Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/159/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v spore žalobcu: Q. A., R.. XX.XX.XXXX, T. D. J. X, J., proti žalovanej: ALTERNATÍVA, s.r.o., IČO: 36 521 876, so sídlom Nám. Kossutha č. 12, Komárno, práv. zast.: Mgr. Cyntia Takács Szalai, advokátka so sídlom Nám. M. R. Štefánika č. 6, Komárno, o zaplatenie 2.331,44 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

IV. Znalkyňa Ing. Jana Skoková, bytom Vodná 12/24, Komárno má voči žalobcovi nárok na znalečné v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.02.2008 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.331,44 eur. V žalobe uviedol, že je vlastníkom bytu na adrese B.. E. XX C. J.Á. zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. ako trojizbový byt č. X C. A. I. I.. Č.. XXXX R. N. Č.. XXXX (ďalej len „byt“). Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2006, ktoré žalobca obdržal v máji 2007, sa žalobca dozvedel, že je žalovanej údajne dlžný sumu 37.434,- Sk (1.242,58 eur). Žalobca uviedol, že nie je žalovanej nič dlžný a na takúto dlžobu ho žalovaná nikdy listovým upomínaním neupozornila. Žalobca doporučeným listom dňa 31.05.2007 požiadal žalovanú, aby mu vydala potvrdenie o tom, že nemá dlžobu voči žalovanej, pretože chce svoj byt odpredať konkrétnemu záujemcovi a k prevodu vlastníckeho práva potrebuje do katastra nehnuteľnosti doložiť takéto potvrdenie od správcu domu. Žalovaná na jeho písomnú žiadosť nereagovala, preto žalobca vykonal so žalovanou nezvyklú skúšku. Z vyúčtovania za rok 2006 žalobca vypísal číslo účtu, na ktorý je údajne dlžný. Následne bankovým prevodom zo dňa 11.07.2007 žalobca zaslal žalovanej na toto číslo účtu sumu 35.000,- Sk a písomne listom zo dňa 11.07.2007 jej to oznámil s tým, že táto poukázaná suma od žalobcu nepredstavuje jeho uznanie dlžoby, ale ak takáto existuje, potom nech sa z uvedenej sumy kryje odo dňa obdržania jeho platby denne smerom naspäť. Žalovaná mu listom číslo 392/07 zo dňa 18.07.2007 odpísala, že obdržala sumu, ale nevie ju zaradiť, lebo žalobca nepíše, kam ju má zaradiť. Podľa žalobcu netreba ďalší dôkaz na to, že jeho údajná dlžoba u žalovanej neexistuje a táto si celú záležitosť vymyslela. Z uvedeného konania žalovanej žalobcovi vznikla a naďalej vzniká skutočná škoda, a to v tom, že pokiaľ by bol byt odpredal, nemusel by platiť mesačne poplatky za služby, do fondu a na odmenu správcovi spolu 1.293,- Sk a udržiavací poplatok za existenciu plynových hodín 70,- Sk mesačne, spolu 1.363,- Sk mesačne, čo predstavuje od júna 2007 do februára 2008 sumu 10.904,- Sk. Pokiaľ by žalobca byt odpredal, získal by po vklade vlastníckeho práva na nového vlastníka od mesiaca

september 2007 (po tridsiatich dňoch od návrhu na vklad) sumu 1.100.000,- Sk, s ktorými by mohol disponovať. Pokiaľ by mal žalobca k dispozícii kúpnu cenu, tak by preukázateľným spôsobom pri uložení do banky získal najmenej 4 % úrok ročne, čo predstavuje ročný úrok 44.000,- Sk, a z toho na obdobie od júla 2007 do februára 2008 úrok vo výške 29.333,- Sk. Žalovanou tvrdené postavenie žalobcu ako dlžníka zapríčinilo, že žalovaná žalobcovi neposiela zmluvy ani žiadne písomnosti, ktoré dostávajú všetci ostatní vlastníci bytov v tomto dome, nepozýva ho na bytové schôdze, medzi schodišťovými spoluvlastníkmi ho ohovára tým, že je neplatič, nekorešponduje s ním ani neodpovedá na jeho listy, keď sa dostaví do kancelárie žalovanej, jej zamestnanci nemajú pre neho k dispozícii žiadny dokument k nahliadnutiu, lebo podľa tichej informácie nemajú so žalobcom korešpondovať ani ústne ani písomne. Z uvedeného vzniká žalobcovi aj nemajetková škoda na dobrom mene a na mene všeobecne, na jeho informovanosti titulom vlastníka bytu a podielového spoluvlastníka na spoločných častiach a zariadeniach domu, i na spoločenskom postavení medzi ostatnými vlastníkmi bytov, ktorí si myslia, že žalobca je im dlžný do fondu prevádzky, údržby a opráv domu, a teda že oni na neho týmto titulom doplácajú. Kuriozitou však podľa žalobcu je to, že byt je trvale nevyužívaný, prázdny, čo je už 7 rokov nahlásené žalovanej, a napriek tomu, že žalobca nevyužíva služby spojené s bývaním, ako je spotreba vody a kanalizačné, spotreba elektriny na schodišti a za prevádzku výťahu, žalobca stále platí aj za tieto služby za jednu osobu, ktorou platbou vlastne prispieva ostatným vlastníkom na ich spotrebu. Nemajetkovú ujmu žalobca vyčíslil na 30.000,- Sk. Spolu sa teda žalobca domáhal voči žalovanej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vo výške 70.237,- Sk (2.331,44 eur) s príslušenstvom.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 29.01.2009, v ktorom uviedla, že po obdržaní ročných vyúčtovaní aj z minulých rokov bolo žalobcovi jasné, že má nedoplatok. Napriek tomu dňa 01.06.2007 požiadal žalovanú o vydanie potvrdenia na byt, že nemá žiadnu dlžobu. Následne žalovaná dňa 12.07.2007 obdržala oznámenie, že žalobca poukazuje zálohu na žalovanou vykázanú tzv. dlžobu, ale v tom čase žalovanej nebola známa ani výška poukázanej sumy ani číslo účtu. Dňa 18.07.2007 žalovaná reagovala na list zo dňa 12.07.2007, preto v tom období nebolo možné vystaviť potvrdenie na byt. Následne pri účtovnej uzávierke žalovaná identifikovala platbu, ktorá bola zaúčtovaná na konto žalobcu. Ku dňu podania vyjadrenia žalovaná evidovala nedoplatok v sume 148,38 eur, pričom uviedla, že po jeho zaplatení bezodkladne vydá žalobcovi potvrdenie. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla, aby súd žalobu zamietol.

