Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoCsp-7-2020.pdf
PDF · 96.18 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoCsp/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobkyne: P. Č., H.. XX.XX.XXXX, R. C. D. XXX/XX, XXX XX N. H. R., zast. Mgr. Stanislava Tichá, advokátka, Zakvášov 1519/55, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 46484914, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 422,65 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3Csp/67/2018 -77 zo dňa 20.3.2019, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou („súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto: „I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 422,65,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 02.02.2016 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a ktoré je p o v i n n ý zaplatiť žalovaný.“
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 422,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 422,65 eur od 2.2.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch od právoplatnosti rozsudku a priznania nároku na náhradu trov konania.
3. Aplikujúc ust. § 3 ods. 1, § 39, § 41, § 451 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. g/, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukazom na § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd prvej inštancie uzavrel, že pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
4. Súd prvej inštancie v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
5. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
6. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobkyni, ktorá sa ich zaviazala vrátiť za stanovených podmienok.
7. Súd prvej inštancie mal v danom spore za preukázané, že Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 8.11.2013 č. XXXXXXXXXX je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca bol spotrebiteľom, keďže zmluvu uzavrela ako fyzická osoba a pri jej uzatvorení nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené sa týka aj prejednávanej veci, pretože revolvingové zmluvy, súčasťou ktorých boli Dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj Rozhodcovská zmluva, boli vyplnené na vopred pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného a s pripraveným znením boli žalobcovi predložené na podpis.
8. Pri posudzovaní spotrebiteľských zmlúv je potrebné si uvedomiť, že nie je dôležité to, že spotrebiteľ zmluvu podpísal a s podmienkami zmluvy súhlasil. Ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane (spotrebiteľovi) ich modifikáciu, predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane spotrebiteľa (Nález Ústavného súdu ČR III. ÚS 562/12 zo dňa 24.10.2013, I. ÚS 199/11). Tento uhol pohľadu spočívajúci v rozhodujúcom princípe a to princípe ochrany práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je rozhodujúci pri spotrebiteľských právnych vzťahoch.
9. Pokiaľ sa týka Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.11.2013, tak žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500,- eur s tým, že celková čiastka, ktorú musí žalobca zaplatiť za tento úver, je uvedená sumou 3.375,54 eur, čo predstavuje viac ako 100 % navýšenie. K týmto zmluvám o revolvingovom úvere, sú pripojené aj zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., ktoré sú takisto vyhotovené takým drobným písmom, že sú prakticky nečitateľné, nezrozumiteľné a pre spotrebiteľa, prakticky, nepoužiteľné, pretože na základe týchto pred formulovaných zmlúv a dohôd si žalobca, ako spotrebiteľ rozhodne, aj pri akomkoľvek dlhom ich študovaní, ťažko tieto vôbec prečítal a vyrozumel, čo tvorí ich obsah a podstatu.
10. Žalobcovi bola na základe predmetnej zmluvy poskytnutá suma vo výške 1.284,25 eur, čo vyplýva z listín, ktoré predložil žalobca súdu, pričom podľa predloženej platobnej histórie uhradil celkovo 1.706,90 eur. Keďže pri závere o tom, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobca uhradil žalovanému vyššiu sumu, než na aký mu vznikol nárok, je žalovaný povinný vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 422,65 eur predstavujúceho rozdiel medzi poskytnutou sumou vo výške 1.284,25 eur a uhradenou sumou 1.706,90 eur.
11. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni vykonania poslednej platby žalobcom žalovanému. Vzhľadom na priznaný nárok, súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 422,65 eur od 2.2.2016 (podania žaloby) do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
12. Zároveň okresný súd priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.
13. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. V dôvodoch svojho odvolania uviedol nasledovné:
„Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereflektoval fakt, že o nárokoch veriteľa voči dlžníkovi (tu žalobca) je právoplatné súdneho rozhodnutie, že toto rozhodnutie bolo vydané na základe postupu zahrňujúceho preskúmanie, či ide alebo nejde o spotrebiteľský spor. Výsledkom takéhoto postupu súdu je (k dnešnému dňu) stav, kedy podľa právoplatného súdneho rozhodnutia má žalovaný nárok na plnenie voči žalobcovi, a toto plnenie nebolo vykonané a zároveň žalobca má podľa neprávoplatného rozhodnutia nárok na plnenie voči žalovanému
Tvrdíme, že súd prvej inštancie sa nevyporiadaním s podstatnou skutočnosťou, a to existenciou právoplatného súdneho rozhodnutia upravujúceho vzájomný vzťah medzi sporovými stranami dopustil v prvom rade takého procesného pochybenia, ktorým porušuje právo na spravodlivý súdny proces.
