Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoCsp-4-2020.pdf
PDF · 108.51 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoCsp/4/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Eva Behranová v právnej veci žalobcu: COFIDIS SA, so sídlom 61 Avenue Halley, Parc de la Haute Borne, 59866 Villeneuve-d´Ascq, Francúzsko, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., IČO 36 866 881, so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, proti žalovanej: L. Q., narodená X.X.XXXX, bytom Q. XXX/XX, Q., o zaplatenie 1.167,08 eur s prílsušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 3Csp/130/2017-65 zo dňa 14.10.2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalovanej oproti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a výrokom III. rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 34, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, 3, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), d), § 7 ods. 1, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že nežiadala žalobcu vôbec o poskytnutie peňažných prostriedkov na čokoľvek, tým nemohol ani vzniknúť záväzok žalobcu ich poskytnúť a žalovaná podpísala zmluvu o úvere z dôvodu, že si chcela privyrobiť tým, že bude získavať záujemcov o vodný filter. Žalovaná uviedla, že v čase uzatvorenia zmluvy nemala na to, aby si mohla kúpiť filter, mala vtedy v opatere postihnutého syna, dala sa zlákať slovami O. Y., ktorá sa jej chválila, že pri predaji filtrov zbohatla, že si teraz môže dovoliť drahé dovolenky a kúpiť si auto. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane žalovanej chýbalo právne konanie s úmyslom spôsobiť právne následky, smerujúce k vzniku zmluvy o úvere. Z výpovede žalovanej súd prvej inštancie vyvodil, že svojím navonok prejaveným správaním nevyvolala žiadny právny úkon, neprejavila svoju vôľu s právnym následkom, ktorým by bol vznik zmluvy o úvere. Na základe zistených okolností z výpovede žalovanej súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o úvere nevznikla, a to napriek tomu, že žalobca a žalovaná zmluvu o úvere podpísali a žalobca v zmysle bodov 24, 25 podnikol kroky k uzavretiu zmluvy, o čom svedčí aj „Zistenie a zaznamenanie požiadaviek a potrieb klienta“. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nevznikla platne ani kúpna zmluva, keď z výpovede žalovanej vyplynulo, že nemala úmysel uzatvoriť s kýmkoľvek kúpnu zmluvu a nepoznala
ani jej obsah. Žalobca nedokázal, že má voči žalovanej akúkoľvek pohľadávku spôsobilú na priznanie v súdnom konaní, a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.
4. Súd prvej inštancie priznal žalovanej ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že z výpovede žalovanej dospel k záveru, že žalovaná nežiadala žalobcu vôbec o poskytnutie peňažných prostriedkov na čokoľvek a podpísala zmluvu z dôvodu, že si chcela privyrobiť tým, že bude získavať záujemcov o vodný filter, nakoľko vyvodený záver súdu nezodpovedá obsahu výpovede žalovanej a ani predloženým listinným dôkazom. Žalovaná mala záujem o vodný filter z dôvodu, že je zdravý pre život, zabezpečuje zdravú vodu, bola si vedomá ceny tovaru, nakoľko uviedla, že nemala finančné prostriedky na to, aby si ho kúpila, v dôsledku čoho využila možnosť uhradiť cenu tovaru prostredníctvom žalobcu. Žalobca so žalovanou uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. 90013896 dňa 8.10.2013, žalovaná vo výpovedi potvrdila, že zmluvu uzatvorila. Žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 1.562 eur za účelom financovania nákupu tovaru - vodného filtra od obchodníka AQUATREND s.r.o., žalovaná vo výpovedi potvrdila, že tovar prevzala a tento aj doma používala dlhšie časové obdobie. Žalovaná sa v zmluve zaviala žalobcovi vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokom v mesačných splátkach, bola si vedomá svojej povinnosti, nakoľko žalobcovi uhradila niekoľko mesačných splátok. Žalovaná vo svojej výpovedi nenamietala voči uzatvoreniu zmluvy, netvrdila, že by bola inou osobou uvedená pri uzatváraní zmluvy do omylu, nerozporovala ani výšku žalovanej sumy. Žalovaná si svoju povinnosť nesplnila, mesačné splátky neuhrádzala riadne a včas, a teda je do dnešného dňa v omeškaní s uhradením dlhu. Žalobca sa tiež nestotožňuje s právnym posúdením, pretože nezodpovedá skutkovému stavu veci. Z výpovede žalovanej je zrejmé, že úmyslom podpísania zmluvy z jej strany nebolo privyrobenie si, ale získanie vodného filtra z dôvodu, že je zdravý pre život, zabezpečuje zdravú vodu. Túto skutočnosť podporuje aj následné konanie žalovanej - používanie tovaru po dlhšie časové obdobie. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stručne a jasne neobjasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, ktorý by postačoval na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, resp. neprihliadnutie na skutočnosti tvrdené žalobcom nijakým spôsobom nezdôvodnil. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že medzi stranami nevznikla platne ani kúpna zmluva, nakoľko medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy a nie kúpnej zmluvy. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
8. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.167,08 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že z výpovede žalovanej vyplynulo, že nemala úmysel uzatvoriť so žalobcom zmluvu o úvere a pre neexistenciu prejavu vôle žalovanej k uzatvoreniu zmluvy o úvere táto zmluva nevznikla. Žalobca nesúhlasil so zamietajúcim rozsudkom
súdu prvej inštancie a v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mal výpoveď žalovanej vyhodnotiť v súvislosti s inými predloženými dôkazmi, že žalovaná svoje tvrdenia ničím nepreukázala a právne posúdenie veci nezodpovedá skutkovému stavu veci. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozhodnutia i argumenty žalobcu predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne žalobu žalobcu zamietol.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj celého obsahu spisu, dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe doposiaľ vykonaných dôkazov dospel k nie celkom správnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a odôvodnenie napadnutého rozsudku vykazuje znaky nepreskúmateľnosti.
10. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie je možné v zmysle ustanovenia § 365 Civilného sporového poriadku odôvodniť len okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až h). Žalobca uplatnil v podanom odvolaní odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku.
11. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku ktorých dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
12. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že úmyslom žalovanej nebolo uzavrieť so žalobcom zmluvu o revolvingovom úvere.
13. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
14. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
15. Súd prvej inštancie si však túto svoju povinnosť nesplnil, keďže výsledky vykonaného dokazovania riadne nevyhodnotil. Hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie totiž nezodpovedala zásadám formálnej logiky a v inštančnom postupe nebola preskúmateľná. Súd prvej inštancie svoje zistenie o tom, že zmluva o revolvingovom úvere nevznikla, založil výhradne a len na výpovedi žalovanej, a to bez starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, zároveň v ich komplexnosti. Navyše súd prvej inštancie z výpovede žalovanej vyvodzoval závery o neexistencii vôle žalovanej uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere, hoci žalovaná sa vo svojej jedinej výpovedi v konaní pred súdom prvej inštancie takýmto spôsobom ani nevyjadrila. Súd prvej inštancie vôbec nezobral do úvahy skutočnosti tvrdené žalobcom o uzatvorení zmluvy o revolvingovom úvere a čiastočnom splácaní revolvingového úveru žalovanou, ktoré skutočnosti žalobca preukazoval aj listinnými dôkazmi priloženými k žalobe (napr. zmluva o revolvingovom úvere, súhlas so spracovaním osobných údajov, výpis z úverového účtu žalovanej). Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek dôvodu favorizoval ako dôkaz výpoveď žalovanej, z ktorej výpovede žalovanej navyše vyvodzoval skutkové závery z nej neplynúce. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom v preskúmavanom rozsudku nezdôvodnil, prečo skutočnosti uvádzané žalobcom a ním predložené listinné dôkazy neakceptoval a prečo výpoveď žalovanej nevyhodnotil v súvislosti s inými dôkazmi uskutočnenými v konaní pred súdom prvej inštancie. Tu sa žiada zdôrazniť, že kým žalobca na podporu ním tvrdených skutočností predložil súdu prvej inštancie viacero dôkazov, žalovaná svoje tvrdenia vo výpovedi pred súdom prvej inštancie ničím nepreukázala a na ich preukázanie ani nenavrhla vykonať žiadne dôkazy. Ani s týmto faktom sa súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku nevyporiadal. Súd prvej inštancie pre posúdenie veci považoval za dôležitý dôkaz len výpoveď žalovanej a ostatným dôkazom zo strany žalobcu neprisúdil (nevedno prečo) žiadnu dôkaznú silu.
16. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu citovaného z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu.
17. Odvolací súd tak konštatuje, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia nebol koherentmý, t. j. jeho hodnotenie dôkazov nebolo konzistentné a jeho argumenty nepodporili súdom prvej inštancie vyslovený príslušný záver. Z uvedeného rozhodnutia nevyplýva celková presvedčivosť a závery prijaté súdom prvej inštancie dostatočne nerezultujú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
18. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
19. Podľa § 151 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (odsek 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (odsek 2).