3. V podaní zo dňa 16.02.2009 žalovaná podrobne rozpísala nedoplatky žalobcu nasledovne: rok 2001 - zálohové platby za mesiac 8, 9 30,34 eur 914,- Sk rok 2002 - vyúčtovanie 100,59 eur 3.030,50 Sk rok 2003 - vyúčtovanie 6,03 eur 181,70 Sk rok 2003 - zálohové platby za mesiac 1, 5 35,51 eur 1.069,80 Sk rok 2004 - vyúčtovanie - preplatok - 4,12 eur - 124,- Sk rok 2005 - vyúčtovanie 3,96 eur 5.512,70 Sk rok 2006 - vyúčtovanie 182,99 eur 26.730,20 Sk poplatok z omeškania za roky 2001-2006 887,28 eur 26.730,20 Sk Spolu (nedoplatok za roky 2001 - 2006) 1.242,58 eur 37.434,10 Sk Z nedoplatku bola uhradená suma vo výške 1.161,79 eur (35.000,- Sk) dňa 11.07.2007. Rozdiel činí 80,80 eur. K tejto sume je pripočítané vyúčtovanie za rok 2007 v sume 67,58 eur. Celkový nedoplatok je preto v sume 148,38 eur.

4. V priebehu konania žalobca poukazoval na skutočnosť, že žalovaná mu nesprávne účtovala náklady za ústredné kúrenie a paušálne poplatky, keďže byt žalobcu bol dňa 29.09.2000 odpojený od centrálnej dodávky tepla a teplej úžitkovej vody, namietal aj náklady za studenú vodu, ktorá sa má počítať podľa počtu osôb bývajúcich v bytovom dome, pričom v byte žalobcu nikto nebýval a žalovaná mala o tejto skutočnosti vedomosť, preto žalobca uznáva len polovicu nákladov za vodu, z rovnakého dôvodu žalobca ďalej namietal, že nebol povinný platiť za schodiskovú elektrinu, používanie výťahu a odvoz smetí a tiež namietal, že žalovaná mu niektoré z ním zaplatených platieb nezaúčtovala vôbec resp. zaúčtovala nesprávne. V období od apríla 2001 do mája 2003 nebol žalobca podľa svojich tvrdení povinný platiť ani poistné za poistenie bytového domu, keďže bytový dom nebol poistený a napokon žalobca namietal, že žalovaná si dvakrát účtovala výdavky na správu výťahov. Z uvedených dôvodov žalobca považoval žalovanou vykazovaný nedoplatok na úhradách za nesprávny a na podanej žalobe zotrval v celom rozsahu.

5. Súd vo veci vykonal znalecké dokazovanie z odboru ekonomika a podnikanie, odvetvie účtovníctvo a dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to: Vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za roky 2002, 2003, 2004, 2005 2006, list žalovanej zo dňa 18.07.2007, platobný doklad SIPO II za obdobie 02/2008, prevodný príkaz na úhradu sumy 35.000,- Sk zo dňa 11.07.2007, Žiadosť o vydanie potvrdenia zo dňa 31.05.2007, Vykazovanie nedoplatku - poukázanie zálohy zo dňa 11.07.2007, výpočtové listy poplatkov a zálohových platieb za obdobie od 01.01.2002 do 01.02.2007, Dohoda žalobcu s Tekom - „therm“ spol. s r.o. zo dňa 29.09.2000, Zmluva o budúcej zmluve, list žalovanej zasielaný vlastníkom bytov spolu s vyúčtovaním nákladov za rok 2007, poštový peňažný poukaz na úhradu sumy 2.480,- Sk, poistka bytového domu č. X XXX XXX XXX, návrh poistnej zmluvy pre poistenie budov a stavieb občanov, Dodatok č. 1 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.05.2003, odpočtový hárok pomerových rozdeľovačov nákladov tepla, Zmluva o nájme zo dňa 28.01.2011, poštový peňažný poukaz na úhradu sumy 7.785,- Sk, Zmluva o výkone správy zo dňa 01.01.2005, Zmluva o výkone správy zo dňa 27.11.1998 a 01.01.2002, výpis pohľadávok ku dňu 21.12.2010, výpis z obchodného registra žalovanej, výpis z obchodného registra spoločnosti SLOVKOM PLUS, s.r.o., Hospodárske zmluvy zo dňa 01.04.2001 a 25.06.2003, uznesenie OR PZ v Komárne ČVS:ORP-208/OEK-KN-2009 HO zo dňa 16.04.2009, vyjadrenia žalovanej zo dňa 14.08.2006 a 06.01.2006 adresované do spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. , vyjadrenie žalovanej zo dňa 10.03.2009 adresované do spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. , emailová komunikácia žalobcu s poisťovňou, výkaz o platbách žalobcu a spôsobe ich započítania za obdobie od 01.10.2001 do 28.02.2008, výpisy z účtu chodu bytového domu za rok 2002, 2003 2004, vyúčtovanie čerpania GO fondu v roku 2001, výpis z bankového účtu bytového domu za mesiace , reklamácia vyúčtovania 2002, list žalobcu žalovanej zo dňa 03.12.2003, podpisový hárok vyúčtovania za rok 2010, žiadosť žalobcu adresovaná Slovenskej pošte a.s. zo dňa 02.03.2020, poskytnutie informácie Slovenskej pošty, a.s. o zásielke zo dňa 06.03.2020. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Zo Zmluvy o výkone správy zo dňa 01.01.2002 a 01.01.2005 vyplýva, že žalovaná v prospech vlastníkov bytov v bytovom dome na B.. E. XX,XX, J. vykonáva správu, prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva domu a pozemku prislúchajúceho k domu, zabezpečovanie plnení spojených s užívaním bytov a ďalších služieb za podmienok dojednaných v zmluvách. Z oboch Zmlúv o výkone správy vyplýva, že sa nimi žalovaná ako správca zaviazala zabezpečiť poskytovanie služieb spojených s užívaním bytu a bytového domu, a to napr. dodávku tepla a teplej úžitkovej vody, dodávku vody z verejného vodovodu, odvádzanie odpadových a dažďových vôd, osvetlenie spoločných častí a spoločných zariadení domu, prevádzku výťahov, poistenie a pod. Ďalej zo zmlúv vyplýva záväzok žalovanej ako správcu vypočítavať vlastníkom výšku mesačných preddavkov (zálohy) na poskytované plnenia, rozúčtovať skutočné náklady za poskytnuté plnenia na jednotlivé byty v dome oproti uhradeným preddavkom (zálohám) po skončení kalendárneho roka, vyúčtovaním zistený preplatok vrátiť vlastníkom. Zo zmlúv je ďalej zrejmé, že na zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv a správy domu je vlastník povinný najmä poukazovať správcovi preddavky mesačne do fondu prevádzky, údržby a opráv; poukazovať preddavky na úhradu nákladov za poskytnuté plnenia a ďalšie služby vo výške určenej správcom a platiť správcovi poplatok za výkon správy.

7. Zo žiadosti žalobcu zo dňa 31.05.2007 adresovanej žalovanej vyplýva, že žalobca ako vlastník bytu na B.. E.I. XX/X C. J. požiadal žalovanú ako správcu o vydanie potvrdenia o tom, že žalobca nemá žiadne dlžoby.

