Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Csp-63-2019.pdf
PDF · 95.23 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/63/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Y. T., W.. XX. XX. XXXX, F. Q. XX, XXX XX F. F., o zaplatenie 2 749,79 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na upomínací súd dňa 12. 12. 2018, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 23. 05. 2019, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.749,79 Eur s príslušenstvom titulom nesplatenej časti poskytnutého úveru a náhrady trov konania. Tvrdil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 06. 2018, uzatvorenej medzi Poštová banka, a.s. ako postupom a žalobcom ako postupníkom, postúpil na neho postupca žalovanú pohľadávku. Uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 30. 04. 2014 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky (ďalej „VOP“). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, preto postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 13. 04. 2016, a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala 2.749,79 Eur, z toho istina 1.329,76 Eur, úrok 1.380,38 Eur, poplatky 39,65 Eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady, preto sa voči nemu žalobca domáha zaplatenia celej dlžnej sumy 2.749,79 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 5 % ročne od 21. 06. 2018, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, do zaplatenia.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil tieto dôkazy: zmluva o úvere dobrá pôžička zo dňa 30. 04. 2014, obchodné podmienky pre úver - dobrá pôžička (OP), všeobecné obchodné podmienky (VOP), aktuálny stav úveru ku dňu 29. 06. 2018, sadzobník poplatkov, výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 18. 03. 2016, výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13. 04. 2016, zmluva o postúpení pohľadávok č. I/2018 zo dňa 20. 06. 2018 s prílohou č. 1, oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 04. 07. 2018 s podacím hárkom, pokus o zmier zo dňa 14. 11. 2018.
4. Súd v súlade s § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalovaného. Vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámil sa s obsahom predložených listín uvedených v bode 3 odôvodnenia rozsudku, ďalej s výpisom z obchodného registra žalobcu, pričom žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie neboli, a zistil tento skutkový stav:
5. Dňa 30. 04. 2014 uzatvoril právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o úvere dobrá pôžička č. 1469282426. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru dlžníkovi vo výške 1.400,- Eur, ktorý sa ho zaviazal splatiť v 96 mesačných splátkach po 38,- Eur, so splatnosťou prvej splátky 10. 05. 2014, ďalších k 10. dňu v mesiaci, konečnou splatnosťou dňa 10.04.2022 a to pri úroku 29,90 % ročne, RPMN 34,36 %, priemernej RPMN 25,82 % a celkovej čiastke úveru 3.619,43 Eur. Podľa bodu 3.5 právne vzťahy neupravené v zmluve sa riadia OP, VOP, sadzobníkom poplatkov, oznámením o úrokových sadzbách, príslušnými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Obchodného zákonníka.
6. Podľa čl. IV bodu 6.9 písm. a/ OP Poštovka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný, ak je dlžník/spoludlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky alebo jej časti.
7. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 29. 06. 2018 (č. l. 50 až 51 spisu) vyplýva výška čerpaného úveru 1400,- Eur dňa 30. 04. 2014. V časti „zaplatené splátky“ sú zaznamenané dátumy a sumy úhrad (splátok) a spôsob ich započítania, pričom v období od 10. 05. 2014 do 15. 05. 2015 (dátum poslednej úhrady) žalovaný zaplatil celkom 533,84 Eur. Tieto úhrady právny predchodca žalobcu započítal na istinu, úroky a poplatky.
8. Žalovaný nesplnil svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas, preto ho právny predchodca žalobcu výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 18. 03. 2016 upozornil, že k tomuto dňu je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 208,15 Eur. Zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy s tým, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, je banka oprávnená využiť ust. § 565 OZ a vyhlásiť úver za predčasne splatný. Doklad o doručení výzvy žalovanému nebol predložený.
9. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13.04.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému predčasné zosplatnenie pohľadávky z úverovej zmluvy ku dňu 13.04. 2016. Doručenie výzvy žalovanému súd nemal preukázané.
