49/2018 -2-
zákona. V zmysle zákona predstavuje pohľadávka žalobcu sumu 412,80 eura (z toho istina vo výške 395,80 eura a pokuta vo výške 17 eur podľa § 10 zákona) a zaplatené poštové sadzby vo výške 1,45 eura.
2. V spore bol dňa 27.6.2018 vydaný platobný rozkaz č. k. 6Csp/49/2018-13, proti ktorému podal včas žalovaný odpor. Odpor odôvodnil tým, že má za to, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Od prvej upomienky od žalobcu zastupovaného pani Vlhovou sa snažil s ňou komunikovať a uviesť veci na správnu mieru. Vymenili si pár e-mailov a párkrát aj telefonovali. Je presvedčený, že v tejto veci vôbec nepochybil a žalobca zastupovaný pani Zuzanou Vlhovou si veci prispôsoboval tak, aby to pasovalo žalobcovi. Keď
od pani Vlhovej pýtal doklad o tom, prečo alebo kto ho odhlásil z platenia za rozhlas a televíziu, nič mu nevedela predložiť. SIPO, ktoré mu chodilo, platil bez omeškania a v plnej výške, ako prichádzalo. Že tam nie je koncesionársky poplatok, si vôbec nevšimol a ani sa tomu nevenoval. Skratka platil to, čo prišlo. Výzva z 21.6.2017 mu prišla, že nemá zaplatený koncesionársky poplatok za odberné miesto Svidník, Duklianska 644/14, kde nikdy odberné miesto nemal. Vyžiadal si doklad od VSE, ktorý tiež predložil. Keď žalobcovi predložil tento doklad, zrazu bolo odberné miesto Svidník, Gen. Svobodu 700/25, kde však bolo všetko riadne uhradené. Keď na to prišli, že tam nie je žiadny záväzok, zrazu prišli na to, že je to odberné miesto Dubová 4. Ale nech je to už akokoľvek, nie si je vedomý, aby niečo porušil, odmietol platiť, alebo niečo podobné. Ako sa vyjadril v e-mailoch, nie je zodpovedný za chaos v Slovenskom rozhlase a keďže pravdepodobne pri ich internej kontrole zistili chybu spôsobenú v ich systéme, nie jeho zavinením, je nemysliteľné, aby teraz požadovali úhradu vyše 400 eur. Všetky povinnosti vyplývajúce z platby SIPA, kde má byť aj koncesionársky poplatok, si plnil. Že tam nebol koncesionársky poplatok, myslí si, že nie je jeho problém a chyba. Navyše, pani Vlhová mu nevedela zdokladovať, že on alebo niekto z príbuzných ho odhlásil. Nerozumie ani tomu, kto ho naspäť 1.7.2017 prihlásil, lebo ani na to pani Vlhová nemá doklad, ale keďže to bolo a je súčasťou SIPA, tak to bolo a je rešpektované a platené a platí sa dodnes. Doklady spred 15 rokov nemá. Navrhuje, aby bol platobný rozkaz zrušený, nariadené pojednávanie a žaloba žalobcu zamietnutá.
3. Podľa § 267 ods. 3 a 4 CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701>. Uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručuje súd do vlastných rúk; žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor. Na základe uvedeného súd platobný rozkaz zrušil uznesením č. k. 6Csp/49/2018-16 zo dňa 31.7.2018.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 6.12.2018 uviedol, že na evidenčnom čísle SIPO 0110242758 eviduje adresu odberného miesta žalovaného Dubová 4, Dubová. Žalovaný doložil žalobcovi doklad, že je na danom odbernom mieste odberateľom elektrickej energie. Žalovaný podal prihlášku na predmetné odberné miesto 12.5.2008. Ak za dané odberné miesto žalovaný uhrádzal poplatok pod iným evidenčným číslom SIPO/variabilným symbolom, je potrebné žalobcovi oznámiť dané evidenčné číslo SIPO/VS. Vzhľadom na uvedené považuje žalobca námietky žalovaného uvedené v odpore za nedôvodné.