8. Z Dohody spísanej dňa 29.09.2000 medzi spoločnosťou TEKOM - „therm“ spol. s r.o. ako dodávateľom a správcom ústredného kúrenia a teplej úžitkovej vody v dome E. XX-XX C. J. a žalobcom ako vlastníkom bytu v tomto bytovom dome vyplýva, že sa ňou účastníci dohodli, že dňom uzavretia dohody správca ústredného kúrenia zabezpečí odpojenie bytu vlastníka od centrálnej dodávky tepla.

9. Z poštového peňažného poukazu vyplýva, že žalobca dňa 16.10.2006 poukázal v prospech žalovanej sumu 2.480,- Sk (82,32 eur).

10. Z platobného dokladu SIPO II. za mesiac 05/2003 vyplýva, že žalobca v máji 2003 zaplatil zálohovú platbu označenú ako „GO + služby“ vo výške 542,- Sk.

11. Z poistky č. X XXX XXX XXX vydanej spoločnosťou Kooperativa poisťovňa a.s. vyplýva, že bytový dom na adrese E. XX-XX, J. mal uzavretú poistnú zmluvu so začiatkom poistenia dňa 20.05.2001 na neurčito.

12. Z Hospodárskej zmluvy uzavretej dňa 25.06.2003 medzi odberateľom ALTERNATÍVA, s.r.o. a dodávateľom Slovkom Plus, s.r.o. je zrejmé, že predmetom tejto zmluvy je vedenie evidencie, zabezpečovanie opráv a údržby, zabezpečovanie prevádzkyschopnosti výťahov, zabezpečovanie odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradených technických zariadení v správe odberateľa.

13. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Komárne ČVS:ORP-208/OEK-KN-2009 HO zo dňa 16.04.2009 vyplýva, že písomné trestné oznámenie žalobcu pre podozrenie zo spáchania prečinu podvodu a zločinu všeobecného ohrozenia, ktorých sa mali dopustiť spoločníci žalovanej a spoločníci spoločnosti SLOVKOM PLUS s.r.o., na tom skutkovom základe, že vyššie uvedení spoločníci mali zabezpečiť od roku 2001 do súčasnosti v meste Komárno riadne fungovanie zdvíhacích zariadení v bytových domoch, kde ako správca vystupuje žalovaná, a to takým spôsobom, že na takúto činnosť oprávnená osoba od nastúpenia týchto spoločností zabezpečuje prevádzkyschopnosť výťahov v meste Komárno a zároveň v predpísanej lehote vydáva na tieto zariadenia revízne správy, pričom ani žalovaná ani spoločnosť SLOVKOM PLUS s.r.o. nedisponuje oprávnením na takúto činnosť, čím tieto dve spoločnosti majú vykonávať dvojité správcovstvo a neoprávnenú údržbu zdvíhacích zariadení, bolo odmietnuté. V odôvodnení uznesenia sa uvádza, že v danom prípade sa nejedná o dvojité správcovstvo, nakoľko revízny technik P. T. ako aj výťahový technik X.. N. N. (predtým X.. X. J.) zastávajú inú funkciu a z toho dôvodu P. T. má zmluvný vzťah so žalovanou a X.. N. N. (predtým X.. X. J.) má dohodu o vykonaní práce so spoločnosťou SLOVKOM PLUS s.r.o., ktorá spoločnosť z toho dôvodu fakturuje činnosť výťahového technika žalovanej.

14. Keďže rozhodnutie vo veci záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru ekonomika a podnikanie, odvetvie účtovníctvo Ing. Janou Skokovou na zodpovedanie otázok, či mal žalobca ku dňu 01.06.2007 nedoplatok za mesiace august a september 2001, január a máj 2003, na poplatkoch a zálohových platbách nájomného za užívanie bytu; či žalovaná vzhľadom na skutočnosť, že kúrenie a teplá úžitková voda neboli do bytu žalobcu dodávané, správne určila výšku poplatkov a zálohových platieb; či vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za roky 2002-2006 je správne vzhľadom na odpojenie bytu žalobcu od tepla a teplej úžitkovej vody; či ku dňu 01.06.2007 mal žalobca nedoplatok na vyúčtovaní za roky 2002 - 2006 a ak mal nedoplatok, je potrebné vyčísliť aj výšku poplatku z omeškania.

15. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX Ing. Jany Skokovej zo dňa 30.06.2011 v znení písomného vyjadrenia znalkyne zo dňa 13.04.2012 vyplýva, že za obdobie august a september 2001 žalobca vyrovnal dňa 16.10.2006 svoj nedoplatok vrátane úroku z omeškania v zmysle rozsudku sp. zn. . Za rok 2002 predpis zálohových platieb zohľadňoval odpojenie bytu vlastníka od centrálnej dodávky tepla v zmysle Dohody zo dňa 29.09.2000, avšak v ročnom vyúčtovaní nákladov za služby spojené s bývaním skutočnosť o odpojení bytu od dodávky tepla nebola zohľadnená, čím došlo neoprávnene k vzniku nedoplatku na dodávke za ústredné kúrenie vrátane paušálneho poplatku. V prípade správneho účtovania týchto nákladov mal nedoplatok za rok 2002 predstavovať sumu 329,- Sk. Obdobne aj za roky 2003, 2004, 2005 predpis zálohových platieb zohľadňoval odpojenie bytu od centrálnej dodávky tepla, avšak v ročnom vyúčtovaní nákladov za služby spojené s bývaním skutočnosť o odpojení bytu od dodávky tepla bola zohľadnená len čiastočne, čím došlo neoprávnene k vzniku nedoplatku na dodávke za teplo vrátane paušálneho poplatku a poplatku za vodomery. V prípade správneho účtovania týchto nákladov mal nedoplatok za rok 2003 predstavovať sumu 57,10 Sk, v roku 2004 mal žalobcovi vzniknúť preplatok vo výške 257,50 Sk a v roku 2005 preplatok vo výške 14,30 Sk. Za rok 2006 predpis zálohových platieb zohľadňoval odpojenie bytu vlastníka od centrálnej dodávky tepla v zmysle Dohody zo dňa 29.09.2000, avšak v ročnom vyúčtovaní nákladov za služby spojené s bývaním skutočnosť o odpojení bytu od dodávky tepla nebola zohľadnená, čím došlo neoprávnene k vzniku nedoplatku na dodávke za ústredné kúrenie vrátane paušálneho poplatku. V prípade správneho účtovania týchto nákladov mal žalobcovi za rok 2006 vzniknúť preplatok vo výške 51,- Sk. Celková výška nedoplatkov k 01.06.2007 tak podľa znalkyne mala predstavovať sumu 63,30 Sk (2,10 eur).

16. Z Dodatku č. 1 k Znaleckému posudku č. X/XXXX zo dňa 30.06.2014 Ing. Jany Skokovej vyplýva, že v znaleckom posudku č. X/XX nebolo zohľadnené ustanovenie § 7 ods. 3 písmeno a) a c) vyhlášky č.