Rovnako namietame aj to, že existujúce právoplatné rozhodnutie sa predsa nemôže meniť či rušiť (formálne alebo vecne, materiálne) inak, ako spôsobom, ktorý právna úprava upravuje a určuje pre zmenu súdneho rozhodnutia či už právoplatného (teda mimoriadnymi opravnými prostriedkami) alebo neprávoplatného.
Nepreskúmateľnosť rozsudku napáda žalovaný aj preto, že rozsudok neobsahuje žiadny dôvody pre záver, že úver zo z úverovej zmluvy je bezúročný. Konštatovanie v bode 40 nemá oporu ani v dokazovaní, ani v skutkových zisteniach a ani v právnom posúdení.
Rovnako namietame aj priznanie úroku z omeškania od 2.2.2016, nakoľko žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že daného dňa vzniklo omeškanie. Ak súd uviedol, že ide o dátum podania žaloby na súd, tak nejde o správny záver (čo je zrejmé aj zo spisovej značky, pod ktorou je konanie vedené).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný napáda rozsudok v celom rozsahu z dôvodu, že je v podstatných častiach nepreskúmateľným rozhodnutím, absentujú konkrétne dokázané skutočnosti, ktoré by preukazovali správnosť záverov súdu po stránke skutkovej i právnej.
Na základe vyššie uvedeného preto podávame proti označenému rozsudku odvolanie a navrhujeme, aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobu zamietol, a zároveň žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
Navrhujeme tiež, aby odvolací súd zaviazal žalobcu k náhrade trov prvostupňového konania žalovaného a tiež náhradu trov odvolacieho konania za súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia odvolacom konaní.“
14. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla nasledovné: „Rozhodnutie súdu prvej inštancie považujeme za správne a dostatočne zdôvodnené, pričom argumentáciu žalovaného v odvolaní považujeme za nesprávnu a účelovú.
Súd prvej inštancie v bode 36 a 40 správne poukázal na charakter a nedostatky zmluvy, ktoré vedú k jej bezúročnosti a bez poplatkovosti, pričom v bodoch 11 až 35 dostatočne poukázal na to, ako vec právne posúdil, pričom nestotožnenie sa s argumentáciou žalovaného neznamená porušenie jeho práv na spravodlivý súdny proces. Na podporu tohto tvrdenia poukazujeme na rovnaké závery Krajského súdu v Košiciach v právoplatnom rozsudku č. k. llCo/1/2019 zo dňa 24.4.2019: „Odvolací súd na tomto
mieste poznamenáva, že vo vzťahu k obsahovým požiadavkám odôvodnenia rozhodnutia, vyplývajúcim z ústavného práva na spravodlivé súdne konanie Ústavný súd Slovenskej republiky sformuloval záver, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05)."
K ostatným dôvodom odvolania žalovaného ďalej uvádzame, že neobsahujú žiadne nové skutkové okolnosti odlišné od tých, s ktorými sa mal súd a aj žalobca možnosť oboznámiť z predchádzajúcich vyjadrení žalovaného a máme za to, že k týmto sme sa už vyjadrili svojím vyjadrením zo dňa 4.2.2019, na ktoré poukazujeme. Súd prvej inštancie tieto dostatočne a správne vyhodnotil, nestotožnil sa argumentáciou žalovaného, čo neznamená, že sa nimi nezaoberal.
Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že závery súdu prvej inštancie nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu a sú založené na nesprávnom právnom posúdení považujeme za nedôvodné neodôvodnené.
Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodný a preto navrhujeme, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
Žalobca žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v plnom rozsahu.“
15. Žalovaný aj napriek tomu, že mu toto ostatné vyjadrenie žalobkyne bolo doručené spolu s možnosťou písomne sa k nemu vyjadriť, toto písomné vyjadrenie nepodal.
