Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Csp-38-2020.pdf
PDF · 98.02 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/38/2020
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: O. U., D.. XX. XX. XXXX, H. N. C. XXX/XX, XXX XX C. N., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanému p o v i n n o s ť z d r ž a ť s a výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 07. 09. 2017.
II. Žalobcovi súd ukladá p o v i n n o s ť, aby v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu o určenie, že poskytnutý úver žalobcovi na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 08. 2017 je bezúročný a bez poplatkov alebo žalobu o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 08. 2017 je neplatná.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 12. 06. 2020 doručil Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby okresný súd uložil povinnosť žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 07. 09. 2017 (ďalej len „dohoda o zrážkach zo mzdy“). Vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že uzavrel s navrhovateľom ako spotrebiteľom dňa 29. 08. 2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3 000,00 Eur. Žalobca je povinný vrátiť žalovanému poskytnuté finančné prostriedky spolu s odplatou za poskytnutie úveru v pravidelných 48. mesačných splátkach po 88,98 Eur, spolu s pravidelným poistným vo výške 39,00 Eur. Listom zo dňa 18. 06. 2018 (výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy) požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu o začatie výkonu zrážok zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy, ktorá ku dňu 18. 06. 2018 mala dosahovať hodnotu 4 993,06 Eur. Odporca sa domáha u zamestnávateľa žalobcu - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, IČO: 30 845 572, 13. mechanizovaný prápor, Šafárikova 9, 934 01 Levice, výkonu zrážok z jeho mzdy, na základe žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 18. 06. 2018, ktorú doručil na mzdové oddelenie spolu s dohodou o zrážkach zo mzdy, na podklade ktorej zamestnávateľ pristúpil k výkonu zrážok zo mzdy. Predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná. Rovnako zabezpečenie zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej uzatvorenie nemal možnosť odmietnuť, považuje za neplatné.
2. Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, v dôsledku čoho je táto neprijateľnou zmluvnou podmienkou obsiahnutou v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu. Takáto zmluvná podmienka je platná jedine v tom prípade, ak bola
medzi zmluvnými stranami individuálne dojednaná. Individuálnosť dojednania neprijateľnej zmluvnej podmienky je daná v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka len vtedy, ak mal spotrebiteľ reálnu možnosť upraviť obsah takejto zmluvnej podmienky. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola vopred predformulovaná a predložená žalobcovi bez možnosti zmeny jej obsahu, resp. možnosti akýchkoľvek úprav z jeho strany. V uvedenom prípade pritom nemal žalobca reálnu možnosť akokoľvek disponovať s obsahom predmetnej dohody, resp. nemal možnosť zmeniť jej obsah ani ju odmietnuť. Takéto konanie je v priamom rozpore so zmyslom a účelom prijatej právnej úpravy na ochranu práv spotrebiteľov, ku ktorej došlo v súvislosti s existenciou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Týmto, na základe svojej neobmedzenej vôle, môže veriteľ vymáhať od dlžníka kedykoľvek v budúcnosti dlh, ktorý reálne neexistuje, resp. plnenie, na ktoré nemá veriteľ žiaden nárok.
3. Zároveň žalobca poukazuje na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 551 ods. 1. Občianskeho zákonníka, nakoľko táto neuvádza presnú výšku pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje, čím nie je naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu. Z uvedeného tak vyplýva, že samotné zabezpečenie záväzku navrhovateľa ako dlžníka vopred podpísanou dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. Zároveň poukazujeme na to, že ak sa vykonávajú zrážky vyššie než pri výkone rozhodnutia, ide o neplatný právny úkon, čím nie sú splnené atribúty určitosti. V zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, poskytovateľ úveru alebo veriteľ sám určuje výšku dlžnej sumy, túto predkladá platiteľovi mzdy za účelom vykonávania zrážok, a to aj v prípade plnení z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dlžník tieto zrážky nemôže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to kvôli neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. V súvislosti s uvedeným navrhovateľ poukazuje na čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS zo dňa 22. 12. 1986. Navrhovateľ tiež poukazuje na § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa.
4. Zo znenia predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že táto neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy. V zmysle čl. 5 mal žalobca na podklade predmetnej úverovej zmluvy zaplatiť odporcovi sumu 4 271,04 Eur, čo sa rovná súčtu 48. mesačných splátok po 88,98 Eur. Uvedené však nie je správne, nakoľko tam nie je ešte započítané poistné vo výške 39,00 Eur. Ďalej sa tam uvádza, že hodnota RPMN dosahuje úroveň 20,11%. Spolu s uzavretím predmetnej úverovej zmluvy došlo automaticky k pristúpeniu k poisteniu schopnosti splácať úver, v dôsledku čoho do hodnoty RPMN je tak potrebné zarátavať aj poistné vo výške 39,00 Eur mesačne. V zmysle uvedeného tak v skutočnosti výška RPMN dosahuje v prípade v prípade predmetnej zmluvy úroveň až 49,62%. Ak by sa aj konajúci súd nestotožnil s názorom, že do hodnoty RPMN je potrebné zarátavať aj poistné, poukazujeme na to, že aj bez tohto poistného hodnota RPMN v skutočnosti dosahuje vyššiu mieru oproti údaju uvedenému v zmluve, a to až 20,20% ročne. Vzhľadom na absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (údaju o dobe trvania zmluvy, správneho údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj vzhľadom na absenciu správneho údaju o ročnej percentuálnej miery nákladov) je potrebné úver poskytnutý na podklade predmetnej úverovej zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov. S ohľadom na uvedené tak žalovaný nemá nárok na žiadne plnenie nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov medzi stranami konania. Potrebu vydania neodkladného opatrenia odôvodňuje tým, že v prípade ak by neodkladné opatrenie nebolo vydané, bude tak aj naďalej dochádzať k neoprávneným zásahom do práv žalobcu prostredníctvom zrážok zo mzdy, a tak aj k prípadnému bezdôvodnému obohacovaniu sa na strane žalovaného na úkor žalobcu. Nariadením neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko žalovaný by ďalej nemohol vykonávať zrážky zo mzdy. Navrhovateľ k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.08.2017, Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.09.2017, Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 18.06.2018, Potvrdenie zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávaní zrážok zo mzdy, Výpočet skutočnej hodnoty RPMN s ohľadom na poistné a bez ohľadu na poistné.
5. Okresný súd následne výzvou zo dňa 17. 06. 2020 vyzval žalobcu na preukázanie celkovej výšky dlžnej sumy, ktorá už bola žalobcom uhradená v zmysle dohodnutých mesačných splátok vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Žalobca dňa 26. 06. 2020 predložil okresnému súdu odpoveď na výzvu s tým, že
prostredníctvom potvrdenia priamo žalovaného preukázal úhradu sumy 2 888,26 Eur (32 x 88,98 Eur a 1 x 40,90 Eur) a následnú zrážku zo mzdy za mesiac jún 2020 vo výške 127,98 Eur, t.j. spolu 3 016,24 Eur.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
15. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
16. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
17. Okresný súd sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal otázkou jeho prípustnosti a dôvodnosti. V tomto smere skúmal najmä existenciu zákonného dôvodu potrebného na nariadenie neodkladného opatrenia, a to či sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, za ktorých možno neodkladné opatrenie nariadiť. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej ochrany, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy išlo by o pozbavenie účinku Smernice 93/13/EHS. Preto v konečnom dôsledku aplikovanie tak významného zabezpečovacieho inštitútu akým je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorý dodávateľovi umožňuje svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve, by okresný súd musel hodnotiť ako zlý úmysel, ktorému sa za žiadnych okolností nemôže poskytnúť právna ochrana.
19. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania, a to oboznámením sa so spisovým materiálom
- návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 12. 06. 2020, ako aj s listinnými
dôkazmi, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu, zistil nasledovné: dňa 29. 08. 2017 uzavrel žalobca so žalovaným úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalobcovi od žalovaného poskytnutý úver vo výške 3 000,00 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť v 48 pravidelných mesačných splátkach vo výške 88,98 Eur. Súčasne s uzavretím úverovej zmluvy uzavrel žalovaný so žalobcom aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Naliehavosť úpravy pomerov medzi sporovými stranami žalobca odôvodnil skutočnosťou, že výkonom zrážok zo mzdy dochádza k vážnemu zásahu do práv žalobcu. Okresný súd v danom prípade konštatuje, že žalobca už uhradil žalovanému sumu 3 016,24 Eur, pričom istina úveru predstavuje sumu 3 000,00 Eur. 20. Zo zmluvy o úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva, že by bol úver poskytnutý žalobcovi na výkon zamestnania, povolania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Samotný žalobca mohol takéto zmluvy buď podpísať alebo odmietnuť ako celok, pričom nemohol ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky žalovaného. Z týchto dôvodov tak okresný súd dospel k názoru, že žalobca má postavenie spotrebiteľa, nakoľko ide o spotrebiteľsko-právny vzťah z dôvodu, že v čase uzavretia zmluvy o úvere, ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy bola veriteľom právnická osoba, ktorej predmetom činnosti bolo okrem iného poskytovať úvery a žalobca ako dlžník bol fyzická osoba, ktorej nebol úver poskytnutý na účel podnikania resp. zamestnania. 