Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/99/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne R. H., V.. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, proti žalovanému Zoologickej záhrady Košice - Kavečany, príspevková organizácia , Široká 31, Košice, IČO: 00083089 , zast. JUDr. Pavlom Šopákom, advokátom so sídlom Kuzmányho 11, Košice za účasti intervenienta na strane žalovaného Mesta Košice, so sídlom Trieda SNP č. 48/A, Košice, v spore o zaplatenie sumy 15.930,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 22.01.2020 č.k. -294

rozhodol:

M e n í rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalovaným a žalobkyňou tak, že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznáva.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví zamietol žalobu, priznal žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a intervenientovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd rozhodoval o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že žalovaný užíva pozemky v jej vlastníctve bez právneho dôvodu, za čo jej neposkytuje žiadne finančné protiplnenie. V konaní mal preukázané, že aj keď žalobkyňa odvodzovala nárok na plnenie titulom vlastníckeho práva pozemkov zapísaných na LV č. XXX kat. úz. Q. ako parc. č. 12153/2 a 12254/30 a na LV č. XXX kat. úz. Q. ako parc. č. 326, ku ktorým nehnuteľnostiam nadobudla vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy zo dňa 01.06.1998 od darcu Z.. V., v konaní Okresného súdu Košice I sp.zn. bolo zistené, že v skutočnosti predmetné nehnuteľnosti užívané žalovaným, boli vlastníctvom Mesta Košice na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.09.1982 a vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 04.01.1985. Rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 30.05.2017 č.k. -361 o určení vlastníckeho práva Mesta Košice k sporným nehnuteľnostiam bol potvrdený odvolacím Krajským súdom v Košiciach rozsudkom zo dňa 12.06.2018 sp.zn. a vo vzťahu k žalovanej nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť 08.08.2018. Vychádzajúc zo záväzne vyriešenej právnej otázky, že žalobkyňa sa nemohla stať vlastníčkou sporných nehnuteľností titulom darovania od Z.. V. v roku 1998, keďže toto vlastnícke právo už v tom čase patrilo Mestu Košice, jej žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil vychádzajúc zo zodpovednosti strán sporu za procesný výsledok konania. Nakoľko žalovaný bol plne procesne úspešný, priznal mu aj náhradu trov konania v rozsahu 100% , intervenientovi, ktorému žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, trovy nepriznal.

3. Proti výroku rozsudku o povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania podala žalobkyňa odvolanie uvádzajúc, že súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že žalobu podala na základe listín preukazujúcich jej vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nemala vedomosť, že sporná parcela jej nepatrí, preto nemožno konštatovať, aby jej žaloba bola od počiatku nedôvodná. Uviedla že žije s ťažko invalidným manželom a ich zdrojom príjmu je jeho invalidný dôchodok vo výške 479,- eur a jej asistenčný príspevok vo výške 568,30 eur. Vynakladá výdavky spojené so zabezpečením nákladov na bývanie a to úhradou hypotéky a inkasných poplatkov vo výške cca 730 eur, v sume 150 eur uhrádza pôžičky, vo výške 106 eur poistné. Ďalšie výdavky vznikajú v súvislosti so zabezpečovaním bežných potrieb ako je stravovanie, ošatenie, lieky pre manžela, a pravidelne v trojmesačných intervaloch navštevuje ako sprievodná osoba invalidného manžela zdravotnícke zariadenie v Skalici, ktoré náklady na vyšetrenie dosahujú cca 400 eur zahrňujúc náklady na prepravu, ubytovanie a stravu. Tvrdené skutočnosti preukazovala listinnými dôkazmi o výdavkoch spojených s postihnutím jej manžela. Poukázala na to, že posledného pojednávania vo veci sa nezúčastnila z dôvodov jej dlhodobej práceneschopnosti domnievajúc sa, že pojednávanie bude odročené, a bude sa môcť vyjadriť aj k náhrade trov konania, ktorá možnosť jej však poskytnutá nebola.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril, intervenient poukázal na to, že odvolanie sa jeho postavenia nedotýka.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou. proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrário, v rozsahu vyplývajúcom z a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je odvolací súd viazaný podľa dospejúc k záveru, že odvolanie je dôvodné. Pretože neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozhodnutia, ani jeho zrušenie, odvolací súd napadnutý výrok rozsudku o trovách konania zmenil podľa tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

6. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody v zmysle , , , teda, že teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h), domáhajúc sa aplikácie pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

7. Žalobkyňou tvrdený odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov .

8. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcim z , 193 a 205 , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke

9. Odvolací dôvod podľa je naplnený pri mylnej aplikácii právnych predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale tento bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

10. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta, že v konaní nemohla riadne uplatniť svoje práva, pretože sa nezúčastnila posledného pojednávania z dôvodu práceneschopnosti, ide o tvrdenia vzťahujúce sa k existencii odvolacieho dôvodu podľa . Odvolací súd naplnenie tohto odvolacieho dôvodu nezistil, pričom poukazuje na fakt, že žalobkyňa síce ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní, jednalo sa však o jej opakovanú neúčasť na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, v ktorom ospravedlnení ani nežiadala o odročenie pojednávania. V uvedenom štádiu konania už žalobkyňa mala vedomosť o tom, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam je nepatrí, o ktorej okolnosti bolo už právoplatne rozhodnuté, preto bolo tiež zrejmé, že v konaní nebude prebiehať žiadne ďalšie dokazovanie.