16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario. Napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo ako aj odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné, nespôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd považuje za správny rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokovej časti, tak aj v dôvodoch, s ktorými sa stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje. Zároveň konštatuje, že napadnutý rozsudok zodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP, to znamená, že je z neho zrejmé ako súd prvej inštancie posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, tiež je zrejmé, ktoré skutkové okolnosti považoval za rozhodné pre danú vec, zjavné sú aj úvahy súdu z ktorých vychádzal pri skutkovom hodnotení veci. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci súd prvej inštancie uviedol citáciu právnych noriem, ktoré považoval za rozhodujúce pre právne posúdenie veci. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou, podľa ktorej súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil, keď v bodoch 11 až 35 uviedol, ako vec právne posúdil a v bodoch 36 až 40 podrobne zdôvodnil prečo považuje úver za bezúročný a bezodplatný s tým, že odvolací súd poukazuje na ústavnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05), z ktorej vyplýva záver, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie.
18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné, nespôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd považuje za správny rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokovej časti tak aj v dôvodoch, s ktorými sa stotožňuje, a na ktoré v podrobnostiach odkazuje. Zároveň konštatuje, že napadnutý rozsudok zodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP, to znamená, že je z neho zrejmé ako súd prvej inštancie posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty strán.
19. Odvolací súd považuje za potrebné ako prvoradé zaoberať sa otázkou, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkový. V tejto súvislosti aj podľa odvolacieho súdu je zmluva neplatná ako celok podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keď skutočnosť, že celková suma, ktorú musela žalobkyňa za tento úver zaplatiť predstavuje viac ako 100 % navýšenie (3.375,54 eur) oproti poskytnutému úveru vo výške 1.500,- eur ako taká predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku odporujúcu dobrým mravom a je ako taká absolútne neplatná. Naviac odvolací súd má za to, že uvedená zmluva je neplatná nielen preto, že sa prieči dobrým mravom, ale zároveň aj pre obchádzanie zákona, konkrétne zákona č. 129/2002 Z. z. a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka zakotvených a slúžiacich ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej a sporovej strany.
20. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy o úvere neobstojí ani odvolacia námietka založená na nedostatku podmienky konania, ktorá je neodstrániteľná - prekážka res iudicata a z dôvodov, že rozhodcovská zmluva je k zmluve o úvere akcesorickým právnym úkonom, a pokiaľ je hlavný právny úkon neplatný, neplatný je aj tento akcesorický právny úkon. Naviac odvolací súd uvádza, že v celom spise sa nenachádza žiadna rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným. Na túto počas konania nepoukazoval vo svojich vyjadreniach ani samotný žalovaný, a pokiaľ by aj rozhodcovský súd v tejto veci rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno v tomto prípade ním vydaný rozsudok považovať res iudicata, pretože v zmysle aktuálnej judikatúry v obdobných veciach ide o akt nulitný. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie o určení neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo27/2011 zo dňa 29.1.2015). Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto aj prípadne vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie. Rozhodcovský rozsudok ako to tvrdí sám žalovaný bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko táto nebola dojednaná individuálne a bola súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľovi - žalobkyni, čím spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo žalovanému priznanie právo na plnenie zo zmluvy, o ktorej súd rozhoduje v tomto konaní považuje odvolací súd za nulitný (ničotný) právny akt.
21. Ohľadom odvolacích námietok pri úroku z omeškania je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvej inštancie neprávne uviedol, že tento úrok z omeškania priznal odo dňa podania žaloby, ale je potrebné uviesť, že žalovaný sa do omeškania s úhradou bezdôvodného obohatenia dostal najneskôr po poslednej platbe, ktorú uhradila žalobkyňa žalovanému dňa 1.2.2016, a teda odo dňa nasledujúceho, t.j. od 2.2.2016 bol žalovaný v omeškaní s vydaním tohto neoprávneného majetkového prospechu žalobkyni.
22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje odvolaním napadnutý rozsudok za vecne správny a správne a náležite odôvodnený, a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške týchto trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie cestou súdneho úradníka v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).