Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Sa-1-2019.pdf
PDF · 127.35 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne K. H., bytom N., O. N. XX, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 02. novembra 2018 a zo dňa 25. júla 2019 obe pod číslom: XXX XXX XXXX 0 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie ako príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. (ďalej len „zákon“) rozhodnutím zo dňa 02.11.2018 číslo:XXX XXX XXXX 0 rozhodol vo veci odvolania K. H. (účastníčka konania, žalobkyňa) proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 13.07.2018 číslo:XXX XXX XXXX 0 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona zamietol odvolanie účastníčky konania a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 13.07.2018.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1, 2 zákona a uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 13.07.2018 podľa § 70 ods. 1 zákona zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok s odôvodnením, že ku dňu vzniku invalidity k 01.01.2018 účastníčka konania nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia.
3. Proti predmetnému rozhodnutiu podala účastníčka konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietala, že na nárok na invalidný dôchodok jej bolo zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 14 rokov a 246 dní, pričom v osobitnom systéme dôchodkového poistenia získala dobu poistenia v rozsahu 28 rokov a 252 dní. Uviedla, že na nárok na invalidný dôchodok jej mala byť zhodnotená aj doba starostlivosti o dcéru A., nar. XX.XX.XXXX a o dcéru O., nar. XX.XX.XXXX. Žiadala na nárok na invalidný dôchodok zhodnotiť dobu služby a doby starostlivosti o deti, kedy bola na rodičovskej dovolenke od 13.12.1999 do 25.06.2000 a od 08.08.2000 do 30.09.2000. V opačnom prípade je ochotná doplatiť si chýbajúcich 120 dní dôchodkového poistenia, aby jej vznikol nárok na invalidný dôchodok. Podľa názoru účastníčky konania by jej nárok na invalidný dôchodok vznikol už po zhodnotení výkonu služby v počte 252 dní, ktoré odpracovala, a ktoré jej neboli pri priznaní výsluhového dôchodku zhodnotené, bolo jej zhodnotených len 28 rokov výkonu služby. Posúdenie zdravotného stavu nenamietala.
4. Generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení rozhodnutia citoval § 70 ods. 1, § 72 ods. 1 písm. g/ a ods. 2, § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona a poukázal, že účastníčka konania žiadosťou zo dňa 15.05.2018 požiadala o invalidný dôchodok ku dňu 01.01.2018. Podľa odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Prešove zo dňa 15.05.2018 je účastníčka konania invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona od 01.01.2018 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň poukázal, že podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 01.01.2018 účastníčka konania získala 5 356 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 14 rokov a 246 dní, preto jej nárok na invalidný dôchodok z uvedeného dôvodu nevznikol, a to napriek tomu, že medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnila. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že účastníčke konania bolo rozhodnutím Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GRZVJS d-XXXXX/XX-XXXX zo dňa 23.01.2018 priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2018, a to podľa § 143aa písm. a/, § 143ab ods. 1, § 134ac ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“). Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva ZVaJS zo dňa 23.03.2018 účastníčka konania dobu služby vykonávala od 01.05.1989 do 31.12.1999 v II. kategórii funkcií, od 01.01.2000 do 31.12.2003 v III. pracovnej kategórii a od 01.01.2004 do 31.12.2017 tiež v III. pracovnej kategórii, spolu 28 rokov a 252 dní. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku jej bolo hodnotených 28 ukončených rokov služobného pomeru. Argumentoval, že účastníčka konania získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a tento jej bol aj priznaný. Uvedenú dobu nie je možné hodnotiť na účely invalidného dôchodku. Na určenie invalidného dôchodku nie je možné zhodnotiť túto dobu aj vzhľadom na to, že vtedajšia Československá socialistická republika v roku 1991 nepristúpila k II. časti Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcej sa invalidných dávok a zaviazala sa prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť. Účastníčka konania v žiadosti o invalidný dôchodok v časti 7 (žiadosť o uznanie starostlivosti o deti, výchovy detí) preukázala starostlivosť o dve deti, pričom doba starostlivosti o dieťa A. od 24.12.1993 do 23.12.1996 a o dieťa O. od 26.01.2000 do 26.01.2006 trvala súbežne s dobou výkonu služby od 01.05.1989 do 31.12.2017. Nakoľko starostlivosť o deti bola súčasťou doby služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže a doba výkonu služby bola účastníčke konania zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, doba starostlivosti o deti nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 334/2011 Z.z. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán dôvodil, že pre posúdenie nároku účastníčky konania na invalidný dôchodok bolo zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Zákon č. 461/2003 Z.z. v § 70 striktne stanovuje kumulatívne splnenie troch podmienok, pričom v prípade ak čo i len jedna podmienka nie je splnená, poistencovi uvedený nárok nevzniká. Musí ísť o poistenca, ktorý sa stal invalidným, ktorý získať počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zákona a ktorý ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Z uvedeného vyplýva, že účastníčka konania nesplnila podmienky stanovené v § 70 zákona a nárok na invalidný dôchodok jej nevznikol, aj keď bola uznaná za invalidnú. Obdobím dôchodkového poistenia nie je vzhľadom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie výkonu služby, pretože ho účastníčka konania získala v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a súčasne jej nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
5. Generálny riaditeľ žalovanej v závere odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia poukázal, že vzhľadom na právu úpravu ust. § 60 ods. 5 v spojení s § 142 ods. 3 zákona môže účastníčka konania zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba mala a) prerušené poistenia podľa § 26, b) bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d/, c) bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov, alebo d) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. V takom prípade sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Za predpokladu, že po dodatočne zaplatenom poistnom na dôchodkové poistenie bude obdobie dôchodkového poistenia predstavovať najmenej 15 rokov, môže účastníčka konania opätovne požiadať o invalidný dôchodok. Na základe vyššie uvedených skutočností Generálny riaditeľa Sociálnej poisťovne zhodnotil každý dôkaz osobitne, všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníčky konania nie je dôvodné, preto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
6. Včas podanou žalobou zo dňa 04.01.2019 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej zo dňa 02.11.2018, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanej. V žalobe nesúhlasila so započítavaním doby dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme a osobitnom systéme dôchodkového poistenia pri hodnotení dôkazov a úvah, ktorými sa žalovaná riadila pri rozhodovaní o nepriznaní invalidného dôchodku, nakoľko poukázala, že sa na ňu nemôže vzťahovať právna úprava § 60 ods. 5 v spojení s § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o dodatočnom zaplatení poistného. Uviedla, že pracovala nepretržite od skončenia strednej školy od 01.08.1975 do 31.12.2017. V osobitnom systéme dôchodkového poistenia získala dobu poistenia v rozsahu 28 rokov a 252 dní. Z potvrdenia Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 23.03.2018 vyplýva, že pre nárok a výšku výsluhového dôchodku jej bolo zhodnotených 28 ukončených rokov služobného pomeru. Namietala diskriminačné konanie žalovanej, keď žiadosť o priznanie invalidného dôchodku odôvodnila nesplnením podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, čo je 15 rokov. Pri posúdení nároku ku dňu invalidity získala vo všeobecnom systéme 14 rokov a 246 dní obdobia dôchodkového poistenia a v osobitnom systéme sociálneho poistenia v tom istom štáte získala 28 rokov a naviac 252 dní dôchodkového poistenia. Nežiada priznať 28 rokov doby služobného pomeru, ale len 252 dní, ktoré odpracovala. Dôchodkové poistenie zaplatila, a neboli jej zhodnotené ani Útvarom sociálneho zabezpečenia GR ZVJS a žalovanou ústredím. Ďalej uviedla, že si musí doplatiť poistné za dobu 119 dní, ktoré jej chýbajú vo všeobecnom systéme pre splnenie podmienky odpracovaných 15 rokov za stavu, keď štátu už zaplatila poistné za 252 dní. Poukázala na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a preto sa nestotožňuje s výkladom odvolacieho orgánu, že uvedenú dobu získanú v tom istom štáte, len v inom sociálnom systéme, nie je možné hodnotiť na účely invalidného dôchodku len preto, že vtedajšia Československá socialistická republika v roku 1991 nepristúpila k II. časti Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, týkajúcej sa invalidných dávok a zaviazala sa prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť. Sociálna poisťovňa jej zamietla invalidný dôchodok napriek ustálenej judikatúre súdov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, napr. judikát R 55. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach má charakter medzinárodnej zmluvy, majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy SR). Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10So/21/2015 a tiež na rozhodnutie sp.zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012, ktoré bolo prijaté správnym kolégiom Najvyššieho súdu ako judikát č. R 83/2013, ktorý aj citovala. Podľa niektorých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. nebránia vzniku nároku na dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl. Súbeh výsluhového dôchodku sa podľa všeobecne záväzných predpisov nevylučuje. Citovala ust. § 60 ods. 2 zákona, z ktorého vyplýva, že právna úprava mala zabezpečiť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení výsluhový dôchodok priznaný podľa § 328/2002 Z.z. si plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Súčasne bolo cieľom zákona č. 328/2002 Z.z. dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššie ako keby policajtom bola doba profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto zámeru vyplýva, že cieľom zákona bolo vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z čl. 33 ods. .2 Dohovoru o invalidných, pozostalostných a starobných dávkach (čl. 128) vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobných dôchodok tak zo všeobecného systému, ako aj osobitného systému sociálneho poistenia, je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku. Výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Žalobkyňa argumentovala, že v žiadnom z uvedených a citovaných zákonných ustanovení a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sa neuvádza a taktiež striktne nevylučuje obdobný postup podmienky odpracovaných rokov už pri vzniku invalidity, aj keď nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. V sociálnom štáte je vylúčené, aby práve invalidný občan bol diskriminovaný zákonmi v sociálnej oblasti.
7. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.04.2019 zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná zároveň uviedla, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.
8. Písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 28.05.2019 žalobkyňa doplnila správnu žalobu. Uviedla, že dodatočne poistné vo všeobecnom systéme doplatila za dobu od 28.11.2018 do 27.03.2019 vo výške 448,98 eur. Dňa 29.03.2019, kedy splnila podmienku potrebných 15 rokov znova požiadala o priznanie invalidného dôchodku ku dňu 29.03.2019. Aj napriek tomu Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 595 113 6653 0 zo dňa 29.04.2019 jej opätovnú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla s odôvodnením, že dodatočne doplatené poistné nemá vplyv na nárok na invalidný dôchodok. S týmto rozhodnutím nesúhlasí a považuje ho za nezákonné. Opätovne poukázala, že strednú školu ukončila v júni 1978 a odo dňa 01.08.1978 nepretržite bez prerušenia pracovala pre štát vo všeobecnom systéme do 30.04.1986 a od 01.05.1989 do 31.12.2017 v osobitnom systéme. Preto v uvedenej dobe nemala dobu prerušenia v pracovnom pomere a tým aj možnosť poistné za 119 dní. Dodatočné poistné vo všeobecnom systéme doplatila za dobu od 28.11.2018 do 27.03.2019 vo výške 448,98 eur, teda za 120 dní. Sociálna poisťovňa sa opätovne nevysporiadala ani so skutočnosťou, ktorú potvrdil Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS Bratislava, že nárok a výška výsluhového dôchodku jej bola zhodnotená za 28 ukončených rokov služobného pomeru nie tak, ako uviedla v rozhodnutí, že jej bolo zhodnotených 28 rokov a 252 dní. Vzhľadom na uvedené jej Sociálna poisťovňa vo všeobecnom systéme mala započítať dobu v rozsahu 252 dní, ktoré neboli zhodnotené pri nároku na výsluhový dôchodok v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, čo vyplýva aj z ust. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ku dňu 01.01.2018 splnila podmienku potrebných 15 rokov vo všeobecnom systéme pre vznik nároku na invalidný dôchodok započítaním doby výkonu služby v ZVJS v počte 252 dní, ktoré odpracovala a odviedla poistné štátu a neboli jej zhodnotené a započítané v osobitnom dôchodkovom systéme pri priznaní výsluhového dôchodku. Po dodatočne doplatnom poistnom vo všeobecnom systéme vo výške 448,98 eur za dobu od 28.11.2018 do 27.03.2019 dňom 29.03.2019 splnila taktiež podmienky potrebných 15 odpracovaných rokov. Z uvedeného dôvodu sa nestotožňuje s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 29.04.2019, ani s rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 02.11.2018 a obidve považuje za diskriminačné a šikanózne. Opätovne žiadala rozhodnutie žalovanej zo dňa 02.11.2018 a zo dňa 29.04.2019 zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.
