Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Csp-130-2019.pdf
PDF · 102.56 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/130/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Ďuricovou v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovanému O. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX/XXX, B. nad K., o zaplatenie 25 061,50 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 24 668,50 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 23 685,25 Eur od 20.02.2019 do zaplatenia s tým, že žalovanému sa táto suma povoľuje splácať v mesačných splátkach vždy do 20. Dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia vo výške 250 Eur, až do úplného vyrovnania dlhu, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a. III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania vo výške 96 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25 061,25 Eur spolu s 5,99 % ročným úrokom zo sumy 23 924,25 Eur od 20.02.2019 do zaplatenia a 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 25 061,50 od 20.02.2019 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 4597690 1 01 bola so žalovaným uzatvorená zmluva o úvere na bývanie č. 4597690 1 01 zo dňa 26.02.2018 v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanému medziúver vo výške 24 000 Eur. V zmysle čl. VIII bod 8.1 zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 193,42 Eur, ktoré bol povinný uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto stavebného sporenia vo výške 61,62 Eur s 5,99 % ročným úrokom za medziúver vo výške 119,80 Eur a poplatok za rizikové životné poistenie vo výške 12 Eur, pričom sa uspokojovali v poradí úroky za medziúver, poplatok za životné poistenie a vklady na konto sporenia. Žalobca vklad prijatý na konto stavebného sporenia ako splátku úroku z medziúveru a poplatok za rizikové životné poistenie preúčtoval na konto medziúveru. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V bod 5.3 zmluvy o úvere. V zmysle čl. VI, bod 6.1 zmluvy o úvere, žalovaný udelil písomný súhlas s poistením typu A podľa ktorého je prijatý do poistenia ako poistená osoba v životnom rizikovom poistení pre prípad smrti. Splátky sú splatné do 15 dňa v mesiaci. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Žalovaný porušil podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať. Listom zo dňa 3.12.2018 vyzval žalobca žalovaného na doplatenie omeškaných splátok spolu s upozornením, že v prípade, ak omeškané splátku nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, vyhlásil žalobca dňa 19.2.2019 mimoriadnu splatnosť zostatku úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žalobca zúčtoval nasporenú sumu 75,75 Eur so sumou poskytnutého
medziúveru vo výške 24 000 Eur, čo predstavuje sumu 23 924,25 Eur ako istinu, úroky ako odplata predstavujú do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sumu 983,25 Eur a poistenie 144 Eur.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Na pojednávanie konané dňa 09.07.2020 sa nedostavil žalobca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd na predmetnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením listín, tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Vo svojej výpovedi žalovaný uviedol, že uvedený úver čerpal na byt, ktorý je aj tohto času v jeho výlučnom vlastníctve. No potom sa mu stala v živote osobná tragédia, ktorú nezvládol. Vo vzťahu k úveru si už nepamätá aká čiastka mu bola poskytnutá na účet. V súčasnosti pracuje ako poštový doručovateľ na Slovenskej pošte dostal zatiaľ len jednu výplatu vo výške 430 Eur. Býva s priateľkou v jej byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Byt na ktorý čerpal úver, je v súčasnosti neobývaný. Súčasná priateľku robí kontrolórku v E. B.. V čase, keď čerpal úver pracoval pre RIBE Slovakia, k.s. kde zarobil cca 750 Eur.
5. Žalobca uzatvoril spolu so žalovaným dňa 26.2.2018 zmluvu o úvere na bývanie, v zmysle ktorej na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru, poskytuje mu veriteľ medziúver pod číslom 4597690 9 02 vo výške 24 000 Eur. Pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 4597690 1 01 vo výške 14 175,11 Eur. Žalovaný sa zaviazal že mesačne bude platiť splátky úrokov z medziúveru vo výške 119,80 Eur ako aj mesačný poplatok za prijatie do rizikového životného poistenia vo výške 12 Eur, vždy do 15 dňa v mesiaci, s tým, že počet splátok úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy je 154. Taktiež sa zaviazal mesačne vkladať na účet stavebného sporenia splátky vo výške 61,62 Eur. Výška splátky tak predstavovala 181,42 Eur. Výška úrokovej sadzby medziúveru predstavovala 5,99 % ročný úrok. Termín konečnej splatnosti medziúveru/stavebného úveru bol 15.3.2038. V zmysle čl. VIII bod 8.1 dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatok za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie vo výške 1,2% z cieľovej sumy, min. 100 Eur, max. 999 Eur, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukázaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. V zmysle ďalších dojednaní - dlžník je povinný uhradiť veriteľovi aj poplatky súvisiace so zmluvou o stavebnom sporení - poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení vo výške 0,9% z cieľovej sumy, resp. vo výške 20 Eur. Pokiaľ dlžník neuhradí tento poplatok najneskôr ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy, je veriteľ oprávnený zúčtovať tento poplatok pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukázaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. Podľa bodu 8.10 poplatky pri neplnení zmluvných povinností predstavujú prvá, druhá a aj tretia predžalobná upomienka suma 15 Eur za každú. V zmysle čl. V bod 5.3 sa uspokojujú nároky v nasledovnom poradí: úroky z medziúveru, poplatok za rizikové životné poistenie a vklady. V zmysle čl. X, bod 10.1 má veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti, predovšetkým ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru pod dobu dlhšiu ako tri mesiace, alebo je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Dňa 12.2.2018 žalovaný súčasne osobitným dojednaním pristúpil k rámcovej poistnej zmluve rizikového životného poistenia podľa sadzby poistenia typ A - nový úver, kedy vyjadril súhlas s pristúpením k poistnej zmluve uzatvorenej medzi ním a žalobcom na rizikové životné poistenie pre prípad smrti.