-3-
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.2.2019 uviedol, že keď v roku 2017 dostal prvú výzvu na zaplatenie nedoplatku, v tejto výzve nebola uvedená adresa odberného miesta. Po kontaktovaní zákazníckej linky 02/323 333 222 bolo potvrdené, že sa jedná o odberné miesto Duklianska 614, Svidník. Odberné miesto na tejto adrese nikdy nemal. Rodina a známi ho začali podozrievať, že mal iný tajný byt na nejaké nekalé úmysly. Elektronicky a telefonicky komunikoval s pani Zuzanou Vlhovou - odbor výberu úhrad, v snahe zistiť, o čo sa jedná a dozvedieť sa, z akého dôvodu mu prestali pripisovať mesačnú čiastku k SIPU - odberné miesto Dubová 4, ktoré vždy uhrádzal včas. Nakoľko mu bolo tvrdené, že ide o iné odberné miesto, o ktorom nič nevedel, vycestoval domov z práce v zahraničí. Východoslovenské elektrárne mu potvrdili, že na adrese Duklianska 644/14, Svidník odberné miesto na elektrinu nemal. Po zaslaní tohto potvrdenia bol zrazu nedoplatok na odbernom mieste Dubová 4. Toto odberné miesto existuje od roku 1957, kedy bol dom postavený a aj na tej adrese sa vždy platila elektrina, rozhlas a televízia a záloha za vodu prostredníctvom dokladu SIPO. Je mu tvrdené, že prestal platiť koncesionárske poplatky v roku 2008. To je síce pravda, ale je to iba preto, že túto položku v SIPE nemal. Keď žiadal od pani Vlhovej, aby mu poslala akýkoľvek doklad o odhlásení odberného miesta ním zaslaný, tak tvrdila, že nič také mená a ani nemôže mať, keďže nič také neposielal, nežiadal. Nedostal odpoveď, na základe čoho bol predpis platieb za koncesionárske poplatky RTVS odňatý zo SIPA v roku 2008. RTVS tvrdí, že na ev. čísle SIPO 0110242758 eviduje adresu odberného miesta Dubová 4. Ale toto číslo SIPA vzniklo koncom roku 2013, keď zmenili doručovaciu adresu SIPA, ale nie adresu odberného miesta. Keďže táto zmena nastala koncom roku 2013, kedy už bolo SIPO na čísle, ktorým RTVS disponovalo, prečo z ich strany prišlo upozornenie až v 2016? Okrem toho v čase, keď menili adresu doručovania SIPA, ako to vyplýva aj z pár výpisov SIPA, ktoré posiela v prílohách, riadne nahlásili zmenu doručovacej adresy inštitúciám,
ktorým platili za služby na starej adrese a to elektrárne aj vodárne. Predpis platieb za RTVS tam nebol, prečo? Vzhľadom na uvedené považuje vyjadrenie a žalobu Rozhlasu a televízie Slovenska za ničím nepodložené a irelevantné.
6. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomným podaním zo dňa 26.3.2019, v ktorom uviedol, že na evidenčnom čísle SIPO 0110242758 je evidovaná adresa odberného miesta - Dubová 4, Dubová, EIC: 24ZVS0000246676Y. SIPO je zasielané na adresu Svidník, Duklianska 644/14,089 01. Odberateľ elektrickej energie mal povinnosť prihlásiť sa na úhradu poplatku na rozhlas a televíziu, nakoľko od 1.4.2008 vznikla povinnosť platiť úhradu odberateľovi elektrickej energie v byte/rodinnom dobe podľa zákona č. 68/2008 Z. z. Pre úplnosť žalobca uvádza, že podľa § 10 ods. 2 zákona, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. V súvislosti s výkladom ust. § 10 ods. 2 zákona uvádza, že zákonná formulácia jasne hovorí o povinnosti vyzvať na zaplatenie úhrady do 60 dní od zistenia omeškania, nie odo dňa jeho vzniku. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na argumentáciu uvedenú v predchádzajúcich vyjadreniach zo dňa 6.12.2018 nedoplatok na evidenčnom čísle SlPO 0110242758 trvá a naďalej sa žalobca domáha jeho zaplatenia.
