Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoCsp/47/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: A. B. C., C., D. X, XXX XX E. F. G., H.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom, Prievozská 2, 821 09 Bratislava-mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX K., o zaplatenie sumy 626,56 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. – 150 z 14.09.2023 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom (v spore v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Učinil tak po tom, ako mu bol jeho prvší rozsudok č.k. – 77 z 07.11.2022, ktorým prvým výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 322,55 Eur s prísl., druhým výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol a tretím výrokom vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, na odvolanie žalobcu uznesením odvolacieho súdu č.k. – 111 z 18.05.2023 zrušený vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátený na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že týmto rozsudkom rozhodol bez nariadenie pojednávania, čím žalobcovi nedal priestor vyjadriť sa k otázke skúmania bonity žalovanej, resp. uviesť v určenej lehote tvrdenia a predložiť dôkazy, ktoré preukazujú, že jeho právny predchodca pred poskytnutím spotrebiteľského úveru postupoval v súlade so zákonom a dostatočne skúmal bonitu žalovanej, a to ešte pred samotným poskytnutím spotrebiteľského úveru.

3. Žalobca sa podanou žalobou na žalovanej domáhal zaplatenia sumy 626,56 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 429,84 Eur od 18.09.2021 do zaplatenia a trov konania.

4. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie vyzval žalobcu na preukázanie splnenia povinností veriteľa v zmysle § 7 ZoSÚ, kde žalobca na základe tejto výzvy predložil svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Pri posúdení bonity žalovanej jeho právny predchodca posúdil schopnosti žalovanej splácať úver na základe nasledovných údajov: Informácie o príjmoch: - zamestnávateľ: I. L., M., N. G. XXXX, overené dopytom do Sociálnej poisťovne - výška príjmov za posledné 3 mesiace: 30.06.2017 - 503,71 Eur, 31.07.2017- 503,88 Eur, 31.08.2017 - 823,50 Eur- priemerný čistý mesačný príjem: 610,36 Eur, Informácie o

rodinných pomeroch:- rodinný stav: ženatý/ vydatá, počet členov rodiny: X, počet vyživovaných osôb: 0, Informácie o výdavkoch: splátky iných úverov: 1 existujúci úver s mesačnou splátkou 347,- Eur, overené dopytom do Spoločného registra bankových informácii, - životné náklady: 199,48 eur, v zmysle ustanovenia boli životné náklady stanovené s ohľadom na životné minimum. Súčasne uviedol, že ukazovateľ schopnosti splácať (disponibilný zostatok 63,88 Eur) 610,36

- 347 - 199,48 = 63,88 Eur. Splátka poskytnutého úveru je nižšia ako disponibilný zostatok - podmienka primárnej návratnosti z disponibilných príjmov klienta bola splnená, kde zároveň v zmysle § 7 ods. 1 ZoSU zohľadnil výšku spotrebiteľského úveru a dobu na ktorú bol spotrebiteľský úver poskytnutý. Splátka tohto úver predstavovala prakticky zanedbateľnú čiastku približne 9,- Eur mesačne. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver bol jednoznačný záver o jej platobnej spôsobilosti/ schopnosti splácať daný úver.

5. Naproti tomu žalovaná uviedla, že pred podpísaním zmluvy so I. O. E. sa jej veriteľ na jej výdavky vôbec nepýtal a ani od nej nežiadal žiadne doklady. Takisto sa jej nedotazoval ani na jej zdravotný stav a či nemá nejaké náklady na lieky. V čase keď uzatvorila zmluvu tak na inkaso mesačne platila sumu 185,- Eur a na elektrinu platila sumu 30,- Eur. Nakoľko sa dlho lieči na tlak, má problémy s chrbticou a boli jej predpisované lieky, tak v tom čase mesačne na lieky vynakladala sumu 7-8,- Eur, to na lieky na tlak a lieky na chrbticu boli drahšie. Tiež mala telefón a mesačne za telefón platila sumu 15-20,- Eur. Ďalšie jej bežné mesačné výdavky pozostávali s výdavkov na stravu a to vo výške 200-300,- Eur mesačne. Je vydatá, avšak veriteľ sa jej vôbec nedotazoval či je manžel zamestnaný, aká je výška jeho príjmu. Poukázala, že v tom čase jej manžel už bol na invalidnou dôchodku a mal iba minimálny príjem 200,- Eur.

6. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 500,- Eur, ktorý sa zaviazala splatiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 8,78 Eur pri počte splátok 96. Žalovaná titulom splatenia úveru uhradila finančné prostriedky pred podaním žaloby vo výške 177,45 Eur.

7. Následne zisťoval, či pôvodný veriteľ pred poskytnutím úveru žalovanej skúmal jej bonitu s odbornou starostlivosť v zmysle § 7 ZoSÚ. Na výzvu súdu žalobca uviedol, že skúmal príjmy žalovanej a to dobytom do Sociálnej poisťovne a v tomto smere mal za preukázané, že je zamestnaná a výška jej priemerného zárobku za posledné tri mesiace bola 610,36 Eur mesačne. Počet členov jej rodiny bol dva a nemala v tom čase žiadnu vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ sa jedná o jej výdavky, tak lustráciou v Spoločnom registri bankových informácii zistil, že žalovaná má existujúcu jednu úverovú zmluvu a mesačne úver spláca splátkou vo výške 347,- Eur. Pokiaľ sa jedná o ďalšie výdavky žalovanej, tak pri nich zohľadnil sumu životných nákladov vo výške 199,48 Eur. Žiadny doklad o tom, aby skúmal u žalovanej náklady na zabezpečenie jej základných životných potrieb a potrieb osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, teda jej manžela, v priebehu konania nepredložil a k týmto skutočnostiam sa ani nevyjadril. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že veriteľ sa vôbec nezaoberal jej výdavkami v súvislosti so zabezpečovaním jej a manželových základných životných potrieb, na jej výdavky sa nedotazoval, a vôbec sa nezaoberal finančnou situáciou jej manžela. V tomto smere od nej nepožadoval ani žiadne doklady.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené potom dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca v konaní hodnoverne nepreukázal, že žalovaná v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere spĺňala maximálny zákonný limit ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 21 ZoSÚ zákona o spotrebiteľských úveroch. Výška mesačnej splátky, tak ako to vyplýva z predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je síce určená vo výške 9,- Eur, avšak súd dospel k záveru, že z predložených listinných dôkazov a ani zo samotnej zmluvy o úvere nie je možné určiť akým spôsobom bola bonita veriteľom v predmetnom konaní skúmaná a vyhodnotená. Žalobca nepreukázal, aby akýmkoľvek spôsobom skúmal výšku výdavkov žalovanej a osôb, s ktorými žila v spoločnej domácnosti potrebných na zabezpečenie ich základných životných potrieb a vplyv týchto výdavkov na posúdenie jej spôsobilosti splácať úver. Pravidelné ani bežné každodenné výdavky žalovanej nijak nezisťoval, vychádzal iba z paušálnej sumy 199,48 Eur na mesiac. Právny predchodca žalobcu skúmal iba príjem žalovanej a jej úverové zaťaženie. Vôbec neskúmal výdavky žalovanej, a to náklady na bývanie, dopravu alebo domácnosť. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pokiaľ teda veriteľ nepozná celkový objem

výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Výdavky spotrebiteľa nepredstavujú iba splátky úverov. Žalobca teda nepreukázal, aby jeho právny predchodca skúmal výdavky žalovanej, keďže z predložených listinných dôkazov takéto zisťovanie nevyplýva. Bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti a ako vyplýva z okolností prejednávanej veci, overenie bonity dlžníka nebolo dostatočné. Postup právneho predchodcu žalobcu bol v tejto súvislosti iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Právny predchodca žalobcu vôbec nezisťoval výdavky žalovanej, napriek tomu poskytol žiadaný úver. Nezaujímal sa, aké má žalovaná výdavky na živobytie, a či teda jej zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru. Právny predchodca žalobcu v zmysle ust. § 11 ods. 2 v spojení s ust. § 7 ZoSÚ pred poskytnutím úveru neposúdil ako veriteľ so zákonom vyžadovanou odbornou starostlivosťou bonitu klienta prostredníctvom preukázania príjmov, výdavkov a rodinného stavu, a teda pri uzatvorení zmluvy konal bez dostatočných a pravdivých údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa, čo je potrebné považovať za hrubé porušenie povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť klienta splácať poskytnutý úver. Z tohto dôvodu bolo potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

9. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru žalovanej, žalovaná bola tak na istine úveru povinná zaplatiť sumu 500,- Eur, teda sumu, ktorá jej bola zo strany veriteľa reálne poskytnutá. Žalovaná už úver splatila čo do výšky 177,45 Eur, teda na istine bola povinná ešte zaplatiť sumu 322,55 Eur s prísl., ktorá povinnosť jej bola uložená v prvšom, v tejto časti právoplatnom rozsudku. Preto vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu.

10. Takto ustálený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa , , , , , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, , , , , až 3, , , , , , , platný a účinný v rozhodnom období, , , .

11. Označený rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca, poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v ust. , , a (porušenie práva na spravodlivý proces, iná vada konania, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci). Podstatou odvolacej argumentácie je názor, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti jeho právneho predchodcu, ktorú mu ukladalo vtedy účinné a platné znenie príslušných ustanovení zákona. Pri posudzovaní bonity žalovanej boli brané do úvahy všetky dostupné informácie, vrátene údajov z úverového registra, ako aj žiadosti o úver, kde výsledkom daného posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver bol jednoznačný záver o platobnej schopnosti splácať úver. Na základe a ZoSÚ je zrejmé, že pokiaľ veriteľ neskúmal bonitu spotrebiteľa ani jedným z vyššie uvedených spôsobov podľa ZoSÚ, t. j. na základe údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave alebo prihliadnutím na údaje z príslušnej databázy alebo registra, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak však veriteľ posudzoval bonitu (aspoň) jedným zo spôsobov uvedených v ust. ZoSÚ, potom nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinností (resp. vôbec k porušeniu povinností veriteľa posudzovať bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou) podľa ust. ZoSÚ, nakoľko zákonodarca v právnej norme uviedol slovo „alebo“. Ide tak o výrokovú spojku (disjunkciu), ktorá v právnej logike predstavuje vylučovací vzťah dvoch hypotéz. Vzhľadom na uvedené tak tvrdenie súdu o tom, že bonita žalovanej musí byť skúmaná oboma uvedenými spôsobmi je tak v úplnom nesúlade so samotným znením zákona. Odvolateľ už vo svojom vyjadrení zo dňa 26.06.2023 poukázal na skutočnosť, že postupca postupoval s odbornou starostlivosťou a skúmal schopnosť žalovanej splácať úver, pričom k tomuto vyjadreniu priložil súhrn žiadosti o úver ako aj dopyt do registra SRBI. V uvedenom vyjadrení zároveň odvolateľ presne uviedol, z akých údajov pri posudzovaní bonity vychádzal, ako aj výpočet ohľadom ukazovateľa schopnosti splácať úver: „Ukazovateľ schopnosti splácať (disponibilný zostatok 63,88Eur) 610,36 - 347 - 199,48 = 63,88 Eur“ Z tohto výpočtu pri tom vyplýva, že pri rozdiele 63,88 Eur by žalovaná mala byť schopná uhrádzať mesačnú splátku dohodnutú

