Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-24-2018.pdf
PDF · 105.78 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, Q., proti žalovanému: V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. údolie XXX, Q., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s.r.o., so sídlom Lehotského 4, Bratislava, IČO: 36 757 276, o určenie, že žalovaný nemá nárok na dedičstvo po poručiteľovi, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu 30.04.2018, doplnenou podaním zo dňa 26.11.2018 domáhala vydania rozhodnutie, ktorým by súd určil, že žalovaný nemá nárok na dedičstvo po poručiteľovi L. C., nar. XX.XX.XXXX, aby bol vylúčený z účasti na dedení ako dedič zo zákona v 2. dedičskej skupine, aby nebol účastníkom dedičského konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný nemá nárok na dedičstvo po ich synovi L. C., ktorý zomrel 19.11.2017. Považuje za nemorálne, aby si žalovaný uplatňoval nárok po ich zosnulom synovi, ktorého sa zriekol, vzdal, zavrhol ho a vôbec sa oňho nestaral. Vyradil ho zo svojho života ako nepotrebnú poškodenú vec, ktorá mu bola na obtiaž. Celých 35 rokov ho ignoroval, akoby ani neexistoval. Nevenoval mu žiaden cit, pozornosť, ani čas. Neurobil pre neho nič dobré, nesnažil sa mu nijako pomôcť, aj keď to potreboval. Syn bol od narodenia ťažko zdravotne, najmä mentálne postihnutý. Vôbec nerozprával, nijak nekomunikoval, nedokázal sa o seba v ničom postarať. Vyžadoval si jej 100% opateru a pomoc. Potreboval neustálu pozornosť 24 hodín denne. Bolo to veľmi náročné a podpísalo sa to na jej zdraví. Neraz bola bezradná, bezmocná a zúfalá. Vtedy jej bez vyzvania ochotne a nezištne pomáhali cudzí ľudia, často aj finančne. Povinné výživné prestal platiť pred 22 rokmi, okrem toho synovi nedal ani cent ani žiadnu pozornosť. Za celých 35 rokov ani jediný telefonát, ako sa má, či je mu lepšie, alebo horšie, či ešte vôbec žije, pričom bývali v tesnej blízkosti. Hoci celý život o neho nedbal, teraz chce bez hanby a výčitiek svedomia profitovať z jeho smrti. Je to bezcharakterná vypočítavosť a chamtivosť. Stavebné sporenie pre syna založil jej dlhoročný priateľ F. B., ktorý naň pravidelne vkladal peniaze. Syna dobre poznal, mal ho úprimne rád a všemožne jej s ním pomáhal. Z dedičstva po p. B. sa v stavebnom sporení pre syna pokračovalo. Inak by to nebolo možné, pretože z invalidného dôchodku syna L. a jej soc. dávok za opatrovanie by to nebolo možné. Tieto sotva postačovali na živobytie. Usporené finančné prostriedky mali slúžiť na synovu plánovanú liečbu v zahraničí a výhradne na jeho zabezpečenie v prípade, že by zomrela skôr, alebo by sa už nevládala o syna postarať a bol by umiestnený do zariadenia, tak, aby bolo oňho čo najlepšie postarané. Na synov osobný účet dlhšiu dobu pravidelne mesačne posielali peniaze cudzí ľudia (ako hovorili, na prilepšenie a zmiernenie trápenia). Žalovaný si nezaslúži profitovať z týchto úspor. Bolo by to nespravodlivé, nelogické a nesprávne. Žalovaný je veľmi dobre finančne situovaný, má
manželku a dve zdravé deti. Celý obnos z dedičstva sa rozhodla darovať v synovom mene ľuďom, ktorí to najviac potrebujú, rodinám s chorými a ťažko postihnutými deťmi, ktorí nemajú finančné prostriedky na liečbu, lieky a často ani na základné životné potreby. Pokladá za svoju povinnosť aj voči synov, aj z vďaky a úcty k ľuďom, ktorí mu pomáhali a posielali mu peniaze, z ktorých predmetné úspory pochádzajú, chrániť ich pred bezcharakternými a chamtivými ľuďmi a dať ich tam, kam naozaj patria.
