Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoEk-3-2024.pdf
PDF · 91.27 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoEk/3/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému A. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. A. XX, D. E., o vymoženie 997,55 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn EX 12535/14, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 1Er/1091/2014-33, zo dňa 18.4.2017, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenú Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 26.5.2014 zamietol.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 11.3.2014 požiadal o vymoženie sumy 997,55 EUR s príslušenstvom, a to na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 09048/12 zo dňa 4.4.2013. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý dňa 26.5.2014 požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený v priebehu exekučného konania ozrejmil charakter svojho právneho vzťahu s povinným, na základe ktorého došlo k vystaveniu zmenky. Poukázal na ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.3.2017, ako aj § 39 ods. 4 Exekučného poriadku; § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka; § 1 ods. 2; § 2 písm. a); § 9 ods. 2 písm. j), y), 11 ods. 1; 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva v danom prípade zjavne nebola vymienená povinným, keďže návrh rozhodcovskej zmluvy sa nachádzal na predtlačenom formulári, ktorý vypracoval oprávnený. Rozhodcovská zmluva nesplývala s ostatnými zmluvnými dojednaniami, a aj technicky tvorila samostatnú listinu. Medzi oprávneným a povinným bola dňa 21.11.2011 uzavretá zmluva o úvere. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne, preto je nepochybné, že zmluvu uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti. Z obsahu uzavretej zmluvy na druhej strane nevyplýva, že by povinný, ako dlžník, do zmluvného vzťahu s oprávneným vstupoval v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti, preto ho treba považovať za spotrebiteľa. Z uvedeného vyplýva, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v čase uzavretia zmluvy zakázané ust. § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže v rozhodcovskom konaní nebol uvedený rozpor so zákonom zohľadnený, je daný dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Naviac, rozhodcovský súd sa vôbec nezaoberal otázkou primeranosti zmenkových úrokov uplatnených vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy a tieto priznal v uplatnenej výške. V právnom štáte, ktorý je súčasťou Európskej únie, by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že 0,25 %-né denné zmenkové úroky, t.
j. 91,25 % ročné úroky, nemôžu byť považované za primerané a v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a ani s dobrými mravmi. Taktiež v rozhodcovskom konaní nebolo zohľadnené, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, preto by sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na zákaz použitia zmenky, na rozpor uplatneného nároku zo zákonom a na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi, súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
3. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP - zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok). Oprávnený mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok v jeho nadväznosti na zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie a v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale podľa oprávneného citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Podľa názoru oprávneného formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 Zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, avšak oprávnený je toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie, zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výrok rozhodcovského rozsudku, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon v rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Oprávnený tiež namietol nesprávne skutkové zistenia (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f/ CSP). V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. Na základe uvedeného navrhol odvolaním napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Súdny exekútor vyjadrenie k odvolaniu nepodal.
5. Povinný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiada, aby súd zastavil exekúciu.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 85 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vo veci správne rozhodol. Náležite zistil skutkový stav, vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil na tom istom základe a z tých istých dôvodov, ktoré podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, odvolací súd na tieto dôvody v tomto rozhodnutí odkazuje.
9. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
10. Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bez pochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal právomoc vec rozhodnúť, pretože ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie by nespĺňalo predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe by nebolo možné viesť nútený výkon rozhodnutia. Aj v prípade, ak spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy).
11. Pokiaľ oprávnený v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), súdom prvej inštancie, a poukázal na to, že okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, odvolací súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú, pretože okresný súd v napadnutom uznesením na predmetnú vec uvedené ustanovenie neaplikoval. Oprávnený pri vypracovaní odvolania zrejme vychádzal z koncepcie vzoru v nejakej inej veci, pretože okresný súd v uznesení sp. zn. 1Er/1091/2014-33 zo dňa 18.4.2017 ustanoveniami § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní sa vôbec nezaoberal a na vec ich neaplikoval.
12. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku oprávneného ohľadne neúplného zistenia skutkového stavu (ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) pretože súd prvej inštancie sa dostatočne oboznámil s rozhodcovskou zmluvou obsiahnutou v súdnom spise a jej neprijateľnosť dostatočným spôsobom odôvodnil. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodcovské konanie ako alternatíva pri riešení sporov môže prebehnúť len vtedy, ak bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu na konanie a na rozhodnutie sporu. Z ust. § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov vyplýva, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvným stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi vnikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa § 4 uvedeného zákona, môže mať rozhodcovská zmluva formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V tomto konkrétnom prípade je právomoc rozhodcovského súdu preukazovaná písomnosťou označenou ako rozhodcovská zmluva uzavretá dňa 21.11.2011 medzi oprávneným a povinným. Exekučný titul má v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku právo a zároveň aj povinnosť zisťovať okrem iného aj rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, teda skúmať nielen to, či rozhodcovská zmluva (prípadne doložka) bola medzi oprávneným a povinným uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že medzi oprávneným a povinným ide o spotrebiteľský vzťah, a je preto na mieste dôsledná aplikácia ochrany spotrebiteľa. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012 uviedol, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, to znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
13. V zmysle názoru najvyššieho súdu SR bol preto správny postup súdu prvej inštancie, keď rozhodcovskú zmluvu skúmal a následne ju v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vyhodnotil ako neprijateľnú, a tým aj ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Samotná skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť zmluvy o úvere alebo súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale bola uzavretá vo forme
samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere (21.11.2011) nie je dostatočným dôkazom o vôli povinného pristúpiť na tento osobitný spôsob rozhodovania sporu. Povahu formulárovej zmluvy má totiž nielen zmluva o úvere a zmluvné podmienky k nej, ale aj predformulované znenie rozhodcovskej zmluvy. V predmetnom prípade má rozhodcovská zmluva podobu formulára obdobného tomu, vo forme ktorého bola uzavretá samotná zmluva o úvere. Povinnému neboli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva v skutočnosti v tomto prípade navyše ani nie je alternatívou riešenia sporov, nakoľko ak oprávnený - veriteľ podal návrh na začatie konania na rozhodcovský súd, uskutočnil výber predpokladaný v rozhodcovskej zmluve a po tomto výbere sa už povinný musel podrobiť rozhodcovskému konaniu.
14. Odvolací súd poukazuje aj na to, že v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách z čoho vyplýva, že ako neprijateľnú zmluvnú podmienku môže súd vyhodnotiť aj takú, ktorá nespadá medzi neprijateľné zmluvné podmienky vymedzené v tomto ustanovení. V predmetnom prípade má rozhodcovská zmluva podobu formulárovej zmluvy, ktorá bola povinnému ako spotrebiteľovi predložená spolu so zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru k nej bez toho, aby bol dostatočne informovaný o povahe, zmysle a následkoch takejto zmluvy, absentuje v nej teda informovaný súhlas povinného.
15. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu potvrdil.
16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.