6. V konaní žalovaný nenamietal, že svoje zmluvné povinnosti splácať mesačné splátky riadne a včas nedodržal a že na výzvu žalobcu dlžné splátky nedoplatili. Upozornením zo dňa 3.12.2018 oznámil žalobca žalovanému, že ak do 20.12.2018 žalovaný neuhradí celkovú výšku vkladov 1 160,52 Eur bude žalobcom vyhlásená mimoriadna splatnosť. Uvedené bolo žalovanému doručené 7.12.2018. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 19.2.2019 oznámil žalobca žalovanému že z dôvodu porušenia jeho povinnosti hradiť úver riadne a včas a tiež z dôvodu že bol opakovane vyzývaný k pravidelnému splácaniu čo neurobil, ku dňu 19.12.2019 nastala mimoriadna splatnosť celého úveru. Uvedené oznámenie bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 22.2.2019.
7. Z výpisu z účtu medziúveru súd zistil, že žalobca žalovanému vyplatil medziúver vo výške 23 712 Eur (čl. 23), dvoma výplatami zo dňa 2.3.2018 vo výške 22,18 Eur a 21 577,82 Eura dňa 22.3.2018 vo výške
2 112 Eur. Ďalej súd zistil, že žalovaný na medziúver zaplatiť jednu čiastku - vklad vo výške 395,40 Eur, pričom sa jedná o sumu preúčtovanú z čiastky 558,08 Eur uhradenej na účet stavebného sporenia. Ako ďalej vyplýva z účtu stavebného sporenia na tento účet boli žalobcom účtované aj poplatky za upomienky v celkovej výške 75 Eur. Nasporená suma predstavovala 75,75 Eur (čl. 22).
8. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 53 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
10. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zaplatiť úroky.
12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Súd právne vec posúdil tak, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluvy, ktorá je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a súčasne spotrebiteľsku zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ, žalovanému bol úver poskytovaný ako spotrebiteľovi, úver bol účelovo viazaný na účely zabezpečenia bývania, teda nie v rámci jeho obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom na základe zmluvy o úvere na bývanie zo dňa 26.2.2018 vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého mal žalobca poskytnúť žalovanému medziúver vo výške 24 000 Eur, pričom z úverovej histórie vyplýva, že žalovanému bolo reálne vyplatených 23 692 Eur, a to z dôvodu poníženia o poplatok v zmysle čl. VIII - poplatok za medziúver vo výške 288 Eur a poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení vo výške 20 Eur. Žalovaný preukázateľne uhradil jeden vklad dňa 18.6.2018 vo výške 558,08 Eur na účet stavebného sporenia, ktorý bol v časti 395,40 Eur preúčtovaný na účet medziúveru. Žalovaný tak preukázateľne porušil svoju základnú povinnosť dlžníka splácať úver riadne a včas, v dôsledku čoho žalobca po opakovaných výzvach na úhradu úver zosplatnil v celom rozsahu o čom žalovaného informoval prostredníctvom zásielky prevzatej žalovaným do vlastných rúk.