3. V rámci uplatnenia prostriedkov procesného útoku nenavrhla vykonať žiadne dôkazy.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v súvislosti s tvrdením žalobkyne, že je nemorálne a nečestné, že si uplatňuje nárok na dedičstvo po zosnulom synovi poukazoval na žalobkyňou ničím nepodložené a nedokázané klamstvá. Je faktom, že jeho manželstvo so žalobkyňou bolo ešte v roku 1983 rozvedené, čím sa narušil aj vzťah medzi ním a synom L.. Žalobkyňa však neuviedla, že príčinou ich rozvodu a narušenia ich rodinných vzťahov bol vzťah žalobkyne s pánom B.. Za trvania manželstva ho jednoducho vymkla, vyhodila z bytu, kde potom žila s pánom B., teda v byte, ktorý patril jemu, a ktorý dostal od svojich rodičov. Po nútenom odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti žalobkyni a synovi L. nechal 3-izbový byt, hoci on sám nemal iný byt a musel žiť v stiesnených pomeroch. Napriek všetkým nemorálnym konaniam žalobkyne sám splácal mladomanželskú pôžičku a nechal žalobkyni všetky úspory, a okrem bytu jej nechal aj jeho kompletné zariadenie. Zo strany žalobkyne mu boli robené prekážky, aby sa so synom L. nemohol stretávať. Nevpustila ho do ich spoločného bytu, kde žila so svojim druhom F. B.. Výživné na syna platil riadne. Žalobkyňa je manipulátor ľudí, ktorá sa vždy spoliehala, že ich citovo ovplyvní tak, aby sa konalo ako ona chce. Príkladom je aj samotná žaloba, kde sa snažila ho vylíčiť ako bezcitného človeka, ktorý sa nestaral o choré dieťa. Zámerne pritom neuviedla, že žiadala súdne obmedziť jeho styk so synom. V žalobe neuviedla, že mu bránila stretávať sa so synom, zrejme aj z dôvodu, že si to neprial jej druh, pán B.. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne ani v tom, že je údajne dobre situovaný. Dom, v ktorom s rodinou býva, je vo vlastníctve jeho manželky a detí. Spôsob, ako sa žalobkyňa vyjadruje o ňom, svedčí o tom, že sama je neúctivá a nemorálne sa správa k iným ľuďom. Žalobkyni nechal byt, bez nároku na akúkoľvek bytovú náhradu. Na výživu syna prispieval sumou 400-500,-Sk mesačne, čo na tú dobu predstavovalo 1/3 priemernej mesačnej mzdy. Takéto konanie žalovaného nenasvedčuje jeho údajnej nenásytnosti a chamtivosti. Ak má žalobkyňa psychické problémy a depresie, nemala by si ich kompenzovať urážaním a ponižovaním iných ľudí. Napokon žalovaný vo vyjadrení uviedol, že je právne irelevantné, odkiaľ pochádzal majetok, ktorý je predmetom dedičstva po poručiteľovi L. C.. Skúmať pôvod majetku, ktorý je predmetom dedičstva nie je úlohou súdu a v tomto smere by súd nemal vykonávať žiadne dokazovanie. Žalovaný a žalobkyňa sú rodičmi poručiteľa L. C. a podľa Občianskeho zákonníka majú obaja rodičia rovnocenné postavenie.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 07.05.2019 uviedla, že v žalobe neuviedla žiadne klamstvá. Dôvody rozvodu ich manželstva sú uvedené v rozvodovom rozsudku. Dôvodom bol trvalý nezáujem žalovaného o syna L. a nevery žalovaného. Zámok na dverách vymenila až neskôr, keď už podala návrh na rozvod ich manželstva. Žalovaný mal možnosť a sa presťahoval do pekného rodinného domu jeho rodičov. Neskôr sa žalovaný s novou rodinou presťahovali do bytu jeho manželky v centre mesta. V dome, kde dovtedy bývali, zostala matka žalovaného sama. Po smrti matky žalovaného zdedil celý majetok po nej len on sám. Aj to, že žalovaný tento dom už nevlastní, a že bol prevedený na jeho manželku a deti, znemožnil synovi L. uplatniť si akékoľvek dedičské nároky po ňom pre prípad jeho smrti. Takýmto spôsobom žalovaný fakticky syna L. nepriamo ,,vydedil“. Celý život syna zanedbávala a napokon ho ešte aj vydedil. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pán B. bol jeden slušný, zodpovedný, spoľahlivý, svedomitý a obetavý človek. Poznala sa s ním 26 rokov. Je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že údajne žiadala súd o obmedzenie možnosti žalovaného stýkať sa so synom. Nie je tiež pravdivé tvrdenie žalovaného, že ho údajne nechcela vpustiť do ich bytu. Je tiež smiešne opakované tvrdenie žalovaného v tom, že im nechal zariadený byt. Dobrovoľne, ochotne a z vlastnej vôle by to nikdy neurobil. On totiž iba musel rešpektovať rozsudok súdu. Jednalo sa o byt štátny a až po dvoch rokoch od rozvodu si ho mala možnosť odkúpiť do vlastníctva.
