Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-215-2016.pdf
PDF · 108.25 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/215/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci žalobcu D.. P. X., X.., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, B. B., v konaní zastúpenom JUDr. Martinom Dolníkom, advokátom vykonávajúcim advokáciu prostredníctvom spoločnosti AKSK, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému JUDr. Jurajovi Rybárovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu V A V invest, s. r. o. „v konkurze", so sídlom Námestie SNP 3, Banská Bystrica, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 31 615 325, o zriadenie vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100%, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov, o ktorej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30. 11. 2016 domáhal zriadenia vecného bremena v prospech žalobcu ako výlučného vlastníka nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, pre okres Banská Bystrica, obec Banská Bystrica, katastrálne územie J. - rodinný dom so súpisným číslom XXXXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra „C.“ parcelné číslo XXXX/XXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosti žalobcu“), spočívajúcom v práve prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami cez nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, pre okres Banská Bystrica, obec Banská Bystrica, katastrálne územie J. - pozemok parcely registra „., parcelné číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 2880 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, ktorých výlučným vlastníkom je obchodná spoločnosť V A V Invest, s. r. o. „v konkurze“, so sídlom Námestie SNP 3, Banská Bystrica, IČO: 31 615 325, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica v oddiele Sro, vo vložke č. 2210/S (ďalej len „nehnuteľnosť úpadcu“). V žalobe uviedol, že pozemky získal do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy na jeho pozemku (ktorú nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 12. 2003 uzavretej s úpadcom ako predávajúcim. V čl. IV kúpnej zmluvy, označenom ako Osobitné ustanovenia, bolo pod písm. b) zmluvnými stranami upravené, že „pozemok bude sprístupnený zo spevnenej asfaltovej komunikácie, napojenej na verejné osvetlenie“. Dňa 11. 08. 2016 uzavrel žalobca s Československou obchodnou bankou, a. s. zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie reg. č. XXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý neúčelový úver na bývanie vo výške 110 000,00 Eur a následne v ten istý deň aj zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie reg. č. XXXXXX, kde mu bol poskytnutý účelový úver na bývanie vo výške 100 000,00 Eur. V obidvoch zmluvách sa žalobca pod hrozbou sankcie zmluvnej pokuty vo výške 1 % zo zostatku istiny úveru ku dňu porušenia záväzku zaviazal predložiť banke originál výpisu z listu vlastníctva k prístupovej komunikácii k nehnuteľnostiam žalobcu dokladajúci zjednaný prístup žalobcu cez predmetnú komunikáciu k jeho nehnuteľnostiam (článok V. Podmienky čerpania úveru a
záväzky dlžníka, bod 2 písm. d) a bod 3 obidvoch zmlúv). Možnosti zjednania prístupu boli v predmetnom článku zmlúv nastavené alternatívne predpokladajúc buď vlastnícky vzťah Obce B. B. k predmetnej komunikácii, zápis vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu v časti C: ťarchy predmetného listu vlastníctva alebo vlastnícke právo žalobcu k predmetnej komunikácii. Nehnuteľnosti žalobcu ako aj prístupová komunikácia k nim sa nachádzajú v obci B. B. v oblasti označenej ako Q. V.. Prístupovú komunikáciu, priliehajúcu k nehnuteľnosti žalobcu, predstavuje spevnený pozemok
- nehnuteľnosť úpadcu. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2R/8/2015 zo dňa 28. 04. 2016 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný. Predmetná komunikácia predstavuje jedinú, realizovateľnú možnosť prístupu pešo, a najmä motorovými vozidlami k nehnuteľnostiam žalobcu. Pre zachovanie obidvoch foriem prístupu k nehnuteľnostiam žalobcu je nevyhnutným existencia oprávnenia k využívaniu komunikácie patriacej úpadcovi. Úpadca sa nachádza v konkurze, prebieha speňažovanie jeho majetku, ktorého súčasťou je aj nehnuteľnosť (predmetná komunikácia), kedy v prípade zrealizovania jej predaja už nebude, resp. pominie oprávnenie žalobcu k užívaniu komunikácie. Vyriešenie otázky zjednania trvalého prístupu pešo aj motorovými vozidlami k nehnuteľnostiam je pre žalobcu nevyhnutné aj z hľadiska pretrvávajúcej hrozby uloženia zmluvnej pokuty bankou pre nesplnenie zmluvnej podmienky. Žalobca požiadal žalovaného o zriadenie vecného bremena, avšak žalovaný sa vyjadril tak, že nemôže a nie je oprávnený vyhovieť jeho žiadosti. Žalobca je vlastníkom nehnuteľností uvádzaných v tejto žalobe a prístup k nim je zatiaľ realizovaný prostredníctvom bezprostredne susediacej nehnuteľnosti úpadcu. Ak však v rámci prebiehajúceho konkurzu na majetok úpadcu dôjde k jeho speňaženiu, žalobca stratí prístup k svojej nehnuteľnosti. Prístup pritom nie je možné zabezpečiť inak ako cez nehnuteľnosť úpadcu. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy - list vlastníctva č. XXXX, kúpnu zmluvu zo dňa 29. 12. 2003, zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie reg. č. XXXXXX, zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie reg. č. XXXXXX, list vlastníctva č. XXXX, oznámenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu zverejnené v Obchodnom vestníku č. 2/2016 zo dňa 05. 01. 2016, žiadosť o zriadenie vecného bremena a stanovisko správcu.