, ktorá zaviedla, že základná zložka na dodané teplo sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov, ktorí nemajú individuálne vykurovanie a nemajú priamo uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla s dodávateľom tepla. Z ustanovení vyhlášky č. účinnej od 01.01.2006 vyplýva, že byt žalobcu mal byť v prípade, že dohoda o odpojení bytu z 29.09.2000, kde sa správca ústredného kúrenia TEKOM - „therm“ s.r.o. zaviazal oznámiť odpojenie správcovi bytu a zrušiť účtovanie za túto dodávku a službu touto vyhláškou od 01.01.2006 stratila platnosť, pre účely rozpočítavania množstva dodaného tepla na vykurovanie posudzovaný tak, že základná zložka bytu by pri použití koeficientu 0,50 v zmysle cit. vyhlášky bola vo výške 2.737, Sk. Zároveň znalkyňa v Dodatku k znaleckému posudku vykonala prepočet platieb žalobcu došlých žalovanej v rokoch 2006-2007 a prepočítala aj sankcie za omeškanie s plnením tak, že namiesto žalovanou použitých 0,25 % za každý deň omeškania počítala so sadzbou 2,5 promile (t.j. 0,025 %) za každý deň omeškania. Prílohu č. 9 tohto Dodatku k znaleckému posudku tvorí tabuľka obsahujúca prehľad platieb žalobcu vykonaných v prospech žalovanej, a to dňa 30.11.2002 vo výške 323,70 Sk, dňa 27.01.2004 vo výške 7.781,- Sk, dňa 30.06.2005 vo výške -124,- Sk, dňa 06.11.2006 vo výške 1.534,- Sk, dňa 31.12.2008 vo výške 35.124,- Sk, dňa 26.01.2009 vo výške 5.196,- Sk a dňa 31.01.2009 vo výške 119,20 Sk, spolu v sume 49.954,20 Sk, a ďalej prehľad pohľadávok žalovanej voči žalobcovi a celkový prepočet, z ktorého vyplýva, že po započítaní úhrad žalobcu vo výške 49.954,20 Sk, pohľadávky žalovanej na istine vo výške 22.378,80 Sk a na sankciách vo výške 3.801,51 Sk, predstavuje preplatok žalobcu sumu 23.773,89 Sk.

17. Z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. vyplýva, že žalovaná ako veriteľ a v tomto konaní v procesnom postavení žalobcu sa proti žalobcovi ako dlžníkovi, ktorý v tomto konaní vystupoval v procesnom postavení žalovaného, domáhala zaplatenia sumy 2.772,- Sk s príslušenstvom. Zo spisu vyplýva, že v priebehu tohto konania dlžník dňa 30.11.2003 uhradil sumu 323,70 Sk, ktorú veriteľ započítal na úhradu nedoplatku za mesiac apríl 2002. V dôsledku späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy 323,70 Sk s príslušenstvom došlo k zastaveniu konania v tejto časti, a to dopĺňacím rozsudkom č.k. -241 zo dňa 18.11.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2005. Rozsudkom č.k. -284 zo dňa 14.09.2006 bol dlžník zaviazaný zaplatiť veriteľovi 300,30 Sk ako aj úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 445,- Sk na čas od 06.05.2001 do 30.11.2002, 129,30 Sk na čas od 01.12.2002 do 23.01.2004, 445,- Sk na čas od 06.06.2001 do zaplatenia, od 06.07.2001 do zaplatenia, od 06.08.2001 do zaplatenia, od 06.09.2001 do zaplatenia, od 06.10.2001 do zaplatenia, všetko po právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku súd návrh zamietol a určil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2006 a vykonateľnosť dňa 16.11.2006.

18. Podľa (ďalej len „“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

19. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

20. Podľa škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

21. Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

22. Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

23. Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

24. Podľa pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

25. Podľa výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

26. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v období rokov 2001-2006, na správu domu sa zriaďuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „“), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom.

27. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od 01.07.2007, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

28. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30.06.2007 uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme podľa odseku 1. rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis. Pri rozúčtovaní je povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Rovnakým spôsobom je povinné postupovať i pri rozhodovaní o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona.

29. Podľa vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. , ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla v znení účinnom do 14.09.2009 (ďalej len „vyhláška ÚRSO č. “), ak v objekte rozpočítavania sú zabezpečené pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlá tepla na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov rovnakej triedy presnosti, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 40 % a spotrebná 60 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu6) dohodnú, môže byť základná zložka minimálne 30 % a maximálne 50 % a spotrebná zložka minimálne 50 % a maximálne 70 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie.

30. Podľa vyhlášky ÚRSO č. základná zložka sa rozpočítava konečným spotrebiteľom podľa podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa a priemeru základnej zložky na m2 vypočítaného z podlahovej plochy všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania podľa vzorca, kde ZZks - základná zložka pre konečného spotrebiteľa [Sk], ZZ - základná zložka [Sk], S - celková upravená podlahová plocha bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov [m2], Sks - upravená podlahová plocha bytu, nebytového priestoru alebo spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa [m2].

31. Podľa vyhlášky ÚRSO č. základná zložka na dodané teplo podľa odseku 2 sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie a nemajú priamo uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla s dodávateľom tepla, pričom podlahová plocha bytu alebo nebytového priestoru s individuálnym vykurovaním sa vynásobí koeficientom a) 0,25 pri bytoch a nebytových priestorov v nadstavbách a v stavbách do podkrovia,

b) 0,30 pri bytoch a nebytových priestorov alebo ich častí, ktoré sa nachádzajú na najvyššom podlaží, nad vchodom do domu, nad chodbami a pivničnými priestormi alebo inými priestormi, ktoré nie sú vykurované, c) 0,50 pri ostatných bytoch a nebytových priestoroch.

32. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Protiprávny úkon je porušením právnej povinnosti, a teda správaním, ktoré sa prieči právu a preto je protiprávne. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Zahŕňa tak konanie, t.j. správanie aktívneho charakteru, ako aj opomenutie, t.j. správanie pasívneho charakteru. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch a ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Príčinná súvislosť znamená určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania.

33. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.

34. Osobnostné práva možno zaradiť do skupiny osobných práv nemajetkovej povahy. ich upravuje ako súhrn subjektívnych práv, ktoré slúžia na ochranu jednotlivých zložiek osobnosti človeka. V ustanovení upravuje demonštratívny výpočet jednotlivých chránených stránok osobnosti človeka, ktorý umožňuje popri práve na ochranu života, zdravia, občianskej cti, svojho mena a prejavov osobnej povahy zahrnúť aj iné práva, ktoré sa týkajú osobnosti človeka, najmä právo na ochranu osobnej slobody, meno, slobodu prejavu, ľudskú dôstojnosť a vážnosť osoby, rešpektovanie rodinného života, ochranu osobného súkromia, ochranu prejavov osobnej povahy, ochrany svojej podoby, ochranu vnútornej a intímnej stránky osobnosti, zdravé životné prostredie, ochranu tela zahrňujúcu oblasť medicíny a ochranu pred klamlivou reklamou.

