Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/191/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: D.. P. X., X.., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, B. B., v zastúpení advokátskou kanceláriou AKSK, s. r. o., Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: P.. P. J., správcovi konkurznej podstaty úpadcu V A V invest, s. r. o. „v konkurze", so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 31 615 325, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 8C/215-2016-109 zo dňa 30. 06. 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie, zriadil vecné bremeno in personam v prospech žalobcu D.. P. X., X.., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, B. B., ako výlučného vlastníka nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom B. B., katastrálny odbor, pre okres B. B., obec B. B., katastrálne územie J. - rodinný dom so súpisným číslom XXXXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/XXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, spočívajúcom v práve prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami cez nehnuteľnosti vedené Okresným úradom B. B., katastrálny odbor, pre okres B. B., obec B. B., katastrálne územie J.

- pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 2880 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, ktorých výlučným vlastníkom je obchodná spoločnosť V A V Invest, s. r. o. „v konkurze“, so sídlom Námestie SNP 3, Banská Bystrica, IČO: 31 615 325, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica v oddiele Sro, vo vložke č. 2210/S. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200,- Eur, a to do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100%. Zriadenie vecného bremena právne odôvodnil poukazom na ust. § 151n ods. 1 a § 151o ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov). Napriek tomu, že spoločnosť V A V invest, s. r. o. „ v konkurze“ Banská Bystrica, ako výlučný vlastník nehnuteľností, na ktoré bolo zriadené vecné bremeno in personam v prospech žalobcu, je v konkurze, okresný súd neprihliadol na ust. § 47 ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a námietku žalovaného ohľadne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie nepovažoval za dôvodnú. Došiel k záveru, že úpadca v tomto prípade nie je pasívne legitimovaným subjektom, avšak zo žiadneho ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva zákaz alebo obmedzenie podať voči správcovi aj inú ako incidenčnú alebo excindančnú žalobu. Pri zriadení vecného bremena prihliadol na to, že žalobca nemá žiadny priamy prístup k svojmu pozemku a stavbe na ňom umiestnenej, než cez pozemky žalovaného, pričom zriadeniu vecného bremena v nevyhnutnej miere nemôže brániť ani tá skutočnosť, že by sa v jeho dôsledku znížila trhová hodnota majetku úpadcu, čo by bolo v rozpore s účelom speňažovania majetku a aj v rozpore s účelom zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým je uspokojenie veriteľov v čo najvyššej možnej miere. Mal ta to, že konkurzné konanie nemôže byť výnimkou, ktorá bráni zriadeniu vecného bremena. Pri určení výšky primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena vzal do úvahy najmä skutočnosť, že žalobca je ochotný túto sumu žalovanému uhradiť, pričom v rámci mimosúdneho riešenia sporu žalobca navrhoval uhradiť sumu 300,- Eur, avšak vyššiu sumu náhrady súd nepovažoval za vhodnú, napriek tomu, že sa jedná o majetok úpadcu, ktorý je zaradený do všeobecnej konkurznej podstaty a správca vykonáva všetky úkony smerujúce k speňaženiu majetku, a táto náhrada nezodpovedá trhovej hodnote nehnuteľností úpadcu. O trovách konania vzhľadom na úspech žalobcu rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok).