9. Žalobkyňa podala odvolanie aj proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 29.04.2019, v ktorom uviedla totožné námietky ako proti skoršiemu rozhodnutiu žalovanej zo dňa 02.11.2018.
10. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 29.04.2019 rozhodnutím zo dňa 25.07.2019 číslo:XXX XXX XXXX 0 zamietol odvolanie účastníčky konania a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 29.04.2019 číslo: XXX XXX XXXX 0 vo veci zamietnutia žiadosti účastníčky konania o invalidný dôchodok. V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím zo dňa 29.04.2019, že podľa § 70 ods. 1 zákona zamietla žiadosť účastníčky konania o invalidný dôchodok s odôvodnením, že ku dňu vzniku invalidity k 01.01.2018 nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. Proti predmetnému rozhodnutiu podala účastníčka konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 22.05.2019, v ktorom namietala, že v osobitnom systéme dôchodkového poistenia získala dobu poistenia v rozsahu 28 rokov a 252 dní, pričom na nárok na výsluhový dôchodok jej bolo zhodnotených len 28 dní. Má za to, že Sociálna poisťovňa pre nárok na invalidný dôchodok mala započítať 252 dní, ktoré jej pre nárok na výsluhový dôchodok z osobitného systému neboli započítané, čím by k 01.01.2018 získala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 15 rokov. Ďalej namietala, že na základe informácie z rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 02.11.2018 dobrovoľne zaplatila poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie, počas ktorého bola zaradená v evidencii nezamestnaných občanov, avšak i napriek dodatočne zaplatenému poistnému jej nevznikol nárok na invalidný dôchodok, pretože toto obdobie nemá vplyv na nárok na invalidný dôchodok.
11. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie zo dňa 29.04.2019 a predloženú spisovú dokumentáciu účastníčky konania v celom rozsahu, pričom dospel
k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a preto napadnuté rozhodnutie zo dňa 29.04.2019 potvrdil.
12. V odôvodnení poukázal, že účastníčka konania požiadala o invalidný dôchodok žiadosťou zo dňa 02.04.2019 a dôchodok žiadala priznať odo dňa 28.03.2019. Ku dňu vzniku invalidity, tzn. k 01.01.2018, získala účastníčka konania 5 356 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 14 rokov a 246 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím získala menej ako 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a tým nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Účastníčka konania v odvolaní nenamieta dátum vzniku invalidity a ani mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto odvolanie nebolo postúpené posudkovému lekárovi sociálneho poistenia na opätovné posúdenie zdravotného stavu. Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva ZVJS č. GRZVJS d-XXXXX/XX-XXXX zo dňa 23.01.2018 bol účastníčke konania od 01.01.2018 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 143aa písm. a/, § 143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 23.03.2018 účastníčka konania dobu služobného pomeru vykonávala v čase od 01.05.1989 do 31.12.1999 v II. kategórii funkcii, od 01.01.2000 do 31.12.2003 v III. pracovnej kategórii a od 01.01.2004 do 31.12.2017 bez pracovnej kategórie, spolu 28 rokov a 252 dní. Na nárok a výšku výsluhového dôchodku bolo účastníčke konanie zhodnotených 28 rokov. Odvolací orgán citoval ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a poukázal, že nakoľko účastníčka konania získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a tento jej bol aj priznaný v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 334/2011 Z.z., nie je možné dobu služobného pomeru od 01.05.1989 do 31.12.2017 zhodnotiť na nárok na invalidný dôchodok.
13. Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok alebo výsluhový dôchodok. Zachovávanie týchto nárokov však spočíva v určení zníženého dôchodkového veku v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. alebo II. kategórií funkcií a v určení sumy starobného dôchodku. Na určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcich sa starobného dôchodku. Nakoľko invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach do úvahy neprichádza ani aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru v časti VI - spoločné ustanovenia na invalidný dôchodok. S poukazom na uvedené na nárok na invalidný dôchodok bolo účastníčke konania zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
14. Účastníčka konania v odvolaní ďalej namietala, že dňa 28.03.2019 dodatočne zaplatila poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. za obdobie od 28.11.2018 do 27.03.2019 (t.j. doba chýbajúcich 120 dní), kedy bola zaradená v evidencii nezamestnaných občanov s tým, že invalidný dôchodok žiadala priznať od 28.03.2019. Odvolací orgán poukázal, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov zo dňa 15.05.2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu napadnutého rozhodnutia, bola účastníčka konania uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dátum vzniku invalidity určil posudkový lekár sociálneho poistenia na deň 01.01.2018. S poukazom na citáciu ust. § 70 ods. 1, § 72 ods. 1 písm. d/ a § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolací orgán argumentoval, že ku dňu vzniku invalidity, tzn. k 01.01.2018 získala účastníčka konania 5 356 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 14 rokov a 246 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím získala menej ako 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a tým nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia od 28.11.2018 do 30.04.2019, za ktoré si účastníčka konania dodatočne zaplatila poistné, nemá vplyv na invalidný dôchodok, nakoľko ide o obdobie po dátume vzniku invalidity. Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky
dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníčky konania nie je dôvodné, preto rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 29.04.2019 potvrdil.
15. K doplneniu žaloby žalobkyne vo veci invalidného dôchodku sa vyjadrila žalovaná písomným podaním doručeným súdu dňa 29.11.2019. Žalovaná zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Poukázala, že žalobkyňa nenamietala mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ani dátum vzniku invalidity, dôraz kládla len na dodatočné doplatenie poistného. Žalovaná žiadala, aby krajský súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
16. Dňa 01.07.2017 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
17. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
20. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
22. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
23. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.
24. Podľa § 137 ods. 4 SSP, vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 01.07.2020 do 15.07.2020. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu štrnástich dní (§ 137 ods. 3 SSP) dňa 14.07.2020.
25. Predmetom preskúmania sú rozhodnutia žalovanej, ktorými podľa § 70 ods. 1 zákona zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z dôvodu, že nesplnila zákonom stanovenú podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, a to najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity, v súlade s § 72 ods. 1 písm. g/ zákona.
26. Podľa § 70 ods. 1 zákona, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
27. Podľa § 72 ods. 1 písm. g/, zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.
28. Podľa § 72 ods. 2 zákona, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
29. Podľa § 60 ods. 1 zákona, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona.
30. Podľa § 60 ods. 2 zákona, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
31. Podľa § 255 ods. 1 zákona sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.
32. Podľa § 255 ods. 5 zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
33. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej má správny súd za preukázané, že žiadosťou spísanou dňa 15.05.2018 žalobkyňa požiadala o priznanie invalidného dôchodku ku dňu 01.01.2018.
34. Podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov zo dňa 15.05.2018 bola žalobkyňa uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo od 01.01.2018 pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobu.
35. Skorším rozhodnutím zo dňa 13.07.2018 žalovaná podľa § 70 ods. 1 zákona zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok s odôvodnením, že ku dňu vzniku invalidity k 01.01.2018 nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. Ďalším rozhodnutím zo dňa 29.04.2019 Sociálna poisťovňa ústredie podľa § 70 ods. 1 zákona zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, nakoľko ku dňu invalidity získala žalobkyňa 14 rokov a 246 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok (vo veku nad 45 rokov najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity). Sociálna poisťovňa ústredie v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedla, že dodatočne doplatené poistné za dobu od 28.11.2018 do 27.03.2019 nemá vplyv na nárok na invalidný dôchodok, nakoľko dátum vzniku nároku na invalidný dôchodok je 01.01.2018.
36. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ústredie ako odvolací orgán rozhodnutia prvostupňových správnych orgánov zo dňa 02.11.2018 a zo dňa 29.04.2019 potvrdil.