35.Ustanovenie upravuje prostriedky ochrany osobnosti. Súkromnoprávny delikt neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti je deliktom ohrozujúcim alebo porušujúcim (ak došlo k dokonaniu skutku). Skutková podstata súkromnoprávneho deliktu neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti spočíva v dvoch pojmových znakoch, ktoré musia byť splnené súčasne. Je to predovšetkým neoprávnenosť zásahu a objektívna spôsobilosť zásahu ohroziť alebo porušiť osobnostné právo. Zavinenie sa ani v jednom z uvedených prípadov nevyžaduje. Rovnako sa nevyžaduje, aby bola spôsobená nemajetková alebo majetková ujma.

36. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú: a) existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ustanovením , b) neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu, c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa ustanovenia .

37. Medzi stranami nebol sporu o tom, že žalobca bol v rozhodnom období rokov 2001 - 2006 vlastníkom bytu v bytovom dome, ktorého správu vykonávala žalovaná. Ďalej nebolo sporné, že žalobca podaním zo dňa 31.05.2007 požiadal žalovanú o vydanie potvrdenia o tom, že voči nej nemá nedoplatky, ktoré potreboval z dôvodu, že svoju nehnuteľnosť mienil predať inej osobe a že žalovaná potvrdenie nevydala, keďže evidovala nedoplatky žalobcu.

38. Keďže žalobca v jednom zo svojich podaní napriek tomu, že on ako dominus litis (pán sporu) určuje okruh strán sporu, namietol aj pasívnu vecnú legitimáciu žalobcu, súd skúmal, či je žalobca pasívne vecne legitimovaný a konštatuje, že tomu tak je, keďže je právnickou osobou, ktorá má s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, v ktorom žalobca vlastnil v rozhodnom období byt, uzavretú zmluvu o výkone správy, je teda správcom, na ktorého sa vzťahovala povinnosť vydať na požiadanie potvrdenie o tom, že vlastník bytu nemá nedoplatky.

39. Žalobca požadoval od žalovanej náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že žalovaná mu nevydala potvrdenie o tom, že voči nej nemá nedoplatky. Žalovaná potvrdenie nevydala z dôvodu, že evidovala nedoplatok žalobcu. Žalobca mal za to, že pri správnom účtovaní nákladov za poskytnuté plnenia nemal nedoplatky na službách spojených s užívaním bytu a na úhradách do fondu prevádzky, údržby a opráv a žalovaná mu preto bola povinná vydať potvrdenie. Na základe uvedeného sa preto súd zameral na zistenie, či žalovanou účtované sumy a evidované nedoplatky boli správne a či žalobca ku dňu podania žiadosti o vydanie potvrdenia, t.j. ku dňu 31.05.2007 mal alebo nemal nedoplatok. Keďže žalobca o vydanie potvrdenia žiadal dňa 31.05.2007 súd pri rozhodovaní neprihliadal na sumu 35.000,- Sk uhradenú žalobcom až dňa 11.07.2007. Pri rozhodovaní súd vychádzal z nasledovného rozpisu nedoplatkov evidovaných žalovanou: rok 2001 - zálohové platby za mesiac 8, 9 30,34 eur 914,- Sk rok 2002 - vyúčtovanie 100,59 eur 3.030,50 Sk rok 2003 - vyúčtovanie 6,03 eur 181,70 Sk rok 2003 - zálohové platby za mesiac 1, 5 35,51 eur 1.069,80 Sk rok 2004 - vyúčtovanie - preplatok - 4,12 eur - 124,- Sk rok 2005 - vyúčtovanie 3,96 eur 5.512,70 Sk rok 2006 - vyúčtovanie 182,99 eur 26.730,20 Sk.

40. Za rok 2001 žalovaný evidoval nedoplatok žalobcu vo výške 30,34 eur, ktorý predstavoval zálohové platby za mesiace 08,09/2001. Z predloženého poštového poukazu mal súd za preukázané, že žalobca dňa 16.10.2006 na základe povinnosti uloženej mu súdom v rozsudku vydanom v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. zaplatil sumu 2.480,- Sk (82,32 eur) ako úhradu týchto zálohových platieb (teda za mesiac 08,09/2001) aj s príslušenstvom. Súd má za to, že žalobca predložením poštového poukazu uniesol dôkazné bremeno preukázania uhradenia tejto sumy v prospech žalovanej, a to na účet vedený v banke. Pokiaľ žalovaná namieta, že túto platbu neobdržala, má súd za to, že toto jej tvrdenie neobstojí, a to najmä s poukazom na tú skutočnosť, že zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 13.07.2020 výslovne nepoprela, že by v čase vykonania tejto úhrady žalovaná nemala zriadený aj účet v banke, na ktorý žalobca peniaze poukázal. Z uvedených dôvodov súd konštatuje, že za rok 2001 žalobca ku dňu 31.05.2007 nemal nedoplatok ani preplatok.

41. Za rok 2002 žalovaná evidovala nedoplatok žalobcu vo výške 100,59 eur (3.030,50 Sk). Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca dňa 29.09.2000 uzatvoril so správcom ústredného kúrenia TEKOM-„therm“ s.r.o. dohodu o odpojení bytu žalobcu od centrálnej dodávky tepla. Ako to vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Jany Skokovej č. XXX/XXXX, žalovaná túto skutočnosť správne zohľadnila v predpise zálohových platieb, kde neboli stanovené žiadne zálohy na ústredné kúrenie a teplú úžitkovú vodu. V ročnom vyúčtovaní nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2002 však skutočnosť o odpojení bytu od dodávky tepla nebola zohľadnená, keďže žalovaná neoprávnene vykázala žalobcovi aj náklady za ústredné kúrenie vo výške 2.617,60 Sk a za paušálny poplatok vo výške 83,90 Sk, preto žalovaná nesprávne stanovila nedoplatok za rok 2002. Zo znaleckého posudku vyplýva, že po odpočítaní žalovanou neoprávnene vykázaných nákladov za ústredné kúrenie a za paušálny poplatok, mali byť skutočné náklady za služby spojené s bývaním vo výške 1.457,- Sk. Keďže žalobca spolu v roku 2002 zaplatil zálohové platby vo výške 1.128,- Sk, nedoplatok za rok 2002 predstavuje sumu 329,- Sk, t.j. 10,92 eur.

42. Za rok 2003 žalovaná evidovala nedoplatok žalobcu na zálohových platbách za mesiac január a máj vo výške 35,51 eur (1.069,78 Sk). Napriek tomu, že žalobca tvrdil, že uvedené zálohové platby zaplatil, v priebehu konania toto svoje tvrdenie preukázal len čiastočne. Žalobca na pojednávaní dňa 13.07.2020 predložil súdu platobný doklad SIPO II. za mesiac 05/2003, z ktorého vyplýva, že žalobca zaplatil v máji 2003 zálohovú platbu označenú ako „GO + služby“ vo výške 542,- Sk. Pokiaľ žalovaná namietala, že žalobca tento dôkaz nepredložil včas a poukazovala na koncentráciu konania, je potrebné

konštatovať, že aj v prípade žalovanej sa viackrát stalo, že dôkazy a vyjadrenia nepredkladala včas, napriek uvedenému však súd na tieto jej dôkazy a vyjadrenia prihliadal, preto súd nevidel dôvod, prečo by tak v záujme zachovania rovnosti strán sporu nemal urobiť aj u žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd na tento dôkaz predložený žalobcom prihliadol a konštatuje, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania úhrady zálohovej platby za mesiac máj 2003 vo výške 542,- Sk. Inak je tomu však v prípade zálohovej platby za mesiac marec 2003, kde už podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania úhrady tejto sumy. Samotné poukazovanie na skutočnosť, že zálohová platba musela byť uhradená, keďže žalobca ju uhrádzal formou SIPO a spolu s platbou za „GO + služby“ jedným platobným dokaldom SIPO uhrádzal aj cenu za dodávku plynu, pričom dodávateľ plynu voči nemu nevykazuje nedoplatok, podľa názoru súdu nie je dostatočné, keďže sa jedná len o tvrdenie žalobcu nepodložené dôkazmi. Z uvedeného dôvodu preto súd pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu považoval zálohovú platbu za marec 2003 za nezaplatenú. Z prílohy č. 8 k dodatku č. 1 k znaleckému posudku č. XXX/XXXX Ing. Jany Skokovej (tabuľka na č.l. 276 súdneho spisu obsahujúca prehľad platieb žalobcu a prehľad vykazovaných nedoplatkov) vyplýva, že znalkyňa túto prílohu vyhotovovala a nedoplatok resp. preplatok žalobcu počítala ku dňu 21.12.2010 zohľadňujúc aj platby žalobcu dňa 31.12.2008, 26.01.2009 a 31.01.2009. Keďže žalobca žiadal o vydanie potvrdenia dňa 31.05.2007 súd pri rozhodovaní nemohol prihliadať na platby uhradené po tomto dátume. Z predmetnej prílohy č. 8 ďalej vyplýva, že znalkyňa považovala zálohové platby za mesiace január a máj 2003 za uhradené až platbou 35.000,- Sk uskutočnenou žalobcom dňa 11.07.2007. Na túto platbu však súd neprihliadal, keďže bola uhradená až po tom, ako žalobca žiadal o vydanie potvrdenia. Z tejto prílohy č. 8 ďalej vyplýva, že zohľadňujúc platby žalobcu ku dňu podania žiadosti žalobcu o vydanie potvrdenia (31.05.2007) znalkyňa považovala za uhradené zálohové platby v plnom rozsahu do mesiaca 10/2002 a za mesiac 10/2002 považovala uhradenú sumu 112,20 Sk a neuhradenú sumu 399,80 Sk. Keďže však znalkyňa Ing. Skoková pri vyhotovovaní prílohy č. 8 neprihliadala na platbu žalobcu zo dňa 16.10.2006 vo výške 2.480,- Sk, ktorá mala slúžiť na úhradu zálohových platieb za mesiace 08,09/2001, keďže o tejto platbe znalkyňa nemala vedomosť, súd znalkyňou uznané úhrady za mesiace vo výške po 471,- Sk (teda spolu 942,- Sk) započítal na ďalšie nasledujúce pohľadávky žalovanej, teda na pohľadávku žalovanej za zálohovú platbu 11/2002 v zostávajúcej výške 399,80 Sk, za zálohovú platbu 12/2002 vo výške 512,- Sk a za zálohovú platbu 01/2003 v zostávajúcej výške 30,20 Sk (399,80 + 512 + 30,20 = 942,- Sk). Z uvedeného vyplýva, že zo zálohovej platby za 01/2003 zostala neuhradená suma 499,80 Sk, t.j. 16,59 eur (predpísaná suma 530,- Sk - započítaná suma 30,20 Sk = 499,80 Sk). Keďže, ako to bolo uvedené vyššie, žalobca preukázal, že za mesiac máj 2003 uhradil celú predpísanú zálohovú platbu vo výške 542,- Sk, nedoplatok za zálohové platby za mesiace predstavuje sumu 16,59 eur.

43. Za rok 2003 žalovaná evidovala nedoplatok z vyúčtovania vo výške 6,03 eur. Súd obdobne ako pri vyúčtovaní za rok 2002 konštatuje, že v ročnom vyúčtovaní nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2003 nebolo v plnom rozsahu zohľadnené odpojenie bytu žalobcu od dodávky tepla, keďže žalovaná neoprávnene vykázala žalobcovi aj náklady za paušálny poplatok vo výške 82,90 Sk a za vodomery teplej úžitkovej vody vo výške 41,70 Sk, preto žalovaná nesprávne stanovila nedoplatok za rok 2003. Zo znaleckého posudku Ing. Jany Skokovej č. 006/2011 vyplýva, že po odpočítaní žalovanou neoprávnene vykázaných nákladov za vodomery teplej úžitkovej vody a za paušálny poplatok mali byť skutočné náklady za služby spojené s bývaním vo výške 1.605,10 Sk. Keďže žalobca spolu v roku 2003 podľa vyúčtovania zaplatil zálohové platby vo výške 1.548,- Sk, nedoplatok za rok 2003 predstavuje sumu 57,10 Sk, t.j. 1,90 eur.

44. Za rok 2004 žalovaná evidovala vo vyúčtovaní preplatok 4,12 eur. Súd obdobne ako pri vyúčtovaní za roky 2002 a 2003 konštatuje, že v ročnom vyúčtovaní nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2004 nebolo zohľadnené odpojenie bytu žalobcu od dodávky tepla, keďže žalovaná neoprávnene vykázala žalobcovi aj náklady za paušálny poplatok vo výške 88,90 Sk a za vodomery teplej úžitkovej vody vo výške 44,60 Sk, preto žalovaná nesprávne stanovila výšku preplatku za rok 2004. Zo znaleckého posudku Ing. Jany Skokovej č. XXX/XXXX vyplýva, že po odpočítaní žalovanou neoprávnene vykázaných nákladov za vodomery teplej úžitkovej vody a za paušálny poplatok, mali byť skutočné náklady za služby spojené s bývaním vo výške 1.758,50 Sk. Keďže žalobca spolu v roku 2004 podľa vyúčtovania zaplatil zálohové platby vo výške 2.016,- Sk, preplatok za rok 2004 predstavuje sumu 257,50 Sk, t.j. 8,55 eur. Z tejto sumy žalovaná (ako to vyplýva z prílohy č. 8 k dodatku č. 1 k znaleckému posudku č. X/XXXX) dňa 30.06.2005 vyplatila žalobcovi ňou evidovaný preplatok vo výške 124,- Sk, t.j. 4,12 eur, preto zostávajúci preplatok za rok 2004 predstavuje sumu 133,50 Sk (257,50 Sk - 124,- Sk), t.j. 4,43 eur.