2. Žalovaný so zriadením vecného bremena nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že nehnuteľnosť úpadcu bola zapísaná do súpisu majetku všeobecnej podstaty publikovaného v Obchodnom vestníku č. 44/2016 zo dňa 04. 03. 2016. Žiadosti žalobcu odmietol vyhovieť a to konajúc s odbornou starostlivosťou. Poukázal, že voči správcovi konkurznej podstaty možno podať žalobu len v prípadoch predpokladaných zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), a to incidenčnú a excindačnú žalobu. Namietal preto nedostatok pasívnej legitimácie, keďže podaná žaloba nie je žalobou v zmysle ZKR. Ak by však súd žalobu z uvedeného dôvodu nezamietol, tvrdil, že správca konkurznej podstaty vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením. Vecné bremeno predstavuje obmedzenie vlastníckych práv vlastníka nehnuteľností spočívajúcich v povinnosti niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať v prospech niekoho iného. Z vecných bremien tak vzniká právny pomer, v ktorom subjektom povinnosti je vždy vlastník zaťaženej nehnuteľnosti (v tomto prípade úpadca) a oprávneným je vlastník inej nehnuteľnosti. Vychádzajúc zo skutočnosti, že vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádza s vlastníctvom veci na nadobúdateľa, má obmedzenie vlastníckeho práva dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre každého ďalšieho vlastníka. Vecné bremená viaznuce na nehnuteľnostiach majú degresívny účinok na výšku všeobecnej a trhovej hodnoty a ako správca má za to, že zriadením vecného bremena zaťažujúceho nehnuteľnosť úpadcu svedčiacu v prospech žalobcu by došlo k značnému zníženiu všeobecnej a trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Konanie, ktorým by uznal nárok žalobcu alebo pristúpil k zriadeniu vecného bremena by bolo v rozpore so ZKR, v rozpore s účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu a aj v rozpore s účelom konkurzného konania, nakoľko možno dôvodne predpokladať, že v dôsledku zriadenia vecného bremena v podobe práva prechodu a prejazdu zaťažujúceho nehnuteľnosť úpadcu by došlo k zníženiu hodnoty tejto nehnuteľnosti ako aj k zníženiu záujmu o nadobudnutie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti v procese speňažovania, s čím je priamo spojený aj predpoklad nižšieho výťažku získaného speňažením nehnuteľnosti a aj nižšia miera pomerného uspokojenia nezabezpečených veriteľov úpadcu. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. K vyjadreniu pripojil listinné dôkazy - uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2R/8/2015 - 3080 zo dňa 28. 04. 2016 o ustanovení správcu.
3. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval vyjadrením doručeným súdu dňa 09. 02. 2017 (tzv. replika), kde uviedol, že právne predpisy nevylučujú zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu
aj počas prebiehajúceho konkurzného konania na majetok úpadcu a táto skutočnosť nevyplýva ani z vyjadrenia žalovaného. Jediným dôvodom, pre ktorý by súd žalobe nemal vyhovieť, je podľa žalobcu zníženie trhovej hodnoty majetku. Toto ale nie je zákonom stanovený dôvod, ktorý by zriadenie vecného bremena počas konkurzného konania vylučoval. Bez ohľadu na to, je správca povinný prípadných kupujúcich informovať o existujúcej možnosti zriadenia vecného bremena, pretože sa jedná o vadu predávaného majetku. A aj táto možnosť už má vplyv na trhovú hodnotu. Žalobca od úpadcu nadobudol nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy s tým, že tento vykoná všetky úkony, aby bola komunikácia prevedená do vlastníctva a teda aj starostlivosti obce B. B.. Toto sa ale neudialo a zriadenie vecného bremena je len dokončenie procesu začatého kúpou nehnuteľnosti žalobcom.
