Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-4-2020.pdf
PDF · 92.06 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/4/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti povinnému: A. X., Y.. X.X.XXXX, J. XXXX/XX, J., o vymoženie 873,27 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 1Er/510/2017-21 zo dňa 20.3.2018, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení konštatoval, že exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. C. zo dňa 22.6.2016. Súd ustálil, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o kreditnej karte č. XXXXXXXXX zo dňa 22.8.2008, ktorá napĺňa zákonné znaky spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Exekučný súd následne posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul. Konštatoval, že samotný záver oprávneného dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní záväzku zo dňa 17.10.2013 súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z.), keď pri podpísaní dohody boli naplnené znaky tohto inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane oprávneného a využitie takej obchodnej praktiky, ktorá podstatne narušila ekonomické správanie sa povinného ako priemerného spotrebiteľa. Zo strany oprávneného došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej práci alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Uznanie dlhu, ku ktorému došlo za situácie, keď oprávnený dal povinnému podpísať ním vopred pripravený formulár vrátane vyhlásenia dlžníka o tom, že všetky spory, ktoré vznikli z vyššie uvedenej Dohody budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, exekučný súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, v dôsledku ktorej došlo k zhoršeniu podstavenia povinného naoko „vlastným“ úkonom. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že nakoľko si oprávnený uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu, keďže sa jedna o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Poukazujúc na uvedené exekučný súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, preto exekučný titul- rozhodcovský rozsudok exekučný súd vyhodnotil ako materiálne nevykonateľný a postupom podľa § 44 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený, ktorým žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v posledných rokoch právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom EÚ. Oprávnený sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Oprávnený mal za to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje zdôvodnenie, prečo skutočnosť, že rozhodcovská zmluva uzatvorená účastníkmi spolu s úverovou zmluvou súd vyhodnotil ako neprijateľné. Uvedeným výkladom by podľa názoru oprávneného boli neplatné všetky formulárové zmluvy uzatvárané bežne v obchodnom styku, napr. v prípade zmlúv uzatváraných s energetickými podnikmi, bankovými inštitúciami a pod. Uviedol, že napriek tej skutočnosti, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3 ZSRK, rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom dokumente, bola obsahovo oddelená od Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach. Uviedol, že povinný túto podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve žiadne nenachádzali. Taktiež poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená po viac ako štyroch rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov. Oprávnený namietal, že súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysvetlil na základe akých skutočností dospel k záveru, že podpísaním spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy došlo k zhoršeniu postavenia na strane spotrebiteľa. Uviedol, že v zmysle bodu 3.3. mal povinný možnosť od zmluvy odstúpiť aj bez udania dôvodu, z čoho taktiež vyplýva, že povinný nebol žiadnym spôsobom nútený k podpisu rozhodcovskej zmluvy. Taktiež považoval za potrebné zdôrazniť, že rozhodcovská zmluva je naformulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský súd sa v prípade sporu obrátia. V súvislosti s tým poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 ZSRK, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd, preto takúto zmluvu nemožno vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Oprávnený odkázal na viacero rozhodnutí iných súdov ako napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9CoE/265/2015 Z 28.1.2016, sp.zn. 6CoE/17/2017, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2CoE/173/2017 Z 21.12.2017, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8CoE/58/2017 z 28.12.2017 a taktiež aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 09. 2011 vydaného vo veci 3MCdo/11/2010, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., teda vtedy, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi je tak viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo neodporuje dobrým mravom. Len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Oprávnený má v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Oprávnený záverom namietal aj arbitrárnosť rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného, v súdom stanovenej lehote, nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017) a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, odvolania a spisového materiálu dospel k záveru, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie čo sa týka neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
9. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, že zmluva o kreditnej karte zo dňa 22.8.2008 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto aj vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom, nakoľko právny predchodca oprávneného vystupoval v zmluvnom vzťahu ako dodávateľ, ktorý poskytuje finančné služby v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný ako spotrebiteľ nevystupoval pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Dňa 15.11.2012 došlo k podpísaniu samostatnej rozhodcovskej zmluvy, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku (uzatvorenej dňa 15.11.2012), budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). V článku 4. rozhodcovskej zmluvy v bodoch 1 až 6 je upravené poučenie o rozhodcovskom konaní a v čl. 5 dlžník vyhlásil, že sa riadne oboznámil s obsahom rozhodcovskej zmluvy, jej ustanoveniam porozumel, pochopil dôsledky rozhodcovského konania a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísal.
11. Táto rozhodcovská zmluva bola urobená v písomnej forme, bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Z hľadiska formálnych náležitostí spĺňa náležitosti rozhodcovskej zmluvy predpísané v § 3 a nasl. zákona č. 224/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy.
12. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré boli individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Odvolací súd konštatuje, že správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil otázku platnosti rozhodcovskej zmluvy uzavretej súčasne s Dohodou o uznaní záväzku dňa 15.11.2012.
16. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia nariadená podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 sa konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade, ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
17. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská zmluva, uzatvorená zároveň s Dohodou o uznaní záväzku zo dňa 15.11.2012, nebola medzi oprávneným a povinným uzavretá platne, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu.
18. Čo sa týka individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy zo dňa 15.11.2012 odvolací súd konštatuje, že kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).
19. Vzhľadom k uvedenému je nevyhnutné konštatovať, že medzi účastníkmi nedošlo k individuálnemu vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, keďže oprávnený neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tej skutočnosti, že by si spotrebiteľ osobitne vyjednal uzatvorenie takejto zmluvy, resp. že by bol oprávnený meniť obsah predmetnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 15.11.2012 je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu, do ktorej boli doplnené iba údaje spotrebiteľa, pričom ostatné zmluvné ustanovenia boli vopred naformulované a nebolo možné ich meniť. Ani samotný oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že nešlo o individuálne dojednanú podmienku, a preto postupoval súd prvej inštancie správne, ak rozhodcovskú zmluvu v spotrebiteľskom vzťahu podrobil prieskumu existencie neprijateľných zmluvných podmienok.
20. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v predmetnom prípade vyplývala z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, keďže predmetné ustanovenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovalo dojednanie, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. O neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa rozhodcovskej zmluvy možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
21. Vo vzťahu k uvedené odvolací súd konštatuje, že sa nemieni odkloniť od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“
22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a z obsahu spisového materiálu, odvolací súd uzatvára, že v predmetnom prípade nebolo preukázané, že by spotrebiteľ uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy si výslovne vymienil, pričom z formulácie predmetnej zmluvy vyplýva, že táto vyžaduje od spotrebiteľa, aby všetky spory s dodávateľom, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, ak dodávateľ začal konanie na rozhodcovskom súde, teda v uvedenom prípade dochádza k strate možnosti spotrebiteľa vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním a to podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Na základe uvedené súd prvej inštancie správne vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, následkom čoho je toto dojednanie neplatné a nemôže spôsobiť založenie právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporov vzniknutých z Dohody o uznaní záväzku.
23. Ak teda nedošlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý nemal právomoc vo veci konať, je nulitným právnym aktom a nemožno na jeho podklade nariadiť vykonanie exekúcie, preto je exekučný súd povinný postupom podľa § 44 Exekučného poriadku zamietnuť návrh na vydanie poverenia. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
24. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že od rozhodcovskej zmluvy bol povinný oprávnený odstúpiť, odvolací súd dodáva, že odstúpiť možno len od platne uzatvorenej zmluvy. Ak je zmluva absolútne neplatná, odstúpenie od zmluvy neprichádza do úvahy.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).