37. Zo spisového materiálu žalovanej je zrejmé, že aj keď žalobkyňa splnila medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok v zmysle § 72 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona nesplnila ďalšiu podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok a to najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity pri dosiahnutí veku 45 rokov. Ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 01.01.2018 získala žalobkyňa 5 356 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 14 rokov a 246 dní, preto jej nárok na invalidný dôchodok z uvedeného dôvodu nevznikol. Žalobkyni bol rozhodnutím Generálneho riaditeľstva ZVaJS zo dňa 23.01.2018 priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2018 a to podľa § 143aa písm. a/, § 143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Z dôvodu, že žalobkyňa získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a tento jej bol aj priznaný, uvedenú dobu nie je možné hodnotiť na účely invalidného dôchodku. Na účely invalidného dôchodku nie je možné zhodnotiť túto dobu aj vzhľadom na to, že vtedajšia Česká a Slovenská federatívna republika v roku 1991 nepristúpila k II. časti Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcich sa invalidných
dávok a zaviazala sa prijímať záväzkom pokiaľ ide o III. časť. Žalobkyňa okrem iného v žiadosti o invalidný dôchodok v časti 7 (žiadosť o uznanie starostlivosti o deti) preukázala starostlivosť o dve deti, pričom doba starostlivosti o dieťa A. od 24.12.1993 do 23.12.1996 a o dieťa O. od 26.01.2000 do 26.01.2006 trvala súbežne s dobou výkonu služby od 01.05.1989 do 31.12.2017. Nakoľko starostlivosť o deti bola súčasťou doby služobného pomeru príslušníka ZVaJS a doba výkonu služby bola žalobkyni zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, doba starostlivosti o deti nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 334/2011 Z.z. Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva ZVJS, útvaru sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 23.05.2018 bolo žalobkyni na výsluhový dôchodok zhodnotených celých 28 rokov a 252 dní a pre výpočet v súlade so zákonom č. 328/2002 Z.z. bolo zohľadnených celých 28 rokov.
38. Doplatenie dobrovoľného poistného nemá vplyv na nárok na invalidný dôchodok, pretože ide o obdobie po vzniku invalidity. Dodatočné doplatenie dobrovoľného poistného na dôchodkové poistenie za obdobie po vzniku invalidity, t.j. po 01.01.2018 bude žalobkyni zohľadnené pre nárok na starobný dôchodok.
39. Po podaní novej žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok nebol posúdený zdravotný stav opätovne posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky žalovanej, nakoľko žalobkyňa medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnila. Nenamietala mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ani dátum vzniku invalidity a preto žalovaná postupovala v súlade so zákonom.
40. Správny súd v zmysle § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzuje neformálne. Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno meniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (§ 203 SSP).
41. Podľa § 209 ods. 1 zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
42. Podľa § 209 ods. 2 zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
43. Podľa § 209 ods. 3 zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.
44. Podľa § 209 ods. 4 zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
45. Podľa čl. 2 ods.2 Ústavy SR , štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
46. Zo záväznej judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa uvedeného princípu legality štátnej moci vyplýva, že...ustanovenie čl.2 ods.2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona...Právnej istote...podľa čl.1 ústavy nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia nad rámec zákona a iným ako zákonným postupom ( I.ÚS 3/98,III.ÚS 341/07, II.ÚS 426/2012).
47. Z Oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí publikovaného pod č.416/1991 vyplýva, že dňa 29.júna 1967 bol na zasadaní generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce prijatý Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (čl.128). Ratifikáciu Dohovoru Československou socialistickou republikou zapísal 11.januára 1990 generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce s tým, že Československá socialistická republika prijíma záväzky, len pokiaľ ide o III. časť. - Starobný dôchodok, a nie invalidného dôchodku, ktorého ustanovenia sú upravené v II. časti Dohovoru.
48. Správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 7Sk/8/2018 zo dňa 25.09.2019, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 09.11.2017 sp.zn.4Sa/11/2017.Daná vec sa týkala rovnakého predmetu konania- zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok pre nezískanie potrebných rokov obdobia dôchodkového poistenia. Kasačný súd v bode 68. svojho rozsudku uviedol: „Kasačný súd rovnako zhodne s krajským súdom poukazuje na § 72 ods.2 zák.č.461/2003 Z.z., a teda má za to, že žalovaná postupovala správne, keď na vznik nároku na invalidný dôchodok žalobcu započítavala len roky dôchodkového poistenia z obdobia pred vznikom invalidity, t.j. pred...“
49. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení a po preskúmaní administratívneho spisu žalovanej, správny súd dospel k záveru, že generálny riaditeľ žalovanej sa v napadnutých rozhodnutiach vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaniach dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutia náležite a zrozumiteľne odôvodnil a postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi.
50. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
51. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 175 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP, podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP, preto správny súd účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.1) v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).