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný, správca úpadcu V A V invest, s. r. o. „v konkurze“ Banská Bystrica P.. F. B.. Rozsudok okresného súdu navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil poukazom na to, že nakoľko okresný súd zriadil vecné bremeno svedčiace v prospech žalobcu, zaťažujúce majetok úpadcu podliehajúci konkurzu, následkom toho bude zníženie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, čo je v rozpore so zásadami konkurzného konania za jednorazovú odplatu, ktorej výška bola určená súdom bez objektívneho posúdenia vecného a právneho zaťaženia nehnuteľnosti vecným bremenom vykonaného znaleckým dokazovaním. Ďalej uviedol, že okresný súd vychádzal z nesprávnej interpretácie ust. § 47 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keď aj napriek zúženému okruhu žalobných dôvodov vymedzených ustanoveniami zákona (incidenčné alebo excindančné žaloby) pripustil, aby sa v súdnom konaní pokračovalo aj napriek skutočnosti, že žaloba o zriadení vecného bremena mala byť ako nesúladná so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii zamietnutá ako neprípustná. V odvolaní tiež namietal, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem odôvodňujúci prípustnosť žaloby v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, nakoľko žalobcovi v prípade speňaženia nehnuteľnosti nezanikne právo domáhať sa zriadenia vecného bremena ani voči ďalšiemu vlastníkovi nehnuteľností, a teda jeho právo nie je neisté a ani ohrozené, a naliehavosť podania žaloby bola privodená len samotným konaním žalobcu spočívajúcim v uzavretí úverových zmlúv a z nich plynúcich povinností žalobcu. Poukázal tiež na to, že okresný súd rozhodol o inom nároku, než akého sa domáhal žalobca, nakoľko zriadil vecné bremeno svedčiace in personam v prospech žalobcu, avšak žalobca sa domáhal zriadenia vecného bremena svedčiace in rem v prospech vlastníka stavby. Na základe uvedených skutočností žalovaný došiel k záveru, že podanie takejto žaloby v zmysle ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je neprípustné, takáto žaloba pre nesúlad so zákonom a nepreukázanie naliehavého právneho záujmu mala byť zamietnutá, navyše okresný súd rozsudkom zriadil vecné bremeno k nehnuteľnosti svedčiace in personam v prospech žalobcu, napriek tomu, že žalobca sa domáhal zriadenia vecného bremena in rem v prospech vlastníka stavby, výška náhrady za zriadenie vecného bremena bola okresným súdom ustálená v rozpore so zaužitou judikatúrou a určená len na základe vlastnej úvahy súdu bez vykonania znaleckého dokazovania.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. V priebehu odvolacieho konania došlo k zmene správcu konkurznej podstaty úpadcu V A V invest, s. r. o. „v konkurze“, Banská Bystrica, preto odvolací súd konal s novým správcom konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Jurajom Rybárom so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 , rozhodnutie okresného súdu ako súdu prvej inštancie zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a v súlade s § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie použiteľný pre civilné konanie je obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Medzi inými patrí medzi ne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a rozhodnutie o žalobnom návrhu.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, za situácie, keď priľahlý pozemok patrí do vlastníctva subjektu, na ktorý bol vyhlásený konkurz. Samotnú prípustnosť takejto žaloby namietol žalovaný vzhľadom na nesprávnu aplikáciu ust. § 47 ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

9. Podľa § 47 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

10. Na to, aby súdne konanie mohlo byť začaté po vyhlásení konkurzu proti správcovi, musí ísť o konanie, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Počas účinkov vyhlásenia konkurzu možno žalobu voči správcovi efektívne podať iba v prípadoch a spôsobmi predpokladanými zákonom, a to najmä v prípadoch, ak ide o žaloby incidenčné a excindančné. Aj keď sa v konkurznom práve presadzuje zásada uzavretého počtu žalobných dôvodov (numerus clausus), resp. spôsobu uplatňovania práva s ohľadom na garantované právo na súdnu ochranu je potrebné pripustiť existenciu aj tzv. iných žalôb, a to žalôb in factum, t.j. žalôb, ktoré zákon výslovne nepredvída. Ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace (z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 09.11.2011 sp. zn. 6Ndc/33/2011; porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdneho dvora z 10.09.2009 C-292/08 vo veci German Graphics Graphische Maschinen GmbH proti Alice van der Schee, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Holland Binding BV). Žaloby, ktoré je možné podať mimo uzavretého počtu žalobných dôvodov v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii sú najmä určovacie žaloby, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu. Typickým prípadom, by bola žaloba o určenie vlastníctva k veci, ktorá bola zahrnutá do majetku podliehajúceho konkurzu a takúto žalobu by žalobca smeroval proti správcovi konkurznej podstaty. Takáto žaloba by mala vplyv na rozsah majetku dlžníka, aj na samotné konkurzné konanie, pretože zákon o konkurze a reštrukturalizácii tak, ako je to upravené v § 1, upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka, spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby. Z charakteru vecných bremien, ako je vymedzený v § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať, možno vyvodiť, že existencia alebo zriadenie vecného bremena by mali priamo vplyv na speňažovanie majetku dlžníka alebo boli založené na konkurznom práve s tým, že by išlo konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s tým súvisiace. Z tohto hľadiska zriadenie vecného bremena na majetok podliehajúci konkurzu zákon vylučuje. Vecné bremená totiž nevznikajú len na základe rozhodnutia príslušného orgánu (súdu), ale vznikajú aj písomnou zmluvou na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, ako aj zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); tak ako to vyplýva z ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v prípade zriadenia vecného bremena na majetok úpadcu, ktorý má byť v konkurznom konaní speňažený, by mohlo dôjsť k zníženiu jeho hodnoty, resp. až k jeho nepredajnosti. Dôsledkom toho by veritelia v insolvenčnom konaní nemohli byť zo speňaženého majetku uspokojení v prináležiacom rozsahu. Žaloba o zriadenie vecného bremena preto nemôže byť v takomto prípade prípustná.

11. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že pri žalobe o zriadení vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou žalovaného nestotožňuje. Druhy žalôb demonštratívne sú upravené v § 137 CSP. Podľa § 137 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Iná súkromno-právna žaloba, teda v § 137 neuvedená je prípustná za predpokladu, že osobitný predpis vyplýva z hmotného práva. Inými slovami, hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie existencie práva, či právnej skutočnosti. Na identifikáciu, či ide o tzv. inú, v § 137 nepomenovanú súkromno-právnu žalobu, je rozlišovacím kritériom žalobný návrh (petit neuvedený v § 137) a zároveň aj právny dôvod tvrdeného práva. Častým znakom týchto žalôb je to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na ich základe, má konštitutívne účinky. Práve takouto inou žalobou, v § 137 neuvedenou súkromno- právnou žalobou, je aj žaloba vlastníka stavby na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (pozri aj Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, 2016, Nakladatelství C.H.Beck, Praha, strana 495).

13. Žaloba podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je žalobou o určení, či tu právo je alebo nie je, a preto pre podanie takejto žaloby nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem.

14. Okresný súd dospel k záveru, že žalobu v zmysle § 151o ods. 3 je možné podať proti správcovi konkurznej podstaty aj v prípade, ak vecné bremeno má byť zriadené na majetku podliehajúceho konkurzu. Odvolací súd rozhodnutie okresného súdu musel zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie aj z dôvodu iných závažných pochybení. V sporovom konaní je súd totiž viazaný žalobným návrhom. Pokiaľ sa žalobca podanou žalobou domáhal „zriadenia bezodplatného vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovými aj nemotorovými vozidlami cez pozemok registra „C“ , parc. č. X.zastavané plochy a nádvoria o výmere 2880 m2 vedeného Okresným úradom B. B., katastrálny odbor, obec B. B., kat. úz. J., na LV č. XXXX, ktoré zaťažuje túto nehnuteľnosť v prospech nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom B. B., obec B. B., kat. úz. J., na LV č. XXXX ako stavba so súp. č. XXXXX označená ako rodinný dom a lokalizovaná na pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/XXX“ bol okresný súd týmto petitom viazaný. V zmysle § 151n ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, totiž práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe. Z vecného bremena vznikajú práva a povinnosti pre subjekty vzťahu založeného vecným bremenom. Podľa toho aké účinky vyvoláva zriadenie vecného bremena, kto je oprávneným, a koho zaťažuje, sa rozlišujú vecné bremená in personam a vecné bremena in rem. Na to, aby účinky vecného bremena (oprávnenia oprávneného a povinnosti povinného) zostali zachované aj po zmene vlastníkov nehnuteľností, a zaväzovali aj budúcich vlastníkov, treba zriadiť vecné bremeno in rem. To znamená, že vecné bremeno bude zaťažovať vždy vlastníka určitej nehnuteľnosti a naopak, oprávneným bude vždy vlastník určitej susediacej nehnuteľnosti. Ide o vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti. Aj priamo z ust. § 151o ods. 3 vyplýva, že súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, teda ide o zriadenie vecného bremena in rem. Aj žalobca v petite žaloby vymedzil a žiadal zriadenie vecného bremena „v prospech nehnuteľností“ teda v prospech vlastníka stavby, čo je zriadenie vecného bremena in rem. Napriem žalobnému petitu a napriek zákonnému ustanoveniu § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno v rozpore s petitom žaloby a so zákonom „in personam“ len v prospech žalobcu. Vzhľadom na to, že o nároku žalobcu doteraz nebolo rozhodnuté tak ako požadoval v zmysle žaloby, odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť než rozhodnutie okresného súdu zrušiť aj z tohto dôvodu. Vzhľadom na to, že zo strany okresného súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, pretože okresný súd rozhodol o inom nároku, než akého sa domáhal žalobca, nebolo možné zmeniť rozhodnutie okresného súdu odvolacím súdom.

15. Okresný súd ako súd prvej inštancie sa bude musieť vecou opätovne zaoberať v zmysle petitu žaloby, z jeho rozhodnutia musí byť zrejmé, že predmetom sporu je vecné bremeno v prospech vlastníka presne uvedenej stavby, pričom opätovne posúdi, či žalobe je možné vyhovieť alebo je potrebné ju zamietnuť.

16. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka rieši možný konflikt výkonu vlastníckych práv možnosťou zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu, ale však len v podobe práva cesty cez cudzí pozemok. Použitím pojmu „môže zriadiť“ naznačuje, že súd nemá povinnosť vždy tak urobiť.

Pre možnosť zabezpečenia práva cesty je potrebné skúmať, či vlastník stavby urobil pred podaním žaloby na súd potrebné kroky pre zistenie možnosti zabezpečenia práva cesty inak, napríklad či požiadal vlastníka priľahlého pozemku o uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena a či preukázal, že zo strany vlastníka priľahlého pozemku dochádza k rušeniu práva žalobcu, ako aj, či podanou žalobou žalobca chce skutočne vyriešiť sporný prístup k svojej stavbe. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na to, že motiváciou žalobcu pre podanie takejto žaloby nebola spornosť prístupu k stavbe žalobcu, ale že v zmysle zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie uzavretú s bankou sa zaviazal pod sankciou zmluvnej pokuty vo výške 1% zo zostatku istiny úveru ku dňu porušenia záväzku predložiť banke originál výpisu z listu vlastníctva k prístupovej komunikácii k nehnuteľnostiam žalobcu dokladajúci zjednaný prístup žalobcu cez predmetnú komunikáciu k jeho nehnuteľnostiam“ tak ako to vyplýva priamo zo žaloby žalobcu. Zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je fakultatívnou možnosťou, ktorá prichádza do úvahy vtedy, keď prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, pričom táto nemožnosť nie je daná len nemožnosťou práva cesty, ale aj nemožnosťou odkúpenia cesty. Pokiaľ vlastník stavby má možnosť si príjazdovú cestu odkúpiť, nemôže byť jeho prístup k stavbe riešený vecným bremenom. Zriadenie vecného bremena je totiž možné v zmysle zákona len v prípade, ak je nutným východiskom riešenia danej situácie a nevznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. A práve speňažovanie majetkovej podstaty v konkurze, a teda aj sporného pozemku, môže otázku prístupovej cesty k nehnuteľnostiam žalobcu vyriešiť.

17. Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani so stanovením výšky náhrady za zriadenie vecného bremena okresným súdom. Pri stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je potrebné zvážiť všetky okolnosti prípadu, najmä prečo stavba zostala bez prístupu k verejnej komunikácii, rovnako ako všetky negatívne účinky ktoré so sebou vytvorenie potrebnej cesty pre zaťažený pozemok prinesie. Náhrada za zriadenie práva nevyhnutnej cesty zahŕňa aj náhradu za ujmu, ktorú vlastník pozemku utrpí, a to aj tým, že v dôsledku tzv. právnej závady - práva cesty svedčiaceho vlastníkovi stavby, spravidla klesne cena zaťaženého pozemku. Nemožno opomenúť skutočnosť, že právo cesty sa zriaďuje bez časového obmedzenia (aj keď nie je vylúčené ani jeho zriadenie na dobu určitú). Stanovenie výšky náhrady je tak na úvahe súdu, ktorá musí byť riadne zdôvodnená. Náhrada sa spravidla poskytuje formou jednorazového plnenia. Východiskom úvahy súdu by mala byť obvyklá cena, ktorá sa v obdobných miestach (lokalitách) dojednáva, za zmluvne zriaďované porovnateľné právo cesty pri zohľadnení zaťažení služobného pozemku, a to ako z hľadiska vecného (predovšetkým z hľadiska plošného rozsahu zaťaženia doby jeho trvania, frekvencia spôsobu užívania oprávnenými osobami aj z hľadiska rozsahu rušenie osôb z vecného bremena povinných pri užívaní nehnuteľností im patriacich) tak i z hľadiska právneho (t.j. z hľadiska tzv. právnych vád znižujúcich všeobecnú cenu nehnuteľností vo vlastníctve povinných osôb výkonom práv oprávnených osôb dotknutých). Pri nedostatku porovnateľných údajov je potrebné, aby v rámci kontradiktórnosti konania bola výška tejto náhrady určená znalcom na základe predloženého znaleckého posudku stranou konania.

18. Vzhľadom na nedostatky rozsudku okresného súdu, odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, než rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom zároveň rozhodne aj o trovách konania.

19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

20. Z dôvodu nerovnomerného zaťaženia členov senátu bola vec prerozdelená a pridelená sudcovi spravodajcovi JUDr. Jaroslavovi Gallovi dňa 17.01.2019.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .