Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_5Er-335-2014.pdf
PDF · 76.23 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/335/2014
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: WOODCOTE FRANCHISE PARTNER, s.r.o., IČO: 31 404 367, Vajnorská 135, 831 04 Bratislava, zast. Právny dom - advokáti s.r.o., IČO: 36857793, Dlhá 2, 974 05 Banská Bystrica, proti povinnému: BELAN SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 44 005 725, Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, vedenej pod sp. zn. EX 347/2014 súdnym exekútorom: Mgr. Marcela Zummerová, Exekútorský úrad Michalovce, Kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, pre pohľadávku 2 083,61 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 211,60 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Dňa 21.05.2014 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na základe rozhodcovského rozsudku Obchodného súdu v Banskej Bystrici č. k. OS 1/2014 zo dňa 25.02.2014 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
2. Súdu bol dňa 28.11.2019 doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v ktorom uviedol, že podľa vykonaných lustrácií majetkových pomerov povinného bolo zistené, že
- povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku
- povinný sa v registri Sociálnej poisťovne nenachádza od roku 2015
- na zablokovaných účtoch povinného nie sú žiadne finančné prostriedky, resp. povinný nemá vedené účty v bankách
- podľa CRE je proti povinnému vykonávaných 41 exekučných konaní
- povinný je evidovaný ako daňový dlžník. V rámci exekučného konania neboli od povinného vymožené žiadne finančné prostriedky, podľa názoru súdneho exekútora by ďalšie pokračovanie v exekúcii znamenalo iba neúčelné navyšovanie trov exekúcie, a preto navrhuje v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastaviť a zároveň si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 211,60 €.
3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Nemajetnosť povinného EP zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V danom prípade existencia tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.
7. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Súd dodáva, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP v spojení s § 58 ods. 1 EP je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP, nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie.
8. V súvislosti s rozhodnutím súdu súd súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).
9. Vzhľadom k tomu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
10. Podľa § 200 ods. l Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
11. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
13. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrada podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
14. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eur.
15. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
16. Súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu trov exekúcie v celkovej výške 211,60 € vrátane DPH vo výške 35,26 €.
17. Uvedená odmena predstavuje: a) úkony exekučnej činnosti 46 x 3,32 €, t. j. 152,72 € + 20% DPH
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 €
- doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 €
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 €
- doručenie exekučného príkazu 3,32 €
- doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 3,32 €
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného /Sociálna poisťovňa/ 19 x 3,32 €
- každé zisťovanie účtu povinného /DÚ, banky/ 14 x 3,32 €
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného /DI, kataster/ 8 x 3,32 €.
b) podľa § 22 a § 23 - hotové výdavky 23,60 € + 20% DPH (23,42 € poštovné; 0,20 € lustrácia ODI).
18. Preskúmaním spisového materiálu, vrátane priloženej špecifikácie trov exekúcie súdneho exekútora a pripojeného exekučného spisu, súd preveril súdnym exekútorom účtované trovy exekúcie z hľadiska zásad civilného procesu, teda zásad efektívnosti, hospodárnosti a preukázateľnosti. Po preverení a prehodnotení trov exekúcie v týchto intenciách súd dospel k záveru, že trovy boli súdnym exekútorom vyúčtované správne, súdny exekútor si správne vyčíslil odmenu za jednotlivé úkony, aj hotové výdavky, ktoré mal preukázané poštovými doručenkami. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor je platiteľom DPH, súd v zmysle § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 zvýšil jeho odmenu a hotové výdavky o 20 %, teda o sumu 35,26 €.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte troch rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.