v zmluve. V súvislosti s tým odvolateľ poukázal na dopyt do úverového registra, z ktorého vyplýva, že žalovaná mala ku dňu 11.09.2017, teda v deň uzatvorenia Zmluvy, existujúce záväzky s výškou mesačnej splátky vo výške 347,00 Eur mesačne, ktorú postupca zahrnul do výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať úver. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní bolo riadne preukázané, že pôvodný veriteľ pred uzavretím Zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať úver, a to aj s ohľadom na rozsah právnej úpravy posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v čase uzatvárania Zmluvy. Na základe uvedeného je potrebné zdôrazniť, že právny predchodca žalobcu pri skúmaní schopnosti splácať úver postupoval v súlade so zákonom a s odbornou starostlivosťou dostatočne preskúmal bonitu žalovanej. Tvrdiť nedostatok odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity by totiž bolo z dikcie ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ možné len v tom prípade, ak by veriteľ posudzoval schopnosť splácať úver spotrebiteľom bez akýchkoľvek údajov o jeho príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Keďže veriteľ disponoval údajmi získanými z príslušnej databázy/ registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver, a to dopytom do úverového registra, zároveň disponoval aj informáciou o výške príjmov. Zároveň pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver zobral do úvahy aj údaje o príjmoch, rodinných pomeroch, ako aj výdavkoch žalovanej, pri ktorých vychádzal zo sumy životného minima. Žalovaná uviedla ako počet vyživovacích povinností 0, takže právny predchodca žalobcu vo svojom výpočte počítal so sumou životného minima na jednu plnoletú osobu. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že povinnosť veriteľa skúmať bonitu klienta s odbornou starostlivosťou bola nepochybne zachovaná. Žalobca preto považuje za preukázané, že si právny predchodca žalobcu preukázateľne a nesporne svoju povinnosť preveriť bonitu dlžníka dostatočne splnil, a to priam až nad rozsah vyžadovaný zákonom, keď okrem nahliadnutia do príslušných registrov ešte zohľadnil aj príjmy a výdavky žalovanej. Ako vyplýva z § 7 ods. 2 ZoSÚ zákonodarca neuložil v ZoSÚ povinnosti na úseku skúmania bonity len dodávateľom, ale rovnako spotrebiteľom uložil povinnosť na tento účel dodávateľom pravdivo uviesť na dopyt dodávateľov informácie o údajoch potrebných na posúdenie schopnosti splácať úver. Postupca postupoval v prísnom súlade s uvedeným ustanovením a od žalovanej si na tento účel podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ vyžiadal presné údaje potrebné na posúdenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Žalovaná uviedla, že počet jej vyživovacích povinností je nula. Aj táto skutočnosť podľa názoru žalobcu celkom zjavne preukazuje, že postupca nekonal v rozpore s príslušnými ust. ZoSÚ a už vôbec nemožno hovoriť o tom, že by nekonal s odbornou starostlivosťou. Postupca nie je policajným orgánom a jeho možnosti skúmania bonity sú obmedzené na údaje z úverového registra a údaje, ktoré mu poskytne samotná žalovaná, a preto má žalobca za to, že nie je možné ho sankcionovať za to, že žalovaná mu takéto údaje neposkytla, resp. úmyselne zamlčala. Na základe uvedeného je potrebné zdôrazniť, že právny predchodca žalobcu pri skúmaní schopnosti splácať úver postupoval v súlade so zákonom a s odbornou starostlivosťou dostatočne preskúmal bonitu žalovanej. Žalobca preto považuje za preukázané, že neboli splnené podmienky porušenia tejto povinnosti, nakoľko si právny predchodca žalobcu svoju povinnosť preveriť bonitu dlžníka dostatočne splnil. V tejto súvislosti poukázal na rad rozhodnutí odvolacích súdov, ktoré majú podporovať jeho argumentáciu. Preto navrhol zmenu napadnutého rozsudku spočívajúcu vo vyhovení žalobe aj v ostatnej časti. Súčasne uplatnil trovy konania.

12. Žalovaná sa ku podanému odvolania nevyjadrila.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (, ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok je vo výrokoch vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní tak posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. ).

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobca s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňujú ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň poukazuje.

17. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v podstate opakuje svoju prvoinštančnú argumentáciu a prezentuje posudzovaný súdny spor cez prizmu ním opakovane prezentovaného právneho názoru na vec. Polemizuje s jednotlivými citáciami uvedenými v odôvodnení napadnutého prvoinštančného rozhodnutia a v reakcii na ne vyvodzuje inú/odlišnú skutkovú a právnu súvislosť, na základe ktorej má za to, že jeho žaloba je dôvodná. Trvať treba potom na tom, že žalobca v odvolacom konaní nevzniesol žiadne nové námietky, s ktorými by sa už nevyporiadal súd prvej inštancie a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

18. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné.

19. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

20. Súd prvej inštancie sa zaoberal skúmaním, či zo strany žalobcu došlo k náležitému skúmaniu bonity žalovanej. o spotrebiteľských úveroch platný a účinný v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „“) upravoval v povinnosť veriteľa pred uzavretím alebo zmenou spotrebiteľskej zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V prípade, ak veriteľ túto svoju zákonnú povinnosť zanedbá, zákon sankcionuje takéto konanie v zmysle nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Zákon v tejto súvislosti ustanovuje tiež, že v prípade ak dôjde k hrubému porušeniu , v takom prípade zákon sankcionuje takéto konanie veriteľa bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Za hrubé porušenie povinnosti sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom akýchkoľvek bez údajov o rodinnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej

databázy, či registra. Rovnako sa za hrubé porušenie povinnosti považuje aj porušenie ustanovení až 42 .

21. ukladá veriteľovi pri skúmaní bonity klienta postupovať s odbornou starostlivosťou, pričom zákon neuviedol zákonnú definíciu tohto pojmu. Aj napriek absencii takejto zákonnej definície možno vychádzať z toho, že odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka a nepochybne kľúčovou je aj pri skúmaní bonity klienta využívať aj verejne dostupné informácie, ako napr. štátom zverejňované údaje o životnom minime, existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch. Áno, pravdou je, že spotrebiteľ je povinný podľa ZoSÚ poskytnúť veriteľovi úplné, pravdivé a presné údaje potrebné na posúdenie jeho schopnosti splácať úver, to však nezbavuje veriteľa povinnosti poskytnuté údaje preveriť, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Českej republiky a tiež Ústavný súd Českej republiky sa zaoberali výkladom tejto povinnosti veriteľa a dospeli k záveru, že je nedostatočné, ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo o osobných a majetkových pomeroch. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje, ktoré dlžník uviedol si veriteľ aj overí (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.07.2018 alebo zo dňa 20. marca 2019). Podobne aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze zo dňa 26.02.2019 sa s týmito závermi stotožnil a uviedol, že poskytovateľ úveru má jednoznačne povinnosť preveriť spotrebiteľovu schopnosť splatiť úver. Je možné poukázať zároveň aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 449/13 z 18.decembra 2014 vo veci Consumer Finance SA proti E. F.. Podľa tohto rozhodnutia poskytovateľ úveru má dôkazné bremeno posúdiť úveryschopnosť dlžníka spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, ktoré sú podložené dokladmi, tým má byť zabránené, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne. taktiež spomína v položky, ktoré sa použijú pre výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ktorými najmä informácie o čistom príjme spotrebiteľa, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb a osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, výška splátky spotrebiteľského úveru a peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Konkrétne v zákon bližšie špecifikuje, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

22. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie tak možno od žalobcu ako veriteľa požadovať preukázanie skúmania bonity klienta, teda v uvedenom prípade bolo na žalobcovi ako veriteľovi, aby preukázal, že jeho právny predchodca si svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov splnil, teda, že v uvedenom prípade bola splnená povinnosť vyplývajúca z .

23. Ustanovenie § 11 ods. 2 ZoSÚ odvolací súd v súlade s požiadavkou odbornej spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Odvolací súd zastáva názor, že pre hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ postačuje aj neúplne zisťovanie jedného z kritérií podľa § 11 ods. 2 tretia veta ZoSÚ. Ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úverov je nutné vykladať tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov ako aj jeho lustráciu cez príslušné databázy, pričom nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti.

24. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že právny predchodca žalobcu pred poskytnutím úveru overoval bonitu žalovanej ako spotrebiteľa prostredníctvom dopytu do spoločného registra bankových informácii, dopytu do Sociálnej poisťovne a v rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb vzal do úvahy životné minimum vo výške 199,48 Eur. Na preukázanie uvedeného predložil žalobca celý proces overovania bonity jeho právnym predchodcom. Odvolací súd poukazuje na to, že síce z predloženého vyplýva, že dopyt do úverového registra, ako aj do Sociálnej poisťovne bol, resp. mal byť uskutočnený v deň poskytnutia úveru, teda žalobca skúmal záväzky žalovanej voči iným bankovým subjektom, avšak žalobca nepreukázal kedy a či vôbec zisťoval aj ďalšie bežné výdavky žalovanej a jej manžela, napr. na domácnosť, stravu, atď. Žalobca tak nepreukázal, či jeho právny predchodca skúmal celkovú finančnú situáciu na strane žalovanej pred poskytnutím spotrebiteľského úveru, preto nebolo možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o dostatočnom skúmaní bonity, keďže v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Odvolaciemu súdu v

tomto smere vyplýva, že právny predchodca žalobcu ďalšie náklady a záväzky žalovanej neskúmal a podľa názoru odvolacieho súdu nepostačuje vziať do úvahy pri výdavkoch spotrebiteľa len paušálnu sumu vo výške životného minima, pretože uvedené nereflektuje a ani nemusí reflektovať prípadné zvýšené výdavky spotrebiteľa, ktoré mu môžu vzniknúť v dôsledku, či už zdravotného stavu alebo rodinnej, resp. súkromnej situácie. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, a teda, že právny predchodca žalobcu neskúmal všetky aspekty a okolnosti na strane žalovanej, teda možno konštatovať, že z tvrdení žalobcu nevyplýva ani to, či si jeho právny predchodca utvoril reálny obraz o majetkovej situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie nevyplynulo, aby právny predchodca žalobcu mal vôbec vedomosť o nákladoch na bývanie, nákladoch na stravu, lieky, resp. iných životných nákladoch žalovanej. Teda ani v prípade výdavkov žalovanej nevyplýva, aby došlo k ich dostatočnému skúmaniu, pretože tieto neboli vôbec uvedené a ani zisťované. Z uvedených dôvodov teda možno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení si povinnosti právnym predchodcom žalobcu o nepreukázaní odbornej starostlivosti posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca, resp. jeho právny predchodca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.

25. Odvolací súd v tomto odkazuje aj na zásadné závery vyslovené Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.10.2016 v zmysle ktorých: „Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona - , a to o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.“

26. Vzhľadom na vyššie uvedené je tak možné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie, že poskytnutý úver je postihnutý sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti a preto bola žaloba vo zvyšnej časti (nad rozdiel sumy poskytnutého úveru a sumy žalovanou zaplatenej) správne zamietnutá.

27. Výskyt rozdielnych rozhodnutí v skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva (viď m. m. nález ústavného súdu sp. zn. ). Rozhodnutia iných odvolacích súdov, na ktoré poukazoval odvolateľ nenapĺňajú atribúty pojmu ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít ( R 71/2018). Nemajú ani horizontálnu záväznú silu pre senát prejednávajúci tento spor. Potom neexistuje zákonná prekážka, pre ktorú by senát prejednávajúci tento spor, nemohol nezdieľať názory vyslovené vo vyššie označených rozhodnutiach, a naopak, nemohol dať za pravdu názoru vysloveného v preskúmavanom rozhodnutí súdu prvej inštancie, a to bez potreby bližšej reflexie na vyššie označené opačné názory, ak navyše názor súdu prvej inštancie vyjadrený v súdenej veci, s ktorým sa stotožňuje aj súd odvolací je vyslovený/podporený v početných rozhodnutiach senátov tunajšieho odvolacieho súdu.

28. Odvolací súd preto podľa , , stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí uvedenými, rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietavom výroku ako vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol i o nároku na náhradu trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nespochybneným). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správne a úplné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti trov konania. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam. Preto na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť zmenu názoru odvolacieho súdu, nepovažoval odvolací súd za potrené reagovať špecifickou odpoveďou.

29. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).