7. V písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 7.5.2020 k uzneseniu z pojednávania zo dňa 26.9.2019 žalobca uviedol, že na evidenčnom čísle SIPO 0110050043 nebol evidovaný ani vystavovaný predpis na úhradu za služby verejnosti poskytované RTVS za obdobie od 1.4.2008 do súčasnosti. Žalobca taktiež neeviduje žiadne úhrady zo strany žalovaného na 6Csp/49/2018 -4-
tomto evidenčnom čísle. Do evidencie platiteľov úhrady bol žalovaný zaevidovaný na základe kontroly platenia úhrady v zmysle § 8 zákona č. 340/2012 Z. z. Kontrola platiteľov bola vykonaná v súčinnosti s dodávateľmi elektriny a prevádzkovateľmi distribučnej sústavy porovnaním databázy platiteľov úhrady s databázou odberateľov elektriny evidovaných dodávateľmi elektriny a prevádzkovateľmi distribučnej siete. Povinnosťou žalobcu je v zmysle § 8 zákona č. 340/2012 Z. z. vykonávať kontrolu platenia úhrady a v zmysle § 10 zákona č. 340/2012 Z. z. vymáhať úhradu, ak vyberateľ zistí, že je platiteľ v omeškaní so zaplatením úhrady. Na evidenčnom čísle SIPO 0110242758 bol platiteľovi v roku 2015 zaslaný list - Oznámenie o kontrole platenia úhrady. V danom liste bolo uvedené odberné miesto Dubová 4, Dubová, EIC: 24ZVS0000246676Y a dátum uzatvorenia zmluvy na dodávku elektrickej energie od 12.5.2008. Na základe daného listu začal žalobca vystavovať predpis na úhradu poplatku za RTVS na evidenčnom čísle SIPO 0110242758 od mesiaca 07/2015. Žalovaný nikdy neplatil úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS pod VS: 0110050043 a ani žalobca nevystavoval predpis na platenie úhrady pod týmto VS. V SIPO dokladoch, ktoré predložil ako dôkaz s týmto variabilným symbolom, nie je platba za služby poskytované RTVS a teda neexistujú platby zo strany žalovaného, ktoré by bolo možné preúčtovať na VS: 0110242758. Keďže žalovaný neplatil úhrady pod VS: 0110050043, žalobca ho na základe kontroly platenia úhrad zaradil do databázy pod VS: 0110242758, o čom ho informoval listom Oznámenie o kontrole platenia úhrady v roku 2015. V nadväznosti na vyššie uvedené a argumenty obsiahnuté v predchádzajúcich vyjadreniach žalobcu naďalej považuje žalobca námietky žalovaného za nedôvodné a naďalej sa domáha zaplatenia žalovaných súm.
8. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 19.5.2020, v ktorom je ako príloha pripojený list - Oznámenie o kontrole platenia úhrady zo dňa 14.5.2015 vyplýva, že kontrolovaným odberným miestom je Dubová 4, Dubová a žalovaný má povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS pod VS: 0110242758. Toto oznámenie bolo žalovanému zaslané ako obyčajná zásielka, keďže žalobca nemá povinnosť doručovať oznámenia o kontrole platenia úhrady doporučene.
9. Žalobca v e-mailovom podaní zo dňa 28.6.2020 uviedol, že je pravdou, že poplatky pre RTVS neplatil od apríla 2008 do júna 2015, ale nie svojvoľne. Bolo to preto, že mu platby RTVS nepripisoval na SIPO. Teda SIPO bolo platené včas a v plnej výške. Rovnako je tiež pravdou, že ho žalobca listom zo dňa 21.6.2017 vyzval na úhradu nedoplatku. Citujúc § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka ďalej uviedol, že z podanej žaloby vyplýva, že bola doručená Okresnému súdu Svidník dňa 18.6.2018. Právo na zaplatenie nedoplatku mohlo byť prvýkrát uplatnené už 1.5.2008. Uvedené právo sa podľa jeho názoru premlčalo dňa 1.5.2011. S poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení vzniesol voči žalobcovmu právu
na zaplatenie 412,80 eura námietku premlčania, pretože toto právo bolo na súde uplatnené až po uplynutí 3 - ročnej premlčacej lehoty. V zmysle uvedeného žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V následnom e-mailovom podaní z toho istého dňa uviedol, že SIPO platil vždy a myslí, že aj načas a aj všetko, čo bolo v SIPO započítané. Čo nebolo, samozrejme neplatil a je presvedčený, že to, čo tam nebolo započítané, nebolo z jeho viny a to si bude obhajovať stále a ak bude treba, tak aj na Európskom súde. Mal by aj pár otázok na žalobcu. Jedna z otázok: V ospravedlnení na pojednávaní, ktoré mu bolo doručené e-mailom 7.5.2020 žalobca uviedol dôvod, že sa nemôže zúčastniť, lebo podávajú ročne tisícky žalôb. Takže jeho otázka je, že ak podávajú ročne tisícky žalôb, rád by vedel presnejšie číslo a ešte radšej by sa s tými 6Csp/49/2018 -5-