4. Žalovaný v tzv. duplike (vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu) doručenej súdu dňa 28. 02. 2017 opätovne uviedol, že trvá na zamietnutí žaloby a nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie. Opakovane uviedol, že ak správca musí konať s odbornou starostlivosťou a aj napriek absencii zákonnej úpravy výslovného vylúčenia možnosti správcu v priebehu konkurzného konania zaťažiť majetok podliehajúci konkurzu vecným bremenom musí jeho činnosť smerovať k naplneniu účelu speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu. Zriadenie vecného bremena by viedlo k zníženiu trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Nároky uplatnené voči úpadcovi akoukoľvek osobou nebudú mať do doby, pokiaľ o nich nebude rozhodnuté súdom právoplatne, žiadny vplyv na určenie všeobecnej hodnoty speňažovanej nehnuteľnosti. A teda aj keby oznámil potencionálnym kupujúcim možnosť zriadenia vecného bremena, mohlo by sa to prejaviť len v zníženom počte záujemcov, čo však ale nebude následkom konania správcu, ale následkom konania osôb uplatňujúcich si svoje nároky voči úpadcovi. Navyše poukázal na skutočnosť, že ak by súd žalobe vyhovel, mal by také vecné bremeno zriadiť za náhradu.
5. Strany sporu prejavili záujem vyriešiť spor mimosúdne. Žalobca navrhol žalovanému jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške 300,00 Eur, čo však žalovaný považoval za neadekvátne a podľa jeho názoru je primeraná suma vo výške 5 727,00 Eur, s čím ale nesúhlasil žalobca, pretože už splnil všetky svoje povinnosti zo zmluvy. Žalovaný uviedol, že žalobcom navrhnutá jednorazová odplata vo výške 300,00 Eur je nepostačujúca a konajúc s odbornou starostlivosťou mal za to, že jednorazová peňažná náhrada za zriadenie vecného bremena zaťažujúceho nehnuteľnosť úpadcu by mala predstavovať sumu najmenej vo výške všeobecnej hodnoty vecného bremena určenej podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a ustálil ju na sumu približne vo výške 5 727,00 Eur. Preto žalovaný nemohol akceptovať ponuku žalobcu.
6. Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.06.2017 rozhodol rozsudkom č.k. 8C/215/2016- 109 tak, že zriadil vecné bremeno in personam v prospech žalobcu D.. P. X., X.. ako výlučného vlastníka nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, pre okres B. B., obec B. B., katastrálne územie J. - rodinný dom so súpisným číslom XXXXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra „C.“ parcelné číslo XXXX/XXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, spočívajúcom v práve prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami cez nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, pre okres B. B., obec B. B., katastrálne územie J. - pozemok parcely registra „C.“, parcelné číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 2880 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, ktorých výlučným vlastníkom je obchodná spoločnosť V A V Invest, s. r. o. „v konkurze“, so sídlom Námestie SNP 3, Banská Bystrica, IČO: 31 615 325, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica v oddiele Sro, vo vložke č. 2210/S. Tunajší súd následne v 2. výroku zaviazal žalobcu, aby zaplatil jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200,00 Eur. V 3. výroku súd priznal nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100% žalobcovi voči žalovanému.
7. Proti vyššie spomenutému rozsudku vydaného tunajším súdom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný správca úpadcu V A V invest, s. r. o. „v konkurze“ Banská Bystrica P.. F. B.. Odvolanie žalovaného bolo doručené na súd dňa 02.08.2017. Rozsudok okresného súdu navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil s poukazom na to, že nakoľko okresný súd zriadil vecné bremeno svedčiace v prospech žalobcu, zaťažujúce majetok úpadcu podliehajúci konkurzu, následkom toho bude zníženie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, čo je v rozpore so zásadami konkurzného konania za jednorazovú odplatu, ktorej výška bola určená súdom bez objektívneho posúdenia vecného a právneho zaťaženia nehnuteľnosti vecným bremenom vykonaného znaleckým dokazovaním. V odvolaní tiež namietal, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem
odôvodňujúci prípustnosť žaloby v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, nakoľko žalobcovi v prípade speňaženia nehnuteľnosti nezanikne právo domáhať sa zriadenia vecného bremena ani voči ďalšiemu vlastníkovi nehnuteľností a teda jeho právo nie je neisté a ani ohrozené a naliehavosť podania žaloby bola privodená len samotným konaním žalobcu spočívajúcim v uzavretí úverových zmlúv a z nich plynúcich povinností žalobcu. Poukázal tiež na to, že okresný súd rozhodol o inom nároku, než akého sa domáhal žalobca, nakoľko zriadil vecné bremeno svedčiace in personam v prospech žalobcu, avšak žalobca sa domáhal zriadenia vecného bremena svedčiace in rem v prospech vlastníka stavby.