45. Za rok 2005 žalovaná evidovala nedoplatok z vyúčtovania vo výške 3,96 eur. Súd obdobne ako pri vyúčtovaní za roky 2002, 2003 a 2004 konštatuje, že v ročnom vyúčtovaní nákladov za služby spojené s bývaním nebolo zohľadnené odpojenie bytu žalobcu od dodávky tepla, keďže žalovaná neoprávnene vykázala žalobcovi aj náklady za paušálny poplatok vo výške 88,90 Sk a za vodomery teplej úžitkovej vody vo výške 44,60 Sk, preto žalovaná nesprávne stanovila nedoplatok za rok 2005. Zo znaleckého posudku Ing. Jany Skokovej č. XXX/XXXX vyplýva, že po odpočítaní žalovanou neoprávnene vykázaných nákladov za vodomery teplej úžitkovej vody a za paušálny poplatok, mali byť skutočné náklady za služby spojené s bývaním vo výške 2.151,70 Sk. Keďže žalobca spolu v roku 2005 podľa vyúčtovania zaplatil zálohové platby vo výške 2.166,- Sk, nemá za rok 2005 nedoplatok, ale naopak preplatok vo výške 14,30 Sk, t.j. 0,47 eur.

46. Za rok 2006 žalovaná evidovala nedoplatok z vyúčtovania vo výške 182,99 eur. Súd rovnako ako pri vyúčtovaní za roky 2002, 2003, 2004 a 2005 konštatuje, že v ročnom vyúčtovaní nákladov za služby spojené s bývaním nebolo zohľadnené odpojenie bytu žalobcu od dodávky tepla, keďže žalovaná neoprávnene vykázala žalobcovi aj náklady za paušálny poplatok vo výške 88,90 Sk. Žalovaná ďalej vykázala žalobcovi aj náklady za ústredné kúrenie vo výške 5.474,80 eur. K nákladom na ústredné kúrenie za rok 2006 súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 01.01.2006 nadobudla účinnosť vyhláška ÚRSO č. V zmysle citovanej vyhlášky, ak sú v objekte rozpočítavania zabezpečené pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlá tepla na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov rovnakej triedy presnosti, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 40 % a spotrebná 60 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. V zmysle citovanej vyhlášky základná zložka na dodané teplo podľa odseku 2 sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie a nemajú priamo uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla s dodávateľom tepla, pričom podlahová plocha bytu alebo nebytového priestoru s individuálnym vykurovaním sa vynásobí koeficientom a) 0,25 pri bytoch a nebytových priestorov v nadstavbách a v stavbách do podkrovia, b) 0,30 pri bytoch a nebytových priestorov alebo ich častí, ktoré sa nachádzajú na najvyššom podlaží, nad vchodom do domu, nad chodbami a pivničnými priestormi alebo inými priestormi, ktoré nie sú vykurované, c) 0,50 pri ostatných bytoch a nebytových priestoroch. Na základe vyššie uvedených ustanovení citovanej vyhlášky bol teda aj žalobca povinný platiť za rok 2006 základnú zložku na dodané teplo podľa podlahovej plochy bytu, a to aj v prípade, že bol byt žalobcu odpojený od centrálnej dodávky tepla. Žalobca v priebehu konania poukazoval na skutočnosť, že pri účtovaní nákladov na dodané teplo mala byť základná zložka v zmysle citovanej vyhlášky vynásobená koeficientom 0, koeficientom 0, prípadne koeficientom 0,. Súd k uvedenému konštatuje, že po vykonanom dokazovaní nemal za preukázané, že by v byte žalobcu bolo v roku 2006 zabezpečené individuálne vykurovanie, preto nemohla byť splnená základná podmienka stanovená v ustanovení citovanej vyhlášky na násobenie základnej zložky niektorým z koeficientov. Z uvedeného dôvodu považoval súd žalovanou účtované náklady za ústredné kúrenie vo výške 5.474,80 eur za dôvodné. Skutočné náklady za služby spojené s bývaním za rok 2006 mali byť teda správne určené vo výške 7.739,80 Sk (žalovanou účtované náklady 7.828,70 Sk - neoprávnene vykázané náklady za paušálny poplatok vo výške 88,90 Sk). Keďže žalobca spolu v roku 2006 zaplatil zálohové platby vo výške 2.316,- Sk, nedoplatok za rok 2006 predstavuje sumu 5.423,80 Sk, t.j. 180,03 eur.

47. Po vzájomnom započítaní nedoplatkov a preplatkov za roky 2001 až 2006 súd dospel k záveru, že žalobca mal za obdobie rokov 2001 až 2006 nedoplatok spolu vo výške 204,54 eur (-10,92 - 16,59

- 1,90 + 4,43 + 0,47 - 180,03 = - 204,54 eur). Súd sa následne ďalej nezaoberal vyčíslovaním resp. preskúmavaním sumy účtovanej ako sankcia za omeškanie žalobcu s úhradou dlžnej sumy, keďže pre rozhodnutie vo veci bolo postačujúce zistenie, že žalobca mal ku dňu podania žiadosti o vydania potvrdenia nedoplatok, pričom pre rozhodnutie vo veci nebolo podstatné stanovenie presnej výšky sankcie za omeškanie s úhradou dlžnej sumy.

48. K námietke žalobcu, že žalobca nebol povinný platiť za vodné, stočné, náklady na schodiskovú elektrinu, za používanie výťahu a odvoz smetí, pričom žalovaná mu tieto náklady účtovala a nezohľadňovala, že žalobca v rozhodnom období rokov 2001 až 2006 neužíval svoj byt a tento bol neobývaný, pričom v tejto súvislosti poukazoval na ustanovenie ,

podľa ktorého pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome, súd udáva, že uvedené ustanovenie zákona nadobudlo účinnosť až dňa 01.07.2007, preto ho nemožno aplikovať na rozhodné obdobie. Ak žalobca následne podporne poukazoval na ustanovenie § 7b ods. 2 citovaného zákona, ktoré už aj v rozhodnom období ukladalo povinnosť zohľadňovať pri rozúčtovaní nákladov mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, tak súd konštatuje, že v rozhodnom období rokov 2001 až 2006 zo v znení účinnom do 30.06.2007 vyplývala takáto povinnosť len pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, nie však pre právnickú alebo fyzickú osobu, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavreli zmluvu o výkone správy, teda nie pre správcu. Keďže žalovaná je správcom na základe zmluvy o výkone správy, takáto povinnosť pre ňu zo zákona nevyplývala. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalovaná účtovala žalobcovi náklady za vodné, stočné, náklady na schodiskovú elektrinu, za používanie výťahu a odvoz smetí správne.

49. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaná nebola oprávnená v období od apríla 2001 do mája 2003 inkasovať poistné platby, keďže prvá poistná zmluva na bytový dom bola uzavretá v Českej poisťovni Slovensko a poistenie vzniklo až 20.05.2003, tak súd konštatuje, že z predloženej poistky ako potvrdenia o uzavretej poistnej zmluve so spoločnosťou Kooperativa poisťovňa a.s. (č.l. 172 súdneho spisu) mal súd za preukázané, že poistná zmluva na bytový dom bola uzavretá so začiatkom poistenia dňa 20.05.2001 a žalovaná preto bola aj v období od apríla 2001 do mája 2003 oprávnená účtovať poistné.

50. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že žalovaná od vlastníkov bytov duplicitne inkasovala náklady v súvislosti s výťahom v bytovom dome, súd udáva, že toto tvrdenie žalobcu súd nemal za preukázané, keďže aj z uznesenia OR PZ Komárno ČVS: ORP-208/OEK-KN-2009 HO zo dňa 16.04.2009 vyplýva, že spoločnosť SLOVKOM PLUS, s.r.o. zabezpečovala činnosť výťahového technika, pričom P. T., resp. jeho firma ELVY spol. s r.o. vykonáva činnosť revízneho technika. Z uvedeného vyplýva, že keďže tieto dva subjekty vykonávali rozdielne činnosti, nemohlo dochádzať k duplicitnému inkasovaniu nákladov zo strany žalovanej. Ďalšie námietky žalobcu týkajúce sa zabezpečenia správy a údržby výťahov, ktoré žalobca zhrnul vo svojom podaní zo dňa 25.06.2019 súd nepovažoval za rozhodujúce pre posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody.

51. Pokiaľ žalobca namietal spôsob započítania jednotlivých jeho platieb žalovanou, tak k uvedenému súd udáva, že pokiaľ žalobca pri jednotlivých mimoriadnych úhradách (napr. dňa 27.01.2004 vo výške 7.781,- Sk, dňa 06.11.2006 vo výške 1.534,30 Sk) neuviedol, na úhradu akého dlhu mala byť zaplatená čiastka započítaná, tak súd rovnako ako aj znalkyňa vo svojej prílohe č. 8 k dodatku č. 1 k znaleckému posudku č. XXX/XXXX vychádzal z toho, že žalovaná bola oprávnená započítavať jednotlivé plnenia žalobcu k dlhom najskôr splatným.

52. K sume 323,70 Sk namietanej žalobcom ako zaplatenej ale žalovanou napriek tomu vykazovanej ako nezaplatenej, súd udáva, že z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. je zrejmé, že túto sumu žalobca uhradil dňa 30.11.2002 a žalovaná ju správne započítala na úhradu nedoplatku za mesiac apríl 2002. V tejto časti bolo následne konanie vedené pod sp. zn. pre čiastočné späťvzatie žaloby zastavené. Na základe uvedeného nebol dôvod osobitne ešte na túto platbu prihliadať, keďže aj z Prílohy č. 8 k Dodatku č. 1 k znaleckému posudku č. X/XXXX znalkyne Ing. Jany Skokovej je zrejmé, že znalkyňa pri svojich výpočtoch túto platbu žalobcu evidovala.

53. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže žalobca mal za obdobie od roku 2001 do podania žiadosti o vydanie potvrdenia o tom, že nemá voči žalovanej nedoplatky (teda do 30.05.2007), nedoplatok na istine v celkovej výške 204,54 eur bez príslušenstva. Žalovaná preto neporušila svoju povinnosť, keď žalobcovi nevydala potvrdenie o tom, že nemá nedoplatky. Keďže nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti žalovanej vydať žiadané potvrdenie ako základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, nemohla byť preukázaná ani existencia škody vzniknutej žalobcovi v príčinnej súvislosti s uvedeným namietaným porušením právnej povinnosti žalovanej, a preto nemohol byť daný ani nárok žalobcu na náhradu škody.

54. K uplatnenej náhrade za nemajetkovú ujmu súd udáva, že žalobca si ju uplatňoval titulom neoprávneného zásahu žalovanej do jeho práva na ochranu osobnosti, a to na jeho dobré meno tým, že ostatní vlastníci bytov v bytovom dome si myslia, že je dlžníkom, a na jeho právo na informácie

titulom vlastníka, keďže žalovaná s ním riadne nekomunikuje. Keďže súd konštatoval, že žalobca mal ku dňu podania žiadosti o vydanie potvrdenia nedoplatky, nedošlo zo strany žalovanej k žiadnemu neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu jeho dobrého mena. K namietanému porušeniu práva žalobcu na informácie od žalovanej súd konštatuje, že porušenie tohto práva jednak nebolo v priebehu konania preukázané a jednak ani prípadné neposkytnutie informácií zo strany správcu vlastníkovi bytu v bytovom dome nepredstavuje zásah do osobnostných práv vlastníka. V prípade, že správca nepodáva vlastníkovi požadované informácie, má vlastník rôzne možnosti, akými sa môže domáhať nápravy. Z uvedeného dôvodu preto súd aj nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy považoval za nedôvodný.

55. Záverom súd poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že žalobca sa v priebehu konania snažil poukázať na rôzne nezrovnalosti pri vykonávaní správy žalovanou a súd niektoré z jeho námietok posúdil ako dôvodné, nie je to postačujúce na to, aby bol žalobca v spore úspešný. Predmetom konania bol totiž nárok žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv a nie samotné konštatovanie prípadných pochybení žalovanej pri výkone správy. Pokiaľ súd aj napriek istým pochybeniam zo strany žalovanej pri účtovaní nákladov dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na vznik nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, nezostávalo súdu iné, ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa (ďalej len „“), teda podľa pomeru úspechu strán v spore. Keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, vznikol žalovanej ako úspešnej strane sporu nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže v priebehu konania vznikli aj trovy štátu titulom vyplatenia znalečného znalkyni Ing. Jane Skokovej z rozpočtových prostriedkov súdu uznesením na č.l. 279 súdneho spisu zo dňa 24.07.2014, bolo potrebné rozhodnúť aj o náhrade týchto trov štátu. Na ich náhradu súd v celom rozsahu zaviazal žalobcu ako neúspešnú stranu sporu. Napokon ešte zostal nevysporiadaný nárok znalkyne Ing. Jany Skokovej na zaplatenie znalečného vyúčtovaného za doplnenie č. 2 k znaleckému posudku zo dňa 15.01.2019. Keďže od účinnosti súd v zmysle o nároku na náhradu trov konania (vrátane nároku znalca na znalečné) rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, súd znalkyni Ing. Jane Skokovej priznal voči žalobcovi ako neúspešnej strane sporu nárok na znalečné v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučný poriadok.