6. Právny zástupca žalovaného v rámci uplatnenia prostriedkov procesnej obrany navrhol vykonať výsluch strán sporu.
7. Súd príslušný na konanie vykonal na návrhy strán sporu dokazovanie navrhnutými dôkazmi a mal preukázaný tento skutkový stav:
8. Dedičské konanie po poručiteľovi L. C., nar. XX.XX.XXXX a zomretom XX.XX.XXXX bolo Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 65D/553/2017, Dnot 100/2017 zo dňa 22.03.2018 prerušené. V. C. bola odkázaná, aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu na Okresný súd Bratislava IV o určenie, že V. C. nemá na dedičstvo po poručiteľovi nárok.
9. V odôvodnení uznesenia o prerušení konania sa uvádza, že ako dedičia zo zákona v druhej dedičskej skupine podľa § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka do úvahy prichádzajú V. C. a V. C., rodičia poručiteľa, ktorí po poučení dňa 05.03.2018 do zápisnice o pojednávaní vyhlásili, že dedičstvo po poručiteľovi neodmietajú, sú spôsobilí dediť a započítanie neprichádza do úvahy. Notár, ako súdny komisár vo veci konal a uznesením zo dňa 06.03.2018 potvrdil nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, nakoľko medzi účastníkmi nedošlo k dohode. Počas lehoty určenej na podanie odvolania, podala dňa 14.03.2018 matka poručiteľa V. C. odvolanie proti uzneseniu o vyporiadaní dedičstva V odvolaní uvádza, že otec poručiteľa, V. C. nemá na dedičstvo žiaden nárok. Svoje tvrdenie zdôvodňuje tým, že V. C. sa svojho syna, nebohého L. C. už ako 5-ročného otvorene vzdal, resp. prestal oňho javiť záujem, najmä v dôsledku narodenia poručiteľa s vážnym telesným a mentálnym postihnutím. Ďalej v odvolaní uvádza, že otec poručiteľa V. C. sa o svojho syna, nebohého L. C. nestaral, matke poručiteľa s opaterou nepomáhal, ani ich finančne nepodporoval. Ako dôkazné listiny k odvolaniu pripojila Rozsudok Obvodného súdu Bratislava 4, č.k. 7C/26/83-14 zo dňa 17.02.1983, právoplatný 10.05.1983, kde poukazuje na odôvodnenie rozsudku, Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 11C/311/96-10 zo dňa 19.01.1998 o zrušení vyživovacej povinnosti V. C. voči poručiteľovi, Osvedčenie o dedičstve po neb. F. B., zomr. XX.XX.XXXX, č.k. 1D/26/2008-30, právoplatné 06.05.2008, ktorým poukazuje na skutočnosť, že predmet dedičstva po poručiteľovi L. C. najskôr zdedila ona, V. C. po neb. F. B. a následne tento majetok postupne vkladala a prevádzala na účet stavebného sporenia svojho syna, nebohého L. C.. V odvolaní ďalej uviedla, že s finančnou podporou a pomocou iných ľudí zo svojho okolia by sa nezvládla o syna, neb. L. C. postarať. Matka poručiteľa V. C. žiadala, aby sa v konaní o dedičstve po poručiteľovi konalo len s ňou ako jedinou dedičkou zo zákona v druhej dedičskej skupine a popiera dedičské právo otca V. C.. V odôvodnení uznesenia o prerušení konania sa poukazuje na ustanovenie § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak poručiteľ zomrel slobodný a bezdetný, dedia v druhej skupine poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť, alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj na skutočnosť, že dedičské právo závisí od riešenia skutkového sporu, nakoľko V. C., matka poručiteľa popiera dedičské právo V. C., otca poručiteľa, súd konanie o dedičstve po poručiteľovi L. C. prerušil.
10. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že 35 rokov medzi synom L. a žalovaným nebol žiadny kontakt. Ničím mu v stretávaní so synom nebránila. Pán B. bol jej priateľ, ktorý pri nich stál 26 rokov. Bol jej oporou, no najmä pomáhal jej so synom L., ku ktorému mal silný citový vzťah. Nikdy sa k nim nenasťahoval. Bol rozvedený, mal svoj byt, svoju prácu, svoj spôsob života. Bolo obdivuhodné, ako jej so synom L. nezištne pomáhal. Pre L. založil stavebné sporenie. Žalovaný synovi, okrem súdom určeného výživného nedal ani cent. Žalovaný podľa nej nemá nárok na dedičstvo po synovi L., keď sa celý život oňho nezaujímal a žiadnym spôsobom sa nepričinil o nadobudnutie majetku, ktorý L. ku dňu smrti vlastnil. Uviedla, že im pomáhali úplne cudzí ľudia. Jeden pán prispieval na účet L. úplne anonymne. Proste sa im sám, dobrovoľne rozhodol pomáhať. Ani nevie, komu sa má poďakovať. Takýmto spôsobom syn L. nadobudol majetok, ktorý je predmetom dedičstva po ňom. Syn L. nemohol spísať závet, pretože bol úplne pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Matku žalovaného mala rada, správala sa k nej s úctou.
11. Právny zástupca žalovaného poukazoval na skutočnosť, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, už len z tohto dôvodu by mal súd jej žalobu zamietnuť. Ďalej uviedol na ust. § 469 Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaný sa nedopustil žiadneho takého konania, na základe ktorého by boli splnené zákonné podmienky pre to, aby po synovi nededil. Žalovaný sa nikdy syna L. nevzdal. Riadne na jeho výživu prispieval výživným. Prispieval o 2 roky viac, ako bol povinný. Je právne nevýznamné z akých zdrojov pochádza majetok po poručiteľovi, ktorý je predmetom dedenia po ňom.
12. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že o syna L. sa staral, vozil ho do škôlky v C.. Keď jedného dňa prišiel domov, zámok na dverách ich bytu bol vymenený. Žalobkyňa mala podľa neho úvahu o tom, že môže ísť bývať do domu jeho rodičov v C. údolí. Kde aj potom išiel. Keď priniesol synovi darčeky, bolo mu žalobkyňou povedané, nech ich zavesí na kľučku dverí. Povedal jej, že torta sa na kľučku asi
zavesiť nedá. Vtedy povedal svojej matke, s ktorou prišiel za synom L., že tam viac už nepôjde. Keď najbližšie zas mala jeho matka snahu ísť za L., žalobkyňa sa k nej správala nevhodne. Odvtedy tam chodiť prestali. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa mu v stretávaní sa so synom bránila.
13. V odôvodnení napíšeš, že tu sa nepreukazuje naliehavý právny záujem, ktorý vyplýva a je daný uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 65D/553/2017, Dnot 100/2017 zo dňa 22.03.2018, ktorý konanie o dedičstve po poručiteľovi L. C. prerušil (§ 137 písm. d) CSP) a jeho matku V. C. odkázal na podanie žaloby na súd o určenie, že otec poručiteľa V. C. nemá na dedičstvo po poručiteľovi nárok.
14. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
15. Podľa § 461 ods. 1 OZ dedí sa zo zákona, zo závetu, alebo z oboch týchto dôvodov.
16. Podľa § 474 ods. 1 OZ ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
17. Podľa § 463 ods. 1 OZ dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným.
18. Podľa § 469 OZ nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.
19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetnej žalobe nie je možné vyhovieť.
20. Predmetom posúdenia je nárok žalobcu, ktorým sa domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd určil, že žalovaný nemá nárok na dedičstvo po poručiteľovi L. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX.