žalovanými zoznámil, pretože si myslí, že až toľko rebelov, medzi ktorých žalobca započíta aj jeho, niet. Je presvedčený, že za to, že musí RTVS žalovať ročne tisícky neplatičov, si môže sama, má alebo mala tím ľudí, ktorí to evidentne nezvládli a teraz v snahe zakryť svoju neschopnosť zastrašujú bezbranných ľudí podávaním žalôb. Do evidencie platiteľov úhrady bol zaevidovaný na základe kontroly platenia úhrady v zmysle § 8 zákona č. 340/2012 Z. z. Kontrola platiteľov bola vykonaná v súčinnosti s dodávateľmi elektriny a prevádzkovateľmi distribučnej sústavy porovnaním databázy platiteľov úhrady s databázou odberateľov elektriny evidovaných dodávateľmi elektriny a prevádzkovateľmi distribučnej siete. Povinnosťou žalobcu je v zmysle § 8 zákona č. 340/2012 Z. z. vykonávať kontrolu platenia úhrady a v zmysle § 10 zákona č. 340/2012 Z. z. vymáhať úhradu, ak vyberateľ zistí, že je platiteľ v omeškaní so zaplatením úhrady. Takže keď ho mohol žalobca zaevidovať medzi platiteľov teraz, prečo to neurobil už 1.4.2008? A keď ho žalobca zaevidoval medzi platiteľov v roku 2015 a poplatok pre RTVS bol pridaný do SIPO, bol zaevidovaný nejaký nedoplatok alebo existuje záznam, že mal námietky voči platbe? Je presvedčený, že nie. Za to, že vznikol nedoplatok je zodpovedná RTVS, svojou nezodpovednosťou spôsobila to, čo je a teraz, aby sa z toho vyzula, straší tisícky domácnosti ročne žalobami na súde, čím zaťažuje súdnictvo, ktoré myslí teraz je preťažené aj bez jej irelevantných žalôb. Po porade s človekom z právnickej praxe dospel k záveru, že je veľkou zhodou okolností, že práve v roku 2008, kedy sa on a mnoho ďalších ľudí stali neplatiči, vyšiel zákon 68/2008, kde sa píše, že bol zrušený doteraz platný zákon o koncesionárskych poplatkoch. Koncesionárske poplatky nahradil osobitný druh náhrady. Takže, ak nemal problém s platením koncesionárskych poplatkov do roku 2008, ktoré bohužiaľ nemôže zdokladovať, pretože nemá archív a má skoro 60 rokov, ale doteraz nikde nenašiel ani nebol upovedomený, že má nedoplatok na koncesionárskych poplatkoch a zrazu, keď je príjemcom úhrady od roku 2008 Slovenská televízia a slovenský rozhlas, zrazu je neplatičom, a to nielen on, ale pribúdajú tisíce domácnosti ročne, ako je uvedené v jednom z ospravedlnení žalobcu z účasti na súdnom pojednávaní. Ďalšia zaujímavá vec, o ktorej sa dozvedel, je premlčacia doba. Tú zrejme žalobca nemusí rešpektovať, lebo žaloba bola podaná ešte za minulej vlády, kde sa delilo na ľudia a naši ľudia. Tu sa dozvedel, že premlčacia doba je 3 roky a že právo na zaplatenie koncesionárskych poplatkov patrí v zmysle Občianskeho zákonníka medzi majetkové práva a preto podlieha premlčaniu. Nechce byť poradcom slovenského súdnictva, ktorému verí, ale tu je tá vypočítavosť žalobcu. Cituje: „Je totižto vecou RTVS, aby si plynutie premlčacej doby na uplatnenie svojho práva súdnou cestou ustrážila“. Z judikatúry súdov je ale zrejmé, že RTVS sa často spolieha na to, že dlžník nepodá námietku premlčania hlavne z dôvodu neznalosti zákona, a preto si na súde uplatňuje aj dlžné sumy staršie ako tri roky. To považuje za zneužívanie slovenského národa, lebo nepozná zákon. Ale každý z nás si predsa nedovolí platiť právnika. Okrem toho nie každý právnik to musí vedieť. Takže ja by som to prirovnal k nečistej hre, ktorú RTVS hra na ľudí Slovenska. Myslí, že paní JUDr. Marcineková by sa mala nad tým zamyslieť. Nie si je vedomý žiadneho pochybenia v tejto veci a žiada Okresný súd vo Svidníku na základe terajších aj predošlých argumentácii zamietnuť žalobu voči nemu v plnom rozsahu.
10. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný dňa 28.6.2020 zaslal prostredníctvom e-mailu na príslušný súd vyjadrenie, v ktorom uplatnil námietku premlčania. Takto zaslané vyjadrenie žalovaného sa považuje za podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie. Tunajší súd dňa 6.7.1010 žalobcovi prostredníctvom telefonickej komunikácie potvrdil, že k dodatočnému doručeniu autorizovaného vyjadrenia 6Csp/49/2018 -6-
žalovaného nedošlo. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia žalovaný v stanovenej lehote 10 dní dodatočne nedoručil príslušnému súdu v listinnej ani v elektronickej podobe autorizované vyjadrenie, čím nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 125 ods. 2 CSP. Na základe uvedeného žiada súd, aby vo veci postupoval v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku a na podanie žalovaného neprihliadal. Žalobca naďalej trvá na svojej žalobe a domáha sa zaplatenia istiny vo výške 395,80 eura, pokuty vo výške 17 eur, úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 eura a trov konania.
11. Na pojednávaní konanom dňa 7.7.2020 súd v zmysle § 180 CSP spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to výzvou na zaplatenie nedoplatku zo dňa 21.6.2017 s doručenkou, prehľadom predpisov a platieb z databázy žalobcu, oznámením o kontrole platenia úhrady zo dňa 14.5.2015, potvrdením tarifnej ceny za úradnú zásielku zo dňa 27.10.2016 od a.s. Slovenská pošta, platobnými dokladmi SIPO II., potvrdením Východoslovenskej energetiky, a. s. o odbere a zistil tento skutkový stav:
13. Z oznámenia o kontrole platenia úhrady zo dňa 14.5.2015 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že vykonal kontrolu platenia úhrady na odbernom mieste žalovaného Dubová 4, Dubová, EIC kód odberného miesta elektriny: 24ZVSOOOO246676Y, odber elektriny od 12.5.2008 a že dňom kontroly platenia úhrady ho žalobca prihlásil do evidencie platiteľov úhrad RTVS. Zároveň žalovanému oznámil, že od júla 2015 bude žalovanému prostredníctvom služby SIPO účtovať úhradu v mesačnej výške 4,64 eura na evidenčné číslo SIPO: 0110242758. Žalobca v oznámení tiež uviedol, že ak za služby verejnosti poskytované RTVS za dané odberné miesto elektriny už platí alebo je od tejto povinnosti oslobodený alebo má nárok na zníženú sadzbu úhrady, túto skutočnosť má oznámiť do 15.6.2015. Doručenie tohto oznámenia žalovanému žalobca nepreukázal. Z výzvy žalobcu na zaplatenie nedoplatku zo dňa 21.6.2017 na sumu 401,89 eura v lehote do 30 dní od doručenia výzvy a z prehľadu predpisov a platieb z databázy žalobcu súd zistil, že kontrolou úhrad v zmysle § 8 zákona a údajov od dodávateľa elektriny, ktorý eviduje žalovaného ako odberateľa elektriny v odbernom mieste elektriny od 12.5.2008 a ktorý zároveň poskytuje žalobcovi súčinnosť v zmysle § 9 ods. 2 zákona žalobca oznámil žalovanému, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu v zmysle zákona za obdobie od 1.6.2008 do 30.6.2015. Z doručenky je zrejmé, že žalovaný výzvu na zaplatenie nedoplatku prevzal dňa 6.7.2017. Z potvrdenia tarifnej ceny za úradnú zásielku zo dňa 27.10.2016 od a.s. Slovenská pošta súd zistil, že od 1.10.2016 činí zaplatená poštová sadzba sumu 1,45 eura. Z platobného dokladu SIPO predloženého žalovaným za mesiac október 2013 súd zistil, že žalovaný mal v Dubovej na č. domu 4 evidenčné číslo odberu elektriny 0110050043 a že mu bol zasielaný na adresu Dubová č. d. 4. Z platobných dokladov SIPO predložených žalovaným za obdobie mesiacov november až december 2013 súd zistil, že tieto sú vystavené na evidenčné číslo odberu elektriny 0110242758 a zasielané na adresu Duklianska 644/12, Svidník. Z potvrdenia Východoslovenskej energetiky, a. s. o odbere zo dňa 7.8.2017 súd zistil, že spoločnosť žalovaného eviduje na odbernom mieste Dubová č. 4 (prihlásenie pred rokom 2004).
-7-
14. Podľa § 3 písm. a) zák. č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny2) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20160701> v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti3) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2012/340/20160701> ako odberateľ elektriny v domácnosti2) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2012/340/20160701> v odbernom mieste,2) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2012/340/20160701> pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
15. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, platiteľ podľa § 3 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2012/340/20160701> platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20160701>, ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach,
platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20160701>. Nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20160701> oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1.
16. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
17. Podľa § 9 písm. a), b) a c) zákona, platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti, vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu a zároveň túto skutočnosť preukázať, vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20160701> a zároveň túto skutočnosť preukázať, vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto podľa § 6 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20160701> a zároveň túto skutočnosť preukázať.
18. Podľa § 10 ods. 1, 2 a 3 zákona, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20160701>, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2012/340/20160701> nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
19. Podľa § 10 ods. 5 zákona, nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
20. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
21. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
-8-
22. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
23. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
24. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
25. Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu: ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dni, na podanie sa neprihliada Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva."
26. Z obsahu žaloby súd zistil, že predmetom sporu je právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným na základe zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Z citovaných ustanovení CSP je zrejmé, že jedným z najvýznamnejších štádií civilného sporového konania je dokazovanie. Prostredníctvom dokazovania súd zisťuje, či skutkový stav prezentovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu zodpovedá alebo nezodpovedá skutočnosti (v podstate ide o fázu verifikácie skutkových tvrdení). Predmetom dokazovania je teda skutok (fakty, objektívna realita) tvrdený stranami sporu, ktorý má význam pre rozhodnutie o merite sporu. S bremenom tvrdenia je preto neodmysliteľne späté dôkazné bremeno. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Súd v tomto spore mal na základe zisteného skutkového stavu za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení v žalobe a v písomných vyjadreniach, a teda nepochybne nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia o tom, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu za obdobie od 1.6.2008 do 30.6.2015, čo zistil kontrolou úhrad na kontrolovanom odbernom mieste elektriny Dubová č. 4. Tento dôkaz bol zaslaný súdu až na požiadanie, je bez doručenky a je povážlivé, že keď žalovaný po zaslaní výzvy na zaplatenie nedoplatku komunikoval so zamestnankyňou žalobcu p. Vlhovou, táto sa nevedela vyjadriť, na akom odbernom mieste vznikol nedoplatok žalovaného na platení koncesionárskych poplatkoch, aj keď v tomto oznámení je ako prvé uvedené kontrolované odberné miesto elektriny Dubová č. 4. Žalobca ako dôkaz pripojil Prehľad predpisov a platieb z databázy žalobcu, avšak z tohto dôkazu je zrejmé, že sa jedná o nedoplatok žalovaného z adresy Gen. Svobodu 700/25, evidenčné číslo - variabilný symbol 0110242758. Žalobca vo vyjadrení udáva, že žalovaný podal prihlášku na odberné miesto Dubová č. 4 dňa 12.5.2008 na evidenčné číslo SIPO 0110242758, na inom mieste udáva, že ho zaradil sám, žalovaný však tvrdí, že toto odberné miesto existuje od roku 1957, kedy bol dom postavený a on žiadnu odhlášku a ani prihlášku v roku 2008 nepodával a žalobca o tom nepredložil žiaden dôkaz. Z platobného dokladu SIPO predloženého žalovaným je nepochybné, že minimálne od 1.6.2008 do októbra 2013 bol žalovaný na odbernom mieste 6Csp/49/2018 -9-
Dubová č. 4 uvedený pod evidenčným číslom 0110050043. „Občianske súdne konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je v § 101 ods. 1 OSP vyjadrená tak, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ustanovenie § 120 ods. 1 prvá veta OSP následne ustanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania teda majú povin- nosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2009, sp. zn. 4 Cdo 217/2007). Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena a nejasného skutkového stavu vo výroku I. rozsudku zamietol.
27. Súd neprihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným v e-mailovom podaní zo dňa 28.6.2020 s prihliadnutím na ustanovenie § 125 ods. 2 CSP, nakoľko vyjadrenie žalovaného bolo urobené v elektronickej podobe bez autorizácie a k dodatočnému doručeniu autorizovaného vyjadrenia žalovaného nedošlo, žalovaný v stanovenej lehote 10 dní dodatočne nedoručil súdu v listinnej ani v elektronickej podobe toto autorizované vyjadrenie.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. O trovách konania súd rozhodol vo výroku II. rozsudku podľa citovaného zákonného ustanovenia. Úspešnému žalovanému však trovy konania nepriznal vzhľadom k tomu, že žalovaný si trovy konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.