8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
9. Dňa 27.02.2018 bolo Krajskému súdu v Banskej Bystrici doručené podanie, ktoré podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a ktoré bolo pomenované ako Oznámenie o zmene správcu konkurznej podstaty. V ňom bolo konštatované, že dňa 12.02.2018 bolo v Obchodnom vestníku č. 30/2018 zverejnené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06.02.2018, sp zn. 2R/8/2015, ktorým súd odvolal JUDr. Matúša Bološa z funkcie správcu konkurznej podstatu úpadcu V A V invest, s.r.o. ,,v konkurze“ a zároveň ustanovil do tejto funkcie nového správcu JUDr. Juraja Rybára, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, značka správcu: S1709. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd uvedenú skutočnosť pri svojej rozhodovacej činnosti zohľadnil a v odvolacom konaní konal s JUDr. Jurajom Rybárom, ako subjektom oprávneným konať za úpadcu.
10. Dňa 27.03.2019 rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 15Co/191/2017-135, právoplatným dňa 22.05.2019 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) v spojení s § 391 ods. 1 CSP. Svoje rozhodnutie odôvodnil odvolací súd tak, že na to, aby súdne konanie mohlo byť začaté po vyhlásení konkurzu proti správcovi, musí ísť o konanie, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Počas účinkov vyhlásenia konkurzu možno žalobu voči správcovi efektívne podať iba v prípadoch a spôsobmi predpokladanými zákonom, a to najmä v prípadoch, ak ide o žaloby incidenčné a excindančné. Aj keď sa v konkurznom práve presadzuje zásada uzavretého počtu žalobných dôvodov (numerus clausus), resp. spôsobu uplatňovania práva s ohľadom na garantované právo na súdnu ochranu je potrebné pripustiť existenciu aj tzv. iných žalôb, a to žalôb in factum, t.j. žalôb, ktoré zákon výslovne nepredvída. Ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace. Krajský súd ďalej pokračoval v odôvodňovaní s tým, že z charakteru vecných bremien, ako je vymedzený v § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať, možno vyvodiť, že existencia alebo zriadenie vecného bremena by mali priamo vplyv na speňažovanie majetku dlžníka alebo boli založené na konkurznom práve s tým, že by išlo o konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s tým súvisiace. Z tohto hľadiska zriadenie vecného bremena na majetok podliehajúci konkurzu zákon vylučuje. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v prípade zriadenia vecného bremena na majetok úpadcu, ktorý má byť v konkurznom konaní speňažený, by mohlo dôjsť k zníženiu jeho hodnoty, resp. až k jeho nepredajnosti. Dôsledkom toho by veritelia v insolvenčnom konaní nemohli byť zo speňaženého majetku uspokojení v prináležiacom rozsahu. Žaloba o zriadenie vecného bremena preto nemôže byť v takomto prípade prípustná.
11. Ďalej sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, ktorú namietal vo svojom podaní žalovaný, týkajúcou sa toho či je pri žalobe o zriadení vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka potrebné preukazovať naliehavý právny záujem. V tomto prípade sa s tvrdením žalovaného odvolací súd nestotožnil. Žaloba podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nebola žalobou o určení či tu právo je alebo nie je a preto pre podanie žaloby nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem. Krajský súd ďalej zdôraznil, že v sporovom konaní je súd viazaný žalobným návrhom. Z vecného bremena vznikajú práva a povinnosti pre subjekty vzťahu založeného vecným bremenom. Podľa toho aké účinky vyvoláva zriadenie vecného bremena, kto je oprávneným, a koho zaťažuje, sa rozlišujú vecné bremená in personam a vecné bremena in rem. Na to, aby účinky vecného bremena (oprávnenia oprávneného a povinnosti povinného) zostali zachované aj po zmene vlastníkov nehnuteľností, a zaväzovali aj budúcich vlastníkov, treba zriadiť vecné bremeno in rem. Napriek žalobnému petitu a napriek zákonnému ustanoveniu § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie
zriadil vecné bremeno v rozpore s petitom žaloby a so zákonom in personam len v prospech žalobcu. Odvolací súd sa nestotožnil ani so stanovením výšky náhrady za zriadenie vecného bremena, tak ako o tom rozhodol okresný súd. Konštatoval, že východiskom úvahy súdu by mala byť obvyklá cena, ktorá sa v obdobných miestach (lokalitách) dojednáva, za zmluvne zriaďované porovnateľné právo cesty pri zohľadnení zaťažení služobného pozemku a to ako z hľadiska vecného, tak aj z hľadiska právneho. Pri nedostatku porovnateľných údajov je potrebné, aby v rámci kontradiktórnosti konania bola výška tejto náhrady určená znalcom na základe predloženého znaleckého posudku stranou konania.