10. Žalobca ako postupník tvrdí, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporového konania, mu bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2018 zo dňa 20. 06. 2018 od postupcu Poštová banka, a.s.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
14. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
15. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
16. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01. 04. 2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
25. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
26. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
27. Súd považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., keďže jej predmetom bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému vo forme úveru (§ 1 ods. 2 tohto zákona). Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti teda ako dodávateľ (§ 52 ods. 3 OZ) a žalovaný ako spotrebiteľ - fyzická osoba, keď nekonal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 53 ods. 4 OZ). Jedná sa teda o spotrebiteľský zmluvný vzťah v zmysle § 52 a nasl. OZ. Taktiež nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.400,- Eur, ktorý ho nesplácal riadne a včas v súlade so zmluvou.
28. Súd skúma otázku aktívnej vecnej legitimácie ex offo - z úradnej povinnosti (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 z 29. 06. 2010). Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Zároveň, ak predmetom konania je postúpená pohľadávka banky, súd musí ex offo skúmať, či banka postúpila svoju pohľadávku inému subjektu (žalobcovi) platne (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 7Cdo 26/2017).
29. Predmetom konania je pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru, ktorá mala byť bankou postúpená na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2018 zo dňa 20. 06. 2018. V tomto prípade teda aktívna vecná legitimácia žalobcu súvisí so splnením podmienok určených v § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ a v § 92 ods. 8 zákona o bankách.
30. Zákon č. 129/2010 Z. z. upravuje podmienky postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru v § 17 ods. 1, pričom jednou z podmienok je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. taká pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ. Zmluvné strany sa v súlade s § 565 OZ dohodli na možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľom v čl. VI bode 6.9 OP. Podľa § 53 ods. 9 OZ sa pre účinné zosplatnenie úveru vyžaduje: 1/ existencia omeškania dlžníka so splácaním úveru dlhšie ako 3 mesiace, 2/ upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením, 3/ doručenie oznámenia o zosplatnení úveru dlžníkovi. Hoci žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 13. 04. 2016 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, nepredložil doklad o tom, že by bola žalovanému doručená upozorňujúca výzva pred zosplatnením (výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 18. 03. 2016) ani oznámenie o zosplatnení úveru (výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13. 04. 2016). Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pritom dlžníkovi poskytuje ochranu, aby mu reálne bola poskytnutá možnosť vyhnúť sa zosplatneniu úveru tým, že na základe doručenej upozorňujúcej výzvy veriteľa v poskytnutej lehote nie kratšej ako 15 dní, uhradí dlžnú časť záväzku. Hoci v právnych vzťahoch možno dojednať aj tzv. automatické zosplatnenie záväzku, ku ktorému dochádza po splnení dohodnutých podmienok, takéto automatické zosplatnenie záväzkov v spotrebiteľských veciach vôbec neprichádza do úvahy, nakoľko by odporovalo § 53 ods. 9 OZ. Súd potom konštatuje, že nemal preukázané účinné zosplatnenie úveru v zmysle s § 53 ods. 9 OZ. Ak úver nebol platne zosplatnený v čase postúpenia pohľadávky (20. 06. 2018), a konečná splatnosť úveru bola v zmluve určená na 10. 04. 2022, banka nemohla postúpiť svoju pohľadávku z úveru v celosti inému subjektu s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a pokiaľ sa tak stalo, je zmluva o postúpení pohľadávok neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom. Rovnako napr. Krajský súd Prešov v rozsudku sp. zn. 7Co/37/2019 z 24. 06. 2019 konštatuje: „Za takejto situácie právny predchodca žalobcu ani nemohol platne postúpiť na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní, nakoľko v čase jej postúpenia išlo o pohľadávku, ktorá splatnou nebola v dôsledku jej neplatného zosplatnenia“.
31. Zo zákona o bankách (§ 92 ods. 8) vyplývajú ďalšie podmienky platného postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu a to preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní (rozhodnutie NS SR z 24. apríla 2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 7Cdo 26/2017, podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by žalovanému bola pred postúpením pohľadávky doručená písomná výzva banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.
32. Vzhľadom na uvedené súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácia žalobcu v celom rozsahu zamietol.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl. 4 CSP, t.j. podľa výsledku sporu. Žalovaný bol v spore úspešný v celom rozsahu, avšak žiadne trovy mu nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. 02. 2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie urobené v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov (dvojmo) inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods. 3 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.