21. Okresný súd po preštudovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, úverovej zmluvy a Dohody o zrážkach zo mzdy musí uviesť, že tvrdenie žalobcu v návrhu o tom, že žalobca nemal možnosť odmietnuť podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy sa nezakladá na pravde, nakoľko v bode I. Dohody o zrážkach zo mzdy je uvedené, že uzavretie takejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere alebo poskytnutia úveru a tiež v bode II. je zreteľne uvedené, že dlžník (žalobca) má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. V bode III. bola žalobkyňa podrobne poučená o dôsledkoch dojednania dohody o zrážkach zo mzdy, z čoho vyplýva, že si bola vedomá toho, aké dôsledky bude mať pre ňu uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy a tiež, že takéto uzavretie danej dohody bolo jej slobodným rozhodnutím, či ju uzavrie alebo nie. Samotná skutočnosť, že ide o zmluvu, ktorá má formulárový charakter ešte nespôsobuje, že takáto zmluva sa stáva neplatnou. Relevantné je posúdenie jej obsahu a okolností jej uzatvorenia. 22. V prejednávanej veci žalobca odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že v prípade ak by okresný súd neodkladné opatrenie nevydal, na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy bude aj tak naďalej dochádzať k neoprávneným zásahom do práv žalobcu prostredníctvom zrážok zo mzdy, a tak aj k bezdôvodnému obohacovaniu sa na strane žalovaného na úkor žalobcu. Okresný súd v prejednávanej veci považoval za splnenú podmienku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je odôvodnená správaním sa strany žalovaného, ktorý požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, v dôsledku ktorých bezprostredne dochádza k zásahu do majetkových práv žalobcu, čo má nepochybne dopad na jeho finančnú a sociálnu situáciu, a to všetko za situácie, kedy žalobca spochybňuje dôvodnosť a výšku uplatneného nároku, ako aj spôsob jeho uplatnenia. Okresný súd na základe skutočností tvrdených žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej-ktorej strany. Zvážil, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru, a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného, ku ktorému dochádza nariadeným neodkladným opatrením, okresný súd v predmetnej veci považuje za primeraný. Uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o úvere nie je nariadením neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom ohrozené. Žalovaný je len v určitom rozsahu obmedzený vo svojom práve na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu. Je tiež potrebné prisvedčiť žalobcovi, že zákonná konštrukcia inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje zásah do majetkovej sféry dlžníka bez predchádzajúcej súdnej kontroly uplatnenej pohľadávky veriteľa, a to aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch, pri ktorých z vnútroštátneho aj európskeho práva vyplýva zvýšený záujem zákonodarcu na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, vrátane súdnej ingerencie v tomto procese. Vykonávaním zrážok zo mzdy na základe takejto dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky tak dochádza pravidelne každý mesiac k neoprávneným zásahom do majetku dlžníka (žalobcu), kým sa žalovaný sám nerozhodne výkon takýchto zrážok ukončiť. Možná neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, osvedčujú potrebu tieto právne úkony podrobiť súdnej kontrole za účelom ich prieskumu, aby nedochádzalo k poškodzovaniu práv spotrebiteľa (žalobcu) tým, že sporné nároky nebudú podrobené súdnej kontrole, pričom vykonávaním zrážok môže dochádzať k neprimeranému zásahu do majetkových práv žalobcu. Okresný súd konštatuje, že žalobca uviedol a opísal všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj odôvodnenie úpravy pomerov, a preto okresný súd jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia plne vyhovel.
23. Neodkladným opatrením okresný súd upravuje pomery strán, pokiaľ má za osvedčené, že ich úprava neznesie odklad a mohlo byť dôjsť k zásahu do práv, príp. právnych záujmov jednej zo strán. Takýmto opatrením je aj opatrenie, ktorým okresný súd zakáže ďalší výkon zrážok zo mzdy žalobcu, pokiaľ má za osvedčené, že ďalšími zrážkami môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do jeho majetkových práv. Okresný súd na základe predloženého návrhu dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, keďže z predložených listín a zo samotného návrhu je osvedčený zásah žalovaného do práv žalobcu. Okresný súd posudzoval dojednania zmluvy o úvere, na základe ktorých by malo dochádzať k zrážkam zo mzdy žalobcu a dospel k záveru, že ďalšie zrážky zo mzdy žalobcu môžu byť zásahom do jeho majetkových práv ako bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktorý môže od žalobcu prostredníctvom jeho zamestnávateľa požadovať plnenie, ktoré nemusí byť v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, čomu iným spôsobom, ako nariadením neodkladného opatrenia nie je možné zabrániť.
24. Z predložených listín a potvrdenia žalovaného zo dňa 15. 05. 2020 je nesporné, že žalovaný žiada plnenie presahujúce výšku istiny, ktoré by mohlo byť plnením z neprijateľných zmluvných podmienok, okresný súd preto z preventívnych dôvodov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, aby nedochádzalo k ďalším prípadným neoprávneným zásahom do majetkových práv žalobcu. Nariadením tohto opatrenia tak nevzniká škoda ani jednej zo strán, keď ním nezaniká nárok žalovaného na plnenie z uzavretej zmluvy ako taký, iba nárok na výkon Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je iba zabezpečovacím inštitútom k pohľadávke žalovaného ako veriteľa a jej prípadná neplatnosť nemá vplyv na platnosť zmluvy ako hlavného zmluvného vzťahu.
25. Podľa § 336 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
26. Okresný súd však považuje za potrebné, aby predmetná zmluva o úvere bola podrobená podrobnému súdnemu prieskumu, v rámci ktorého sa vykoná riadne dokazovanie a bude môcť svoj procesný postoj zaujať aj žalovaný. Na základe toho uložil žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej. Určenie predmetu konania ponechal na žalobcovi s určením dvoch alternatív. Ako strany sporu určil okresný súd žalobcu - ako spotrebiteľa z úverovej zmluvy a žalovaného - ako dodávateľa z úverovej zmluvy.
27. Nakoľko okresný súd uložil žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej, o trovách konania týkajúcich sa neodkladného opatrenia okresný súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.