12. Okresný súd Banská Bystrica vytýčil pojednávanie na deň 08.07.2020. Na pojednávaní sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a žalovaný. Právny zástupca žalobcu žiadal, aby bolo jeho žalobe vyhovené, žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
13. Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
14. Podľa § 151n ods. 1 Občianske zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
15. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
16. Podľa § 47 ods. 5 ZKR, súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.
17. Podľa § 212 ods. 1 CSP, rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.
18. Podľa § 212 ods. 2, prvej vety CSP, rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci.
19. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
20. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
21. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
22. Na základe vykonaného dokazovania a listinných dôkazov predložených stranami konania mal súd za to, že žaloba je neprípustná a je potrebné ju zamietnuť. Okresný súd Banská Bystrica ako prvostupňový súd bol viazaný právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu na základe § 391 ods. 2 CSP, nakoľko odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP. Tunajší súd sa stotožnil s bodom 10. odôvodnenia odvolacieho súdu a mal za to, že v zmysle § 47 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii aj napriek zúženému okruhu žalobných dôvodov vymedzených ustanoveniami zákona (incidenčné a excidančné žaloby), mala byť žaloba o zriadení vecného bremena podaná žalobcom braná ako nesúladná so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii a následne zamietnutá ako neprípustná. V danom prípade, aby mohlo byť súdne konanie začaté po vyhlásení konkurzu proti správcovi, muselo by ísť o konanie, ktoré by sa týkalo majetku podliehajúcemu konkurzu patriacemu úpadcovi. Zákon predpokladá, že počas účinkov vyhlásenia konkurzu možno žalobu voči správcovi efektívne podať iba v prípadoch a takým spôsobom ako to predvíha zákon, teda najmä v prípadoch, ak ide o incidenčné alebo excindančné žaloby. Ako je známe zo samotného charakteru inštitútu vecného bremena podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy je vlastník nehnuteľnej veci obmedzovaný v prospech iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo
niečo konať, vyplýva, že zriadenie vecného bremena alebo existencia vecného bremena by mali priamo vplyv na speňaženie majetku dlžníka alebo by boli založené na konkurznom práve tak, že by išlo o konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s tým súvisiace. Na základe čoho je možné konštatovať, že zriadenie vecného bremena na majetok podliehajúci konkurzu je zákonom vylúčený. Ak by bolo zriadené vecné bremeno na majetok úpadcu, ktorý by mal byť v konkurznom konaní speňažený, mohlo by dôjsť k značnému zníženiu jeho hodnoty, prípadne až k nepredajnosti takéhoto majetku. Následkom toho by bolo, že veritelia by nemohli byť uspokojení v insolvenčnom konaní v prislúchajúcom rozsahu. Na základe uvedeného súd konštatoval, že žaloba o zriadenie vecného bremena v takomto prípade nemôže byť prípustná. Súd ďalej konštatuje, že v odôvodnení tohto rozhodnutia sa nebude zaoberať skutočnosťami o ktorých odvolací súd ďalej polemizoval vo svojom rozhodnutí (v bodoch 11., 12., 13., 14., 16., 17. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu), nakoľko primárnym cieľom tohto konania bolo zistiť, či je možné zriadiť vecné bremeno voči majetku úpadcu a keďže už tento prvý krok bol prekonaný tým, že súd bol toho názoru, že žaloba je neprípustná a žalobu treba zamietnuť, k ďalším skutočnostiam, ktoré by nadväzovali neskôr, nebolo potrebné sa podľa názoru súdu v tomto rozsudku venovať. Súd pre úplnosť uvádza, že všetky skutočnosti o ktorých v tomto konaní nerozhodoval, sú popísané v bode 11. tohto rozsudku, pričom ich už vo svojom uznesení č. k. 15Co/191/2017-135 podrobnejšie rozoberal Krajský súd v Banskej Bystrici a tunajší súd sa zhodol s jeho právnym názorom. Na základe uvedených skutočností súd teda rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
23. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
24. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Vzhľadom na to, že v konaní bol úspešný v plnom rozsahu žalovaný, súd vo výroku II. zaviazal žalobcu na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu v prospech žalovaného. O výške trov konania bude rozhodovať po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.