15. Žalobca si titulom neuhradenej istiny uplatnil čiastku vo výške 23 924,25 Eur (24 000 Eur mínus suma nasporená na účte stavebného sporenia vo výške 75,75 Eur). S uvedeným výpočtom sa však súd nestotožnil, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie reálne bola žalovanému vyplatená len suma 23 692 Eur kedy po odpočítaní nasporenej sumy 75,75 Eur ako aj sumy poplatkov za upomienky v celkovej výške 75 Eur, predstavuje istina sumu 23 541,25 Eur. Súd nepriznal uplatnené poplatky z dôvodu, že takto paušálne určená suma poplatku bez transparentného výpočtu skutočných nákladov predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v rozpore s ratio legis zákona z dôvodu neurčitosti a nedostatočnej transparentnosti, ako i z dôvodu, že nebola individuálne medzi stranami dojednaná. Ustanovenie § 121 ods. 3 OZ za príslušenstvo pohľadávky možno považovať len skutočné náklady spojené s uplatnením pohľadávky a nie paušálne určenú sumu poplatku. V zmysle uvedeného výška poplatku za upomienky musí zodpovedať jednak povahe spoplatneného úkonu a zároveň skutočným nákladom veriteľa na jeho vykonanie, v opačnom prípade umožňuje veriteľovi získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky veriteľa. Vzhľadom na skutočnú časovú a materiálnu nákladnosť jednej upomienky, ktorá je pripravená ako paušalizovaný vzor, v ktorom sa menia len údaje týkajúce sa dlžníka, výšky dlhu a prípadne nejaké číselné alebo dátumové údaje, je výška poplatku 15 Eur privysoká a spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom ku vedenému je predmetná zmluvná podmienka spôsobilá založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je preto neprijateľnou podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 OZ).
16. Žalobca si taktiež uplatnil aj sumu 983,25 Eur ako vyčíslené úroky (odplata) do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a sumu 144 Eur ako nezaplatené poplatky za poistenie, ktoré nároky súd žalobcovi priznal, nakoľko ich považoval za dôvodné a uplatnené riadne a v správnej výške.
17. Súd taktiež nepriznal zmluvný úrok 5,99 % ročne od vyhlásenia mimoriadneho zosplatnenia do zaplatenia. Rozhodovacia prax súdov sa priklonila k záveru, že dojednané úroky z úveru patria veriteľovi len za dobu do splatnosti resp. zosplatnenia úveru, pretože predčasným zosplatnením záväzku dochádza k zmene záväzku, čo veriteľovi umožňuje požadovať jednorázové a okamžité vrátenie celej požičanej sumy vrátane istiny úveru i úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Po zosplatnení úveru spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, preto nie je dôvod, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby. V opačnom prípade by išlo o krajne nespravodlivý stav, kedy by spotrebiteľ bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie podľa § 517 OZ, a teda úroky z omeškania. Takýto právny názor obsahuje aj uznesenie ÚS SR z 18.9.2012 sp. zn. IV. ÚS 476/2012.
18. Veriteľ má teda síce nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Avšak, zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či u ž dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Podľa § 517 ods. 2 OZ je totiž maximálna sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch kogentná a nemožno sa od nej dohodu odchýliť. Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala. Takáto možnosť by bola pritom dostupná len veriteľom úverov a pôžičiek, keďže len tieto umožňujú dohodu o úroku na dobu užívania peňažných prostriedkov. Pri omeškaní dlžníka so splácaním pohľadávky veriteľa tento má tak nárok iba na plnenia, ktoré mu priznáva § 517 ods. 2 OZ. Má teda nárok požadovať vrátenie úveru alebo jeho časti, ktorú ešte dlžník nesplatil a zároveň môže požadovať od dlžníka úroky z omeškania. Už Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí (sp. zn. 4 Obo/143/1998) jasne definoval, že úroky z poskytnutých finančných prostriedkov (zmluvné úroky) patria veriteľovi iba do splatnosti dlhu, prípadne splatnosti jeho jednotlivých splátok.
19. Súd ďalej priznal úrok z omeškania z nezaplatenej istiny ako aj nezaplatených splátok poistného, t. j. zo sumy 23 685,25 Eur. Nepriznal úrok z omeškania z nezaplatených zmluvných úrokov splatných ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR vo veci sp. zn. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24.3.2004, kde išlo o právnu úpravu zhodnú s právnou úpravou SR, v zmysle právnej vety ktorého „občanský zákonník ani obchodní zákonník neumožňují věřiteli požadovať po dlužníku příslušenství (úrok z prodlení) pro případ prodlení s placením příslušenství pohledávky, tím není dotčeno právo účastníku dohodnout se, že smluvené úroky se stanou součastí jistiny.“ K uvedenému záveru dospel aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp. zn. 24Co/35/2013, kde uviedol, že úroky z omeškania zo splatných zmluvných úrokov bez ďalšieho veriteľovi nepatria. Ak dlžník nesplatí včas úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva a nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva veriteľ nemá preto , že Občiansky ani Obchodný zákonník túto možnosť nepriznávajú, inak povedané ani Obchodný ani Občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.