11. Podľa , , , pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

12. Vychádzajúc z možnosť súdu odročiť pojednávanie je formulovaná ako výnimočný postup, dôvody odročenia pojednávania musia byť dôležité, pričom strana sporu v žiadosti o odročenie pojednávania je povinná nielen tvrdiť existenciu dôležitých dôvodov na odročenie pojednávania, ale aj ich preukázať, osobitne ak ide o opakovaný, dlhotrvajúci stav, v ktorom chýba akýkoľvek prvok náhlej prekážky v účasti v konaní. V prejednávanom prípade súd správne konal v neprítomnosti žalobkyne, pretože pre odročenie pojednávania neexistoval žiaden dôležitý dôvod, a ani samotná žalobkyňa o odročenie pojednávania nepožiadala, a týmto postupom súdu nedošlo k žiadnemu zásahu do práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces.

13. Pokiaľ však súd pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania vzhľadom na charakter sporu a osobné pomery žalobkyne, pre ktoré jej priznal oslobodenie od súdnych poplatkov neposudzoval aj podľa , založil svoje rozhodnutie o náhrade trov konania na nesprávnom právnom posúdení nároku. K zohľadneniu výnimočných okolností sporu podľa súd prihliada aj bez osobitného návrhu strán, keďže patrí do jeho autoritatívnej právomoci právne vyhodnotiť, podľa akých zákonných ustanovení o nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu rozhodne.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že osobné, majetkové pomery žalobkyne už boli dôvodom na rozhodnutie o oslobodení od platenia súdnych poplatkov, preto minimálne v uvedenom rozsahu sa mal súd zaoberať skutočnosťou, či na strane žalobkyne neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa zakladajúce oprávnenie súdu procesne úspešnému žalovanému nepriznať nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni. Súd prvej inštancie však na tieto zo spisu vyplývajúce okolnosti neprihliadol, rovnako ako ani na fakt, že žaloba podaná v čase začatia konania vychádzala z preukázateľného zápisu vlastníckeho práva žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam v katastre nehnuteľností, keď do súdneho konania bol dokonca doručené aj vyjadrenie Mesta Košice, že vo veci prebiehajú rokovania o majetkovoprávnom usporiadaní nárokov žalobkyne. Z uvedeného plynie, že podľa obsahu listín existujúcich v čase podania žaloby, táto nebola zjavne nedôvodná. Až následne žalovaný a Mesto Košice dospeli k záveru, že je

potrebné uplatniť v inom súdnom konaní ich práva na určenie vlastníctva k sporných nehnuteľnostiam, nakoľko disponujú listinami, ktoré ich vlastnícke právo zakladajú.

15. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok () a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ).

17. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.

18. K aplikácii § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v dôvodoch na strane žalobkyne ako aj okolnostiach prejednávanej veci.

19. V konaní je nesporné, že nárok uplatnený žalobkyňou vychádzal z objektívne existujúceho stavu platného v čase podania žaloby, ktorou bola evidencia vlastníckeho práva žalobkyne v katastri nehnuteľnosti k sporným nehnuteľnostiam, ako ja ich preukázateľné užívanie žalovaným. Táto okolnosť nebola spočiatku medzi stranami sporná, spornou bola iba otázka formy a rozsahu protiplnenia, ktoré žalobkyni za užívanie nehnuteľnosti patrí. Zatiaľ čo žalobkyňa uplatnila svoj nárok žalobou zo dňa 28.05.2009, Mesto Košice sa určenia vlastníckeho práva k pozemky, ktoré sú predmetom sporu domáhalo až žalobou zo dňa 20.03.2013 po zistení, že disponuje listinami, ktoré zakladajú platný nadobúdací titul vlastníckeho práva, resp. sú spôsobilým právnym titulom zakladajúcim dobromyseľnosť na účely nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním (kúpna zmluva z roku 1982, vyvlastňovacie rozhodnutie z roku 1985). Až právoplatným ukončením konania Okresného súdu Košice I sp.zn. o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech mesta Košice vo vzťahu ku žalobkyni dňa 08.08.2018, bola ustálená rozhodujúca skutočnosť, že žalobkyni nesvedčí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.. Z listinných dôkazov (lekárskych správ) je zrejmé, že žalovaná má v starostlivosti zdravotne ťažko postihnutého manžela, ktorý je odkázaný na jej osobnú asistenciu, ktorého mesačný príjem nepresahuje 500 eur, zvýšené výdavky súvisia so zabezpečením jeho lekárskej a zdravotnej starostlivosti, na ktoré slúži tiež žalobkyni priznaný asistenčný príspevok v rozsahu neprevyšujúcom 600 eur. Zohľadňujúc v prejednávanej veci okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, ako aj osobnú situáciu na strane žalobkyne, zodpovedá princípu spravodlivého usporiadania pomerov, aby procesne úspešnému žalovanému nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. V období prebiehajúceho konania o určenie vlastníckeho práva sp.zn. , bolo konanie o nároku žalobkyne prerušené, a po právoplatnom ukončení konania boli pojednávania na jej žiadosť odročené pre práceneschopnosť, žalovanému tak nevznikali ani žiadne trovy konania. Nepriznanie náhrady trov konania žalovanému vo vzájomnom pomere strán sporu, nepredstavuje ani z tohto dôvodu neprimeraný zásah do jeho majetkových práv.

20. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností rozsudok v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania zmenil tak, že žalobkyňa, ktorá bola procesne neúspešnou stranou sporu nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal, ktoré rozhodnutie založil na aplikácii .

21. O trovách odvolacieho bolo rozhodnuté podľa v spojení s .

22. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, žalobkyni žiadne preukázateľné trovy konania, o výške ktorých by bolo potrebné rozhodovať nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).