Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/25/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriu Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D., X. XXXX/XX, o vymoženie 394,- eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky, č. k. -17 zo dňa 14.októbra 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), , a o rozhodcovskom konaní, , ,,, ,, , , ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe čoho dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je treba zamietnuť.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 13.08.2012 domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na vymoženie 394,- eur s príslušenstvom a trov exekúcie, pričom exekučným titulom v tomto konaní bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 05629/11, ktorý vydal stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava.

3. Súd preskúmal zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.10.2010, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnej peňažné prostriedky vo výške 200,- eur. Zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu upravenú ust. . Uviedol, že dňa 29.10.2010 oprávnený a povinná uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu. V tejto súvislosti poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Ďalej uviedol, že exekučný súd je podľa ust. ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, či

sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či, rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd zastal názor, že ak rozhodcovská zmluva t.j. jej obsah nebol osobitne spotrebiteľom vyjednaný, vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať sú plne namieste. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach rozhodcovskej zmluvy ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Z uvedeného vyplýva pochybnosť, či spotrebiteľ-povinná mal vôbec možnosť sa riadne s obsahom predložených listín oboznámiť a uvedomiť si predložený text (drobný a ťažko čitateľný) a všetky právne následky z neho vyplývajúce pre jeho osobu. Súd uviedol, že v danom prípade čerpá aj z vysokého nápadu na Okresnom súde v Nových Zámkoch podobných exekučných vecí s podobným postupom rozhodcovského súdu. Poukázal na to, že Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku. Podporne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , .

4. Súd zistil, že predmetná úverová zmluva bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou), kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Podľa Dohody o vyplnení zmenky (bod 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky. Súd mal za to, že dohoda o vyplnení zmenky, je v rozpore s ustanovením . Dodal, že táto podmienka je dohodnutá jednoznačne v prospech veriteľa a povinná ju nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť. Ustanovenie bodu 13 všeobecných podmienok je teda v rozpore so zákonom. Ďalej uviedol, že podľa zmluvy bol povinnej poskytnutý úver vo výške 200- eur, za ktorý mala zaplatiť poplatok vo výške 170,- eur. Súd poplatok považoval za neprimerane vysoký. Poukázal na to, že z rozhodcovského rozsudku nebolo možné zistiť, ktorá suma prestavuje nesplatený úver a ktorá poplatok za jeho poskytnutie. Exekučný titul zaväzuje povinnú okrem iného aj na úhradu zmenkového úroku dohodnutého medzi účastníkmi vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Takýto zmenkový úrok súd považoval za neprimerane vysoký a v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti dodal, že napriek tomu, že nie sú stanovené limity na výšku úrokov pri úveroch a finančných pôžičkách a ich hodnota je ponechaná na dohode zmluvných strán, ich konečná výška nie je neobmedzená. Účastníkmi dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne súd považoval s prihliadnutím na výšku pohľadávky oprávneného a okolnosti prípadu za jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, a mal za to, že takéto dojednanie medzi zmluvnými stranami treba považovať za absolútne neplatné.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní, a na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Uviedol, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje len to, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Ďalej zdôraznil, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov v zmysle odvolania nesprávne zistil skutkový stav veci, keď namietol skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Oprávnený uviedol, že on s povinnou uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa a nasl. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V

niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mala povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie spísaným pred súdnym exekútorom vo forme zápisnice dňa 18.06.2012 domáhal vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie 394,- eur s prísl.. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 05629/11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.08.2011 a vykonateľnosť dňa 04.08.2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu prvej inštancie dňa 13.08.2012, ktorý o žiadosti rozhodol napadnutým uznesením.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1.apríli 2017.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1.júla 2016 v ustanoveniach a novelizovaný o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12. Podľa , , , Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . (2) Ustanovenia o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.10.2010 uzatvorená medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorenou štandardným formulárovým systémom. V ustanovení je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z uvedenej zmluvy je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa.

15. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej zmluvy zo dňa 29.10.2010. S poukazom na uznesenie NS SR sp.zn. vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

16. Odvolací súd poukazuje na znenie čl. II rozhodcovskej zmluvy, z ktorého vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom , ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ).

17. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto formulovaná rozhodcovská zmluva, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že vzhľadom na podstatu plnenia oprávneného (veriteľa

- dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Odvolací súd zastáva názor, že predmetná rozhodcovská zmluva v článku II obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský súd. Z rozhodcovskej zmluvy vôbec jasne nevyplýva, či spotrebiteľ bol, v akom rozsahu a akou osobou poučený adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinnou uvedená v rozhodcovskej zmluve je len zdanlivá a v prevažnej časti sporov zo spotrebiteľských zmlúv je možnosť výberu na strane žalobcu - veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ tak nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považuje súd za nekalé dojednanie o možnosti riešenia sporov. O individuálne dojednanú zmluvnú podmienku nejde, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považoval za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že sa stotožňuje so záverom súdu, že účastníkmi dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25% ročne s prihliadnutím na výšku pohľadávky oprávneného a okolnosti prípadu sú v rozpore s dobrými mravmi a takéto dojednanie medzi zmluvnými stranami je absolútne neplatné. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedených skutočností konštatuje, že súd prvej inštancie správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).