20. Právna úprava v ustanovení § 150 Civilného sporového poriadku zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 Civilného sporového poriadku). V zmysle citovaného ustanovenia § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Právna úprava Civilného sporového poriadku vychádza zo zásady kontradiktórnosti civilného procesu, z ktorej vyplýva nevyhnutnosť aktivity procesných strán v prípade uplatňovania alebo bránenia svojho práva. Z princípu kontradiktórnosti konania ďalej vyplýva, že súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení, ale naopak, nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. K popretiu skutkového tvrdenia protistrany, v danom prípade žalovanej, môže dôjsť prostriedkami jeho procesnej obrany.
21. Žalobca tiež v odvolaní namietal, že napriek tomu, že žalovaná nepopierala jeho tvrdenia o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere, o poskytnutí úveru, o prevzatí tovaru, ktorého kúpu financovala prostredníctvom úveru, o platení splátok úveru, súd prvej inštancie si jeho skutkové zistenia neosvojil ako zistený skutkový stav. Tu odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná bola počas konania pred súdom prvej inštancie pasívna, k žalobe sa žiadnym spôsobom nevyjadrila a svoje tvrdenia vo veci uviedla až na pojednávaní v rámci jej výsluchu, avšak ani obsah jej výsluchu nenasvedčuje tomu, že by skutkové tvrdenia žalobcu poprela de facto alebo de iure, hoci sa značne rozsiahlo vyjadrovalo ku kúpe vodného filtra, pričom nároky plynúce z kúpnej zmluvy na vodný filter neboli predmetom tohto konania, hoci kúpa vodného filtra predstavovala žalobcom deklarovaný účel revolvingového úveru. I v tomto prípade súd prvej inštancie pochybil, keď ignoroval nesplnenie procesnej povinnosti žalovanej popretia skutkových tvrdení. Odvolacia argumentácia žalobcu je v tomto smere opodstatnená.
22. V preskúmavanom prípade potom odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, len konštatovať, že v hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie zistil chybné vyhodnotenie dôkazov a v nadväznosti na to nesprávne vytvorenie skutkového základu o neexistencii zmluvy o revolvingovom úvere. Odvolacia námietka žalobcu o nesprávnosti skutkových zistení súdom prvej inštancie je opodstatnená, keď z doposiaľ vykonaných dôkazov skutkové zistenia, posúdiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti, nasvedčujú v prospech žalobcu ohľadne platného uzavretia písomnej zmluvy o revolvingovom úvere.
23. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti.
24. Porušením práva na spravodlivý súdny proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznáva Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými predpismi.
25. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
26. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k neakceptovaniu argumentácie žalobcu čo do jeho nároku, keďže jeho žaloba bola zamietnutá. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu strany odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť, v čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Konštatovanie súdu, že argumenty strany sú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby uviedol, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné odôvodnenie. O takýto prípad išlo aj v súdenom spore, keďže súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nereagoval na argumenty žalobcu o dôvodnosti ním uplatneného nároku a bez ďalšieho žalobu zamietol. Za týchto okolností napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal stranám možnosť konať pred súdom a tým tiež bola naplnená dôvodnosť odvolacej argumentácie žalobcu.
27. Činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná, je právnym posúdením veci. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciu práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
28. Vychádzajúc zo záverov odvolacieho súdu o nesprávnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie (bez potreby ich zopakovania) nezostáva odvolaciemu súdu nič iné, než ďalej konštatovať i pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v nesprávnej interpretácii právnej normy, a to konkrétne
ustanovení § 34, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolacie argumenty žalobcu namietajúce nesprávne právne posúdenie veci sú v tomto smere dôvodné.
29. V dôsledku prijatia vyššie uvedených záverov odvolacím súdom o nesprávnych skutkových zisteniach súdom prvej inštancie a nadväznosti na to o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie a v konečnom dôsledku o nepreskúmateľosti napadnutého rozsudku, sa potom súd prvej inštancie nezaoberal právnou a vecnou dôvodnosťou žalobcom uplatňovaných jednotlivých nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy a v tomto smere nevykonal ani potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci.
30. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom sú naplnené.
31. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
32. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne vec prejednať, znova posúdiť žalobou jednotlivé uplatnené nároky vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 Civilného sporého poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.
33. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.
34. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
35. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).