21. V prvom rade súd zdôrazňuje, že v prípade, ak nie sú skutkové tvrdenia o rozhodných skutočnostiach týkajúcich sa dedičského práva sporné, má súd (súdny komisár) vzhľadom k tomu, že v nesporovom dedičskom konaní nemá z procesného hľadiska možnosť objasňovať sporné skutočnosti, postupovať spôsobom uvedeným v § 194 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len ,,CMP“). Výrok uznesenia vydaného súdom v konaní o dedičstve podľa citovaného ustanovenia musí obsahovať údaj o tom, akú žalobu má odkázaný účastník (ktorého dedičské právo sa javí menej pravdepodobné) podať a určenie lehoty na podanie žaloby. Vzhľadom k tomu, že zákon umožňuje odkázať dediča (dedičov), aby žalobou uplatnil svoje právo, zodpovedá tomuto ustanoveniu (v závislosti od konkrétnej procesnej situácie) žalobný petit buď na určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľovi, alebo že žalovaný nie je dedičom po poručiteľovi. Sporné skutočnosti alebo právne otázky, ktoré sú pre takéto určenie významné (napr. že dôvody vydedenia nie sú dané, otázka platnosti závetu ), predstavujú len posúdenie predbežnej otázky, ktorá sa neuvádza vo výroku, ale len v dôvodoch rozhodnutia. Ak odkázaný účastník (dedič) nebude vo svojej veci úspešný alebo ak vôbec žalobu v stanovenej lehote nepodá, má to za následok, že súd (súdny komisár ) pokračuje v konaní bez zreteľa na tohto dediča. Uvedené v konkrétnej situácii znamená, že dedič, ktorý bol odkázaný na žalobu na určenie, že je dedičom po poručiteľovi, prestáva byť účastníkom dedičského konania a súd (súdny komisár ) pokračuje v dedičskom konaní bez zreteľa na túto osobu. Dôsledky toho, že odkázaný dedič nebude vo veci úspešný alebo ak v stanovenej lehote žalobu nepodá, nastanú len v prípade, že uznesenie, ktorým bol účastník (dedič) odkázaný na podanie žaloby, spĺňa požiadavky vymedzené v zákone. Podľa názoru súdu posúdenie otázky okruhu dedičov a účastníkov dedičského konania nie je možné považovať za spornú skutkovú otázku v zmysle § 194 ods. 1 CMP v dedičskom konaní, ktorá by zakladala povinnosť súdu v nesporovom dedičskom konaní odkázať niektorého z účastníkov na uplatnenie si svojho dedičského práva žalobou; posúdenie okruhu dedičov je otázkou právneho posúdenia , ktoré prináleží súdu v dedičskom konaní (nález Ústavného súdu SR z 24.4.2013, sp.zn. I. ÚS 297/2012-47). Inými slovami, je to práve notár, ktorý priamo v dedičskom konaní posúdi okruh dedičov po poručiteľovi a určí, s ktorým dedičom naďalej konať bude a ktorého dediča účasť v konaní končí. Dedenie je prechod práv a povinností fyzickej osoby z dôvodu jej úmrtia (mortis causa) na iné subjekty a označuje sa
ako ,,dedičská postupnosť“ (dedičská succesia). Ak osoba dedičstvo neodmietne a v rámci vyporiadania dedičstva skutočne niečo nadobudne, prestáva byť potenciálnym dedičom a stane sa dedičom v pravom zmysle slova, teda skutočným právnym nástupcom zomrelej osoby so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami, vrátane zodpovednosti za dlhy poručiteľa. Dedičom v pravom zmysle slova je ten, kto príjme dedičstvo a na koho prejde dedičstvo alebo jeho časť po zomretej osobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a dedičskom nástupníctve. Dedičom je a) osoba, ktorej v dôsledku smrti (objektívnej právnej skutočnosti) patrí právny dôvod, t.j. dedičský titul (zákon alebo závet) - potenciálny dedič, b) osoba, ktorá využije, alebo nevyužije svoje právo odmietnuť dedičstvo - domnelý dedič, c) osoba, ktorá neodmietla dedičstvo a v rámci vyporiadania dedičstva aj zdedí majetok - stane sa skutočným dedičom. Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie zákona, dedí sa zo zákona, zo závetu, alebo z oboch týchto dôvodov. V predmetnej veci sa jedná o dedenie zo zákona. Občiansky zákonník rozlišuje štyri skupiny dedičov zo zákona. Na prvom mieste povoláva dediť členov najužšej rodiny poručiteľa, t.j. jeho manžela a deti, prípadne ďalších potomkov (descendentov). Ak poručiteľ zomrel slobodný a bezdetný, dedia v druhej skupine poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Zákon pripúšťa možnosť odmietnuť dedičstvo. I keď súčasná právna úprava vychádza zo zásady, že sa dedičstvo nadobúda zo zákona smrťou poručiteľa, bez toho, aby bol k tomu potrebný nejaký právny akt zo strany dediča, nikoho nenúti, aby sa skutočne dedičom stal. Dedičovi, či už zo zákona, alebo zo závetu, ktorý nechce dediť dáva možnosť, inak než dedením aby vlastným prejavom vôle vylúčil uvedené právne následky smrti poručiteľa. Na to, aby došlo k dedeniu, sa vyžaduje, okrem a) smrti fyzickej osoby, b) existencie majetkových práv, ktoré smrťou nezanikajú ani neprechádzajú na iné právne subjekty inak než dedením a c) dedičského titulu, aj d) spôsobilý subjekt dedičského práva. Podľa právneho poriadku SR je v zásade spôsobilý dediť každý subjekt, ktorý má spôsobilosť k právam a povinnostiam, teda každá fyzická osoba, právnická osoba a štát. Dedičská nespôsobilosť je výnimkou z tohto pravidla. Predpokladom dedičskej nespôsobilosti je, aby osoba ustanovená za dediča svojim konaním založila stav, pre ktorý je zákon vylučuje z dedenia. Občiansky zákonník v § 469 rozoznáva dva spôsoby dedičskej nespôsobilosti. V zmysle tohto ustanovenia dedičsky nespôsobilým dediť je ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom a zavrhnutiahodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Iný dôvod dedičskej nespôsobilosti zákon nepozná.
22. V posudzovanej veci v dedičskom konaní po poručiteľovi L. C. na pojednávaní konanom 05.03.2018 súdny komisár ustálil okruh dedičov tak, že dedičmi po poručiteľovi sú V. C. a V. C. - rodičia poručiteľa v zákonnom podiele 1/2 -ica. Súdny komisár prítomných podľa § 189 CMP a podľa § 463 až 467, § 469 a 484 OZ upovedomil o ich dedičskom práve, o možnosti dedičstvo odmietnuť a o náležitostiach a účinkoch odmietnutia dedičstva, o dedičskej nespôsobilosti a o započítaní na dedičský podiel. Prítomní V. C. a V. C. vyhlásili, že dedičstvo po poručiteľovi neodmietajú, sú spôsobilí dediť a započítanie neprichádza do úvahy. V dedičskom konaní nebolo preukázané, že by rodičia poručiteľa dedičstvo po ňom odmietli, v konaní nebola preukázaná ani dedičská nespôsobilosť žiadneho z nich. Žalobkyňa i žalovaný, ktorí sú rodičmi poručiteľa L. C. sú preto povolaní dediť po svojom synovi rovným dielom v 2. dedičskej skupine. V konaní nebol preukázaný a podľa názoru súdu ani neexistuje žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by bolo dôvodné a vôbec možné, jeho účasť v konaní o dedičstvo vylúčiť. Tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaný nemá nárok na dedičstvo po synovi nemá oporu v zákone. Pokiaľ žalovaný, ako otec poručiteľa, nie je dedičsky nespôsobilý, popieranie jeho právneho statusu dediča po neb. synovi nemá oporu v hmotnom práve. Na tomto závere nič nemenia okolnosti tvrdené žalobkyňou v priebehu konania. Podľa názoru súdu kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka nemožno prelomiť ani postupom podľa § 3 Občianskeho zákonníka (výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnyh vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi).
23. S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Vzhľadom na to, že v konaní mal žalovaný plný úspech vo veci, súd postupujúc v zmysle § 255 ods. 1 CSP jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením., ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený požiadať o exekúciu v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti(Exekučný poriadok).