20. Na základe uvedeného priznal súd žalobcovi sumu vo výške 24 668,50 Eur tvorenú istinou vo výške 23 541,25 Eur, zmluvnými úrokmi do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 983,25 Eur a poplatkami poistného vo výške 144 Eur, s tým, že úrok z omeškania priznal zo sumy 23 685,25 Eur tvorenej istinou a poplatkami poistného.
21. Základné pravidlo, reglementované v ust. § 217 ods. 1 C.s.p. určuje, že súd v čase vyhlásenia rozsudku nevie, nemá a ani nemôže odhadnúť budúci stav veci. Odsek 2 predstavuje výnimku z tohto pravidla, keď súdu umožňuje uložiť povinnosť poskytnúť aj plnenie, ktoré v čase vyhlásenia rozsudku nie je splatné. Podmienkou pre takéto rozhodnutie je však: a) existencia právneho dôvodu plnenia v čase vyhlásenia rozsudku a b) splatnosť aspoň časti plnenia v čase vyhlásenia rozsudku a c) postupný vznik nároku na jednotlivé plnenia podľa hmotného práva, alebo d) spravodlivosť umožnenia plnenia, ktoré už je podľa hmotného práva splatné v celej výške, v splátkach. Pri písm. d) pôjde o prípad, keď v čase rozhodovania súdu o žalobe je už splatné celé plnenie. Ustanovenie § 217 ods. 2 prima facie na takúto situáciu nedopadá, ale túto možnosť súdu vyjsť v ústrety žalovanému je potrebné vyvodiť z § 232 ods. 4 v časti za bodkočiarkou, nakoľko toto ustanovenie sa môže týkať len prípadov, kedy už v čase rozhodovania bola splatná celá suma, ktorá bude rozložená do splátok. Ak súd rozhodne rozsudkom o možnosti zaplatiť dlžnú sumu takýmto spôsobom, nanovo upraví splatnosť dlhu a spravidla pripojí doložku straty výhody splátok (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 803).
22. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení (§ 232 ods. 2 a 3 C.s.p.) vyplýva zákonná povinnosť strany konania v prípade, ak je v rozhodnutí uložená povinnosť plniť, túto splniť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Len v absolútne výnimočných a odôvodnených prípadoch je možné umožniť strane konania vykonať peňažné plnenie, na ktoré bola zaviazaná, v tomto prípade z titulu zaplatenia uplatnenej pohľadávky vrátane príslušenstva v splátkach, ktorú možnosť súd využil, keď dospel k záveru, že takýto postup výnimočne opodstatňuje skutočnosť existujúca na strane žalovaného, spočívajúca v jeho aktuálnej nepriaznivej finančnej situácii, keďže jeho jediným príjmom je od mája 2020 príjem vo výške 430 Eur. V zmysle uvedeného súd na aktuálnu situáciu žalovaného prihliadol a zohľadnil ju v celom rozsahu tým, že mu splátky dlhu povolil, napriek tomu, že jeho zákonnou povinnosťou je dlh, na ktorý bol zaviazaný, uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd pri rozhodovaní o tom, v akej výške splátky dlhu povolil, zobral na jednej strane na zreteľ celkovú výšku pohľadávky spolu s príslušenstvom a trovami konania (pričom len istina je v tomto prípade 24 668,50 Eur) a na druhej strane výšku tejto splátky súčasne určiť tak aby ju bolo možné aj vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi spravodlivo žiadať a pomerne k tomu rozhodnúť o výške splátky tak, aby splácanie dlhu nebolo v konečnom dôsledku na ujmu samotnému dlžníkovi tým, že v dôsledku nízkych splátok a navýšenia časového obdobia, v ktorom by sa následne dlh splácal neviedlo k ďaleko väčšiemu finančnému zaťaženiu. Za situácie, že dlh bol povolený splácať v 250 Eur mesačných splátkach, s prihliadnutím na jeho celkovú výšku, možno považovať časové obdobie jeho splácania vo vzťahu k žalobcovi ako aj žalovanému za primerané. Súdom stanovené splátky sú ústretové vo vzťahu k žalovanému, aj pokiaľ súd zobral do úvahy, že tento je v postavení dlžníka a splatnosť jeho dlhu nastala ešte predtým, ako súd vo veci rozhodol, takže mal dostatok časového priestoru na to, aby sa so svojimi zmluvnými povinnosťami zodpovedajúcim spôsobom vysporiadal a nemôže toto svoje konanie prenášať z hľadiska zodpovednosti za jeho terajšiu situáciu na súd.
23. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania zobral súd do úvahy výšku uplatneného nároku 25 061,50 Eur (100 %) a priznanú výšku nároku - 24 668,50 Eur, čo predstavuje úspešnosť žalobcu v konaní v rozsahu 96 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach. Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.